Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-5C/196/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou, v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodná banka, a.s. Michalská 18, 81563 Bratislava IČO: 36 854 140, zastúpený: Malata, Pružinský, Hegeduš & Partners s.r.o. so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921 proti odporcovi: K. A., W.. XX.XX.XXXX, F. K. Z. XX, XXX XX F., adresa na doručovanie: H. X, XXX XX K. T. H., občan SR, o zaplatenie 6415,08 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 5540,74 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4859,08 eur od 21. 06.2014 do zaplatenia, náhradu trov konania v sume 279,61 eur a právneho zastúpenia v sume 654,95 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa a to všetko v mesačných splátkach po 50 eur s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku do 20.07.2016 vždy ku 20. dňu v mesiaci a od 01.08.2016 v mesačných splátkach po 150 eur splatných k 20.dňu v mesiaci a to pod následkom straty výhody splátok, to znamená, že nezaplatením jednej splátky sa stáva zročný celý dlh.

Súd vo zvyšku návrh zamieta.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 6415,08 eur s 12,90% úrokom ročne zo sumy 4518,56 eur od 21.06.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 5726,64 eur od 21.06.2014 do zaplatenia a trov konania na tom základe, že dňa 26.10.2011 účastníci uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.00452189R, ktorej súčasťou súd všeobecné obchodné podmienky. Predmetom zmluvy bol úver podľa zákona č. 513/1991 Z. z. ako aj zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskom úvere vo výške 4800 eur, ktorý odporca čerpal ku dňu 26.10.2011 jednorázovo. Odporca sa zaviazal splácať úver splácať v 84-och mesačných splátkach splatných k 10. dňu v mesiaci počnúc dňom 10.11.2011, pričom splátka 1 až 83 boli po 86,60 eur a výška 84. splátky bola 84 eur. Zmluvné strany sa dohodli na pevnej úrokovej sadzbe 12,90% ročne. Odporca nedodržal platobnú disciplínu, preto navrhovateľ úver zosplatnil ku dňu 10.12.2012. V zmysle bodu 4.2. všeobecných obchodných podmienok splátky istiny úveru po termíne splatnosti sa budú úročiť úrokovou sadzbou určenou v zmluve a navyše sa môžu úročiť aj úrokovou sadzbou dohodnutou v zmluve, výška úroku z omeškania ku dňu 11.12.2012 t.j. prvý deň po zosplatnení úveru 8,75% z dlžnej sumy.

Súd konal v neprítomnosti navrhovateľa podľa § 101 ods.2 OSP, ktorí mal doručenie predvolania riadne vykázané.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením sa s obsahom Zmluvy O ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 004542189R zo dňa26.10.2011č.l.9-14 spisu, obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery č.l.15-16 spisu, oznámenia o zosplatnení úveru č.l.18 spisu, vyčíslenia pohľadávky č.l.20, špecifikáciou nároku č.l.28-30, histórie úveru č.l.31-40 spisu, vyčíslenia pohľadávky ku dňu

zosplatnenia nároku č.l.86 a 92 spisu a ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

Zo zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 00452189R zo dňa 26.10.2011 vyplýva, že účastníci uzavreli zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Z. z. a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch podľa ktorej odporkyňa obdržala od navrhovateľa úver vo výške 4800 eur , ktoré čerpala jednorázovo dňa 26.10.2011, ktoré sa zaviazala splácať v 84 mesačných splátkach po 86,60 eur, pričom posledná splátka je vo výške 84 eur, prvá anuitná splátka bola splatná 10.11.2011 a posledná 10.10.2018, v zmluve bol dohodnutý úrok z úveru vo výške 12,90% ročne a RPMN 19,39% a priemerná RPMN vo výške 17,88% ročne.

Z obchodných podmienok bodu 4.2. vyplýva, že ak nastane omeškanie so zaplatením akýchkoľvek záväzkov podľa Zmluvy, je Banka oprávnená účtovať z dlžnej sumy úrok z omeškania vo výške, ktorú Banka zverejňuje v prevádzkových priestoroch Banky prístupných verejnosti a na internetovej stránke banky: www.csob.sk. Splátky istiny Úveru po termíne splatnosti sa budú naďalej úročiť úrokovou sadzbou uvedenou v Zmluve a k nej navyše sa môžu úročiť aj sadzbou úroku z omeškania. Úroky a poplatky , ako aj ďalšie záväzky súvisiace so Zmluvou neuhradené v termínoch ich splatnosti sa budú úročiť len sadzbou úroku z omeškania.

Odporca podmienky zmluvy neplnil, úver riadne neplatil podľa zmluvy, preto navrhovateľ listom zo dňa 12.12.2012 úver zosplatnil ku dňu 10.12.2012.

Zástupca navrhovateľa zotrval na návrhu, poukázal na to, že zo strany odporkyne nebola dodržaná platobná disciplína, odporkyňa mala uzatvorené s navrhovateľom až tri zmluvy, preto jej navrhovateľ v odklade splátok nevyhovel s navrhnutými splátkami súhlasil za predpokladu straty výhody splátok.

Z výsluchu odporkyne vyplynulo, že riadne uzavrela zmluvu s navrhovateľom, chcela sa dohodnúť o odklade splátok, ale navrhovateľ jej nevyhovel z dôvodu, že zostala bez práce. Navrhovateľ je riadne poskytol úver vo výške 4800 eur, ponecháva vec na rozhodnutie súdu, lebo si myslela, že žalovaný nárok pozostáva len z istiny a po vysvetlení súdom, že pozostáva aj z ročného úroku a z úroku omeškania, je ochotná splácať úver v mesačných splátkach do augusta 2016 vo výške po 50 eur mesačne a od augusta 2016 po 150 eur mesačne k 20. dňu v mesiaci Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. l a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa §52 ods. l Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa §52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. l Občianskeho zákonník spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa / ďalej len neprijateľná zmluvná podmienka"/. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky , ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli tieto neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 4 písm a/k/ Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú tak, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmú ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatiť neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa čl.3 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ods.2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa ods.3 príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa čl.5 v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v čl.7 ods.2.

Podľa čl.6 ods.1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.10.2011 súčasťou ktorej sú obchodné podmienky navrhovateľa podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Z. z. a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch podľa ktorej odporkyňa obdržala od navrhovateľa úver vo výške 4800 eur, ktoré čerpala jednorázovo dňa 26.10.2011, ktoré sa zaviazala splácať v 84 mesačných splátkach po 86,60 eur, pričom posledná splátka je vo výške 84 eur, prvá anuitná splátka bola splatná 10.11.2011 a posledná 10.10.2018, v zmluve bol dohodnutý úrok z úveru vo výške 12,90% ročne a RPMN 19,39% a priemerná RPMN vo výške 17,88% ročne. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti

§ 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Odporkyňa splátky riadne neplatila, preto navrhovateľ úver zosplatnil k 10.12.2012. Ku dňu zosplatnenia predstavoval nárok navrhovateľa sumu 5540,74 eur a táto suma pozostávala z istiny 4518,56 eur, úroku 309,42 eur, nezaplatené úroky z omeškania 6,76 eur a v zmluve dohodnuté poplatky 24,32 eur spolu 4859,08 eur a úrok z omeškania za obdobie od 11.12.2012 do 20.06.2014 v sume 681,66 eur.

Pohľadávka navrhovateľa ku dňu predčasného zosplatnenia t.j. ku dňu predčasného zosplatnenia nároku predstavovala celkom 5540,74 eur vrátane úroku z omeškania do 20.06.2014.

Pokiaľ ide ustanovenie § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, že zmluva o úvere sa spravuje ustanoveniami obchodného práva, okresný súd poukazuje na § 54 ods. l Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov podľa ktorého zmluvné podmienky založené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie ods.1 v súlade so Smernicou vyjadruje kogentnosť úpravy a nestotožňuje sa s tým, že ochrana spotrebiteľa v zmysle § 54 ods. Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy až s účinnosťou od 01.01.2008 v súvislosti s novelou Občianskeho zákonníka č. 563/2007Z.z.. Aj na predchodcu navrhovateľa dopadalo ust. § 879f ods.3,4 Občianskeho zákonníka a všetci dodávatelia mali trojmesačnú lehotu na zosúladenie zmluvných podmienok s § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka. Podľa judikatúry súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy v nevýhodnejšom postavení tak z dôvodu sťaženej vyjednávacej pozície ako aj z dôvodu informovanosti / C-240/98 až C-244/98 Oceáno grupo editoriale, C. Mostara Claro, C-76/10 POHOTOVOSŤ a iné/. Niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľov vychádzajúcu z dôvery k objektívne občianske právo a prehnane chrániť spotrebiteľa, ktorý sám zmluvu koncipoval, a odsúval uplatnenie práva na súde. Predmetná vec sa týka práva európskej únie - smernice Rady 93/13EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ustanovenie § 54 ods. l Občianskeho zákonníka je náročné na dodávateľov a významne chráni práva spotrebiteľa. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácií je zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na ne poukazujú/ napr. rozsudok C-168/05 Mostara Claro, bod 25,26,27/.Vzhľadom na súladnosť ust. § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka s právom Európskej únie, ktoré umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než odporúča smernica Rady 93/13EHS č.l8 smernice. Ak Dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s § 54 ods. l Občianskeho zákonníka resp. ich nedá do súladu s § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka v zmysle § 879f ods.3, 4 Občianskeho zákonníka sa tak dostáva do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné podľa § 39 občianskeho zákonníka. O takýto rozpor ide podľa názoru súdu aj vtedy , ak by sa postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu práva podľa Obchodného zákonníka s odkazom na § 261 ods.3 Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky zákonník upravuje pre spotrebiteľa rovnaký inštitút priaznivejšie. Podľa názoru ústavného súdu , právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom, teda všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Je náležité a plne v súlade s princípmi o ochrane spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo rozsudok NS SR vo veci , rozsudok OS Banská Bystrica vo veci . S účinnosťou zákona č. 150/2004 Z. z. účinného od 01.04.2004 došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s ustanovením § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka" spotrebiteľovi sa nesmie zhoršiť jeho postavenie". Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský vzťah vrátane premlčania takéto zhoršenie postavenie spotrebiteľa predstavuje, keď za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom / predtým § 23 a zákona č. 634/1992 Z. z. ktorý za spotrebiteľskú zmluvu označil explicitne aj zmluvu podľa Obchodného zákonníka/.." za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje zmluva podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka. Dualistický systém v súkromnom práve na Slovensku je určitou anomáliou, pričom o rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka ide aj vtedy, ak by sa postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky zákonník upravuje rovnaký právny inštitút priaznivejšie, preto súd posúdil právny vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení občianskeho práva.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je podaný dôvodne v časti o zaplatenie istiny 4518,56 eur, úroku z úveru vo výške 12,90% zmluvne dohodnutého do zosplatnenia

úveru 309,42 eur, úroku z omeškania ku dňu zosplatnenia vo výške 6,78 eur, poplatky zmluvne dohodnuté vo výške 24,32 eur spolu vo výške 4859,08 eur a úrok z omeškania za obdobie od 11.12.2012 / odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru/ do 20.06.2014 v sume 681,66 eur spolu vo výške 5540,74 eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 4859,08 eur od 21.06.2014 do zaplatenia.

Súd dospel k záveru, že vyčíslený zmluvne dohodnutý úrok z úveru vo výške 12,90% ročne za obdobie od 11.12.2012/ odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia nie je dôvodný s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 18.09.2012, lebo podľa ustálenej súdnej praxe -uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. vyplýva, že dohodnuté úroky patria len do splatnosti dlhu a od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver Ústavného súdu je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahom medzi účastníkmi konania. V danom prípade navrhovateľ úver predčasne zosplatnil k 10.12.2012. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku

podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa navrhovateľ odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. a subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, preto zmluvné dojednanie uvedené v článku 4 bod 4.2 obchodných podmienok navrhovateľa podľa ktorého ak klient neuhradí úver v lehote splatnosti je povinný uhradiť z nesplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých finančných prostriedkov aj úrok z omeškania podľa ktorého predčasným zosplatnením úveru zo strany navrhovateľa nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky, toto ustanovenie obchodných podmienok v bode 4.2. je neplatné v rozpore s § 53 ods.4 písm. k/ Občianskeho zákonníka na škodu veriteľa a je nekalou zmluvnou podmienkou, ktorá je neplatná. Zosplatnenie / de fault/ ako jednostranný právny úkon navrhovateľa / veriteľa/ zásadne mení pôvodne dohodnutý úverový vzťah. Dohoda o platení úrokov aj po zosplatnení úveru je odklonom od dispozitívnej normy zákona v neprospech spotrebiteľa / porov. rozsudok SD AZIZ/.

Nárok navrhovateľa je dôvodný vo výške 5540,74 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4859,08 eur od 21. 06.2014 do zaplatenia.

Súd podľa § 160 ods.1 OSP povolil odporcovi splácať úver v mesačných splátkach po 50 eur s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku do 20.07.2016 vždy ku 20. dňu v mesiaci a od 01.08.2016 v mesačných splátkach po 150 eur splatných k 20.dňu v mesiaci a to pod následkom straty výhody splátok, to znamená, že nezaplatením jednej splátky sa stáva zročný celý dlh.

Súd návrh sčasti vo výške 874,34 eur ako nedôvodný zamietol, tento pozostáva z úroku z úveru odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru t.j. od 11.12.2012 do zaplatenia z horeuvedených dôvodov.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.2 OSP tak, že úspech v spore sa odvíja od istiny, preto navrhovateľovi priznal čiastočnú náhradu trov konania podľa úspechu v spore, pričom navrhovateľ mal v konaní úspech 86,37% mínus neúspech 13,65% je 72,72 % čistý úspech v konaní za zaplatený súdny poplatok 384,50 eur z toho 72,72% je 279,61 eur a náhradu trov právneho zastúpenia náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 10 ods. l , 14 ods. l písm. a, b, c, § 16 ods.3, §17 vyhl.č.655/2004 Z .z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovania právnych služieb za 3 úkony právnej služby á 220,77 eur x 3 =662,31 eur/ prevzatie a príprava zastúpenia, návrh 07.07.2014, účasť na pojednávaní dňa 03.05.2016/, účasť na pojednávaní dňa 09.06.2015 vo výške ?-iny t.j. 55,19 eur/ ktoré bolo odročené bez meritórneho prejednania veci/ spolu 662,34+55,19=717,50 eur, 2x režijný paušál za rok 2014 2 x po 8,04 eur =16,08 eur, 1x režijný paušál za rok 2015 á 8,39 eur =8,39 eur, 1x režijný paušál za rok 2016 á 8,58 eur spolu 33,05 eur spolu 717,50eur + 33,05 eur =750,55 eur + 20% DPH 150,11 eur =900,66 eur z toho 72,72% je suma 654,95 eur na účet advokátskej organizácie podľa § 149 OSP.

Náhrada za stratu času za súdne pojednávania konané dňa 09.06.2015 a 03.05.2016 právnemu zástupcovi navrhovateľa nepatrí z dôvodu, že oboch pojednávaní sa zúčastnil advokátsky koncipient, pričom náhrada za stratu času patrí len advokátovi, ktorý sa súdneho konania v oboch prípadoch nezúčastnil a nemožno mu ju priznať z dôvodu, že právo na náhradu za stratu času advokátovi upravené v § 24 ods.2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii neplatí primerane pre advokátskeho koncipienta / § 63 ods.2 zákona/. Advokátsky koncipient je v pracovnom pomere a jeho odmeňovanie sa upravuje pracovnoprávnymi predpismi. Náhradu za stratu času možno preto priznať iba v takom prípade, ak úkony právnej služby vykoná advokát v mieste, ktoré nie je jeho sídlom. Náhrada za stratu času je finančná kompenzácia advokáta za čas strávený cestou zo sídla advokátskej kancelárie do sídla súdu a späť, pričom v prípade zastúpenia v účasti na pojednávaní pred súdom mu žiadna strata času nevznikne, nakoľko si môže plniť povinnosti vyplývajúce z výkonu advokátskej činnosti. Súd v danom prípade vychádzal z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. z 22.01.2015.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Partizánske na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu, rozhodol senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier - § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.) - odvolacím dôvodom sú len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak odporca nesplní povinnosť, ktorá mu bola uložená vykonateľným rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť domáhať sa jej splnenia podaním návrhu na vykonanie exekúcie.