Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-29-2016.pdf
PDF · 90.67 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/29/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Eleny Zaťkovej a JUDr. Milana Straku v právnej veci žalobcu: B H T group s.r.o. so sídlom K zábraniu 7133, Trenčín, IČO: 46 414 410, zastúpeného advokátskou kanceláriou HMG LEGAL, s.r.o. so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 1100902/1411008/2015/ON zo dňa 9. decembra 2015, č. 1100902/1404227/2015/ON zo dňa 8. decembra 2015 a č. 1100902/1398407/2015/ON zo dňa 2. decembra 2015 jednomyseľne takto
rozhodol:
Krajský súd rozhodnutia žalovaného č. 1100902/1411008/2015/ON zo dňa 9. decembra 2015, č. 1100902/1404227/2015/ON zo dňa 8. decembra 2015 a č. 1100902/1398407/2015/ON zo dňa 2. decembra 2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 1.920,33 eur na účet advokátskej kancelárie HMG LEGAL, s.r.o. vedený v Tatra Banke, a. s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa v prejednávanej veci včas podanými žalobami domáhal zrušenia v záhlaví označených rozhodnutí, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Colného úradu Trenčín, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 50 ods. 1 písm. a/ zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) uložil žalobcovi podľa § 23 zák. č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov ako oprávnenému príjemcovi na opakovaný príjem tabakových výrobkov v pozastavení dane z iných členských štátov v súvislosti s prebiehajúcou daňovou kontrolou na spotrebnej dani z tabakových výrobkov z existencie odôvodnenej obavy, že nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, resp. že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, povinnosť zložiť v lehote do 8-ich kalendárnych dní od doručenia rozhodnutia peňažnú sumu, a to pri prvom rozhodnutí vo výške 214.829,96 eur, pri druhom rozhodnutí sumu vo výške 217.737,48 eur a pri treťom rozhodnutí sumu 214.772,13 eur. Správca dane v predmetných rozhodnutiach odôvodnil uloženie predbežného opatrenia tým, že ho viedli skutočnosti zistené počas prebiehajúcej daňovej kontroly za mesiace september, október a november 2014, indikujúce predpoklad dorubenia dane vzhľadom na zistený rozdiel medzi daňovou povinnosťou predpokladanou správcom dane a daňovou povinnosťou odvedenou daňovým subjektom v daňovom priznaní na spotrebnú daň z tabakových výrobkov za uvedené zdaňovacie obdobie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane, uviedol, že dôvodom pre uloženie predbežného opatrenia počas prebiehajúcej daňovej kontroly sú preverované kontrolované skutočnosti, na základe ktorých správca dane predpokladá veľký rozdiel oproti dani priznanej daňovým subjektom.
Z toho podľa názoru žalovaného vyplýva, že colný úrad mal obavu, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, a to z dôvodu veľkého rozdielu. Ide o rizikové skutočnosti, ktoré bez pochybností odôvodňujú využitie predbežného opatrenia správcom dane - colným úradom. Podľa právneho názoru žalovaného správca dane pri vydávaní preskúmavaného rozhodnutia postupoval v súlade s právnymi predpismi.
Žalobca v podanej žalobe namietal, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán ho ukrátili na jeho právach, nakoľko vec nesprávne právne posúdil, vydanie predbežného opatrenia zasiahlo do jeho práv a právom chránených záujmov bez toho, aby bola daná dôvodná obava nevymožiteľnosti dane. Napadnuté rozhodnutia preto podľa jeho názoru vychádzali jednak z nesprávneho právneho posúdenia, jednak z nedostatočne zisteného skutkového stavu, ďalej boli nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a tiež v konaní správneho orgánu bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Nesprávne právne posúdenie zo strany žalovaného spočíva v nesprávnej interpretácii ust. § 4 ods. 3 písm. b/ zák. č. 106/2004 Z.z. a najmä pojmu „očakávania spotrebiteľa cigár“, a s tým súvisiaceho nesprávneho a právne nepodloženého zaradenia cigár medzi tabak. V žalobe poukázal na výsledky odborných expertíz a zhrnul ich závery. Nesúhlasil s tvrdením, že predmetné vzorky cigár, ktoré žalovaný odobral u žalobcu, nespĺňajú objektívne zistiteľné a merateľné vlastnosti požadované zákonom, vyplývajúce z definície cigary. K námietke nesprávneho zistenia skutkového stavu poukázal, že Colné laboratórium Finančného riaditeľstva SR nemá akreditáciu na posudzovanie piatich zo šiestich skúmaných ukazovateľov. K námietke nepreskúmateľnosti a zmätočnosti rozhodnutí poukázal na to, že z odôvodnenia rozhodnutia jak správcu dane, tak i žalovaného nie je vôbec zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov, akú použil úvahu pri aplikácii právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Žalovaný sa obmedzil len na citovanie príslušných právnych predpisov a neuviedol relevantné skutočnosti, z ktorých by vyplývala odôvodnená obava, že dodatočne vyrubená daň nebude zaplatená včas, prípadne jej vymáhanie bude spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nevymožiteľné. V rozhodnutiach absentuje odôvodnenie nevyhnutnosti uloženia povinnosti v rozsahu, v akom bola povinnosť uložená, napriek tomu, že daňový poriadok v prípade predbežného opatrenia umožňuje uložiť povinnosť len v rozsahu nevyhnutne potrebnom (§ 50 ods. 1 Daňového poriadku). K námietke inej vady, ktoré viedli k nesprávnemu postupu, poukázal opätovne na skutočnosť, že Colné laboratórium Finančného riaditeľstva SR nemá potrebnú akreditáciu. Podľa jeho názoru vydaním predmetných protokolov dochádza zo strany Colného laboratória FR SR k prekročeniu zákonného rámca pri výkone diskrečného práva. Žalobca zároveň v podaných žalobách žiadal o odloženie vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí.
Žalovaný v písomných vyjadreniach k žalobám žiadal žaloby ako nedôvodné zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že správca dane u žalobcu vykonával daňovú kontrolu spotrebnej dane z tabakových výrobkov, a to za kontrolované daňové obdobie september, október, november 2014. Žalobca na základe jeho žiadosti o registráciu a vydanie povolenia prijímať tabakové výrobky z iného členského štátu v pozastavení dane bol zaregistrovaný ako oprávnený príjemca s prideleným registračným a evidenčným číslom, pričom colný úrad zároveň vydal žalobcovi povolenie na opakované prijímanie tabakových výrobkov v pozastavení dane z iného členského štátu. Colný úrad vykonal miestne zisťovania v prevádzkových priestoroch žalobcu a odobral vzorky z tabakových výrobkov za účelom vykonania odborných expertíz v Colnom laboratóriu Finančného riaditeľstva SR. O miestnych zisťovaniach spísal zápisnice. Na základe výsledkov colných expertíz bolo podľa názoru žalovaného preukázané, že predmetné tabakové výrobky nie sú cigary (§ 4 ods. 3 písm. b/ zák. č. 106/2004 Z.z.). Žalovaný vo vyjadrení poukázal na výšku priznanej a zaplatenej dane žalobcom a predpokladaný rozdiel na vyrube spotrebnej dane z tabakových výrobkov za uvedené zdaňovacie obdobia, a to vzhľadom na rozdielnu výšku dane pri tabaku a pri cigarách. Práve s poukazom na uvedené skutočnosti prvostupňový správny orgán nadobudol odôvodnenú obavu, že uvedená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Podľa názoru žalovaného rozsah uloženého predbežného opatrenia bol colným úradom v rozhodnutí náležite a číselne presne odôvodnený. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu, že rozhodnutie žalovaného nie je náležite odôvodnené a že z neho nie je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí boli zhrnuté všetky skutočnosti, ktoré dostatočne a zrozumiteľne odôvodňujú výrok rozhodnutí. Žalovaný tiež nesúhlasil s ďalšími námietkami žalobcu, ktorými spochybňoval závery Colného laboratória FR SR, podľa jeho názoru ide o akreditované
laboratórium v súlade s medzinárodnou normou o akreditácii. Žalovaný zároveň upozornil súd, že v danom prípade ide o predbežné opatrenie, ktoré v zmysle § 248 písm. a/ O.s.p. súdy nepreskúmavajú. Vzhľadom k tomu žiadal, aby súd konanie zastavil, v prípade, že sa súd nestotožní s návrhom na zastavenie konania a pristúpi k preskúmaniu žalobou napadnutých rozhodnutí, žiadal, aby súd žaloby ako nedôvodné zamietol.
Krajský súd v Trenčíne ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.) po zistení, že žaloby boli podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, zastúpenou advokátom, nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom spojil na spoločné konanie a rozhodnutie podľa § 112 ods. 1 O.s.p. podané žaloby s tým, že vec bude ďalej vedená pod sp. zn. 11S/29/2016. Následne sa oboznámil s pripojenými administratívnymi spismi žalovaného a dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného je potrebné podľa § 250j ods. 3 O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z týchto dôvodov:
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
V prejednávanej veci sa krajský súd v prvom rade zaoberal námietkou žalovaného, že predmetné rozhodnutia sú vylúčené zo súdneho prieskumu, nakoľko ide o rozhodnutia predbežnej povahy. Krajský súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej je názor žalovaného, že rozhodnutie o predbežnom opatrení je vylúčené zo súdneho prieskumu, nesprávne (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf 70/2012 a 3Sžf 132/2013). Rozhodnutie žalovaného o predbežnom opatrení zasahuje do základného práva žalobcu vlastniť majetok a práva na jeho pokojné užívanie (čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, čl. 1 dodatkového protokolu k Dohovoru). Z uvedeného dôvodu predmetné rozhodnutia nemôžu byť vylúčené z právomoci súdov na ich preskúmavanie (nález Ústavného súdu č. k. 2ÚS 50/01-50).
Keďže krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia sú spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu, oboznámil sa s pripojenými spismi žalovaného. Predmetné administratívne spisy žalovaný zaslal súdu na základe výzvy súdu a následne tieto spisy i doplnil, keďže zistil, že súdu boli zaslané neúplné administratívne spisy. Napriek uvedenému doplneniu administratívnych spisov krajský súd zistil, že predložené administratívne spisy sú neúplné.
Pre posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nevyhnutné, aby vo veci konajúci súd vychádzal zo žaloby žalobcu, ako aj z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu.
Pod pojmom „spisy žalovaného správneho orgánu“ sa rozumie úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí (R 66/1998). V prípade, že žalovaný správny orgán vôbec nepredloží svoj administratívny spis, prípadne predloží neúplný spis alebo len fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať, či správny orgán postupoval a rozhodoval v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takomto prípade chýbajú základné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach majúcich vplyv na rozhodnutie o veci. Za takejto situácie súd v správnom súdnictve nemôže posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenie skutkového stavu žalovaným zodpovedá obsahu spisu, či je dostačujúce pre posúdenie veci. Preto je pri nepredložení administratívneho spisu, pri predložení nekompletného administratívneho spisu rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nepreskúmateľné, čo samo osebe zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie pre nepreskúmateľnosť.
Súd má pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu nielen oprávnenie, ale najmä povinnosť poznať všetky skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu, pretože zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu posudzuje z pohľadu skutkového stavu, ktorý existoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
S poukazom na vyššie uvedené krajský súd zistil, že žalovaný predložil súdu neúplné administratívne spisy. Z predložených administratívnych spisov sa nedá zistiť, kedy boli odvolania žalobcu voči prvostupňovým správnym rozhodnutiam doručené žalovanému, teda či žalobca podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu v zákonnej lehote. V spisoch na odvolaniach je len rukou vyznačené číslo podania a dátum, avšak žiadne potvrdenie, kedy bolo toto odvolanie prijaté elektronickým spôsobom, sa v spisoch nenachádza. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalovaný vie nahliadnuť do elektronického systému prvostupňového správneho orgánu a v ňom vidí, kedy skutočne bolo podanie doručené elektronicky, prijaté. K uvedenému je potrebné uviesť, že súd takúto možnosť nahliadnuť do elektronického systému žalovaného nemá, a preto je potrebné, aby sa v spise nachádzal doklad, ktorý by nahrádzal doručenku o tom, kedy bolo elektronické podanie podané a prijaté. V spise sa však žiadny takýto doklad nenachádza.
Ďalej z administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutia o predbežnom opatrení vydané prvostupňovým správnym orgánom boli doručované nielen daňovému subjektu, ale aj advokátskej kancelárii HMG & PARTNERS s.r.o. Žiadna plná moc sa však v tomto spise nenachádza. V administratívnych spisoch sa nachádzajú už len plné moci pri podaní odvolania žalobcu. Keďže sa takéto plné moci na zastupovanie v prvostupňovom konaní nenachádzajú, nevie súd zistiť, či postup prvostupňového správneho orgánu pri doručovaní rozhodnutí bol správny, ale tiež nevie ani zistiť, či potom následne bolo odvolanie podané v zákonnej lehote. Pokiaľ žalobca mal už v prvostupňovom správnom konaní svojho právneho zástupcu, nie je z rozhodnutia správcu dane, ale ani žalovaného zrejmé, z akých dôvodov bolo rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia doručované aj právnemu zástupcovi, aj účastníkovi konania a následne, ktoré doručenie považovali za doručenie pre plynutie lehoty na podanie odvolania a z akých dôvodov. Uvedená skutočnosť je rozhodná najmä v jednom z napadnutých rozhodnutí, keď odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu bolo podané advokátskou kanceláriou, avšak nie v lehote plynúcej od doručenia rozhodnutia advokátskej kancelárii, ale v lehote od doručenia rozhodnutia žalobcovi ako účastníkovi konania.
Podľa § 250j ods. 3 O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu, alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu, alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, keď krajský súd dospel k záveru, že predložené administratívne spisy žalovaného sú neúplné, rozhodnutie podľa vyššie cit. zákonného ustanovenia zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Keďže došlo k zrušeniu rozhodnutí žalovaného z dôvodu neúplnosti administratívnych spisov, krajský súd sa vecou samou nezaoberal, nakoľko v tomto prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby.
V ďalšom konaní po vrátení veci bude povinnosťou žalovaného dokompletizovať administratívne spisy a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom musí posúdiť včasnosť podaných odvolaní proti prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane, následne svoje rozhodnutia riadne odôvodniť v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmavateľnosť rozhodnutia.
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 veta druhá O.s.p. tak, že žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania. Trovy konania právny zástupca žalobcu vyčíslil písomne v lehote 3 pracovných dní, a to vo výške 1.920,33 eur. Uplatnené trovy konania pozostávajú zo zaplatenia súdneho poplatku 3 x 70 eur a ďalej z trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia právny zástupca vyčíslil podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Ide o úkony vo všetkých troch veciach, a to príprava a prevzatie zastúpenia, podanie vo veci samej - žaloba, ďalej žiadosť o odklad vykonateľnosti rozhodnutia a účasť na pojednávaní pred súdom. Podľa vyhlášky ide teda o 7 úkonov po 143 eur + DPH, ďalej 7 x režijný paušál 8,58 eur s DPH, 1 úkon - podanie žiadosti o odklad vykonateľnosti je polovičným úkonom, t. j. 71,50 eur + DPH. Ďalej si právny zástupca uplatnil náhradu za stratu času, a to za 6 polhodín, spolu vo výške 85,80 eur a cestovné náhrady vo výške 62,93 eur. Keďže uvedené trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z., krajský súd priznal žalobcovi uplatnenú náhradu trov a žalovaný je povinný ich zaplatiť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é (§ 250ja ods. 1 O.s.p.).