Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-67-2015.pdf
PDF · 120.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-3P/67/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v právnej veci navrhovateľky E. U., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX D. nad D., H. č. XXXX/XX, Slovenská republika, štátnej občianky SR proti odporcovi K.O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXXX C., T. I. XX/XX, Rakúska republika, štátnemu občanovi Rakúskej republiky, právne zastúpený: JUDr. Marek Paulík, advokát, so sídlom 911 08 Trenčín, L. Novomeského 2695/1 z v konaní o rozvod manželstva a o určenie práv a povinností k maloletej A. K. U., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky SR, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky E. U., rod. I., nar. X.X.XXXX a odporcu K. U., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa X.XX.XXXX vo C., Rakúska republika, zapísané v knihe manželstiev MV SR - osobitná matrika Bratislava, vo zväzku OM/XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a.
Súd z v e r u j e mal. A. K. U., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec dieťaťa j e p o v i n n ý platiť výživné na mal. A. K. U., nar. XX.XX.XXXX vo výške 250 € mesačne k rukám matky dieťaťa vždy do 20-teho dňa v tom ktorom mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
O trovách štátu b u d e rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou dňa 19.06.2015 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy práv a povinností k mal. A. K. U., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva. Uviedla, že manželstvo s odporcom uzatvorila vo C. v Rakúsku. V septembri 2002 odišla bývať za odporcom do Rakúska, avšak vzhľadom na odporcove problémy s alkoholom, odišla aj spolu s dcérou na Slovensko, kde žijú už viac ako sedem rokov. Medzi ňou a odporcom došlo k citovému odcudzeniu a preto z dôvodu narušenia manželských vzťahov, došlo k vážnemu narušeniu manželských vzťahov. Navrhovateľka uviedla, že nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva, ktoré je trvalo rozvrátené. Preto žiadala manželstvo s odporcom rozviesť, mal. dieťa zveriť do jej osobnej starostlivosti a odporcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 430,-€ mesačne.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámil návrh, rodný list, potvrdenie o manželstve, prílohovú obálku, potvrdenie zo Sociálnej poisťovne, správu kolízneho opatrovníka, potvrdenie o prídavku na dieťa, zápisnicu o výsluchu odporcu, potvrdenie o poberaní dôchodku z Rakúska, výpis z účtu poistenia, výpis o nájme, výpis o elektrike, internet, televízia, telefón, úver na auto, správu zamestnávateľa matky, doklady doložené PZ odporcu na dnešnom pojednávaní a ostatný spisový materiál a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľka má slovenské štátne občianstvo a odporca je občanom Rakúskej republiky. Účastníci uzavreli manželstvo dňa X.XX.XXXX vo C., Rakúska republika. U oboch išlo o druhé manželstvo. Z tohto manželstva pochádza mal. A. K. U., nar. XX.XX.XXXX. Mal. dieťa je štátnou občiankou Slovenskej republiky. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v Rakúsku, C.. Právomoc slovenského súdu na konanie o rozvod manželstva bola založená podľa čl. 3 ods. 1 písm. a/ Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka spolu s mal. dcérou po dobu viac ako sedem rokov pred podaním návrhu žila a teda mala obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky resp. na území Slovenskej republiky bývala viac ako 6 mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu, je s poukazom na vyššie uvedené daná právomoc slovenského súdu pokiaľ ide o rozvod manželstva.
Navrhovateľka pri svojom výsluchu uviedla, že na návrhu na rozvod stále trvá. Manželstvo uzavreli v roku XXXX, manželstvo bolo pekné iba istý čas, problémy začali vznikať už v čase, keď bola tehotná v roku 2000. V rámci manželstva hlavným problémom bol alkohol, ktorý manžel požíval v podstate denne. O liečbu odporca nemal záujem. Na Slovensku žili do roku 2002, potom odišli do Rakúska, kde sa zobrali. Niekedy v roku 2003 sa opätovne vrátila vzhľadom na tieto problémy na územie SR. Na území SR bola 3 roky s tým, že manžel mal v tomto období podstúpiť liečbu. Po troch rokoch sa vrátila s tým, že už je po liečbe, že bude ešte chodiť na terapie. Potom zistila, že žiadne terapie nenavštevoval. Na území Rakúska ostala 3,5 roka do roku 2009, vtedy sa vrátila na územie SR a od toho času je stále na území SR. Hlavným dôvodom rozvodu je požívanie alkoholu, nehospodária spolu 7 rokov, intímne spolu nežijú. Ďalšie problémy v manželstve zapríčinené alkoholom nastali aj ohľadom dcéry, kde manžel mal obťažovať dcéru. V súčasnosti nemá vedomosť o tom, ako bola vec ukončená. Dcéra žije v spoločnej domácnosti, otec mal. posiela na účet sumu 300 € mesačne. Otec je s dcérou v kontakte telefonicky, je pravdou, že odporca telefonuje s dcérou často v podstate každodenne, niekedy volá až okolo 21.00 hod., čo už dcéra je v posteli. K sexuálnemu obťažovaniu malo dôjsť v roku 2012, dcéra pol roka na to začala mať zdravotné problémy, u dcéry zistili epilepsiu, dcéra je v súčasnosti na silných liekoch, je integrovaná, v škole ide podľa špeciálneho učebného plánu. Dôvodom tohto stavu je konanie odporcu, nakoľko dovtedy bola dcéra zdravá. V osobnom kontakte bola dcéra s otcom vo februári, boli spolu 2 dni za mojej prítomnosti u nej v byte. K svoju príjmu uviedla, že má 530 € mesačne, jedná sa o rodinné prídavky na deti + výživné vo výške 300 € mesačne, predtým odporca posielal výživné 400 € mesačne, posledné dva mesiace posiela 300 € mesačne. Je pravdou, že odporca posiela peniaze aj nad rámec tejto sumy v prípade, že dcéra potrebuje niečo do školy alebo sa platia nejaké výlety a podobne. Nájomné platí 170 € mesačne, elektriku 35 €, plyn 15 €, úver 230 € mesačne, ktorý si brala za účelom kúpy auta. Úver je v celkovej hodnote 11.000,-€. V byte býva spolu s maloletou a staršou dcérou z predchádzajúceho manželstva. Na túto dcéru bolo určené výživné vo výške 50 €. Čo sa týka nákladov na oblečenie, tie sú sezónne, nevie ich presne vyčísliť, ide o bežné oblečenie. Čo sa týka nákladov školy, dcéra sa stravuje doma, dcéra má aj vzhľadom na lieky, ktoré užíva, zvýšený apetít, takže náklady na stravu sú zvýšené. Na stravu sa minie u nej minimálne 100 € mesačne. V škole sa platí ZRPŠ 20 € ročne, školské pomôcky na začiatku šk. roka cca 30 €, s týmito sa viac menej v polovičnej sume podieľal odporca. Krúžky dcéra nenavštevuje žiadne. Dcéra užíva lieky na epilepsiu, tieto sú zakupované v Rakúsku, stoja 15 €, pričom takéto balenie vydrží cca 1 mesiac. Predtým chodili na kontroly do Rakúska a to pol ročne, avšak v budúcnosti budú chodiť do Topoľčian. Náklady na dopravu tak na jednu kontrolu vychádzali cca 100 € mesačne. Čo sa týka zdravotného stavu mal., iné veci zakupovať nemusí, zakupuje iba vitamíny tak v hodnote cca 10-15 € v chrípkovej sezóne. Dcére platí životnú úrazovú poistku vo výške 21 € mesačne, dáva jej vreckové vo výške 20 € mesačne. Taktiež by malo dôjsť k zvýšeniu nákladov spojených s nákladmi na školu, nakoľko dcéra bola prijatá za kaderníčku, ona bude dochádzať každodenne do Trenčína, bude jej musieť zakúpiť zoznam pomôcok. Pracuje 4 hodiny denne v spoločnosti Momo style a ráno chodí upratovať do banky Uni Credit na jednu hodinu denne. V obchode dostáva 2 € na hodinu, pri pracovnom čase 20 hodín týždenne a od banky dostáva 80 € mesačne. Vzhľadom na to, že zabezpečuje starostlivosť o dcéru, môže sa zamestnať iba
v jednosmennej prevádzke, čo je problematické, snažila sa zabezpečiť si takúto lepšiu prácu, to sa jej však nepodarilo. Má podané žiadosti, robila si aj opatrovateľský kurz. Odporca s maloletou komunikuje cez Skype, v postate každodenne. Dcéra niekedy odporcovi aj oznámila, že sa už potrebuje učiť, on ju napriek tomu aj tak kontaktoval, dcéra ho už potom nedvihla. K osobnému kontaktu došlo naposledy včera, otec sa zastavil dole pred vchodom na 15 minút, bolo to po skoro jednom roku. Má vo vlastníctve trojizbový byt, ktorý je zaťažený hypotékou ktorú bude splácať ešte 4,5 roka po 235 €. Čo sa týka platenia výživného, minulý rok v januári sa dohodli, že jej bude posielať sumu 400 € mesačne, to bolo výživné na K., suma bola posielaná 9 mesiacov, potom od septembra 2015 začal posielať sumu 300 € mesačne, minulý mesiac poslal sumu 300 €, z tých však žiadal, aby 50 € dala v hotovosti k rukám dcéry.
Právny zástupca odporcu uviedol, že odporca s rozvodom manželstva súhlasí, nesúhlasí však so skutočnosťami, ktoré uviedla navrhovateľka vo svojom návrhu zo dňa 19.6.2015. Čo sa týka zverenia mal. dieťaťa A. K. U., odporca súhlasí s návrhom matky, aby bola mal. zverená do jej osobnej starostlivosti, pričom odporca nesúhlasí s výškou výživného, ktoré žiada matka a to s poukazom na jeho výšku príjmu a výdavkov.
Odporca k návrhu uviedol, že manželka si ho už dlho nevážila, nevedela oceniť to, čo pre rodinu spravil. Spoločnú domácnosť nemajú už 7-8 rokov, stretávali sa, dochádzal raz za dva - tri týždne, prestal ju navštevovať od Vianoc 2014, kedy došlo medzi nimi k hádke. Je pravdou, že mal doma zakázané piť čo i len pivo, dal si pivo niekedy mimo domu, prípadne v aute, bolo to vždy max. 2 pivá. Keby bol alkoholikom, ako tvrdí manželka, určite by nebol schopný za toto obdobie finančne postarať o domácnosť vrátane toho, že financoval dovolenky. Za trvania manželstva manželka nedisponovala s jeho účtom, avšak náklady na domácnosť a nákupy on hradil. Má dve penzie, jedna je z Rakúska niečo vyše 1100 € a to 14 krát ročne, zo Slovinska má penziu 86 € a to 12 krát ročne. Snaží sa privyrábať si tým, že pokladá dlažby, je to sezónna práca, tak zarobil 300-350 € mesačne, pracoval takto cca 6 mesiacov. Žije v prenajatom byte, kde platí mesačne 412 €, to je vrátane energií. Na elektrinu platí 30 € mesačne. Telefón hradí vo výške 32 € mesačne, internet vo výške 20 € mesačne, káblovú televíziu 24 € mesačne, pôžičku na auto 171 € mesačne, má splatiť ešte cca 5100 €. Ďalej platí poistenia, poistil aj K. vo výške cca 50 € mesačne, jedná sa o sporiace životné poistenie do dovŕšenia 18 roku života, má zdravotné poistenie, ktoré platí pre prípad, že je v nemocnici - 64 € mesačne, životné poistenie vo výške 62 €, potom poistenie právnych služieb 11,50 €, poistenie majetku 16,29 €, poistenie auta havarijné 117,80 €, celkovo poistenia sú vo výške 321,15 €. Pokiaľ bude pracovať, mohol by jej platiť aj také výživné, ako žiadala, ale keď nepracuje, nie je schopný také výživné platiť. Od septembra 2015 posiela 300 € mesačne. Čo sa týka zdravotného stavu, je zdravý, s týmto nemá žiadne zvýšené výdavky, čo sa týka stravovania, stravuje sa doma, do reštaurácii nechodí, čo sa týka nákladov na benzín, minie cca 1,5 nádrže mesačne, čo je možno 90 €. Výživné si predstavuje platiť vo výške 150-170 €, čo je podľa neho únosné. Sumu 300 € platil z úspor, ešte pred dvoma rokmi mal úspory 5000 €, teraz už má iba niekoľko 100 € ušetrených. Náklady na jedlo sú možno 300 € mesačne, ďalšie nejaké náklady má na oblečenie. Styk s dcérou nežiada upraviť. Do januára 2015 zasielal sumu 430 € mesačne, ale nie len na K., ale na celú rodinu, posielal to, kým si to mohol finančne dovoliť. Prispieval aj z toho dôvodu, že to považoval za svoju povinnosť k rodine, nakoľko navrhovateľka v podstate si buduje novú rodinu, tak tá osoba, s ktorou je vo vzťahu by mala túto povinnosť prevziať na seba a podieľať sa na nákladoch spojených so živobytím navrhovateľky, tak ako to robil 16 rokov.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka k návrhu uviedla, že v prípade rozvodu manželstva odporúča súdu, aby zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Vo veci určenia vyživovacej povinnosti odporúča súdu aby ju určil vo výške tak, ako bola aj doposiaľ otcom dieťaťa hradená. Z preukázaných výsluchov je zrejmé, že za posledných 9 mesiacov otec dieťaťa túto sumu hradil. Pred uvedeným obdobím matke dieťaťa zasielal vyššiu sumu. Jeho tvrdenia, že uvedenú čiastku hradil zo svojich úspor, sa javí ako účelové a podľa jej názoru, je v jeho finančných možnostiach a schopnostiach hradiť vyživovaciu povinnosť v uvedenej výške aj naďalej. Vzhľadom k tomu, že rodičia sa vedia dohodnúť na úprave styku odporúča, aby súd styk neupravil.
Zo zápisnice o výsluchu odporcu pre dožiadaným súdom v Rakúsku zo dňa 22.12.2015 vyplýva, že rozvrat manželstva vidí v tom, že navrhovateľka bezdôvodne opustila spoločnú domácnosť a začala si vzťah s iným mužom. Súhlasil s osobnou starostlivosťou navrhovateľky o mal. dcéru, s výživnom vo výške 430,,-€ mesačne nesúhlasil. Poberá dôchodok vo výške 1.185,-€ mesačne. Na dôchodku je od
novembra 2013. Nájomné platí 420,-€ mesačne, spláca pôžičku po 170,-€ mesačne, ktorú si vzal na auto. Na zdravotné poistenie a poistenie domácnosti platí 200,-€. S dcérou je v kontakte cez Skype.
Z dokladov o príjmoch a výdavkoch odporcu vyplýva, že poberá dôchodok vo výške 1.100,42 € mesačne z Rakúska a zo Slovinska dostáva dôchodok vo výške 86,18 €. Hradí si poistenie vo výške 321,15 €, nájom bytu - 406,31 €, elektrina - 30,-€, internet - 19,90 €, televízia - 24,88 €, telefón - 32,-€.
Zo správy zamestnávateľa navrhovateľky zo dňa 23.03.2016 vyplýva, že navrhovateľka je od 5.2.2016 zamestnaná na dohodu o pracovnej činnosti v spol. AB Facility, s.r.o. Bratislava, kde dosahuje príjem 94,36 €.
Zo správy Sociálnej poisťovne pobočka Topoľčany zo dňa 23.03.2016 vyplýva, že navrhovateľka je registrovaná u dvoch zamestnávateľov - AB Facility, s.r.o. v Bratislave od 05.02.2016 a u Moniky Zemanovičovej v Trenčíne od 08.02.2016 na základe dohody o vykonaní práce.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou zo dňa 22.09.2015 vyplýva, že navrhovateľka na návrhu na rozvod manželstva trvá. S manželom nežijú v spoločnej domácnosti už asi sedem rokov, kedy sa spolu s mal. dcérou odsťahovala z Rakúska na Slovensko. Navrhovateľka je nezamestnaná od roku 2012, je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Navrhovateľka zabezpečuje starostlivosť o dcéru, ktorá je v škole integrovaná a užíva lieky. Navrhovateľka žije spolu s maloletou a staršou dcérou J. v 3-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľky. Má nasledovné náklady - nájom - 170,-€, elektrina- 35,-€, plyn - 5,-€, káblová televízia a internet - 15,-€ a úver - 230,-€ mesačne. Navrhovateľka poberá z Rakúska príspevok z dôvodu ochorenia mal. A. vo výške 130,-€ mesačne a rodinné prídavky vo výške 400,-€ mesačne. Navrhovateľke bola ponúknutá možnosť zúčastniť sa psychologickej konzultácie za účelom obnovy manželstva, s čím ona nesúhlasila. Odporca žije v Rakúsku, s maloletou je v telefonickom kontakte. Odporca si plní vyživovaciu povinnosť vo výške 430,-€ mesačne. Mal. A. K. navštevuje 9. Ročník ZŠ Gorazdova v Bánovciach nad Bebravou. Mal. A. má epilepsiu, matka s ňou doteraz navštevovala neurológa v Rakúsku. A. užíva lieky v sume 15,-€ mesačne, ktoré jej zakupuje otec v Rakúsku. Navrhovateľka dcére hradí desiate v sume 8,-€, ZRPŠ - 20,-€ ročne, životnú poistku - 15,-€ mesačne, kredit - 10,-€ mesačne. Matka má spolu dve vyživovacie povinnosti, na staršiu J. platí otec výživné 60,-€ mesačne a dcére poskytuje vreckové po 30,- € mesačne. V prípade rozvodu kolízny opatrovník odporučil súdu zveriť maloletú A. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, otcovi určiť výživné s prihliadnutím na vek, opodstatnené potreby mal. dieťaťa a na zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov.
Z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny pracovisko Bánovce nad Bebravou navrhovateľka poberá prídavok na dieťa vo výške 23,52 € mesačne.
Zo správy z poradensko - psychologického procesu zo dňa 01.04.2016 vyplýva, že mal. A. nadviazala kontakt bezprostredne. Do školy chodí rada, má tam veľa kamarátov. Maloletá je liečená u neurológa z dôvodu epilepsie. V rozhovore si spomína na život v Rakúsku s rodičmi. Popisuje množstvo situácií, kedy bol otec pod vplyvom alkoholu. S otcom sa stretáva sporadicky, naposledy asi pre rokom. Iniciátorom telefonátov je otec. Predstava vlastného vycestovania resp. realizácie stretnutí bez prítomnosti matky, bola pre dieťa neakceptovateľná. Jej predstava stretnutí je na neutrálnych miestach, v mieste bydliska v krátkom časovom trvaní za prítomnosti matky, ktorá je pre ňu súčasťou zabezpečenia psychickej pohody, pocitu bezpečia a istoty u dieťaťa.
Z výsluchu účastníkov vyplýva, že manželstvo uzatvárali na základe citovej náklonnosti. K nezhodám medzi nimi začalo dochádzať postupne od narodenia mal. dcéry, kedy začal mať odporca problém s alkoholom, ktorý odmietol svoj problém riešiť.
Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ust. § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa ust. § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Spoločenský účel manželstva podľa citovaných zákonných ustanovení spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. Preto k narušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zákon sa neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozpor v spolužití musí mať určitú intenzitu, ktorá je podmienená najmä tým, že trvá dlhšiu dobu. Musí ísť o stav, v ktorom sa manželia alebo jeden z nich neriadi pravidlami ustanovenými Zákonom o rodine, o stav, v dôsledku ktorého si manželstvo už nemôže plniť účel na ktorý bolo určené. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.
Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. V konaní mal súd preukázané, že účastníci nežijú dlhodobo v spoločnej domácnosti od roku 2009, navrhovateľka sa spolu s mal. A. K. presťahovala z Rakúskej republiky na územie Slovenskej republiky, kde doposiaľ žije. Podľa výpovede účastníkov, nezhody medzi účastníkmi vznikali aj v minulosti, navrhovateľka v priebehu manželstva odišla na Slovensko, kde žila asi tri roky, následne sa vrátila za odporcom do Rakúska, avšak odporca svoj postoj k liečeniu nezmenil, navrhovateľka trvale odišla zo spoločnej domácnosti a od tej doby títo spolužitie neobnovili. Odporca ostal žiť v Rakúsku, s mal. dcérou je takmer denne v telefonickom kontakte. Príčina, pre ktorú sa tak stalo spočívala podľa názoru súdu predovšetkým v správaní odporcu, ktorý odmietol svoj problém s alkoholom riešiť a následne i v správaní k mal. dcére, ktorú mal sexuálne obťažovať, čo bolo predmetom vyšetrovania. Tento rozvrat súd považoval v čase rozhodovania za hlboký a trvalý, bez možnosti obnovenia spolužitia medzi účastníkmi. O možnosť obnovenia vzájomného spolužitia navrhovateľka neprejavila záujem, odmietla návštevu manželskej poradne. Odporca rovnako súhlasil s rozvodom manželstva. Súd mal preto z postoja oboch účastníkov za preukázané, že manželstvo neplní už dlhodobo základné funkcie, manželia nie sú si vzájomnou oporou, ich vzťahy sú vážne narušené a ich zväzok vykazuje len formálne znaky, pričom bez ďalšieho záujmu zo strany účastníkov a za situácie, ktorá medzi manželmi nastala, nemá žiadnu hlbšiu hodnotu. Súd starostlivo zvažoval dopad rozvodu manželstva na mal. A. K. U. a dospel k záveru, že rozvod manželstva nebude v rozpore s jej záujmami, je a aj v jej záujme, aby ďalej vyrastala v pokojnom a harmonickom prostredí, v ktorom nebude svedkom vzájomných konfliktov svojich rodičov. Mal teda za to, že sú splnené zákonné podmienky na rozvod manželstva.
V prípade rozvodu manželstva účastníkov, ktorí majú maloleté deti, sa rozvod nepochybne dotkne aj ich života v budúcnosti. Preto s konaním o rozvod manželstva je obligatórne spojené aj konanie o úprave práv a povinností manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva (§ 113 Občianskeho súdneho poriadku).
Podľa ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa ust. § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa ust. § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa Článku 8 ods. 1 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
Právomoc vo veci výživného si slovenský súd založil podľa čl. 3 písm. b) Nariadenia rady (ES) o výživnom č. 4/2009.
Podľa kapitoly II článok 3 Nariadenia Rady Európskych spoločenstiev č. 4/2009 v znení slovenskej verzie pred vydaním Korigenda k nariadeniu Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (Úradný vestník Európskej únie L131/26, slovenská verzia). Na základe uvedeného Korigenda je správne znenie čl. 3 Nariadenia Rady č. 4/2009 nasledovné: V členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo
c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
Podľa ust. § 24 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu.
Podľa ust. § 24 ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa.
Podľa ust. § 24a zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom,vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Iné vyživovacie povinnosti sa spravujú právom štátu, v ktorom má bydlisko oprávnený na výživné.
Rodičia mal. dieťaťa v priebehu konania súhlasili so zverením mal. A. K. do starostlivosti navrhovateľky. Súd v starostlivosti navrhovateľky o mal. dieťa nezistil žiadne nedostatky, navrhovateľka je plne spôsobilá na výchovu mal. dieťaťa a nezistil ani rozpor so záujmami mal. dieťaťa, preto mal. A. K. zveril do výchovy a osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Čo sa týka úpravy stretávania odporcu s mal. dieťaťom, súd styk odporcu s mal. A. neupravil, nakoľko tento rodičia nežiadali upraviť s prihliadnutím i na názor mal. A., ktorá súhlasila s krátkodobými stretnutiami s otcom na prítomnosti svojej matky.
Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti odporcu, teda toho z rodičov, ktorý nebude zabezpečovať priamu osobnú starostlivosť o mal. dieťa, navrhovateľka v priebehu konania žiadala určiť výživné vo výške 300,-€ mesačne. Navrhovateľka v pôvodnom návrhu žiadala, aby súd odporcovi určil vyživovaciu povinnosť voči mal. dcére vo výške 430,-€. Odporca súhlasil s výživným vo výške 200,-€ mesačne vzhľadom na jeho schopnosti a možnosti, ktoré v súčasnosti má.
Súd pri skúmaní zárobkových pomerov odporcu vychádzal z výpovede odporcu, ktorý uviedol, že je na penzii od novembra 2013. Je poberateľom starobného dôchodku z Rakúska vo výške 1.100,-€ mesačne a zo Slovinska vo výške 85,-€. Spolu tak príjem odporcu dosahuje sumu 1.185,-€ mesačne. Okrem penzie, odporca si príležitostne privyrobí stavebnými prácami, ktorú vykonával sezónne a za tú dobu si zarobil od 300,-€ až 350,-€. K výdavkom odporca uviedol, že má náklady na nájomné - 412,-€, elektriny - 30,-€, telefón - 32,-€, internet - 20,-€, káblová televízia - 24,-€, splácanie pôžičky na auto - 171,-€. Okrem toho odporca platí dcére poistku vo výške 50,-€ mesačne. Okrem toho odporca si platí ďalšie poistky, čo ho vyjde celkovo na sumu 321,15 €. Z výpovede odporcu je zrejmé, že do januára 2015 zasielal navrhovateľke na výživu sumu vo výške 430,-€, následne od septembra 2015 zasiela na výživu po 300,-€ mesačne. Výživné podľa vyjadrenia odporcu, platil z úspor, ktoré sa mu postupne minuli. Pri určení výšky výživného pre mal. A. K. vychádzal súd z toho, že na vyživovacej povinnosti sú povinní sa podieľať obaja rodičia a že mal. dcéra je v súčasnosti žiačkou 9. ročníka základnej školy v Bánovciach nad Bebravou, od septembra nastúpi na Strednú odbornú školu v Trenčíne, teda mimo bydliska maloletej. Navrhovateľka má okrem bežných výdavkov v súvislosti so školskou dochádzkou mal. dcéry aj zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť na maloletú, ktorá má diagnostikovanú epilepsiu, jej zdravotný stav si vyžaduje pravidelné užívanie liekov a návštevy u neurológa, ktoré doposiaľ navrhovateľka s dcérou absolvovala v Rakúsku, do budúcna budú navštevovať lekára v Topoľčanoch. Na základe uvedeného, preto súd považuje za odôvodnenú výšku výživného na mal. A. K. U. sumu 250,-€ mesačne, na ktorú zaviazal odporcu platiť k rukám navrhovateľky do 20-teho dňa v mesiaci vopred. Súd pri určení výšky výživného zohľadnil tie skutočnosti, že odporca okrem výživného maloletej uhrádza sporiacu poistku vo výške cca 50,-€ mesačne, v Rakúsku jej doposiaľ zakupoval lieky na epilepsiu vo výške 15,-€ mesačne, teda sa podieľa na potrebách maloletej aj iným spôsobom ako len finančným plnením. Na základe uvedeného má súd za to, že odporca je schopný plniť súdom určenú vyživovaciu povinnosť na svoju mal. dcéru vo výške 250,-€ mesačne, ktorá podľa názoru súdu zohľadňuje jej odôvodnené potreby, zodpovedajúce predovšetkým jej veku, záujmovým činnostiam a jej zhoršenému zdravotnému stavu.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 144 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva.
Čo sa týka trov štátu, ktoré štátu vznikli v súvislosti s prekladateľskými a tlmočníckymi úkonmi, súd o týchto trovách rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bánovce nad Bebravou.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak potrebný počet rovnopisov a príloh účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.
Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.