Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3P-10-2016.pdf
PDF · 100.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3P/10/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci navrhovateľky U. F., H.. U., A.. XX.X.XXXX, W. N. X, O., občianky SR, zastúpenej JUDr. L. X.H., Y. X. X. L. XX, X. Ľ. proti odporcovi H. F., A.. X.XX.XXXX, W. N. X, O., občanovi SR, zastúpenému U.. X.H. C., Y. X. X. XX. A. XX, X. Ľ. o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: B. F., A.. X.X.XXXX Y. D. F., A.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenými kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny O.Ž., t a k t o
rozhodol:
I. Súd r o z v á d z a manželstvo navrhovateľky U. F. a odporcu H. F. uzavreté dňa 4.11.2011 pred Matričným úradom v O..
II. Súd z v e r u j e na čas po rozvode maloleté deti D. Y. B. F. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
III. Súd z a v ä z u j e otca maloletých detí prispievať na ich výživu, a to na maloletú B. mesačne sumou 190,- eur a na maloletú D. mesačne sumou 160,- eur, ktoré je otec povinný platiť do rúk matky vždy do 15.-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred.
IV. Súd n e u p r a v u j e styk otca s maloletými deťmi.
V. Súd z a s t a v u j e konanie o vydanie predbežného opatrenia.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 22.1.2016 sa navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozviedol jej manželstvo s odporcom a upravil na čas po rozvode výkon rodičovských práv a povinností k maloletej B. a k maloletej D..
Navrhovateľka v návrhu uviedla, že manželstvo s odporcom uzavrela dňa 4.11.2011 v O.. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, B. Y. D.. Ako dôvod rozpadu manželstva navrhovateľka uviedla, že odporca dlhodobo pracuje v zahraničí, citovo sa odcudzili, nemajú spoločné názory a záujmy, nerozumejú si. Intímne spolu nežijú. Ich manželstvo je už len formálnym zväzkom. Odporca pracuje ako kuchár v H. a jeho mesačný príjem je cca 1.700,- eur. Navrhovateľka je na rodičovskej dovolenke a jej príjem predstavuje rodičovský príspevok vo výške 203,- eur, iný príjem nemá. Na základe uvedeného navrhovateľka navrhla manželstvo rozviesť, maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti bez úpravy styku otca s deťmi a odporcu zaviazať povinnosťou prispievať na výživu maloletej B. sumou 200,- eur mesačne a na výživu maloletej D. sumou 170,- eur mesačne. K návrhu navrhovateľka pripojila kópiu sobášneho listu, potvrdenie o trvalom pobyte a kópiu rodných listov maloletých detí.
Uznesením č. k. 3P/10/2016-9 z 24.2.2016 súd ustanovil maloletým deťom na zastupovanie v konaní kolízneho opatrovníka, a to Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny O..
Podaním urobeným elektronickými prostriedkami a doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.3.2016 sa odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k návrhu na začatie konania. Vo svojom vyjadrení odporca uviedol, že súhlasí s rozvodom manželstva, nakoľko s navrhovateľkou majú úplne odlišné názory na vzťah muža a ženy, na manželstvo, na výchovu detí. Problémy v manželstve boli spôsobené teda aj rozdielnymi povahovými vlastnosťami a dôvodom ochladenia vzťahov medzi nimi mohlo byť aj odlúčenie počas odporcových dlhodobých pobytov v zahraničí. Pokiaľ ide o zverenie maloletých detí do starostlivosti navrhovateľky, s tým odporca tiež súhlasí a pokiaľ ide o stretávanie sa odporcu s deťmi, odporca verí, že sa ohľadne styku vedia dohodnúť, preto úpravu styku s deťmi nežiada. Odporca vyjadril nesúhlas s výškou výživného pre deti navrhovanou navrhovateľkou, nakoľko v jeho možnostiach je momentálne platiť výživné na úrovni 125,- eur až 150,- eur mesačne na každé dieťa, ktoré je podľa jeho názoru adekvátne odôvodneným potrebám detí a zároveň zohľadňuje jeho možnosti. Ďalej uviedol, že zarába v čistom cca 1.700,- eur mesačne a pracuje ako sezónny zamestnanec - kuchár v H.. Pracuje iba sezónne, a to v období od júna do októbra a od decembra do apríla, pričom doma je od polovice apríla do konca mája a od polovice októbra do konca novembra toho ktorého roka. Výdavky odporcu sa pohybujú okolo sumy 470,- eur mesačne (250,- eur strava, hygienické potreby 120,- eur náklady na benzín, telefón a oblečenie; 300,- eur náklady na cestu domov a späť raz za 3 mesiace). Ďalšie výdavky odporcu predstavuje suma cca 850,- eur - odporca uhrádza výdavky na byt, v ktorom žijú deti a navrhovateľka, 150,- eur + SIPO 40,64 eur, spláca úver, ktorý majú s navrhovateľkou v Prvej stavebnej sporiteľni 242,49 eur, ďalší úver na byt, ktorý majú s navrhovateľkou v Tatrabanke 76,69 eur + 41,01 eur + 198,84 eur a platí poistenie na deti a manželku 15,- eur + 30,- eur + 27,88 eur. Na deti prispieva ešte sumou 300,- eur mesačne. Odporca predložil súdu výpis z bankového účtu z 6.3.2016 a výplatné pásky za mesiace október 2015, december 2015, január 2016 a február 2016.
Na pojednávaní konanom dňa 15.3.2016 bola vypočutá navrhovateľka, ktorá vypovedala, že trvá na podanom návrhu. Uviedla, že manželstvo s odporcom je len formálne, je dlhodobo natoľko rozvrátené, že jeho obnovenie nie je možné. Za príčinu rozvratu manželstva považuje neveru odporcu a jeho dvojtvárny život. Uviedla, že je pravdou, že odporca nepracuje dva mesiace v H., ale aj počas tohto obdobia poberá podporu a má príjem. Pokiaľ ide o výživné na deti, odporca platil po 200,- eur, posledné tri mesiace po 300,- eur. Pokiaľ ide o financovanie spoločnej domácnosti, jednej aj druhej hypotéky, poistiek na deti všetko financuje odporca. Ďalej navrhovateľka vypovedala, že ona pracuje na základe dohody v jednom bare v O., jej mesačný príjem je cca 50,- eur mesačne. Popri tom začína pracovať v jednej upratovacej firme, začala tam pracovať len od minulého týždňa, nevie, aká bude odmena. Dostáva ďalej rodičovský príspevok plus rodinné prídavky na dve deti, spolu cca 250,- eur. Z toho mesačne uhrádzala náklady vo výške 100,- eur.
Návrhom doručeným súdu dňa 4.4.2016 navrhovateľka navrhla vo veci nariadiť predbežné opatrenie ohľadom úpravy styku odporcu s deťmi, nakoľko vyjadrila obavu, že si odporca na obdobie od 13.4.2016, kedy by mal pricestovať zo zahraničia, vezme deti k sebe na celých 6-8 týždňov a deti by mohli zle zvládať absenciu jej prítomnosti.
Dňa 26.4.2016 sa na súd dostavil bez predvolania odporca, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 3.5.2016 z dôvodu pracovného stretnutia v zahraničí.
Dňa 28.4.2016 bol súdu doručený od odporcu doklad o poberaní rodičovského prídavku a prídavkov na deti v H. vystavený finančným úradom dňa 31.3.2016, z ktorého vyplýva, že odporca nepoberá tieto príspevky od novembra 2015 a po rozvode manželstva už by ani vyplácané ďalej nemohli byť, nakoľko deti budú mať trvalý pobyt na Slovensku u navrhovateľky. Zároveň bol súdu doručený aj doklad o poberaní podpory pre sezónneho zamestnanca, počas obdobia, kedy v Rakúsku nepracuje, vystavený Úradom práce dňa 24.3.2016, z ktorého vyplýva, že odporcova denná podpora je vo výške 30,66 eur.
Dňa 28.4.2016 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie navrhovateľky urobené prostredníctvom jej právneho zástupcu, v ktorom uviedla druh a výšku svojich výdavkov ako aj maloletých detí. Z vyjadrenia vyplýva, že výdavky navrhovateľky predstavuje suma cca 505,- eur (strava, oblečenie, drogéria, telefón, životné poistenie, TV, internet, lieky, pohybové aktivity), výdavky maloletej B., ktorá navštevuje materskú škôlku, suma 200,- eur (krúžok ZUŠ 17,50 eur + 5,- eur polročné, poplatky za kostým a pomôcky a
poplatky do škôlky vo výške 1,- eur mesačne, zakúpenie časopisu 7,- eur, kino + divadlo 10,- eur, rôzne poplatky do 2,- eur) a výdavky maloletej D., ktorá navštevuje materskú škôlku, suma 170,- eur (strava + ZRPŚ 74,- eur mesačne a poplatky 1,- eur mesačne). Ďalej vo vyjadrení navrhovateľka uviedla, že odporca má u svojho zamestnávateľa stravu zadarmo, keďže pracuje ako kuchár. Rovnako odporca necestuje domov každé tri mesiace a ani neplatí žiadne poistenie na navrhovateľku. Zároveň do spisu navrhovateľka doložila výplatnú pásku za mesiac január 2016, potvrdenie o zdaniteľných príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2015, dohodu o pracovnej činnosti, potvrdenie o poberaní prídavkov na detí a rodičovského príspevku a napokon rôzne doklady o kúpe tovaru.
Na pojednávaní konanom dňa 3.5.2016 súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi i výsluchom prítomných účastníkov konania.
Súd sa oboznámil s obsahom celého spisu, najmä s návrhom navrhovateľky, s rodnými listami detí, so sobášnym listom účastníkov konania, s písomným vyjadrením odporcu, s písomným vyjadrením navrhovateľky a s dokladmi preukazujúcimi príjem a výdavky účastníkov konania.
Podľa § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,O.s.p.“) súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Na pojednávanie konané dňa 3.5.2016 sa odporca nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný. Súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. konal v neprítomnosti odporcu.
Na pojednávaní konanom dňa 3.5.2016 kolízny opatrovník pre prípad rozvodu manželstva navrhol zveriť maloleté deti do starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať výživným na maloletú B. sumou 200,- eur a na maloletú D. sumou 170,- eur s tým, že ponechal na úvahe súdu, či časť výživného nechá poukazovať otca na sporivý účet.
Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav: Navrhovateľka s odporcom uzavreli manželstvo v O. dňa 4.11.2011. Z manželstva sa im narodili dve deti. Navrhovateľka ako aj odporca sa zhodne v priebehu konania vyjadrili, že súhlasia s tým, aby ich manželstvo bolo rozvedené, nakoľko už neplní spoločenský účel. Rovnako zhodne uviedli, že v manželstve vznikali medzi nimi nezhody, citovo sa odcudzili, nemajú spoločné názory na vzťah muža a ženy, na manželstvo ako také, na výchovu detí, nemajú spoločné záujmy, navzájom si nerozumejú. Obe deti žijú v domácnosti s navrhovateľkou, odporca dlhodobo pracuje v H. a domov chodieva iba trikrát do roka. Navrhovateľka poberá prídavok na dve deti a rodičovský príspevok, spolu vo výške okolo 250,- eur, pracuje na dohodu v bare, avšak jej mesačný príjem z tejto práce je nepravidelný a veľmi nízky. Maloleté deti navštevujú materskú škôlku, ich odôvodnené potreby predstavujú výdavky na poplatky za škôlku, stravu, oblečenie, hygienické potreby, lieky, kultúru, výlety, hračky. Na výdavky na domácnosť prispieva navrhovateľke i odporca. Odporca je zamestnaný, pracuje ako kuchár v H.. Je sezónnym zamestnancom. V období, kedy pracuje, jeho čistý mesačný príjem predstavuje suma cca 1.700,- eur a v období (cca 2 mesiace), kedy nepracuje, poberá dennú podporu vo výške 30,66 eur, čo vychádza mesačne okolo 900,- eur.
Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Manželstvo plní svoj účel, pokiaľ spočíva na pevných citových vzťahoch manželov a tvorí harmonické spoločenstvo, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode a citovom zblížení, poskytujú si vzájomne podporu a pomoc. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva sú splnené. Z vykonaného dokazovania súdu vyplýva, že manželstvo navrhovateľky a odporcu svoje základné funkcie neplní, fakticky už zaniklo. Za príčinu rozvratu manželstva súd považuje rozdielnosť pováh manželov, rozdielne názory na výchovu detí a k rozvratu manželstva prispelo aj odlúčenie manželov, nakoľko odporca dlhodobo pracuje v zahraničí. Nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, že od manželov nemožno reálne očakávať obnovenie manželského spolužitia a rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmom maloletých detí, súd návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo rozviedol.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky, nakoľko odporca ani kolízny opatrovník proti takému modelu starostlivosti o deti nenamietali, práve naopak a v konaní bolo preukázané, že navrhovateľka sa o deti od ich narodenia náležite stará.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, náklady za zdravotnícku starostlivosť a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, atď., to všetko primerané veku.
Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností.
Súd za výživné primerané všetkým v konaní preukázaným skutočnostiam, t. j. veku a potrebám maloletých detí, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov, považoval výživné vo výške 190,- eur mesačne, pokiaľ ide o maloletú B. a výživné vo výške 160,- eur mesačne, pokiaľ ide o maloletú D.. Tak, ako výživné navrhované odporcom (pre každé dieťa 150,- eur, t. j. spolu 300,- eur) je nízke a nezodpovedá vyššie uvádzaným kritériám, rovnako im nezodpovedá ani výživné požadované navrhovateľkou (200,- eur pre B. a 170,- eur pre D.). Rozdielna mesačná výška výživného stanoveného pre deti je daná ich rôznym vekom.
Súd zaviazal odporcu prispievať na výživu detí spolu vo výške 350,- eur, čo je o 50,- eur viac ako navrhoval sám odporca a o 20,- eur menej než navrhovala navrhovateľka. Súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadol najmä na príjem odporcu, ktorý dosahuje nielen počas sezóny, ale i mimo nej, ďalej na to, že je v mladšom produktívnom veku (35 rokov), nemá nijakým spôsobom obmedzenú pracovnú spôsobilosť z dôvodu zdravotného stavu, ani trvalo zvýšené výdaje na vlastnú výživu (napr. za diétne stravovanie, kompenzačné pomôcky...), teda disponuje možnosťami zadovážiť si aj vyšší príjem, než aký dosahuje, resp. zamestnať sa aj mimo sezóny. Rovnako súd musel zohľadniť aj tú skutočnosť, že osobnú starostlivosť o deti zabezpečuje navrhovateľka sama a aj z tohto dôvodu má navrhovateľka obmedzené možnosti zamestnať sa. Vzhľadom na to, že maloleté deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov, súd zaviazal odporcu prispievať na výživu maloletej B. sumou 190,- eur mesačne a na výživu maloletej D. sumou 160,- eur mesačne, nakoľko mal v konaní za preukázané, že v reálnych momentálnych schopnostiach a možnostiach odporcu je prispievať na výživu detí výživným v takejto výške a výživné v takejto výške zodpovedá aj odôvodneným potrebám maloletých detí.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Styk odporcu s maloletými deťmi súd neupravil, nakoľko tento účastníci konania žiadali neupraviť, nakoľko majú za to, že ohľadne tejto otázky sa dokážu dohodnúť a chcú, aby styk odporcu s deťmi ostal neobmedzený.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Navrhovateľka netrvala na nariadení predbežného opatrenia o úprave styku otca s deťmi, keďže podaním doručeným súdu dňa 28.4.2016 a rovnako na pojednávaní konanom dňa 3.5.2016 navrhla, aby súd styk otca s deťmi neupravil. Rovnako odporca i kolízny opatrovník nežiadali upraviť styk otca s deťmi. Vzhľadom na to súd konanie o nariadenie predbežného opatrenia v súlade s § 96 O.s.p. zastavil.
Podľa § 144 O.s.p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p. tak, že náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov, nakoľko v priebehu konania nezistil také okolnosti prípadu či pomery účastníkov, ktoré by odôvodňovali priznať náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove, písomne, trojmo. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p., § 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/> o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.