Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12C-128-2015.pdf
PDF · 116.77 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/128/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci navrhovateľky: Q.. V. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ.. Š.Y. XX, XXX XX O. Š., v konaní zastúpená Advokátom Mgr. Jurajom Pirkovským, so sídlom v Prešove, Bajkalská 5, proti odporkyni: S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX J., v konaní zastúpená advokátom Mgr. Miroslavom Balážom, Sládkovičova 8, Prešov, o zaplatenie 340 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke 340 eur spolu s 5,15 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 340 eur od 30.7.2014 do zaplatenia, všetko v lehote do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku,
v prevyšujúcej časti uplatneného nároku titulom úroku z omeškania žalobu z a m i e t a ,
odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľke trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku 20 eur a titulom trov právneho zastúpenia 210,08 eur na účet jej právneho zástupcu, v lehote do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.3.2015 sa navrhovateľka domáhala na odporkyni zaplatenia sumy 340 eur spolu s 5,15 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 340 eur od 29.7.2014 (priznaný od 30.7.2014) do zaplatenia a náhrady trov konania.
Svoju žalobu odôvodnila tým, že predbežne s odporkyňou jednala o nájme bytu č. X, nachádzajúceho sa v bytovom dome súpisné č. XXXX, na ulici G. Č.. XX B. V., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXXX, k.ú. V., pričom k uzatvoreniu zmluvy o nájme malo dôjsť začiatkom plynutia nájmu od 1.8.2014. Z dôvodu preukázania dobrej vôle, poukázala na účet odporkyne sumu 340 eur, ktorá mala slúžiť ako depozit za náhradu škody spôsobenú nájomcom, či osobami s nimi žijúcimi na predmete nájmu, či zariadení bytu počas nájmu. Pred uzatvorením zmluvy zistila nezrovnalosti medzi odporkyňou a uvádzanými tvrdeniami vo vzťahu k predmetu nájmu a z uvedeného dôvodu nedošlo k uzatvoreniu samotnej zmluvy o nájme. Toto rozhodnutie oznámila pri osobnom stretnutí odporkyni. Odporkyňa túto skutočnosť akceptovala, prehlásila, že poukázanú čiastku 340 eur dobrovoľne vráti. Opakovane žiadala vrátenie týchto peňažných prostriedkov prostredníctvom elektronickej pošty správou zo dňa 29.7.2014. Správou zo dňa 29.7.2014 odporkyňa navrhovateľke oznámila, že uvedený depozit nevráti, nakoľko jej spôsobila navrhovateľka škodu, preto si túto sumu ponecháva. Vzhľadom na uvedený postoj vyzvala písomne odporkyňu na úhradu sumy 340 eur, listom zo dňa 6.10.2014, ktorý bol odporkyni doručený dňa 8.10.2014, pričom na túto výzvu nereagovala a požadovaný depozit nevrátila.
Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila na základe výzvy súdu, podaním doručeným súdu dňa 15.6.2015 a poukázala na to, že žaloba je nedôvodná, nakoľko došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy a niet dôvodu, pre ktorý by si účastníci zmluvného vzťahu mali vrátiť vzájomné poskytnuté plnenia.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a výsluchom svedkyne X. T. a listinnými dôkazmi, a to návrhom, upozornením o zrealizovanej transakcii zo dňa 24.3.2015, emailovou komunikáciou, výzvou zo dňa 29.7.2014, emailovou komunikáciou zo dňa 24.5.2015, kópiou emailovej komunikácie zo dňa 29.7.2015, odpoveďou zo dňa 24.3.2015, kópiou podacieho lístku zo dňa 7.10.2014, výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia, kópiou podacieho hárku, výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 14.10.2014, vyjadrením k žalobe, zmluvou k združenej dodávke elektriny pre odberateľov kategórie domácnosť, výpisom z účtov žalovanej za obdobie od 16.10.2014 do 20.4.2015, dokladom SIPO, a ostatným obsahom spisu pričom zistil tento skutkový stav veci :
Navrhovateľka vo veci vypovedala a uviedla, že v roku 2014 s kamarátkou mali záujem o byt na prenájom a našli inzerát, ktorý si podala odporkyňa. Následne s kamarátkou boli pozrieť predmetný byt, mali záujem o prenajatie predmetného bytu od začiatku augusta 2014, s čím odporkyňa súhlasila. Následne spolu komunikovali elektronicky, odporkyňa mala pripraviť nájomnú zmluvu a nájomný vzťah mal začať od 1.8.2014. Odporkyňa stanovila nájomné v sume 320 eur a 20 eur mesačne za pripojenie na internet. Až elektronicky bol od nej žiadaný „depozit“ vo výške jednomesačného nájomného spolu s poplatkom za internet. Depozit mal byť použitý na úhradu škody, ktorú by prípadne počas trvania nájomného vzťahu spôsobili. Tento uhradila výlučne navrhovateľka zo svojho účtu. Pri ohliadke bytu sa zaujímali, či ide o bezpečnú lokalitu v meste, na čo boli odporkyňou ubezpečené, že je to v poriadku, potom však pri večernej návšteve v mieste, kde sa nachádzal byt, kamarátka videla konflikt tretích osôb a po prehodnotení týchto skutočností k uzatvoreniu nájomnej zmluvy napokon nedošlo a o tom hneď informovali odporkyňu. Táto bezprostredne prisľúbila vrátiť depozit, neskôr však odmietla.
Odporkyňa vo veci uviedla, že si podala inzerát, na ktorý reagovali navrhovateľka a potencionálna spolubývajúca, ktoré po ohliadke bytu konštatovali, že sa im páči a informovali sa, či môžu, byt vymaľovať a prispôsobiť podľa svojich potrieb. O tento byt mala aj iných záujemcov, avšak chcela ho prenajať navrhovateľke a jej spolubývajúcej. Pri ohliadke bytu sa dohodli na depozite, mal byť zaplatený spolu s prvou splátkou nájomného, plná výška depozitu mala predstavovať sumu jednomesačného nájmu do 20.7.2014 spolu s nájomným, ktoré malo byť platené mesačne vopred. Následne odznela emailová komunikácia, že ak nemajú celú sumu naraz, mali sa dohodnúť na tom, že jej to zaplatia v dvoch častiach tak, aby bol zaplatený nájom do 20.7.2014 a polovica depozitu. Zaplatili jej do 20.7.2014 sumu 340 eur, nevedela sa však vyjadriť, či to považovala za depozit alebo nájomné. Potvrdila, že budúcim nájomcom poskytla kľúče od bytu dňa 25.7.2014. Dňa 26.7.2014 sa telefonicky chcela u navrhovateľky informovať, ako prebieha príprava bytu, navrhovateľka aj spolubývajúca jej následne oznámili, že sa chcú osobne stretnúť. Stretli sa v kaviarni v obchodnom centre, kde jej oznámili, že o predmetný byt už nemajú záujem, a to z toho dôvodu, že požadovali bezpečnejšiu lokalitu, pričom boli svedkami incidentu medzi tretími osobami na ulici. Depozit odmietla vrátiť s tým, že s bytom mala spojené náklady, a to inkaso, elektrina, peniaze nezostali na jej osobnú potrebu, ale zaplatila náklady spojené s bytom. Ďalších nájomcov mala až od septembra 2014 a náklady za mesiac august musela uhradiť sama.
Vo veci bola vypočutá aj svedkyňa X. T., ktorá mala byť spolubývajúcou navrhovateľky a nájomníčkou pri uzatvorení nájomnej zmluvy s odporkyňou, ktorá vo veci uviedla, že prvé stretnutie s odporkyňou bolo v byte niekedy v máji v roku 2014, vtedy reagovali na inzerát podaný odporkyňou. Koncom mája oznámili odporkyni, že o predmetný byt majú záujem a dohodli sa na nájomnom vo výške 320 až 340 eur s tým, že presná suma bude uvedená až v písomnej zmluve, následne komunikovali prostredníctvom internetu. Potvrdila, že od odporkyne prevzali kľúče od bytu s tým, že pri večernej návšteve tejto lokality začali mať obavy z bezpečnosti v tejto časti mesta. Ešte v ten večer informovali odporkyňu, že o tento byt už záujem nemajú, medzičasom však bol uhradený depozit, a následne pri osobnom stretnutí vrátili kľúče od bytu a žiadali vrátenie depozitu.
Podľa predloženej internetovej emailovej komunikácie navrhovateľka uhradila dňa 19.7.2014 prostredníctvom svojho bankového účtu sumu 340 eur, s popisom platby: byt + internet. Dňa 29.7.2014 o 11,22 hod. požiadala o vrátenie tejto sumy emailom odporkyňu a oznámila jej číslo účtu. Odporkyňa dňa 29.7.2014 o 11,52 hod. jej emailom oznámila, že finančné prostriedky použila na zaplatenie mesiaca
7/14, a že depozit je určený na to, ak nájomník spôsobí škodu a jej bola spôsobená, nakoľko, ak nenájde nikoho ani na mesiac august, bude dosť nahnevaná.
Súdom bolo vykonané dokazovanie emailovou komunikáciou od 14.5.2014 do 1.6.2014 (čl.sp. 27-29), ohľadom dojednania termínu ohliadky bytu a detailov termínu sťahovania zariadenia. Ďalej bola predložená emailová komunikácia za obdobie od 13.7.2014 do 25.7.2014 ohľadom poskytnutia osobných údajov a ďalších detailov zariadenia bytu. Dňa 16.7.2014 samotná odporkyňa vyzvala navrhovateľku, aký bude vhodný termín dojednania splatnosti nájmu, tak aby prvá splátka bola splatná dňa 20.7.2014. V nasledujúcom odseku uviedla „depozit“ o tom sme nehovoril. Predstavuje to výšku jednej mesačnej splátky. „Ak som Vás zaskočila teraz ja a nerátali ste s takými výdavkami, prepáčte, môžeme to doriešiť aj v budúcom mesiaci“. Na to nasledovala odpoveď navrhovateľky, že termín 20. im vyhovuje, s tým, že do 20.7.2014 vedia poskytnúť depozit a nájomné za august do 5.8.2014. Toho istého dňa nasledovala odpoveď odporkyne (17.7.2014 o 17.03 hod.), že súhlasí, „nie je to problém“. Potom nasledovali bežné dohovory ohľadom internetu, až dňa 26.7.2014 oznámila navrhovateľka odporkyni, že sa vyskytol problém, že sa chce telefonicky s odporkyňou pozhovárať. Potom nasledovala komunikácia zo dňa 29.7.2014, návrh navrhovateľky na osobné stretnutie, ak im neplánovala zálohu vrátiť.
Podľa § 43a ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len OZ), prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.
Podľa § 43a ods. 3,4 OZ, dokiaľ nebola zmluva uzavretá, môže byť návrh odvolaný, ak odvolanie dôjde osobe, ktorej je určené, skôr, než táto osoba odoslala prijatie návrhu. Návrh nemôže byť odvolaný a) počas lehoty, ktorá je v ňom určená na prijatie, ibaže z jeho obsahu vyplýva právo ho odvolať aj pred uplynutím tejto lehoty, alebo b) ak je v ňom vyjadrená neodvolateľnosť.
Podľa § 44 ods. 1, 2, 3 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy. Ak je návrh určený dvom alebo viacerým osobám a z jeho obsahu vyplýva, že úmyslom navrhovateľa je, aby všetky osoby, ktorým je návrh určený, sa stali stranou zmluvy, je zmluva uzavretá, ak všetky tieto osoby návrh prijmú.
Podľa § 663 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len OZ), nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 664 OZ, prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.
Podľa § 665 ods. 1, 2 OZ, nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom. Nájomca je povinný vec užívať iba v prípade, že sa tak dohodlo alebo že neužívaním by sa vec znehodnotila viac, než jej užívaním.
Podľa § 667 ods. 1, 2 OZ, zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže
nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku vykonávaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.
Podľa § 671 OZ ods. 1, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa § 672 ods. 1 OZ, na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia.
Podľa § 682 OZ, ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.
Podľa § 685ods. 1 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa § 686 ods. 1 OZ, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
Podľa § 687 ods. 1, 2 OZ, prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi byt v stave spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu. Ak nájomná zmluva neurčuje inak, drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním a náklady spojené s bežnou údržbou uhrádza nájomca. Pojem drobných opráv a nákladov spojených s bežnou údržbou bytu upravuje osobitný predpis.
Podľa § 691 OZ Ak prenajímateľ nesplní svoju povinnosť odstrániť závady brániace riadnemu užívaniu bytu, alebo ktorými je výkon nájomcovho práva ohrozený, má nájomca právo po predchádzajúcom upozornení prenajímateľa závady odstrániť v nevyhnutnej miere a požadovať od neho náhradu účelne vynaložených nákladov. Právo na náhradu musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo do šiestich mesiacov od odstránenia závad.
Podľa § 692 ods. 1 OZ, nájomca je povinný oznámiť bez zbytočného odkladu prenajímateľovi potrebu tých opráv v byte, ktoré má znášať prenajímateľ, a umožniť ich vykonanie; inak zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením tejto povinnosti vznikla.
Podľa § 693 OZ, nájomca je povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré spôsobil v dome sám alebo tí, ktorí s ním bývajú. Ak sa tak nestane, má prenajímateľ právo po predchádzajúcom upozornení nájomcu závady a poškodenia odstrániť a požadovať od nájomcu náhradu.
Podľa § 694 OZ, nájomca nesmie vykonávať stavebné úpravy ani inú podstatnú zmenu v byte bez súhlasu prenajímateľa, a to ani na svoje náklady.
Podľa § 696 ods. 1, 2 OZ, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis. Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.
Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods. l OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 120 ods.1, 3 zák. č. 90/ 1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej O.s.p.), sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci. Ak nejde o veci uvedené v ods.2, môže si súd osvojiť skutkové zistenia založené za zhodnom tvrdení účastníkov.
Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné postavenie, predovšetkým na účastníkovi tvrdiacom, že stav zakladajúci jeho právo nastal. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (§ 101 ods. 1 O.s.p. ), sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Odporkyňa v konaní tvrdila, že konaním navrhovateľky aj potencionálnej spolubývajúcej jej vznikla škoda, pozostávajúca z nákladov za elektrinu plyn a ďalšie poplatky spojené s užívaním bytu, a to dokonca vo výške dohodnutého nájomného za 2 mesiace, preto si započítala sumu zaplatenú navrhovateľkou vo výške 320 eur. Argumentovala tým, že táto škoda jej vznikla z toho dôvodu, že pokiaľ by nedošlo k zmene návrhu na uzatvorenie nájomnej zmluvy zo strany navrhovateľky, odporkyňa by mala iných záujemcov o prenájom predmetného bytu.
Súd poukazuje na to, že nájomná zmluva k bytu pre svoju platnosť nemusí mať písomnú formu. V prípade, ak sa nájomná zmluva neuzavrie písomne, musí byť o jej obsahu spísaná zápisnica, ale ani nevyhotovenie zápisnice nie je v zákone sankcionované.
Z vykonaného dokazovania v danej právnej veci vyplynulo, že navrhovateľka ako aj odporkyňa mali záujem uzatvoriť nájomnú zmluvu písomne. Podľa ustálenej súdnej praxe za návrh na uzavretie zmluvy sa nepovažuje inzerát a ani rôzna výmena informácií, návrh na uzatvorenie zmluvy sa stáva záväzným, ako náhle došiel adresátovi a dostal sa tým do sféry jeho dispozície ústny návrh na uzavretie zmluvy, pôsobí voči adresátovi priamo a voči neprítomnej osobe návrh na uzatvorenie zmluvy pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktoré je určený. Návrh na uzatvorenie zmluvy je pre navrhovateľa záväzný, nie však po neobmedzenú dobu Z hľadiska záväznosti návrhu je potrebné vychádzať z lehoty, ktorú navrhovateľ určil na prijatie návrhu, najmä je potrebné prihliadať na stanovené skutočností, po vzniku, ktorých nastáva zánik návrhu na uzatvorenie zmluvy.
Rovnako ako podanie návrhu, je aj jeho prijatie jednostranným právnym úkonom vykonaným adresátom, ktorému bol návrh doručený. Prijatie návrhu je podobne ako návrh na uzatvorenie zmluvy, jednostranným právnym úkonom, ktorým prijímajúci prejavuje vôľu prijať jemu urobený návrh a tým uzavrieť zmluvu. Prijatie návrhu zákon podmieňuje tým, že akceptácia návrhu obsahuje bezpodmienečný súhlas s návrhom prejavený formou vyhlásenia, prípadne iným konaním, ktorým sa adresát zachová podľa návrhu a že tento prejav je urobený včas.
Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu a uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú
prijatie návrhu, v zmysle citovaného ustanovenia ods. 3, ak je návrh určený dvom alebo viacerým osobám a z jeho obsahu vyplýva, že úmyslom navrhovateľa je, aby všetky osoby, ktorým je návrh určený, sa stali stranou zmluvy, je uzavretá zmluva, ak všetky tieto osoby návrh príjmu.
Ustanovenie § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka vychádza zo zásady, že prijatie návrhu musí byť úplné a podmienkou vzniku zmluvy preto je, aby návrh na jej uzavretie bol prijatý v celom rozsahu bez akýchkoľvek zmien a výhrad. V prípade, že odpoveď na návrh obsahuje modifikáciu obsahu, respektíve dodatky, výhrady obmedzenia či iné zmeny, považuje sa za odmietnutie návrhu ako celku, za zánik pôvodného návrhu a za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka za nový návrh so zmeneným obsahom.
V danej právnej veci súd mal zistené, že nájomná zmluva mala byť uzatvorená s dvoma nájomcami, čo vyplýva z ich mailovej korešpondencie. Súd vo veci nemal preukázané zo strany odporkyne, že by k prijatiu návrhu na uzavretie nájomnej zmluvy zo strany navrhovateľky, prípadne spolubývajúcej bezvýhradne došlo. Odporkyňa vo veci nepreukázala, že by došlo k momentu zhody (konsenzu) vôle zmluvných strán o obsahu zmluvy. Skôr sa javí, že v čase, kedy bola uhradená suma 340 eur zo strany navrhovateľky odporkyni, prebiehali medzi nimi rokovania o obsahu zmluvy o nájme, k uzavretiu ktorej napokon nedošlo.
Pokiaľ ide o obranu odporkyne, že túto sumu si ponechala ako náhradu škody, ktorá jej vznikla, tu súd poukazuje na to, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka sú : a) porušenie právnej povinnosti b) existencia škody c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou d) zavinenie.
Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej skutočnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov. Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, ako všeobecným ekvivalentom. Medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť vždy bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Všetky tieto tri zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu majú charakter objektívny na rozdiel od zavinenia, ktorý má charakter subjektívny, pretože znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné.
Odporkyňa odvádzala dôvodnosť prijatých finančných prostriedkov vznikom škody na jej strane, vo svojej argumentácii však, neuviedla, aké porušenie právnej povinnosti, resp. existencia akého protiprávneho úkonu mala nastať zo strany navrhovateľky. Budúce zmluvné strany si nedojednali žiadnu zmluvnú pokutu, prípadne zmluvu o budúcej zmluve, z ktorých by vyplynul záväzok navrhovateľky, od ktorého by bolo možné odvodiť porušenie zmluvnej povinnosti.
Rovnako existencia škody zo strany odporkyne súdu preukázaná nebola, nakoľko pokiaľ v predmetnom byte nebol žiadny nájomník, nemohol byť napr. ani odber elektriny ani plynu, čo sa týka splátok hypotekárneho úveru, na ktoré chcela odporkyňa zrejme použiť zisk z nájomného, taktiež nepreukazujú existenciu škody na jej majetku a už vôbec odporkyňa nepreukázala skutočnosť, že mala iných záujemcov o predmetný byt, uvedené zostalo len v rovine tvrdenia zo strane odporkyne.
Keďže v danej právnej veci súd mal preukázané, že navrhovateľka zaplatila bezhotovostným prevodom na účet odporkyne sumu 340 eur, pričom následne nedošlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, v zmysle ktorej uvedená suma mala predstavovať takzvaný „depozit“ na krytie prípadnej škody vzniknutej pri nájomnom vzťahu medzi navrhovateľkou, p. X. T. a odporkyňou. A naopak nemal preukázané, že na strane odporkyne vzniklo na takýto depozit právo, resp. v zmysle argumentácie odporkyne už vznikla škoda z dôvodu, že nedošlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy k 1.8.2014 z dôvodov daných na strane navrhovateľky, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len OZ), príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa NV SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka - Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V ustanovení § 517 OZ sú upravené právne dôsledky spojené s omeškaním dlžníka. O omeškanie s plnením dlhu ide v zásade vtedy, ak dlžník v dobe splatnosti dlhu, prípadne na požiadanie (výzvu) veriteľa dlh nesplní buď vôbec alebo len sčasti z dôvodov, ktoré možno pričítať. Ak dlžník svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Omeškanie dlžníka nastáva tým, že dlžník v stanovenom čase nezariadi všetko, čo je z jeho strany na splnenie povinnosti potrebné.
Pre určenie momentu, do ktorého má dlžník splniť svoj dlh, aby sa nedostal do omeškania, je rozhodný čas, dokedy má dlžník splniť svoj dlh. Čas môže byť presne stanovený dohodou účastníkov zmluvného vzťahu, ustanovený právnym predpisom pre konkrétne záväzkové vzťahy, určený v rozhodnutí súdu, ustanovený všeobecne zákonom.
V danej právnej veci navrhovateľka vyzvala odporkyňu elektronicky podaním zo dňa 29.7.2014, v ktorom určila splatnosť bezodkladne, pričom na túto výzvu odporkyňa hneď reagovala, teda sa táto výzva na zaplatenie dostala do jej dispozičnej sféry taktiež dňa 29.7.2014 o 11,52 hod., čo v konaní nebolo sporné (č.l.sp. 6) a navrhovateľka si uplatnila úrok z omeškania od 29.7.2014, súd považoval za dôvodné priznať úrok z omeškania až od 30.7.2014, preto čo do uplatneného úroku z omeškania mal súd za to, že nárok navrhovateľky je dôvodný, avšak až od 30.7.2014.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. Pretože navrhovateľka bola v celom rozsahu úspešná, resp. bola neúspešná iba v nepatrnej časti (čo do úrokov z omeškania), súd je proti neúspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania v plnej výške súdom zistených preukázane a účelne vynaložených trov; naopak neúspešná odporkyňa musí prípadné vlastné trovy v plnej výške znášať sama.
Trovy žalobcu pozostávajú zo sumy zaplateného súdneho poplatku za návrh 20 eur a náhrady trov konania z titulu právneho zastúpenia spolu za 6 úkonov právnej služby (prevzatia príprava vrátane prvej porady dňa 3.10.2014, podanie návrhu vo veci samej dňa 20.3.2015, porada s klientom dňa 1.2.2016, účasť na pojednávaní dňa 2.2.2016, porada s klientom dňa 2.5.2016, účasť na pojednávaní dňa 3.5.2016), za 1 úkon právnej pomoci odmena vo výške 26,56 eur podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb k tomu režijný paušál.
Súd priznal z takto vyčísleného nároku na tarifnú odmenu a paušálnu náhradu režijných výdavkov - podľa ust. § 10 ods.1 a súvisiacich ust. vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Súd nepriznal odmenu za účtovaný úkon predžalobnej výzvy a ďalšie porady s klientom dňa 18.3.2015, vychádzajúc z právnej úpravy v ust. § § 137 a nasledujúcich O.s.p. o trovách konania, podľa názoru súdu neumožňujúcej priznanie i prípadných ďalších trov, hoci súvisiacich s prejednávanou vecou, vynaložených však pred začatím súdneho konania (čo sa nevzťahuje na prevzatie a prípravu zastúpenia, ako v cit. vyhláške osobitne vymenovaný, samostatne odmeňovaný úkon právnej služby, podľa svojej povahy nevyhnutný pre zastupovanie účastníka v občianskom súdnom konaní a spravidla jeho začatiu predchádzajúci).
Spolu tak súdom zistené a priznané trovy právneho zastúpenia navrhovateľky predstavujú sumu 6 x 26,56 eur = 159,36 eur + režijný paušál v roku 2014 - 8,04 eur, za rok 2015- 8,39 eur a 4 krát úkony vykonané v roku 2016 - 8,58 eur, t. j. spolu 210,08 eur.
Pretože navrhovateľka, ktorej súd priznal náhradu trov konania, bola v konaní právne zastúpená, platobným miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov, a to v celom rozsahu, je v zmysle ust. § 149 ods.1 O.s.p. účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.