Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-655-2012.pdf
PDF · 80.55 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3Er/655/2012
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: CASH COLLECTORS SK, s.r.o. IČO 44 703 015, so sídlom Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava, zastúpená Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, IČO 36 856 584, so sídlom Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava, proti povinnému: Q. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Q., zomr. XX.XX.XXXX, pôvodne vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Kaduch, Exekútorský úrad, Dolný val 30, 010 01 Žilina, ktorý bol odvolaný a jeho nástupcom je JUDr. Barbora Božíková Ághová, Exekútorský úrad Bratislava, Jaskový rad 79, 831 01 Bratislava, pre vymoženie 1623,36 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 85,55 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Skalica č. XXXX XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol súdny exekútor JUDr. Jozef Kaduch, Exekútorský úrad, Dolný val 30, 010 01 Žilina poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. XC/XXX/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX. Exekučné konanie sa začalo dňa XX.XX.XXXX doručením návrhu zástupcu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.
Dňa XX.XX.XXXX doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nedostatok majetku. Súdny exekútor si zároveň uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej sume 105,24 eur.
Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Súd zistil, že počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii, a to zánik účastníka konania - povinného smrťou.
Súd má z uznesenia Okresného súdu Skalica č.k. XD/XX/XXXX, D not XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX preukázané, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel, pričom dedičské konanie bolo zastavené, nakoľko poručiteľ zanechal iba nepatrný majetok, ktorý bol vydaný tomu, kto sa postaral o pohreb poručiteľa. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
Podľa § 19 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.) spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20 O.s.p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Podľa ods. 2 smrťou táto spôsobilosť zanikne. Podľa § 460 OZ, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Podľa § 470 ods. 1 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 29.02.2012, sp. zn. 6MCdo/11/2011 vyslovil právny názor, že ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p.), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku). Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí uzavrel, že v prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel (smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie a nie je dôvodom zastavenia exekúcie), ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie.
Povinnosti z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ (povinný) zanechal iba nepatrný majetok, z ktorého dôvodu bolo dedičské konanie právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 2 O.s.p. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný, a preto použitie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie nie je správne (obdobne sa vyjadril Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 1MCdo/2/2013 zo dňa 30.01.2014)
Vzhľadom k tomu, že boli naplnené zákonné znaky pre zastavenie exekúcie, nakoľko povinný zomrel ako nemajetný a do jej práv a povinností nevstúpil žiadny dedič pre nemajetnosť povinného, súd v súlade s aktuálnou judikatúrou rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V zmysle citovaného ustanovenia súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
Súdny exekútor žiadal priznať náhradu trov exekúcie v súlade s § 14 ods. 1 a § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a § 196 Exekučného poriadku.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súdny exekútor vyčíslil a žiadal priznať trovy exekúcie v celkovej sume 105,24 €, trovy exekúcie vyčíslil nasledovne: 1) v zmysle § 14 ods. 1, 2 a § 15 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať paušálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 56,44 €, a to za úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1 úkon, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1 úkon, zisťovanie platiteľa mzdy povinného - Soc. Poisťovňa 5 úkonov, zisťovanie účtov povinného 3 úkony, zisťovanie majetku povinného - účty daňového úradu 1 úkon, zisťovanie platiteľa mzdy - Dôvera, a.s. 1 úkon, doručenie exekučného príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke 1 úkon, doručenie exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami z iných príjmov 1 úkon, doručenie príkazu na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov 1 úkon, doručenie exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy 1 úkon, doručenie príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy 1 úkon. Súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za všetky uvedené úkony v sume 56,44 €. 2) v zmysle § 22 ods. X vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške XX,XX €, obálky XX ks v sume 0,17 € - 2,21 €, kopírovanie 99 ks v sume 0,10 € - 9,90 €, poplatok za súčinnosť do banky č. XXXX vo výške X,XX € a poplatok za súčinnosť na register obyvateľov č. XXXXXX vo výške 0,20 €. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdneho exekútora. Súd konštatuje, že v spise súdneho exekútora sa nachádzajú 9 doručeniek, s podacou pečiatkou pošty. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za uvedené poštovné v sume 14,85 € a poštovné vo zvyšku nepriznal, nakoľko sa v spise súdneho exekútora viac doručeniek s dodacou pečiatkou pošty nenachádzalo. Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za poplatok za súčinnosť do banky vo výške 0,70 € nakoľko nebola v spise preukázaná priloženou faktúrou. Súd taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za poplatok za súčinnosť na registri obyvateľov vo výške 0,20 € nakoľko nebola v spise preukázaná priloženou faktúrou. Súd nepriznáva ani hotové výdavky za obálky v sume 2,21 € a kopírovanie v sume 9,90 €, nakoľko sa v exekučnom spise nenachádza faktúra, ktorá by preukazovala vynaložené náklady. Súd tak priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 14,85 €. 3) súdnemu exekútorovi ako platcovi DPH patrí zvýšenie jeho odmeny a náhrady hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty. Súd súdnemu exekútorovi priznal daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % z odmeny a náhrad v sume 14,26 €. Súd na základe uvedeného priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej sume 85,55 €.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je odvolanie prípustné (§ 202 ods. 2 O.s.p.). Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a ) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p. ).