Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_17C-43-2014.pdf
PDF · 100.95 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/43/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom v právnej veci navrhovateľa Jaroslav S., nar. 2. 6. XXXX, trvale bytom D. D. XXXX/X, XXX XX L., zast. Y. Kohút, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 888, proti odporcovi S. K., nar. 8. 7. XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, XXX XX L., zast. L. H., nar. 8. XX. XXXX, trvale bytom L. nad E., N. XXX/XX, t.č. bytom G. G., F. XX o zaplatenie 3 927,- Eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 3 115,67 Eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 14. 9. 2012 do zaplatenia v mesačných splátkach po 100,- Eur, vždy do 20-teho dňa v mesiaci, počnúc mesiacom máj 2016 až do úplneho zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom a to tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
O trovách konania súd r o z h o d n e až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 16. 1. 2014 pôvodne domáhal zaplatenia sumy 3 927,- Eur s prísl. na tom základe, že medzi účastníkmi konania bola dňa 21. 1. 2011 uzatvorená ústna zmluva o pôžičke, na základe ktorej požičal navrhovateľ odporkyni v priebehu kalendárneho roka 2011 sumu v celkovej výške 4 750 austrálskych dolárov ( 3 927,- Eur), ktoré mu odporkyňa nevrátila. V priebehu konania navrhovateľ zobral svoj návrh čiastočne späť o zaplatenie sumy nad 3 115,67 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 14. 9. 2012 do zaplatenia. Ďalej sa potom domáhal zaplatenia sumy 3 115,67 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 14. 9. 2012 do zaplatenia s tým, že od 21. 11. 2011 do konca mája 2011 za 19 týždňov požičal odporkyni po 200 dolárov a potom ešte sumu mimoriadne vo výške 300,- austrálskych dolárov, ktoré si odporkyňa od neho prevzala v deň jej odchodu na Slovensko. Potom pri prepočte kurzu dolárov na eurá tých 4 100 austrálskych dolárov predstavuje sumu 3 315,67 Eur. Pokiaľ sa týka sumy 200,- Eur, ktorú mala odporkyňa zaplatiť navrhovateľovi, nakoľko nevedia preukázať, že táto bola použitá na úhradu paušálu mobilného operátora odporkyne súhlasia s tým, aby táto suma bola považovaná za plnenie záväzku. Z tohto dôvodu sa potom domáhal zaplatenia istiny 3 115,67 Eur. Navrhovateľ súhlasil s tým, že pokiaľ odporkyňa bude zaviazaná na zaplatenie dlžnej sumy, aby boli poskytnuté splátky po 100,- Eur mesačne, ktoré budú splatné vždy do 20-teho dňa v mesiaci.
Zástupkyňa odporkyne uviedla, že oni považujú za pôžičku len sumu 300 dolárov, ktoré odporkyňa od navrhovateľa prevzala v deň odchodu na Slovensko s tým, že na túto sumu požadovali, aby bola započítaná splátka, ktorú urobili vo výške 200,- Eur. Uznali, že odporkyňa od navrhovateľa prevzala finančné prostriedky tak, ako ich špecifikoval právny zástupca navrhovateľa. Súčasne požiadali, v prípade, že odporkyňa bude zaviazaná na zaplatenie dlžnej sumy, aby túto bola zaviazaná zaplatiť v splátkach po 100,- Eur mesačne do 20-teho dňa v mesiaci. Okrem sumy 300,- Eur však zvyšnú
sumu nepovažovali za pôžičku. Túto sumu považovali za bezdôvodné obohatenie a súčasne vzniesli námietku premlčania. Poukazovali na tú skutočnosť, že poskytnuté finančné prostriedky mali byť akousi kompenzáciou za finančné prostriedky, ktoré dávala odporkyňa na financovanie spoločnej domácnosti v čase, keď boli ešte na Slovensku a ďalej na tú skutočnosť, že v maily, ktorý písal navrhovateľ otcovi odporkyne dňa 11.5. 2011 poukazoval na to, že nikdy nebol dobrý v šetrení ale teraz peniaze potrebuje, keďže má platiť školu a splátky a celkom mu to vyhovuje, keď dáva peniaze niekam, z kadiaľ ich nemôže vytiahnuť alebo nejak inak minúť.
Z mailovej komunikácie medzi účastníkmi konania súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o stretnutie a chce sa dohodnúť kedy a akým spôsobom mu vráti peniaze, stále je to tých 4 750 austrálskych dolárov, čo je v prepočte 3 927,- Eur. Na túto žiadosť odporkyňa navrhovateľovi oznámila, že peniažky mu chce vrátiť určite, no nevie ako rýchlo sa jej to podarí.
Z pred sporovej výzvy zo dňa 30. 8. 2012 vyplýva, že právny zástupca navrhovateľa vyzval odporkyňu, aby na základe ústnej zmluvy o výpožičke navrhovateľovi vrátila 3 927,- Eur do 7 dní od doručenia tejto výzvy. Z fotokópie doručenky vyplýva, že túto pred sporovú výzvu odporkyňa prevzala dňa 6. 9. 2012.
Z mailu odporkyne zo dňa 12. 9. 2012 vyplýva, že rada by sa dohodla na splátkovom kalendári, teraz je nezamestnaná a navrhovateľ si pravdepodobne privlastnil jej mobilný telefón Iphone 4 v celkovej hodnote 500,- Eur a okrem toho mu začiatkom roka vkladala na účet ďalších 200,- Eur. Peniaze za predaj tohto telefónu si môže nechať a ona by dokázala mesačne vkladať na jeho účet 50,- Eur. Uvedomuje si, že prešla už dlhá doba no nikdy netvrdila a ani nebude, že požičané peniaze nevráti.
Z mailovej korešpondencie medzi účastníkmi konania zo dňa 28. 8. 2012 vyplýva, že odporkyňa oznámila navrhovateľovi „neboj nič, všetko ti vrátim“.
Z mailovej korešpondencie medzi účastníkmi konania zo dňa 4. 11. 2012 vyplýva, že odporkyňa oznámila navrhovateľovi, že po vypočítaní všetkých výdavkov je schopná posielať 100,- Eur mesačne.
Navrhovateľ na pojednávaní dňa 20. 8. 2015 uviedol, že s odporkyňou spolu žili v jednom byte od augusta 2010, u neho v byte, vo Zvolene, na západe a potom v novembri 2010 spolu odleteli do Austrálie, kde spolu žili až do novembra 2011. Vo Zvolene v byte žili spolu traja spolu s jeho bratom a v Austrálii takisto žili traja spolu s nimi žil pán Lukáš K.. Náklady na bývanie vo Zvolene platil on. Odporkyňa za bývanie vo Zvolene neplatila. Za bývanie v Austrálii platil on, pán Lukáš K., ako aj odporkyňa. Dohoda bola taká, že jej dával 200,- dolárov týždenne a ona z toho platila nájom. Za bývanie v Austrálii platili cash všetci traja. Skladali sa po 95,- dolárov na týždeň s tým, že tých 95,- dolárov dal každý z nich a okrem tých peňazí dal ďalších 105,- dolárov. Spolu takto dával týždenne odporkyni 200,- dolárov, aby mohla v Austrálii prežiť, keďže odporkyňa tam nemala príjem. On od otca odporkyni nedostal žiadne peniaze. Vie však o tom, že otec odporkyni nejaké peniaze dával. Z týchto si odporkyňa dala spraviť tetovanie a občas spolu chodili na kávu. Pokiaľ boli v Austrálii dával jej 200,- dolárov týždenne až pokiaľ neodletel za prácou do Melbourn. Potom jej už peniaze nedával, nakoľko mala vlastný príjem. Dal jej peniaze až potom keď sa vracala na Slovensko. Z týchto peňazí mu odporkyňa nič nevrátila.
Odporkyňa na pojednávaní dňa 20. 8. 2015 uviedla, že najprv žili s navrhovateľom spolu v byte vo Zvolene, od roku 2008 do roku 2010. V tomto byte býval aj brat navrhovateľa. Potom žili spolu v Austrálii na dvoch rôznych sídliskách. Najprv to bolo od novembra 2010 do júna 2011 a potom od júna 2011 spolu žili na inom mieste v Sydney do októbra 2011. V Sydney v týchto bytoch s nimi býval aj pán Lukáš K.. Pokiaľ bývali vo Zvolene tak náklady za bývanie platil navrhovateľ, keď stratil robotu tak to platila jeho mama. Bývanie v Sydney si platil každý sám. V Sydney platili za bývanie tak, že všetci traja platili po 95,- dolárov týždenne. Prvého polroka ona prácu v Austrálii nemala. Uviedla, že je pravda, že navrhovateľ jej dával sumu 200,- dolárov týždenne. Tieto peniaze jej dával od januára do mája. V júni jej už žiadne peniaze nedal. Je pravdou, že potom jej dal ešte 300,- dolárov a toto bola pôžička. Túto pôžičku bola ochotná navrhovateľovi vrátiť. Ona chápala tie peniaze, ktoré jej dával navrhovateľ okrem posledných spomenutých 300,- dolárov ako kompenzáciu za to, keď žili spolu vo Zvolene, pretože okrem bývania vtedy ešte platili za dovolenku, stravu, šatstvo. Vtedy, keď navrhovateľ dával 200,- dolárov týždenne, vtedy nehovorila, že je to kompenzácia za spoločné bývanie. Toto však takto chápala. Ku koncu, keď odchádzala preč, bolo to v októbri 2011 tak jej navrhovateľ povedal, že bude chcieť peniaze vrátiť späť. Ona mu však nikdy nepovedala, že mu tieto peniaze nevráti. Pokiaľ odpisovala navrhovateľovi na mail,
síce napísala, že peniaze mu vráti, nenapísala však koľko peňazí mu chce vrátiť s tým, že mu chcela vrátiť iba 300,- dolárov. Pokiaľ si takto písali cez Pokec alebo Facebook tak ani tam nenapísala, akú sumu chce vrátiť. Pokiaľ v maily zo dňa 12. 9. 2012 je tam uvedená vyššia suma ako tých 300,- dolárov, ktorú spomínala má za to, že tento mail napísala pod nátlakom, keďže sa vrátila na Slovensko a hneď na ňu bol vyvíjaný nátlak napríklad aj v tom smere, že jej navrhovateľ nevráti mobilný telefón, ak nepodpíše doklad o tom, že bude vracať peniaze. Následne sa odporkyňa opravila, že to bol nátlak vyvíjaný od pani Arvaiovej, nie od navrhovateľ.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že keď jej dával v Austrálii 200, - dolárov týždenne, dohoda bola taká, že jej bude dávať 200,- dolárov týždenne a ona mu ich vráti späť, keď sa zamestná.
Svedok Lukáš K. uviedol, že spolu s účastníkmi konania, všetci traja bývali v Sydney. Prišli tam 18. 11. 2010 a bývali tam zhruba 5 - 6 mesiacov. Na vlastné oči videl, ako dával navrhovateľ finančné prostriedky odporkyni. Jemu navrhovateľ povedal, že jej dáva 200,- dolárov týždenne. Z jeho pohľadu účastníci konania fungovali vlastne každý sám.
Z mailovej korešpondencie medzi navrhovateľom a otcom odporkyne zo dňa 7. 5. 2011 vyplýva, že navrhovateľ oznámil otcovi odporkyne, že týždenne požičiava odporkyni 200,-dolárov a do dnešného dňa to vychádza na 3 550,- dolárov. Na to otec odporkyne uviedol, že prečo jej požičiava peniaze, keď vidí, že to ide do stratena len ju nepriamo podporuje v nič nerobení. Na to navrhovateľ uviedol, že keby že jej nepožičiava tak neplatí nájom a delili by sa o to iba s Lukášom a na tie peniaze by sa časom zabudlo alebo by sa zabudlo koľko to vlastne bolo. Takto keď jej požičiava tak vie presne koľko a nevznikajú žiadne nezhody. Posledne je sebeckejší, nie je veľmi dobrý v šetrení si peňazí a teraz keď vie, že má platiť školu a splátky mu celkom vyhovuje, keď dáva peniaze niekam, odkiaľ ich nemôže vytiahnuť alebo inak minúť. Aj keď teraz už začína byť pomaly viac a viac v strese, či si ich ona stihne vôbec našporiť.
Z oznámenia Európskej centrálnej banky zo dňa 14. 9. 2012 vyplýva, že kurz austrálskeho doláru k eur bol 1 aud = 0,8087 Eur.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci, určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenia za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 586/2008, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p. súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že účastníci konania žili spolu so svedkom Lukášom Poncom v Austrálii v jednom byte a to od novembra 2010 do októbra 2011. Najprv bývali spolu od novembra 2010 do júna 2011 v Sydney, kde platili za bývanie všetci traja po 95 dolárov týždenne. Navrhovateľ dával odporkyni od 21. 1. 2011 týždenne 200,- dolárov až do konca mája 2011. Takto po dobu 19 týždňov jej dával po 200,- dolárov. Okrem toho jej poskytol ešte finančný obnos 300, dolárov keď odporkyňa sa vracala na Slovensko. Spolu jej takto odovzdal sumu 4 100,-austrálskych dolárov, čo je v prepočte 3 315,67 Eur. Z takto poskytnutých finančných prostriedkov odporkyňa vrátila navrhovateľovi sumu 200,- Eur. Medzi účastníkmi tieto skutočnosti neboli sporné. Medzi účastníkmi tiež nebolo sporné, že posledný finančný obnos vo výške 300,- Eur ktorý poskytol navrhovateľ odporkyni bola takisto pôžička.
Nakoľko v priebehu konania navrhovateľ zobral svoj návrh čiastočne späť súd konanie čiastočne zastavil o zaplatenie sumy nad 3 115,67 Eur s príslušenstvom a ďalej súd konal len o zaplatenie sumy 3 115,67 Eur. Pokiaľ sa týka finančných prostriedkov, ktoré poskytol navrhovateľ odporkyni za 19 týždňov po 200,- dolárov, čiže spolu sumu 3 800,- dolárov navrhovateľ tvrdí, že aj v tomto prípade sa jednalo o pôžičku, pričom toto odporkyňa spochybňovala, tvrdila, že ona to považovala za kompenzáciu nákladov, ktoré ona mala v čase keď žili spolu na Slovensku. Z jej pohľadu sa teda malo jednať o bezdôvodné obohatenie. V tomto prípade išlo o tvrdenie navrhovateľa voči tvrdeniu odporkyni, nakoľko sa jednalo len o plnenie, ktoré bolo poskytnuté na základe ústnej dohody a v tejto súvislosti nebol vykonaný ani žiadny dôkaz, pretože takýto zo strany účastníkov nebol navrhnutý. Súd mohol teda vychádzať iba z tvrdení, ktoré uviedli priamo účastníci konania a potom z elektronickej komunikácie medzi účastníkmi konania a medzi navrhovateľom a otcom odporkyne. Navrhovateľ vždy tvrdil, že sa jednalo o pôžičku. Odporkyňa niekoľkokrát oznámila navrhovateľovi, že peniaze mu chce vrátiť, že sa s ním chce dohodnúť a že nikdy netvrdila, že mu požičané peniaze nevráti. Takto finančné plnenie, ktoré poskytoval navrhovateľ odporkyni chápal aj otec odporkyne, keďže z mailovej korešpondencie navrhovateľovi priamo vyčítal, prečo jej požičiava peniaze keď vidí, že to ide do stratena. Súd teda považoval tvrdenie odporkyne o tom, že sa malo jednať pri poskytovaní finančných prostriedkov len o akúsi kompenzáciu za náklady, ktoré ona mala v súvislosti s bývaním vo Zvolene len za jej účelové tvrdenie, ktoré bolo robené len v rámci tohto konania s tým, že pred samotným konaním odporkyňa nikdy navrhovateľovi neoznámila, že mu peniaze nechce vrátiť a že tieto peniaze považuje za kompenzáciu. Pre platnosť zmluvy o pôžičke síce postačuje aj to, že takýto dvojstranný právny úkon bude urobený ústnou formou, aj tak musí spĺňať náležitosti vyžadované zákonom. Jednou z týchto podstatných náležitostí je aj to, že bude dohodnutý čas vrátenia, čo v tomto prípade preukázané nebolo. Súd mal teda za to, že sa jedná o bezdôvodné obohatenie na strane odporkyne, keďže získala majetkový prospech plnením z neplatného právneho úkonu, teda z neplatnej zmluvy o pôžičke. Nakoľko samotná výška medzi účastníkmi potom, ako navrhovateľ zobral svoj návrh čiastočne späť nebola sporná, túto skutočnosť súd ďalej neskúmal. Odporkyňa vzniesla námietku premlčania, súd sa touto skutočnosťou musel zaoberať. Prvý krát bolo poskytnuté plnenie zo strany navrhovateľa odporkyni dňa 21. 1. 2011 a trojročná objektívna lehota teda najskôr začala plynúť dňa 21. 1. 2011. Návrh na tunajšom súde však bol podaný dňa 17. 1. 2014, teda ešte pred uplynutím trojročnej objektívnej lehoty. Súd skúmal, či došlo k uplynutiu dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť odo dňa keď sa navrhovateľ, ako oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. To, že sa na jeho úkor obohatila odporkyňa to navrhovateľ vedel hneď, pretože vedel, komu finančné prostriedky odovzdáva. Súd teda ďalej skúmal tú skutočnosť, kedy sa navrhovateľ ako oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu. V tejto súvislosti súd bral na zreteľ tú skutočnosť, že navrhovateľ si myslel, že sa jedná v tomto prípade o zmluvu o pôžičke a ďalej prihliadal aj na tú skutočnosť, že odporkyňa predtým, ako bola podaná žaloba na súde navrhovateľovi nikdy neoznámila, že mu peniaze nevráti. Pre začiatok behu subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Pritom nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o získanie tohto obohatenia na jeho úkor dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti, prípadne aj skôr.
Súd mal teda za to, že dvojročná subjektívna premlčacia lehota ani len nezačala plynúť pred podaním tohto návrhu na súd a teda nemohla ani uplynúť. Z týchto dôvodov súd potom zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi žalovanú istinu 3 115,67 Eur. Keďže odporkyňa sa dostala do omeškania so zaplatením uvedenej sumy, súd ju zaviazal zaplatiť navrhovateľovi z tejto sumy aj úroky z omeškania a to vo výške 8,75 % ročne, nakoľko v rozhodnom čase bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,75 % a o 8 percentuálnych bodov viac predstavuje výšku 8,75 %. Súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania od 14. 9. 2012 do zaplatenia, nakoľko podľa pred sporovej výzvy zo dňa 30. 8. 2012, ktorú odporkyňa prevzala dňa 6. 9. 2012 mala dlžnú sumu uhradiť do 7 dní od doručenia výzvy. Táto lehota uplynula dňa 13. 9. 2012. Odporkyňa je teda v omeškaní od 14.9. 2012.
Nakoľko odporkyňa požiadala o možnosť zaplatiť dlžnú sumu v splátkach a nakoľko navrhovateľ s tým súhlasil, súd umožnil odporkyni zaplatiť žalovanú istinu s príslušenstvom v splátkach po 100,- Eur, vždy do 20-teho dňa v mesiaci, počnúc mesiacom máj 2016 až do úplného zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom a to tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania bude rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).