Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/20/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica samosudcom JUDr. Štefanom Novákom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3. mája 2016, takto r o z h o d o l :

rozhodol:

Š. M.,

nar. dňa XX.XX.XXXX v V. Š., trvale bytom G.. O. XXXX/X, V. Š., nezamestnaný,

u z n á v a s a v i n n ý m

z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona,

p r e t o ž e

v období od februára 2014 do súčasnej doby si neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére O. M., nar. XX. XX. XXXX, trvalým bydliskom V. V., H.. P. Č.. XX napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 31. 01. 2006 bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou po 1.700,- Sk (56,43 Eur) vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky dieťaťa U.. U. M., nar. XX. XX. XXXX, trvalým bydliskom V. V., H.. P. Č.. XX, pričom za uvedené obdobie jej dlhoval na výživnom sumu 733,59 Eur,

t e d a - najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného,

z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., k trestu odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa určuje skúšobná doba v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

odôvodnenie:

Podkladom hlavného pojednávania v trestnej veci obžalovaného Š. M. bola obžaloba Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici X P. XXX/XX zo dňa 13.3.2015 za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5.4.2016 vyhlásil že je nevinný, avšak následne vo svojej výpovedi nepoprel spáchanie skutku. K veci uviedol, že do určitej miery je to jeho nezodpovednosť, avšak nemôže za to, že mu niektoré firmy neplatia. Uviedol , že je živnostníkom, pričom

vykonával práce za ktoré vystavil faktúr, ktoré boli odberateľom schválené, avšak neboli mu vyplatené. Je si vedomý rozsudku okresného súdu, ktorým bol zaviazaný k plateniu výživného vo výške 56,43 eur. Nemal dôvod žiadať o zníženie výživného, nakoľko peniaze by mal mať. Žalobu na vyplatenie faktúr nedával, nakoľko firmy, ktoré mu dlžia peniaze, dve už z nich neexistujú a čo sa týka ďalšej firmy, tá vyplatenie faktúry odkladá. Ku dňu pojednávania dlží na výživnom asi 700 eur. Požiadal súd, aby mu dal ešte lehotu na zaplatenie dlžného výživného 30 dní.

Svedkyňa U.. U. M. uviedla, že obžalovaný jej do termínu hlavného pojednávania 3.5.2016 dlžné výživné neuhradil a aktuálna dlžná suma je 704,16 eur. Po vydaní trestného rozkazu obžalovaný dňa 29. 05. 2015 čiastočne uhradil dlžné výživné uvedené v trestnom rozkaze vo výške 758,03 eur. Jednalo sa o dlžné výživné ku dňu vydania trestného rozkazu. Od tohto dňa obžalovaný opäť neplatí výživné. Obžalovaný výživné neplatí od mesiaca apríl 2015. Neplatenie výživného zo strany obžalovaného nemalo nepriaznivé následky na dieťa, nakoľko je zamestnaná a jej príjem je v hrubom 500 eur. O náhradné výživné nepožiadala. Obžalovaný sa žiadnym spôsobom nekontaktuje ohľadne výživného. Pár rokov po rozvode mala tendenciu ho vyzvať, aby hradil výživné, avšak sa vyhováral, že nemá peniaze, pričom nikdy výživné neplatil načas.

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil s listinnými dôkazmi, a to rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. , správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica a Banská Bystrica, prehľadom zamestnávateľov obžalovaného, správou Daňového úradu Banská Bystrica vrátane daňových priznaní obžalovaného.

Z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp .zn. zo dňa 31.01.2006 ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 7.2.2006 vyplýva, že obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej Niny sumou 1 700,-Sk (56,43 Eur) mesačne, k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica zo dňa 02.10.2014 obžalovaný v období od 01.01.2013 do dátumu podania správy nie je príjemcom dávky a príspevkov v hmotnej núdzi, ani iných štátnych sociálnych dávok a podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica zo dňa 06.10.2014 je obžalovaný vedený v evidencii úradu práce ako uchádzač o zamestnanie od 03.05.2014, pričom evidencia trvá.

Z vyjadrenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom zo dňa 16.10.2014 vyplýva, že si obžalovaný nepodal na sociálnu poisťovňu žiadosť o poskytnutie dávky v nezamestnanosti a podľa priloženého výpisu evidencie Sociálnej poisťovne bol obžalovaný evidovaný v období od 01.07.2012 do 02.05.2014 ako samostatne zárobkovo činná osoba.

Z oznámenia Daňového úradu Banská Bystrica zo dňa 02.01.2015 vyplýva, že obžalovaný mal podľa daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2013 príjmy v celkovej výške 7 590,90 Eur a výdavky vo výške 3 592,17 Eur a priemerný čistý mesačný príjem vyčíslený daňovým úradom v sume 329,06 Eur.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaný Š. M. si v období od februára 2014 do vyhlásenia predmetného rozsudku, opakovane neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojej maloletej dcére, a za toto obdobie dlhuje na výživnom 733,59 eur. Okrem priznania obžalovaného je tento usvedčovaný aj výpoveďou svedkyne U.. U. M.. Je zrejmé, že obžalovaný v rozhodnom období mal a mohol plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére. Rozsah vyživovacej povinnosti v rozhodnom období určil súd v súlade s rozsahom určeným rozsudkom sp. zn. z 31. 01. 2006 v občianskoprávnom konaní. S poukazom na ustanovenie § 122 ods. 13 Tr. zákona pri pokračovaní v páchaní žalovaného prečinu súd upravoval zameškaný dlh až do doby vyhlásenia rozsudku a upravil ho tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Konanie obžalovaného súd po právnej stránke kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., pretože obžalovaný ako osoba so zákonnou povinnosťou prispievať na výživu svojej dcéry vyplývajúcu zo zákona č. 36/2005 Z. z., o rodine (§ 62 až 65 cit. zákona - vyživovacia povinnosť rodičov k deťom) určenú rozhodnutím súdu, túto povinnosť neplnil najmenej tri mesiace v období dvoch rokov. Po subjektívnej stránke stačí ako zavinenie obžalovaného pre jeho trestnú zodpovednosť aj konanie z nedbanlivosti, ktorá spočíva v tom, že na základe rozhodnutia súdu o povinnosti prispievať na výživu svojho dieťaťa si musel byť tejto svojej povinnosti vedomý.

K osobe obžalovaného bolo zistené, doposiaľ nebol súdne trestaný. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaný sa dopustil 8 priestupkov na úseku cestnej premávky. V mieste bydliska neboli zistené výhrady voči jeho správaniu.

Obžalovanému za spáchanú trestnú činnosť podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona hrozil trest odňatia slobody až na dva roky.

Pri úvahách o treste, akým je potrebné na osobu obžalovaného pôsobiť, súd vychádzal zo zásad ukladania trestov podľa § 34 Tr. zákona. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, pohnútku, priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd u obžalovaného vzal do úvahy existenciu poľahčujúcich okolností v zmysle § 36 písm. j), písm. l)Tr. zákona, pretože pred spáchaním trestného činu viedol riadny život a že sa k spáchaniu trestného činu priznal, priťažujúce okolnosti nezistil. Podľa § 38 ods. 3 ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Na základe modifikovanej trestnej sadzbe, potom súd obžalovanému uložil trest v dolnej polovici trestnej sadzby vo výmere štyroch mesiacov. Takto vymeraný trest odňatia slobody súd obžalovanému podmienečne odložil nakoľko boli splnené podmienky § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a určil mu skúšobnú dobu v trvaní dvanástich mesiacov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie príbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manželka a družka ale nie proti jeho vôli. Poškodený môže podať odvolanie iba pre nesprávnosť výroku o náhrade škody