Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23C/65/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: Peter Kačanek, nar. 7.5.1967, bytom: Moravská 44, 040 01 Košice proti odporcovi: C.. P. M., O.. XX.X.XXXX, V.: L. X, XXX XX M., v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu takto

rozhodol:

Z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi určenú rozsudkom Okresného súdu v Košice I zo dňa 25.11.1996, č.k.: -23 ku dňu 1.9.2015.

Navrhovateľovi náhradu trov konania proti odporcovi n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.10.2015 domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči odporcovi. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 25.11.1996, č.k.: -23 bol zaviazaný prispievať na výživu odporcu mesačne sumou 1.200,- Sk. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.12.1996. Vyživovaciu povinnosť si navrhovateľ riadne plnil aj po nadobudnutí plnoletosti odporcu, ako aj počas jeho štúdia na Technickej univerzite v Košiciach, Fakulte baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií, ktorej štúdium odporca úspešne ukončil dňa 28.5.2015. Dňa 28.7.2015 sa odporca zamestnal v spoločnosti Rhenus Logistics s.r.o., so sídlom: Nučice 369, 252 16 Nučice, IČO: 48 534 412 na pozícii Disponent prepráv s mesačným príjmom 20.000,- Kč. Na základe dohody navrhovateľ až do 1.9.2015 platil odporcovi výživné, mesačne vo výške 56,43 EUR, čo je suma vyššia, ako mu bolo stanovené rozsudkom, č.k.: -23. Podľa navrhovateľa došlo k podstatnej zmene pomerov na strane odporcu, odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia, podľa ktorého je povinný platiť mesačné výživné. Keďže odporca je schopný sám sa živiť, je nepochybné, že navrhovateľova vyživovacia povinnosť netrvá, dohodli sa s odporcom, že mu už výživné od 1.9.2015 nebude platiť. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.1.2016 navrhovateľ oznámil súdu, že súhlasí, aby súd rozhodol v predmetnej veci bez nariadenia pojednávania.

Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.1.2016 odporca oznámil súdu, že súhlasí s tým, aby súd vydal rozhodnutie vo veci a návrhu navrhovateľa vyhovel v plnom rozsahu aj bez nariadenia pojednávania. Zároveň prehlásil, že navrhovateľ nemá voči nemu žiadne podlžnosti.

Podľa ust. § 115a ods. 1 O.s.p., na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

V danom prípade súd vo veci samej rozhodol v súlade s vyššie citovaným ust. § 115a ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, pretože rozhodnutie v predmetnej veci bez nariadenia pojednávania nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu, vo veci bolo možné rozhodnúť len na základe listinných dôkazov a vyjadrení účastníkov a obaja účastníci s takýmto rozhodnutím vyslovili súhlas.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, ako aj písomných vyjadrení účastníkov a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci:

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn.: súd zistil, že naposledy bolo výživné voči ešte maloletému odporcovi upravené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 25.11.1996, č.k.: -23 tak, že pre čas po rozvode maloletého odporcu zveril do výchovy matke a zaviazal otca od právoplatnosti rozsudku o rozvode prispievať na jeho výživu 1.200,- Sk mesačne do rúk matky do 15. dňa v mesiaci vopred. Rozsudok nadobudol právoplatnosť vo vzťahu k výroku o výživnom dňa 28.12.1996.

Z Diplomu Technickej univerzity v Košiciach, Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií vydaného dňa 28.5.2015 súd zistil, že odporca skončil 2. stupeň vysokoškolského štúdia a vykonal predpísanú štátnu skúšku v študijnom programe riadenie dopravy surovín v študijnom odbore získavanie a spracovanie zemských zdrojov a bol mu priznaný akademický titul „inžinier“ (v skratke „Ing.“).

Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou Rhenus Logistics s.r.o., so sídlom: Nučice 369, 252 16 Nučice, Češká republika, IČO: 48 534 412 ako zamestnávateľom a odporcom ako zamestnancom dňa 28.7.2015 súd zistil, že odporca nastúpil do pracovného pomeru u vyššie uvedeného zamestnávateľa ako disponent prepráv od 28.7.2015. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu určitú do 31.7.2016.

Z vyjadrenia k zrušeniu vyživovacej povinnosti zo dňa 28.9.2015 súd zistil, že odporca súhlasil s tým, že mu navrhovateľ nebude platiť výživné od 1.9.2015.

Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba Zákon o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Predmetným návrhom sa navrhovateľ domáhal zrušenia svojej vyživovacej povinnosti voči odporcovi, s odôvodnením, že tento už nadobudol schopnosť sám sa živiť.

Z vyššie citovaného ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. Súhrnne je možné konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby.

V kontexte vyššie uvedených okolností bolo úlohou súdu skúmať, či nastal taký právny stav, ktorý by viedol k záveru, že odporca nadobudol schopnosť sám sa živiť a teda schopnosť samostatne uspokojovať svoje potreby a ak áno, ku ktorému dátumu.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a ani medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporca v máji 2015 ukončil vysokoškolské štúdium a od 28.7.2015 sa zamestnal v spoločnosti Rhenus Logistics s.r.o.. Dňa 15.9.2008 sa stal plnoletým; k 1.9.2015, t.j. k dňu, ku ktorému obaja účastníci žiadali zrušenie vyživovacej povinnosti, odporca dosiahol 24 rokov svojho veku.

Naposledy bola vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči ešte maloletému odporcovi určená rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 25.11.1996, č.k.: -23, ktorým súd zaviazal navrhovateľa platiť výživné na odporcu vo výške 1.200,- Sk mesačne od právoplatnosti rozsudku do rúk matky do 15. dňa v mesiaci vopred, t.j. počnúc dňom 28.12.1996.

Vychádzajúc z výsledkov dokazovania, s prihliadnutím na zhodný návrh oboch účastníkov konania súd konštatoval, že odporca nepochybne ku dňu 1.9.2015 po riadnom ukončení vysokoškolského štúdia dosiahol také vzdelanie, vek, ako aj taký stupeň telesnej a duševnej vyspelosti, že je pripravený a schopný sám sa živiť a teda, samostatne uspokojovať svoje potreby a podieľať sa svojou činnosťou na spoločensky užitočnej práci. V prospech tohto záveru svedčí skutočnosť, že odporca získal príjem z riadneho zamestnania. Súd preto v súlade s vyššie cit. ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa naposledy určenú vyššie citovaným rozsudkom ku dňu 1.9.2015.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Navrhovateľ mal v konaní úspech, preto by mu patrilo právo na náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie svojho práva proti odporcovi. Súd však konštatoval, že vzhľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 ods.1 O.s.p. je na mieste, aby mu súd náhradu trov proti odporcovi nepriznal.

Týmito dôvodmi je charakter a povaha predmetného konania. Z vyššie cit. ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine totiž vyplýva, že v prípade zmeny pomerov nie je možné dosiahnuť zmenu alebo zrušenie súdneho rozhodnutia, ktorým bolo určené výživné inak ako súdnym rozhodnutím, vydaným v konaní, začatom na návrh. Rozhodnutie o zrušení vyživovacej povinnosti je pritom založené na objektívnych skutočnostiach, vedúcich k záveru, že plnoleté dieťa nadobudlo schopnosť samé sa živiť a je teda prirodzené, že dieťaťu v tomto smere nemožno nič vytknúť. Bolo by preto nespravodlivé, keby plnoleté dieťa malo znášať trovy, ktoré vznikli v tomto konaní navrhovateľovi. Súd preto vyslovil, že navrhovateľovi náhradu trov nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( 205 ods. 2 O.s.p. )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ( § 251 O.s.p. ).