Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-4P/15/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou vo veci starostlivosti o maloleté deti V. C., nar. XX.XX.XXXX a C. C., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja bytom pri matke, obidvaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, deti rodičov: L. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., B. XXX, okres P. a U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., M. XXX, okres Revúca, v konaní o návrhu o matky na zvýšenie výživného na maloleté deti a úpravu styku k maloletým deťom , takto

rozhodol:

M e n í s a rozsudok Okresného súdu Revúca, č.k. -28 zo dňa 17.05.2015, v časti o bežnom výživnom a v časti o úprave styku otca s maloletými deťmi tak, že :

Otec j e p o v i n n ý platiť zvýšené výživné na maloletého V. C., nar. XX.XX.XXXX, a na maloletú C. C., nar. XX.XX.XXXX, na každé z detí, vo výške 100,- eur mesačne, vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky detí, od 01.05.2016.

Zročné zvýšené výživné za obdobie od 14.03.2016 do 30.04.2016 otcovi nevzniklo.

Otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým V. C., nar. XX.XX.XXXX a C. C., nar. XX.XX.XXXX, od 1. dňa príslušného kalendárneho mesiaca v čase od 09.00 hod. do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca do 17.00 hod.

Otec prevezme maloleté deti a po ukončení styku ich odovzdá v mieste bydliska matky.

Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť.

Obidvaja rodičia sú povinní sa vzájomne informovať v prípade, že by styk nemohol byť z vážnych dôvodov zrealizovaný, najneskôr 24 hod. pred započatím styku.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 14.03.2016 sa matka maloletých detí domáhala zvýšenia výživného a úpravy styku otca s maloletými deťmi V. C., G.. XX.XX.XXXX a C. C., G.. XX.XX.XXXX tak, že otec maloletých detí bude povinný prispievať na výživu maloletého V. C. sumou 100,- eur mesačne a maloletú C. C. sumou 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Zároveň navrhla, aby otec bol oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny víkend v týždni s tým, že otec si deti vyzdvihne v mieste bydliska matky a po ukončení styku odovzdá matke. Svoj návrh na zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi podrobnejšie neodôvodnila.

Matka na pojednávaní uviedla, že návrh na zvýšenie výživného podala, pretože súdom určené výživné nepostačuje na úhradu potrieb maloletých detí. Konkretizovala druh a výšku jednotlivých mesačných výdavkov, ako i výšku svojich príjmov. Uviedla, že otec posiela výživné na deti v sume 200,- eur mesačne, z toho 100,- eur na začiatku mesiaca a 100,- eur na konci mesiaca. Ako dôvod podania návrhu na zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi uviedla to, že s otcom maloletých detí sa stále hádali. Otec do nej skákal, za to mu nechcela dať deti.

Otec maloletých detí na pojednávaní súhlasil s návrhom matky na zvýšenie výživného. Nesúhlasil so zmenou úpravy styku a žiadal, aby úprava styku otca a maloletými deťmi bola ponechaná aspoň tak, ako to bolo upravené v predchádzajúcom rozhodnutí. Napriek súdnemu rozhodnutiu o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, od 24.08.2015 do novembra 2015 žili všetci v spoločnej domácnosti v dome jeho strýka, o ktorého sa on staral. Od novembra 2015 pracuje v Nemecku na turnusy. Pred odchodom, matku s deťmi presťahoval k jej matke. Chcel zarobiť peniaze na spoločné bývanie. Pripustil, že keď matka neskôr spoločné bývanie nechcela, bol žiarlivý, pretože stále k nej niečo cítil. Presnú dĺžku a obdobie svojho pobytu na Slovensku uviesť nevedel tvrdiac, že to závisí od roboty. Domov cestuje spravidla v sobotu, po práci, a v nedeľu skoro ráno prichádza na Slovensko. Doma je väčšinou 10 dní, a v stredu sa vracia do Nemecka. Za posledný polrok bol doma málo. Deti ho majú radi a chce byť s nimi, keď príde domov. Uviedol, že o deti sa vie postarať rovnako, ako matka. Od posledného príchodu na Slovensko sú deti v jeho domácnosti.

Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol vyhovieť návrhu matky na zvýšenie výživného, ktoré je v záujme maloletých detí z dôvodu, že došlo k zmene pomerov na strane otca, ktorý je ochotný prispievať na ich výživu sumou po 100,- eur mesačne, na každé dieťa. Takisto je v záujme maloletých detí, aby úprava styku otca s maloletými deťmi bola čo najširšia. Deti majú otca radi, avšak samotnú úpravu nie je možné konkretizovať, vzhľadom na problematickú komunikáciu medzi rodičmi.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise Okresného súdu Revúca, sp. zn. , obsahom pripojených spisových materiálov Okresného súdu Revúca, sp. zn. , , vrátane aktuálnej pracovnej zmluvy otca, účinnej od 01.04.2016, predloženej otcom na súdnom pojednávaní.

Naposledy bolo o výživnom a o úprave styku otca s maloletými deťmi rozhodované rozsudkom Okresného súdu Revúca, č.k. -28 zo dňa 14.05.2015, právoplatným dňa 05.06.2015, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli maloleté deti C. zverené do osobnej starostlivosti matky. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletých detí mesačne sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, pričom výživné je otec povinný platiť matke maloletých detí vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý týždeň v kalendárnom roku od pondelka do štvrtka každý deň v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. a v čase od piatka od 15.00 hod. do nedele do 17.00 hod.

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len od dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými ustanoveniami Zákona o rodine súd v celom rozsahu vyhovel dôvodne podanému návrhu matky na zvýšenie výživného na sumu 100,- eur mesačne na každé z maloletých detí, s ktorým otec v celom rozsahu súhlasil, keďže došlo k zmene pomerov na strane účastníkov konania, najmä výraznému zvýšeniu príjmu u otca a zvýšenie výživného je v záujme maloletých detí.

Čo sa týka úpravy styku otca s maloletými deťmi súd mal zároveň preukázané, že od posledného rozhodnutia o úprave styku došlo k zmene pomerov na strane účastníkov konania, odôvodňujúcej zmenu súdneho rozhodnutia aj v tejto časti. Od novembra 2015, kedy otec vycestoval za prácou do zahraničia, je úprava styku otca s maloletými deťmi podľa posledného rozhodnutia, prakticky nevykonateľná. Komunikácia medzi rodičmi je navyše problematická. Matka maloletých detí sa snaží viesť vlastný život a jej snaha obmedziť možný kontakt s bývalým partnerom na minimum, fakticky vedie k obmedzeniu osobného kontaktu otca s maloletými deťmi. Otec tým, že pracuje v zahraničí spravidla na 3 týždňové turnusy, na Slovensku sa zdržiava nepravidelne iba niekoľko dní v mesiaci, kým matka je na rodičovskej dovolenke s maloletou C. a zabezpečuje osobnú starostlivosť o obidve maloleté deti. Je preto prirodzené, že obmedzený kontakt otca s maloletými deťmi pociťuje nielen otec, ale rovnako tak i maloleté deti. Je tiež prirodzené, že počas pobytu na Slovensku otec chce všetok svoj voľný čas tráviť s deťmi. Otec na pojednávaní viackrát prezentoval schopnosť postarať sa o deti rovnako, ako matka. Keďže otec sa doma zdržiava spravidla iba niekoľko, spravidla 10, presne neurčených dní v mesiaci, iba čo najširšie možná úprava styku otca s maloletými deťmi umožní otcovi za danej situácie styk s deťmi aj prakticky zrealizovať. Nie je vylúčené, že keď pracovné povinnosti otcovi nedovolia pricestovať na Slovensko začiatkom mesiaca, prakticky k styku otca s maloletými deťmi nemusí vôbec dôjsť, prípadne len v minimálnej miere. Je preto v záujme otca, aby si pracovné povinnosti v zahraničí zariadil tak, aby mohol z určeného obdobia využiť a stráviť čo najviac času so svojimi deťmi. Súd pri úprave styku zohľadnil aj opakovane deklarovaný nezáujem matky stýkať sa s otcom každý deň. Keďže matka nespochybnila schopnosť otca zabezpečiť celodennú starostlivosť o obidve maloleté deti, súd umožnil otcovi byť s maloletými deťmi počas jeho pobytu na Slovensku nepretržite, zohľadňujúc pritom záujmy maloletých detí, predovšetkým ich právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, rešpektujúc tiež ich právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd preto zmenil úpravu styku otca s maloletými deťmi tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Vzhľadom na pomerne nízky vek obidvoch maloletých detí je v ich záujme, aby neboli vystavované prípadnej a možnej každodennej problematickej komunikácii medzi rodičmi súvisiacej s ich vlastnými nezhodami, ako bývalými partnermi. Súd zároveň rozhodol, že otec prevezme maloleté deti a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky, pričom matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť. Obidvom rodičom uložil povinnosť vzájomne sa informovať v prípade, že styk by nemohol byť z vážnych dôvodov zrealizovaný, najneskôr 24 hodín pre započatím styku, či už z dôvodov na strane otca, alebo na strane maloletých detí.

Všetci účastníci konania (matka, otec a kolízny opatrovník), prítomní na pojednávaní, sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie. Z tohto dôvodu súd v zmysle citovaného ustanovenia § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku vyhotovil skrátený rozsudok a v odôvodnení rozsudku uviedol predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol a stručné vyjadrenia účastníkov konania a zdôvodnenie rozhodnutia.

Súčasne sa mení rozsudok Okresného súdu Revúca zo dňa 14.05.2015, č. k.6P/34/2015-28, v časti o bežnom výživnom a v časti o úprave styku otca s maloletými deťmi.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Právo podať odvolanie nemajú účastníci, ktorí sa tohto práva vzdali.

Keďže sa všetci účastníci konania vzdali práva podať odvolanie, nadobudne rozsudok právoplatnosť dňom doručenia poslednému z účastníkov (§ 159 ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.