Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozhodnutie_10P-32-2016.pdf
PDF · 75.01 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/32/2016
Rozhodnutie
Okresný súd v Leviciach sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou vo veci starostlivosti starostlivosti o L.. R. P. D., M.. XX.X. XXXX J. S., M.. XX.X. XXXX v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, z rodičov: S. P.B., M.. XX.X. XXXX, Q. Ž., D. X a U. P., M.. XX.X. XXXX, A. Q. Ž., D. X, A..Č.. Q., J.. Y. XX o zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a . II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec sa návrhom súdu doručeným dňa 18.2. 2016 domáhal zníženia výživného pre mal. deti zo sumy 120,-EUR na sumu 80,-EUR pre L.. D. a zo sumy 100,-EUR na sumu 70,-EUR pre L.. S.. V návrhu ako i na pojednávaní uviedol, že od určenia výživného pre deti sa jeho pomery zmenili, nakoľko sa presťahoval do nájomného bytu v Bratislave v júli 2015, kde i pracuje od 1.11. 2015 na nižšej pozícii, z ktorého dôvodu došlo k zníženiu jeho príjmu. Poukázal na to, že po rozvode manželstva s matkou detí, spláca naďalej sám všetky pôžičky vzniknuté za trvania manželstva. Po rozvode si z nebankových subjektov bol nútený zobrať dva úvery na pokrytie svojich bežných nákladov, výživného, stravy, nájomného. Zo mzdy mu strhávajú 260,-EUR mesačne. Zaplatí úvery ( ďalšie ), výživné a jemu nezostanú financnie na nájom a bežné náklady. Pokiaľ nedôjde k zníženiu výživného bude nútený podať návrh na vyporiadanie BSM.
Matka nesúhlasila so znížením výživného. Uviedla, že od rozvodu manželstva sa na strane detí podstatne pomery nezmenili, avšak ona je v súčasnosti zamestnaná. Výška jej mesačných výdavkov je rovnaká ako v čase rozvodu manželstva.
Kolízny opatrovník navrhol zamietnuť podaný návrh. Poukázal na to, že zníženie výživného nie je v záujme mal. detí.
Na základe vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav:
Manželstvo rodičov mal. detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 7.7. 2015, č.k. 10P/45/2015-68, ktorým rozsudkom súd schválil dohodu rodičov o výkone rodičovských práv a povinností na čas po rozvode v zmysle ktorej, mal. deti boli zverené do osobnej starostlivosti matke. Obaja rodičia sú oprávnení mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec sa zaviazal na výživu detí prispievať sumou 120,-EUR pre L.. D. a 100,-EUR pre L.. S. mesačne. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť na 28.7. 2015. Ako vyplýva z pripojeného spisu sp.zn. 10P/45/2015, v čase ostatne úpravy výživného matka detí bola nezamestnaná, poberala len rodinné prídavky vo výške 47,04 EUR mesačne. Bola spoluvlastníčkou v 1-ine rodinného domu, ktorý nadobudla v dedičskom konaní. Mesačne uhrádzala preddavky spojené s užívaním bytu 132,47 EUR, elektrinu 29,59 EUR, plyn 61,-EUR. Finančne jej vypomáhali rodičia. Odporca pracoval ako príslušník ÚZVJS s výkon práce v Želiezovciach.
Dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 1.001,47 EUR. Splácal úvery vzniknuté počas trvania manželstva ( celkovo štyri úvery ) spolu vo výške 561,24 EUR mesačne. Podľa vlastného tvrdenia si uhrádzal faktúry za mobilný telefón vo výške okolo 50,-EUR mesačne. Od 1.7. 2015 už býval v podnájme v Bratislave, pričom na neho prislúchajúca časť nájomného predstavovala 145,-EUR mesačne. Rodičia nemali inú vyživovaciu povinnosť. L.. D. navštevovala 4.ročník a L.. S. 1.ročník základnej školy. Stravovali sa v školskej jedálni, kde poplatok za stravu predstavoval 34,20 EUR za dva mesiace pre jedno dieťa, poplatok za ŠKD ( jedno dieťa) 7,50 EUR mesačne. Deti boli zdravé, nemali osobitné záujmy.
V súčasnosti priemerný čistý mesačný príjem otca predstavuje XXX,XX V.. Naďalej býva v podnájme v Bratislave a uhrádza mesačne nájomné 145,-EUR. Uhrádza tie isté úvery, ktoré platil v čase rozvodu manželstva. Podľa vlastného udania po rozvode manželstva si zobral dva úvery, o ktorej skutočnosti žiaden dôkaz súdu nepredložil. Matka mal. detí v čase začatia konania bola nezamestnaná. ( do 31.3. 2016 evidovaná na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Levice ). Od 1.4. 2016 sa zamestnala, pričom podľa predloženej pracovnej zmluvy ( čl. 37) jej príjem je 486,-EUR. Pracovný pomer je uzatvorený do 1.7. 2014. Mesačne uhrádza preddavky spojené s užívaním bytu 143,57 EUR ( zvýšené od 1.5. 2016 dovtedy 132,77 EUR), spláca dlh na preddavkoch po 50,-EUR mesačne, plyn 58,-EUR, RTVS 4,64 EUR, elektrinu 28,20 EUR. Počet vyživovacích povinností rodičov sa nezmenil.
L.. D. je žiačkou 5.ročníka a L.. S. 2.ročníka základnej školy. Podľa udania matky sa náklady s mal. deťmi, čo sa týka poplatkov za stravu a ŠKD nezmenili. Naďalej je ich zdravotný stav dobrý, nemajú osobitné záujmy.
Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 odsek 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 odsek 1 O.s.p. dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Výživou dieťa sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa , od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti a pod. Výživné má slúžiť nielen na uspokojovanie hmotných potrieb
( jedlo, ošatenie atď. ) , ale i ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa ( vzdelávanie, kultúru, športové potreby a pod.) Na druhej strane sú odôvodnené potreby dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami , možnosťami a majetkovými pomermi rodičov.
Pri rozhodovaní o zmene výživného súd vždy musí porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažná zmena pomerov, či už na strane oprávneného alebo povinného .
Zmenou pomerov v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností ( na jednej i druhej strane ) ,ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Môže ísť o zvýšenie či zníženie ( odôvodnený pokles ) zárobku , ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou môže byť vyšší vek dieťaťa , prípadne rozšírenie alebo zúženie počtu vyživovacích povinností povinného a pod.
V prejednávanej veci mal súd preukázané, že posledné úprava výživného bola rozhodnutím tunajšieho súdu pred necelým rokom. Od ostatnej úpravy výživného došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov na strane matky detí, ktorá sa v priebehu tohto konania zamestnala, má príjem z pracovnej činnosti preto sa i ona už môže na výžive mal. detí podieľať vyššou mierou. L.. D. začala navštevovať druhý stupeň základnej školy, pričom však s poukazom na krátke obdobie od určenia výživného k podstatnej zmene pomerov na jej strane nedošlo a ani na strane L.. S., ktorá len postúpila do vyššieho ročníka prvého stupňa základnej školy. U otca súd nezistil závažnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, keď jeho príjem sa kvalifikovane z objektívnych príčin neznížil. Skutočnosti, na ktoré otec poukazuje t.j. platenie spoločných úverov, náklady s nájomným v Bratislave, boli podkladom už predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Prípadne ďalšie úvery, ktoré otec medzičasom nadobudol sú právne irelevantné a súd na ne prihladnuť nemohol, keď v zmysle zákona o rodine, výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Súd má za to, že doteraz určené výživné je naďalej primerané možnostiam a schopnostiam otca ako i odôvodneným potrebám mal. detí. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh otca na zníženie výživného zamietol ako nedôvodný.
O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 146 odsek 1 písm. a) O.s.p., nakoľko sa jedná o konanie, ktoré súd môže začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.