Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-134-2007.pdf
PDF · 73.05 KB
Case nature
Subarea
4Er/134/2007
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému C. Y., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, G. U. o vymoženie sumy 467,37 eura s prísl. takto
rozhodol:
Súd z a s t a v u j e exekúciu.
Oprávnený a povinný n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.
Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi, Exekútorský úrad Michalovce, Ľudovíta Štúra 12, Michalovce vo výške 70,96 eura a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej sumy vo výške 467,37 eur s prísl. na základe právoplatných a vykonateľných platobných výmerov zdravotnej poisťovne SIDERIA - ISTOTA, združená zdravotná poisťovňa, pobočky Svit č. 2005-0804-00072/IS a 2005-0804-00073/ID, obe zo dňa 24.1.2005. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Dulina požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd udelil poverenie súdnemu exekútorovi dňa 15.5.2007 pod číslom 5710 011199.
V priebehu exekučného konania bol súdu doručený podnet súdneho exekútora, ktorým sa domáhal zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Oprávnený sa k podnetu exekútora nevyjadril, preto súd v zmysle poučenia mal za to, že voči zastaveniu exekúcie nemá námietky.
Súd z predloženého exekútorského spisu zistil, že exekútor v priebehu konania niekoľkokrát zisťoval majetok povinného, z ktorého by bolo možné vymôcť pohľadávku oprávneného, ale všetky zisťovania boli neúspešné, pretože povinný nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností ani motorových vozidiel, nemá vedený účet v banke, nie je zamestnaný, ani nepoberá žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou. Uvedený stav pretrváva od začiatku exekučného konania.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z.z. exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
.
Nemajetnosť povinného Exekučný poriadok zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie. Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného,
ktorý samozrejme môže mať vehementný záujem na pokračovaní exekúcie aj v tomto prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť jeho pohľadávku. Podľa názoru súdu však pre to, aby exekúcia nebola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, reálny podklad (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 1CoE/41/2012-63 zo dňa 24.4.2012). V danom prípade existencia tohto reálneho podkladu očakávania, že v majetkovej a sociálnej situácii na strane povinného dôjde v dohľadnej dobe k zlepšeniu, podľa názoru súdu nie je daná.
V súvislosti s rozhodnutím súdu o zastavení exekúcie súd súčasne poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 z 20.10.2011). Ak teda oprávnený v budúcnosti zistí, že povinný nadobudol majetok postihnuteľný exekúciou, môže podať ďalší návrh na vykonanie exekúcie.
Vzhľadom na citované zákonné ustanovenie, uvedené skutočnosti a fakt, že povinný je nemajetný, súd exekúciu zastavil.
O trovách oprávneného a povinného rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. tak, že nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.
O trovách exekúcie súd rozhodol v súlade s § 203 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. a v súlade s §§ 14, 15 a 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 70,96 eura a zaviazal oprávneného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, keďže povinný je nemajetný.
Tieto trovy pozostávajú z:
1/ § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. - počet hodín účelne vynaložených na vykonanie exekúcie
- spracovanie výzvy na úhradu pohľadávky 30 min. Spolu: 30 min. = 1 začatá hodina á 6,64 eur 6,64 eura
2/ § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl. v spojení s § 15 cit. vyhl. - paušálna odmena
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eura
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eura
- zisťovanie platiteľa mzdy povinného - 4 x Soc. poisť. 13,28 eura
- zisťovanie účtu povinného - 4 x (Daň. úrad, 3 x portál bánk) 13,28 eura .
- zisťovanie majetku povinného - 5 x (Kataster nehnut., 4 x OR PZ, ODI) 16,60 eura
2/ § 22 cit. vyhl. - náhrada hotových výdavkov
- poštovné (1 x 0,28 eura, 1 x 1,30 eura, 5 x 0,33 eura) 3,23 eura
3/ DPH z odmeny (t.j. zo sumy 56,44 eur) 11,29 eura
S p o l u : 70,96 eura
Súd pri rozhodovaní o tzv. časovej odmene, t.j. odmene podľa počtu hodín účelne vynaložených na vykonanie exekúcie v zmysle § 14 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. vychádzal z toho, že musí ísť o účelne vynaložené úkony. Účelnosť súd posudzuje s prihliadnutím na účel exekučného konania, ktorým je nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule.
Súd priznal exekútorovi po preskúmaní jeho vyúčtovania uplatnenú časovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 tohto ustanovenia iba za 1 hodinu a nie za exekútorom uplatnené 2 hodiny.
Exekútor si túto odmenu uplatnil za „vyúčtovanie trov exekúcie“ v rozsahu 45 minút a za „výzvu na úhradu pohľadávky“ v rozsahu 40 minút. Do času účelne vynaloženého na vykonanie exekúcie súd nezapočítal čas na vykonanie úkonu „vyúčtovanie trov exekúcie“, pretože jednak ide o úkon, ktorým sa nedosahuje účel exekučného konania, jednak je tento úkon vykonaný hlavne v prospech exekútora (exekútor si ním uplatňuje svoje trovy pri zastavení exekúcie) a jednak ide svojou povahou skôr o administratívny úkon, odmena, za ktorý je už zahrnutá v odmene exekútora. Na vypracovanie výzvu na úhradu pohľadávky vzhľadom na jej rozsah a skutočnosť, že takéto výzvy má exekútor určite pripravené ako vzorové tlačivá, do ktorým dopĺňa meniace sa údaje, podľa názoru súdu nemusel vynaložiť viac, ako 30 minút. Táto skutočnosť však nemá vplyv na priznanú časovú odmenu za tento úkon (keďže pri časovej odmene priznanej iba za tento jeden úkon by bol akýkoľvek čas 1 začatou hodinou).
Súdny exekútor si uplatnil aj náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 4,25 eura za 2 doporučená zásielky po 1,30 eura a 5 obyčajných zásielok po 0,33 eura. Po preskúmaní exekútorského spisu súd zistil, že jedna doporučená zásielka bola zaslaná v roku 2007 a obsahovala žiadosť o udelenie poverenia spolu s listinami z ďalších 3 konaní. V takom prípade patrí za toto doručenie exekútorovi iba skutočne vynaložené náklady na poštovné. Cena doporučenej zásielky s doručenkou v roku 2007 bola 34,-Sk, t.j. 1,13 eura. Pri doručení písomností zo 4 konaní pripadá na jedno konanie poštovné vo výške 0,28 eura, preto súd za toto jedno doručenie priznal exekútorov poštovné v takejto výške.
Súd pri priznávaní odmeny aplikoval ustanovenia vyhl. MS SR č. 288/95 Z.z. účinnej do 31.4.2008 vzhľadom na prechodné ustanovenie § 27a tejto vyhlášky, pričom zároveň sumy odmeny v slovenských korunách prepočítal konverzným kurzom na eurá v súlade s ustanoveniami zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike, najmä § 2 ods. 3 tohto zákona.
Poučenie:
Proti prvému výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
Proti druhému a tretiemu výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 58 ods. 6 zák. č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.11.2013 v spojení s 202 ods. 2 O.s.p.).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).