Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-389-2005.pdf
PDF · 92.5 KB
Case nature
Subarea
3Er/389/2005
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, adresa pre doručovanie písomností Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Prešove, Štúrova 7, 080 01 Prešov, právne zastúpený AK NOVIKMEC s.r.o. so sídlom Rázusova 125, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO 36868701, proti povinnému: E. T., F.. XX.XX.XXXX, T. U. XXXX/XX, XXX XX T. T., Š. Z. J., na vymoženie pohľadávky vo výške 16,60 Eur (500 Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Štefanom Šviderským, Exekútorský úrad Vranov nad Topľou, so sídlom Hronského 1811, 093 01 Vranov nad Topľou, pod sp. zn. EX 720/2005, o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Povinný je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 28,88 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený tunajšiemu súdu podal návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 16,60 Eur (500 Sk) s príslušenstvom a to na základe vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, vydaného Obvodným odd. PZ Prešov Juh, č.k. AA 1876860 zo dňa 19.11.2003.
Poverením č. 5601 014226 * zo dňa 10.05.2005 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Štefana Šviderského, Exekútorský úrad Vranov nad Topľou, so sídlom Hronského 1811, 093 01 Vranov nad Topľou, ktorý vedie predmetnú exekúciu pod sp. zn. EX 720/2005.
Súdny exekútor tunajšiemu súdu dňa 25.04.2016 oznámil uplynutie prekluzívnej lehoty, čím sa rozhodnutie stalo neúčinným a požiadal o zastavenie exekúcie a rozhodnutie o trovách exekúcie. Súdny exekútor si zároveň uplatnil a vyúčtoval trovy exekúcie.
Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže vykonať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44). Súd má z vlastného spisu preukázané, že exekučného konanie sa začalo dňa 29.04.2005, kedy oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu doručil návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Základným materiálnym predpokladom exekúcie je vykonateľné rozhodnutie, nakoľko len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie (exekučný titul). V prípade, že exekučný titul sa po začatí exekúcie stal neúčinným, je to dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu.
Takouto skutočnosťou je aj uplynutie tzv. prekluzívnej lehoty, ktorú zákon stanovuje na vykonanie exekučného titulu. Pri preklúzii dochádza k zániku práva, prípadne právnej povinnosti, lebo právo sa v určenom čase neuplatnilo. Zánik prekludovanej povinnosti nastupuje priamo zo zákona a na jej zánik sa prihliadne, aj keď sa nenamieta.
Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch /v znení účinnom do 31. 08. 2008/ rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
V zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona o priestupkoch ide o lehotu prekluzívnu, po uplynutí ktorej nemôže byť už také rozhodnutie podkladom pre súdny výkon rozhodnutia (exekúciu), pretože rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno súdnym výkonom rozhodnutia (exekúciou) vykonať len v dobe uvedenej v ustanovení § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, a keďže ide o lehotu prekluzívnu, v jej priebehu musí byť konanie o súdny výkon rozhodnutia (exekúciu) nielen začaté, ale i skončené. Ak dôjde k zmeškaniu zákonom stanovenej doby, nemôže už také rozhodnutie byť podkladom pre súdny výkon rozhodnutia (exekúciu).
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 57 ods. 2 OSP lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Keďže exekučný titul - blok na pokutu nezaplatenú na mieste, vydaný Obvodným oddelením PZ Prešov Juh, č.k. AA 1876860 zo dňa 19.11.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.11.2003 sa stal vykonateľným dňa 10.12.2003, dňom 10.12.2006 uplynula 3-ročná prekluzívna lehota na jeho vykonanie a jej márnym uplynutím sa stal exekučný titul neúčinným. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 60,13 Eur a 20 % DPH z uplatnených trov exekúcie, t.j. 10,02 Eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. 04. 2008 (ďalej len "vyhláška"), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Vzhľadom na to, že súd exekúciu zastavil rozhodoval v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku aj o trovách exekúcie. Keďže sa predmetná exekúcia začala dňa 29.04.2005 rozhodoval súd o trovách exekúcie podľa ustanovení vyhlášky účinných do 30. 04. 2008 v zmysle prechodného ustanovenia § 27a vyhlášky, v zmysle ktorého v exekučných konaniach začatých pred 30.04.2008 patrí súdnemu exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu a náhrady dohromady vo výške 38.15 Eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi vyúčtovanú odmenu v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky určenú paušálnou sumou vo výške 3,32 Eur (200,- Sk) za 4 úkony, t.j. 13,28 Eur (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie bydliska povinného a zisťovanie majetku povinného) a náhradu hotových výdavkov a to poštovné v sume 4,15 Eur, tak ako to mal súd za preukázané z predloženej špecifikácie, ako aj z predloženého exekučného spisu sp. zn. EX 720/2005. Súdny exekútor si taktiež uplatnil časovú odmenu v zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky vo výške 26,56 Eur za prevzatie a kontrolu návrhu (50 min), spracovanie žiadosti o udelenie poverenia (30 min), upovedomenia o začatí exekúcie (50 min). Súd však konštatuje, že tieto úkony sú zahrnuté pod úkony odmenené paušálnou sumou, a to získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenie a začatí exekúcie, za ktoré súd už súdnemu exekútorovi odmenu priznal vyššie. Časovú odmenu nemožno priznať za takú exekučnú činnosť, ktorá je pokrytá paušálnou odmenou (znesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6EMCdo/1/2013 zo dňa 13. 03. 2014). Získaniu poverenia musí nevyhnutne predchádzať prijatie návrhu od oprávneného na vykonanie exekúcie na základe ktorého súdny exekútor požiada súd o udelenie poverenia. Tieto úkony sú spolu jednoznačne prepojené, pričom nemožno vykonať jeden bez druhého. Súd priznal časovú odmenu vo výške 6,64 Eur, t.j. za 1 hodinu a to za úkon vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie. Pokiaľ ide o úkon zaslania konečného vyúčtovania trov exekúcie súdu 1 x 50 min., tento úkon nie je možné podľa názoru súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Vypočítavanie trov súdnym exekútorom nie je vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o takú činnosť súdneho exekútora, ktorú vykonáva vo svoj vlastný prospech aj to len v prípade, pokiaľ si trovy uplatňuje a súd rozhoduje o zastavení exekúcie, a teda aj o trovách vzniknutých súdnemu exekútorovi. Inak je vyčíslenie trov imanentnou súčasťou tak upovedomenia o začatí exekúcie ako aj príkazu na
začatie exekúcie a ďalších úkonov vykonávaných súdnym exekútorom. Pokiaľ teda súdny exekútor má postavenie účastníka konania v časti rozhodovania o trovách exekučného konania, ide o náklady, ktoré znáša účastník konania. V tomto smere súd poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý rovnaký právny názor vyslovil napr. v uzneseniach č. k. 43CoE/304/2011 zo dňa 23. 11. 2011, č. k. 1CoE/437/2011. Keďže v zmysle vyššie citovaných ustanovení patrí súdnemu exekútorovi odmena za výkon exekučnej činnosti "podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu", má súd za to, že súdny exekútor má podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky nárok na odmenu len za exekučnú činnosť vykonanú počas exekúcie, t.j. do jej zastavenia. Preto súd neuznal súdnemu exekútorovi čas spolu 40 min., ktoré si súdny exekútor podľa predloženého vyúčtovania uplatnil v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za doposiaľ nevykonané úkony, ktoré budú vykonané až po zastavení exekúcie a ktoré nesúvisia s účelným vykonaním exekúcie a to za budúce úkony: vrátenie poverenia 10 min, vypracovanie vyúčtovania exekučného konania. Po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré náhrada súdneho exekútora je už zahrnutá v jeho odmene. Súd posudzoval aj účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie, a preto nepriznal súdnemu exekútorovi už vyčíslené budúce náklady ako hotové výdavky - poštovné vo výške 2,80 Eur. Uvedené položky musia byť hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu verifikované tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Pokiaľ súdny exekútor tieto doklady súdu nepredloží, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané. Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekučného konania. Súd neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 3,32 Eur za kancelárske potreby. Súdny exekútor jednak nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku. Súdny exekútor výšku výdavku nepreukázal a nešpecifikoval, na základe čoho bola vypočítaná v danej výške. Pokiaľ exekútorovi nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14 vyhlášky v spojení s § 25 vyhlášky. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané. Súd zároveň dodáva, že ak vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač a kopírovanie neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012. Z internetovej stránky Finančnej správy Slovenskej republiky vyplýva, že súdny exekútor je platiteľom DPH. Z uvedených dôvodov súd exekútorovi priznal z odmeny a náhrady hotových výdavkov aj uplatnenú 20% DPH. Po vykonaných úpravách súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 163,91 Eur, ktoré pozostávajú z odmeny súdneho exekútora vo výške 28,88 Eur (4 x 3,32 Eur + 1 x 6,64 Eur), náhrady hotových výdavkov vo výške 4,15 Eur, 20% DPH, t.j. 4,81 Eur. Podľa § 197 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Súd ďalej posudzoval, kto je povinný uhradiť exekútorovi vzniknuté trovy. V zmysle § 197 Exekučného poriadku uhrádza trovy exekúcie zásadne povinný. Súd môže zaviazať na ich náhradu aj oprávneného, ak zastavenie exekúcie zastavil. V danom prípade bola exekúcia zastavená z dôvodu uplynutia času (preklúzie). Pokiaľ oprávnený podal návrh na vykonanie včas, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie, nakoľko nemohol ovplyvniť postup súdu a súdneho exekútora, prípadne dĺžku trvania tohto postupu (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/1/2013 zo dňa 10. 02. 2014). V danom prípade podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie dňa 22. 10. 2003 a prekluzívna lehota uplynula až dňa 17. 07. 2012. Návrh na vykonanie exekúcie bol teda podaný v dostatočnom predstihu, niekoľko rokov pred uplynutím prekluzívnej lehoty. Preto súd na náhradu trov exekúcie zaviazal povinného. Podľa § 169 ods. 1 vety druhej OSP ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP)
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.