Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38C/204/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO:35 807 598, so sídlom Pribinova 25 Bratislava, právne zast. Fridrich Paľko, s.ro., IČO:36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanému: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava v konaní o zaplatenie 637,63 EUR

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.9.2012 (v rámci hromadného podania) domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 340,96 EUR, a to titulom majetkovej škody sumu 175 EUR a titulom nemajetkovej ujmy sumu 165,96 EUR, ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca v pozícii oprávneného v exekučnom konaní EX 3301/2010 podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, na základe čoho súdny exekútor požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej Okresný súd Košice I. rozhodol až dňa 25.7.2011 a to rozhodnutím o vydaní poverenia, a dňa 29.6.2009 žalobca požiadal o zmenu exekútora, pričom exekučný súd o tejto zmene nerozhodol v zákonnej 30 dňovej lehote, t.j. viac ako 100 dní. Z dôvodu tohto nesprávneho úradného postupu súdu poškodenému vznikla majetková škoda v celkovej sume 175 EUR, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov na jeho činnosť, na správu pohľadávky (70 EUR), na udržiavanie a správu informačného systému (40 EUR), na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným exekútorom (50 EUR), na administratívne spracovanie textov urgencií (15 EUR). Zároveň si žalobca uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 165,96 EUR, ktorá takisto vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu a ktorá predstavuje primeranú náhradu za nečinnosť súdu viac ako 100 dní zistenú výpočtom, t.j. 663,88 EUR (satisfakcia za prieťahy v súdnom konaní je vo výške 20.000,-Sk, t.j. cca 663,88 EUR) : 12 mesiacov v roku = 55,32 (t.j. alikvotný pomer za každý mesiac omeškania exekučného súdu) x omeškanie, viac ako 100 dní. Žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, avšak žalovaný do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

O námietke zaujatosti voči Okresnému súdu Košice I. (nakoľko ide o súd, ktorý vyvolal skutočnosť zakladajúcu práva uplatňované žalobou), ktorú vzniesol v žalobe žalobca rozhodol Krajský súd v Košiciach dňa 19.10.2012 tak, že sudkyňa JUDr. Jarmila Centková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Košice I. pod sp.zn.č. .

Dňa 28.12.2012 žalovaný navrhol spojenie vecí vedených na Okresnom súde Košice I. pod sp.zn.č. , , , .

Tento návrh žalovaného súd Uznesením č.k. -30 dňa 25.2.2013 (práv.4.3.2013) zamietol.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 18.3.2013 v tom zmysle, že navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania z toho dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu s odôvodnením, že žaloba je zmätočná, keďže v jednotlivých žalobách sa vyskytujú viaceré nedostatky napr. že sú zmätočne označení povinní, nesprávne uvedené dátumy narodenia, žalobca neuviedol ani spisovú značku a pod.. Ďalej uviedol, že zo žaloby nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keďže žalobca jednak namieta nesprávny úradný postup pre prieťahy v konaní na súde a zároveň aj z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Žalovaný poukázal na to, že dňa 23.4.2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom už dňa 28.9.2012 boli okresnému súdu doručené žaloby, z čoho je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr, ide teda o predčasne podaný návrh. Podľa tvrdenia žalovaného, žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody. Žalovaný ďalej poukázal na podmienky úspešného uplatňovania nároku na náhradu škody, ktorým je po 1. nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, pričom musia byť splnené všetky podmienky súčasne. Žalovaný vo vzťahu k uplatňovaným nárokom z konaní vzniesol námietku premlčania, keďže ako vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom v žalobných návrhoch, v niektorých konaniach k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v období pred marcom 2009 a podľa § 19 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z. sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvedel.

Súd nariadil termín pojednávania na deň 3.5.2016, na ktoré bol žalobca riadne predvolaný dňa 24.2.2016, pojednávania sa bez ospravedlnenia nezúčastnil, ani nepožiadal o jeho odročenie.

Žalovaný bol na pojednávanie riadne predvolaný dňa 24.2.2016, z neúčasti sa ospravedlnil elektronickým podaním doručeným súdu 2.5.2016 s tým, že súhlasí s pojednávaním a rozhodnutím vo veci aj bez jeho prítomnosti, v zmysle jeho predchádzajúcich vyjadrení.

Preto súd v súlade s §101 ods.2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, so znaleckým posudkom č. 1/2014, exekučným spisom č.k. , pričom ďalšie dôkazy a skutočnosti označené ani predložené účastníkmi konania v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. neboli a na základe toho zistil tento skutkový stav :

Z pripojeného spisu vedeného pred Okresným súdom Košice I. pod sp. č. súd zistil, že dňa 1.12.2004 súdny exekútor JUDr. Lucia Žužová (so sídlom Okružná 5 Michalovce) pod sp. zn. Ex 1347/04 vo veci žalobcu, ako oprávneného, požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej - P.O. S., B. H. U. XX P., o vymoženie sumy 12.640 Sk s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Košice I. sp.zn. zo dňa 3.10.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.11.2002.

Dňa 6.12.2004 exekučný súd v konaní -4 poveril súdneho exekútora JUDr. Lucia Žužová výkon exekúcie na základe exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Košice I. sp.zn. zo dňa 3.10.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.11.2002. Dňa 29.6.2009 oprávnený (v tomto konaní žalobca) požiadal o zmenu exekútora. O tejto zmene rozhodol exekučný súd dňa 7.10.2009 (práv. 12.12.2009) Uznesením č.k. -9 tak, že zmenil súdneho exekútora (na JUDr. Rudolfa Krutého).

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 4, prvá veta zák. č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Súd v prvom rade skúmal, či žaloba žalobcu je podaná v zákonom stanovenej lehote. Žalobca v žalobe tvrdil, že postupoval podľa § 15 ods. 1 Zák. č. 514/2003 a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a žalovaný do podania tejto žaloby na žiadosť nereagoval, pričom žalobca do súdneho spisu nedoložil predmetnú žiadosť, teda nebolo možné posúdiť, či žaloba žalobcu nie je predčasne podaná a to aj napriek tomu, že žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na to, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu boli doručené žalobcom dňa XX.X.XXXX, H. K. C. XX.X.XXXX boli doručené žaloby vo veci, pričom boli podané pred uplynutím 6 mesačnej lehoty, t.j. predčasne. Vzhľadom na to, že predbežné prerokovanie nároku je zákonom ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie. Avšak v čase rozhodovania súdu 6 mesačná lehota na uspokojovanie nárokov v zmysle § 16 ods. 4 uplynula, žalovaný netvrdil, že by došlo k uspokojeniu nárokov žalobcu a teda o predčasnosti žaloby bolo možné hovoriť len v určitom štádiu súdneho konania, nie v čase rozhodovania súdu, keďže záver o predčasnosti žaloby už nie je možný.

Vo veci samej súd skúmal, či je daná zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom tak, ako to vo svojom žalobnom návrhu tvrdil žalobca, podľa ktorého tento nesprávny

úradný postup mal spočívať v tom, že exekučný súd v exekučnom konaní pod sp.zn. (k exekútorskému spisu č. Ex 15821/10) rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 28.7.2011 a to rozhodnutím o poverení, t.j. po 278 dňoch od podania žiadosti.

Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Právo každého na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu zakotvuje i článok 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

V zmysle dôvodovej správy k § 9 ods. 2 zák. č. 412/2012 Z. z. súdne konanie nie je kompetentný preskúmať všeobecný súd v konaní o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z., pretože túto právomoc má len Ústavný súd SR, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Pokiaľ by konajúci súd o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, že všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom by tom mohlo smerovať k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Konštatovať prieťahy v súdnom konaní je teda oprávnený len Ústavný súd SR.

Podľa § 9 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je splnenie 3 základných predpokladov kumulatívne a to po 1./ nesprávny úradný postup, 2./ vznik škody ako majetkovej, či nemajetkovej ujmy a po 3./ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Všetky tieto podmienky musia byť splnené súčasne, preto o vzniku zodpovednosti nemožno hovoriť, ak chýba ktorýkoľvek z týchto predpokladov.

Podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. (v znení účinnom do 31.5.2010, t.j. ku dňu podania návrhu na zmenu exekútora) poveriť exekútora vykonaním exekúcie a konať ďalej ako exekučný súd je príslušný okresný súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 29 zák. č. 233/1995 Z.z. exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis 3f) alebo tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 44 ods. 8 zák. č. 233/1995 Z.z. oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 zák. č. 233/1995 Z.z súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Lehota 30 dní uvedená v exekučnom poriadku je procesnou a zákonnou lehotou. Exekučný poriadok však neuvádza sankciu za jej prekročenie, a preto ju treba považovať za poriadkovú lehotu, ktorej

zámerom je zefektívnenie exekučného konania a snaha dosiahnuť, aby poverenie na vykonanie exekúcie nebolo zdržiavané nečinnosťou exekučného súdu. Treba však uviesť, že táto lehota je pre súd záväzná len do tej miery, že jej nedodržanie by mohlo byť označené za zbytočný prieťah a jej podstatné prekročenie by sa prípadne mohlo skúmať aj v rámci disciplinárnej zodpovednosti konkrétneho sudcu.

Z právnej teórie vyplýva, že v spojitosti s touto procesnou lehotou, ale aj s rovnakými lehotami v občianskom súdnom konaní (napr. lehoty na rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie, na vypravenie rozsudku a iné), najmä po prijatí novely Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 90/2001 Z.z.) vzniká otázka, či prekročením tejto lehoty nie je porušované základné právo na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ide o prípady, kedy nerešpektovanie ustanovenej lehoty nie je ničím opodstatnené alebo spočíva len v nečinnosti orgánu.

Ustálená súdna prax však umožňuje a usmerňuje súdy aj v smere materiálneho preskúmania okolností, či neexistuje rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu, pričom ak takýto rozpor súd zistí, je oprávnený uznesením zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom na takéto zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nie je v exekučnom poriadku stanovená žiadna lehota.

K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale aj v rámci rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt vhodného vydania (nie však vydanie rozhodnutia samo), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v stanovenej lehote (rozsudok Najvyššieho súdu SR spisovej značky zo dňa 1.1.2011).

Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (nález Ústavného súdu SR z 7. mája 2013, sp. zn. -75).

Z obsahu exekučného spisu vedeného pred Okresným súdom Košice I. č.k. súd mal za preukázané, že súdny exekútor dňa 29.6.2009 oprávnený (žalobca) požiadal o zmenu exekútora, pričom exekučný súd o tejto zmene rozhodol Uznesením č.k. -9 zo dňa 7.10.2009 (práv. 12.12.2009), t.j. po márnom uplynutí 30 - dňovej lehoty na rozhodnutie (do 31.7.2009).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd v čase od podania žiadosti do rozhodnutia o poverení exekútora plynule konal, preveroval podmienky pre vydanie takého rozhodnutia a priebežne o veci rozhodoval a teda, na záver o bezdôvodnom nedodržaní 30 dňovej lehoty súdom, ktorá má skôr poriadkový charakter, nestačí „len“ prekročenie 30-dňovej lehoty, ale aj ďalšie relevantné okolnosti prípadu (správanie oprávneného, jeho súčinnosť, iné procesné prekážky, nečinnosť alebo neefektívna činnosť súdneho exekútora) vrátane ďalšieho priebehu konania, postupu exekútora a exekučného súdu, ako tomu bolo v tomto prípade, a aj v takom prípade by však muselo ísť o tzv. zbytočný prieťah.

Aj napriek tejto skutkovej okolnosti, avšak vzhľadom na vyššie uvedené právne závery súd dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný, nakoľko žalobca nepreukázal, že by prieťahy v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice I. pod sp.zn.č. boli konštatované Ústavným súdom SR, ako jediným kompetentným orgánom, ktorý môže prieťahy všeobecného súdu posúdiť a konštatovať, pričom aj pred Ústavným súdom SR by musel preukázať, že išlo o tzv. „zbytočný prieťah“ zo strany všeobecného súdu. V uvedenej veci nebola podaná sťažnosť na prieťahy predsedovi súdu, a tento nekonštatoval že by bolo došlo zo strany súdu k zbytočným prieťahom. Podobne ani disciplinárny súd nezistil zbytočne prieťahy, pre ktoré by sa konajúci sudca dopustil disciplinárneho previnenia. Takýto zbytočný prieťah preskúmavanej veci nevyplýva ani z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ani z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, v ktorej by bolo konštatované, že sa porušilo právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

V tejto súvislosti možno odkázať na závery Ústavného súdu SR uvedené v náleze zo dňa 14.12.2012. Ústavný súd tam, okrem iného, zdôraznil, že „... aj niekoľko mesačná nečinnosť súdu nemusí zakladať práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“.

Z toho vyplýva, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že súd v exekučnom konaní pod sp.zn.č. konal bez zbytočných prieťahov, pričom púhe konštatovanie žalobcu o bezdôvodnom nedodržaní 30 dňovej lehoty súdom ešte nie je dôvodom vzniku škody a takisto nemajetkovej ujmy na jeho strane. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nebol splnený prvý predpoklad vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, t.j. nesprávny úradný postup žalovaného.

Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu voči žalovanému uplatnil náhradu majetkovej škody v sume 175 EUR, ktorá predstavuje náhradu nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky a nemajetkovú ujmu vo výške 165,96 EUR, ktorá pre žalobcu predstavuje primeranú náhradu za nečinnosť súdu viac ako 100 dní.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy žalobca napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku žiadnym spôsobom nepreukázal ich vznik. Podľa názoru súdu sa žalobcovi nepodarilo preukázať tvrdenie o tom, že by mu postupom Okresného súdu Košice I. v exekučnej veci vznikla škoda, na základe čoho tvrdenie žalobcu o vzniku a o výške škody ostalo len v rovine ničím nepodložených a nepreukázaných tvrdení. Preto súd dospel k záveru, že neboli splnené ani ďalšie dva predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, t.j. vznik škody v majetku žalobcu a ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom exekučného súdu.

Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a ak nie je možné túto ujmu uspokojiť inak. Z uvedeného vyplýva, že nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Aj tu platí povinnosť preukázania nemajetkovej ujmy, pretože okolnosť nedodržania zákonnej lehoty bez osvedčenia skutočností preukazujúcich dopad nesprávneho úradného postupu, jeho vplyvu, následkov na žalobcu v rôznych oblastiach pôsobenia, nemá za následok automatický vznik nároku na nemajetkovú ujmu.

Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu v sume 165,96 EUR, ktorú si žalobca uplatnil, v tejto časti súd návrh žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal aké následky mu vznikli v jeho spoločenskom uplatnení ako dôsledok nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, aký to malo spoločenský dopad, a ani tvrdený stav jeho právnej neistoty, ktorá mala byť spôsobená tým, že súd prvého stupňa v exekučnom konaní nerozhodol v zákonom stanovenej 30- dňovej lehote o zemne exekútora.

K námietke žalovaného, že žaloba nemá náležitosti návrhu na začatie konania, pretože v žalobách sú zmätočne označení povinní, nesprávne uvedené dátumy narodenia, že žalobca neuviedol ani spisovú značku, a že sú nesprávne uvedené čísla exekučných konaní súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná, pretože pripojením exekučného spisu je možné presne ako aj číslo identifikovať osobu povinného, ako aj číslo exekučného konania a teda žaloba má v zmysle § 79 ods. 1 a § 42 ods. 3 O. s. p. všetky náležitosti, preto je návrhom na začatie súdneho konania. Rovnako súd posúdil námietku žalovaného o premlčaní nároku, nakoľko exekučný súd právoplatne rozhodol dňa 12.12.2009 a žaloba na tunajšom súde bola podaná dňa 27.9.2012, t.j. pred nadobudnutím právoplatnosti tohto rozhodnutia, a pred uplynutím 2-ročnej premlčacej lehoty. Žalovaný tiež tvrdil, že žaloba bola predčasne podaná z dôvodu, že neuplynula 6-mesačná lehota v rámci predbežného prejedanania nároku žalovaným. Ak

by tomu do času rozhodnutia súdu tak nebolo, súd by využil iný procesný úkon, a súdne konanie by prerušil až do uplynutia tejto lehoty. Avšak, nakoľko podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a je nesporné, že žalobca podal u žalovaného, aj keď neúspešne žiadosť o predbežné prejednanie nároku dňa 23.04.2012, tak táto procesná prekážka nie je daná a v čase rozhodovania súdu boli splnené podmienky pre rozhodnutie vo veci samej.

Vzhľadom na vyššie uvádzané právne názory o tom, že nesprávny úradný postup sám (aj keď ani tento nebol preukázaný), bez kumulatívneho splnenia ostatných predpokladov - vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, nezakladá vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa §151 ods.1, veta prvá a ods.3 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že žalobcovi ako procesne neúspešnému účastníkovi nárok na ich náhradu nevznikol a žalovaný, aj napriek úspechu vo veci žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods.3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. §205 ods.2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. §251 ods.1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.