Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-419-2008.pdf
PDF · 77.98 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-8Er/419/2008
Uznesenie
Okresný súd v Kežmarku v exekučnom konaní oprávneného: M O N T A N A , spol. s r.o., so sídlom 974 01 Špania dolina 102, IČO: 31 643 442, (pôvodne: FORBEXIÁNA, a.s., pôvodne: ADRIAN, a.s.), zastúpeného: Aequitas s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica proti povinnému: W. S., O. B. M. XXX XX A. XX, Y.: XX XXX XXX, pre vymoženie pohľadávky vo výške 13.277,58 eur s prísl. a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Deákom (pôvodne JUDr. Tomášom Boľošom) pod sp. zn. EX 116/2008 sa z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 172,68 eur eur, a to v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Pôvodný oprávnený podal 2.6.2008 na Exekútorský úrad JUDr. Tomáša Boľoša, súdneho exekútora so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 23 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 13.277,58 eur priznanej platobným rozkazom Okresného súdu Kežmarok č. k.: 2Rob/39/2008-24 z 22.4.2008, právoplatným a vykonateľným dňa 13.5.2008.
9.7.2008 súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým v plnom rozsahu vyhovel jeho žiadosti.
V priebehu exekúcie došlo k dražbe nehnuteľností vo vlastníctve povinného. Dražba, ktorá sa uskutočnila 12.7.2010 bola vyhlásená za bezúspešnú. Opätovná dražba sa uskutočnila 14.3.2011. Príklep udelený na dražbe bol schválený uznesením č.k.: 8Er 419/2008-221 zo 7.7.2011, právoplatným a vykonateľným 20.7.2011. Uznesením č. k.: 8Er 419/2008-356 z 2.2.2012 súd schválil rozvrh výťažku dražby nehnuteľností vo vlastníctve povinného, a to v poradí špecifikovanom v predmetnom uznesení. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 7.3.2012.
Poverený súdny exekútor doručil súdu 13.3.2013 podnet na zastavenie exekúcie, a to z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko povinný už v súčasnosti nedisponuje žiadnym reálne exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť zostávajúcu časť vymáhané nároku, t.j. príslušenstvo pohľadávky. Uviedol, že v súčasnosti už nie je aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 v spojení s ust. 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného. Predmetným podaním súdny exekútor podrobne rozpísal majetkovú pomery povinného. Oznámil relevantné skutočnosti zistené z peňažných ústavov za obdobie od 2008 - 2012 so záverom, že za daných okolností nie je možné vykonať exekúciu v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 94 a nasl. Exekučného poriadku - prikázaním pohľadávky z účtu v banke. V súčinnosti s Daňovým
úradom Kežmarok, Okresným dopravným inšpektorátom Kežmarok a Evidenciou vozidiel Policajného zboru SR súdny exekútor nemohol vykonať exekúciu ani v zmysle § 63 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 116 a nasl. Exekučného poriadku - predajom hnuteľných vecí (motorových a iných vozidiel). Preverovaním vlastníctva nehnuteľností povinného v databáze Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky v Bratislave ku dňu 4.12.2012 bolo zistené, že povinný už nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností na území Slovenskej republiky, preto nie je možné pokračovať v exekúcií v zmysle § 63 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 134 a nasl. Exekučného poriadku - predajom nehnuteľností. Šetrením prostredníctvom Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava bolo zistené, že povinný je od 1.7.2005 vedený ako samostatne zárobkovo činná osoba, z tohto dôvodu bol aj vyradený z evidencie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku a iné skutočnosti relevantné pre výkon exekúcie zistené neboli. Povinný je zamestnancom obchodnej spoločnosti B.J.Mont. s.r.o., v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom. V priebehu výkonu exekúcie došlo k vymoženiu finančných prostriedkov, pričom nárok oprávneného bol uspokojený ako pohľadávka vo výške 13.277,58 eur, trovy konania vo výške 1.148,58 eur, poplatok zo žiadosti o udelenie poverenia 16,16 eur, trovy spojené s podaním návrhu vo výške 1,58 eur, čiastočne uspokojený úrok z omeškania vo výške 20.711,43 eur a zmluvná pokuta vo výške 8.311,09 eur. V prospech účtu právneho zástupcu boli poukázané trovy právneho zastúpenia v súdnom konaní vo výške 1.280,97 eur a trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 374,05 eur.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP") súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Z podania povereného súdneho exekútora je zrejmé, že šetrením majetkovej podstaty povinného bolo zistené, že jeho majetkové pomery nevytvárajú v súčasnej dobe reálny podklad pre úspešné vedenie exekúcie niektorým zo zákonných spôsobov. Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru, že podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je dôvodný. Šetrením nebol zistený žiadny majetok povinného, a teda ďalšie vedenie exekúcie by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Súd má za to, že sú splnené podmienky v zmysle uvedených ustanovení o zastavení exekúcie, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto uznesenia a exekúciu zastavil.
V tejto súvislosti súd prihliadol i na judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), v zmysle ktorej: " ... súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Exekučný súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. V zmysle § 125 O.s.p. ako dôkaz môžu súdu slúžiť aj správy a vyjadrenia orgánov verejnej moci, pričom takýmto orgánom, ako je uvedené vyššie je aj poverený súdny exekútor."
V prejednávanej veci súd aplikoval právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený uznesením sp. zn.: 1CoE/52/2013 zo 17.5.2013, podľa ktorého pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
O trovách exekúcie rozhodol súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Vzhľadom na skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie má sa za to, že oprávnený je povinný nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie, a to trovy exekútora.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 172,68 eur ako rozdiel celkovej vyčíslenej náhrady hotových výdavkov v celkovej výške 1.084,64 eur a zaúčtovanej náhrady hotových výdavkov vo výške 911,96 eur.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len "cit. vyhlášky") patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
V zmysle predloženého vyúčtovania súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie predstavujúce hotové výdavky vo výške 172,68 eur.
Súdnym exekútorom bola vyčíslená odmena hotových výdavkov na sumu 1.084,64 eur a zahŕňala poštovné výdavky vo výške 469,75 eur, telekomunikačné výdavky vo výške 5,36 eur, spotrebu kancelárskeho materiálu (papier, obálky, toner a pod.) vo výške 54,21 eur, bankové a iné poplatky vo výške 51,81 eur, cestovné náhrady vo výške 17,33 eur a znalecké náhrady vo výške 486,18 eur. Od uvedenej sumy bola odpočítaná suma hotových výdavkov už zaúčtovaných vo výške 911,96 eur, teda zostatok neuhradených hotových výdavkov predstavuje suma 172,68 eur.
Pri priznávaní celkovej výšky trov exekútora súd rešpektujúc predovšetkým zásady hospodárnosti, účelnosti a preukázanosti konštatuje, že súdny exekútor dostatočne preukázal, že vzhľadom k spôsobu vykonávanie exekúcie, išlo o účelné vynaložené výdavky, preto ich priznal v plnej výške.
O trovách účastníkov konania rozhodol súd analogicky podľa Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 146 ods.1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.