Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_38P-301-2013.pdf
PDF · 106.4 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/301/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci navrhovateľa: G.. F. O., A.. XX.XX.XXXX, W. X. X, X., zastúpený U.. P. P., AK X. X. Q. XX, S., proti odporkyni: G.. Y. O., H.. I., A.. XX.XX.XXXX, W. X. XX, X., zastúpená T.. U.. W. F. F.., AK X. X. T.E. X, W., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom O.: P., A.. XX.XX.XXXX Y. P., A.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo G.. F. O., A.. XX.X.XXXX Q. W. a G.. Y. O., H.. I., A.. XX.XX.XXXX Q. W., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev P. Ú. W. G., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a .
Súd zveruje maloleté deti O.: P., A.. XX.XX.XXXX Y. P., A.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletých detí O.: P., A.. XX.XX.XXXX sumou 170 eur mesačne a na maloletého P., A.. XX.XX.XXXX sumou 170 eur mesačne, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky maloletých detí vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd styk otca s maloletými deťmi O.: P., A.. XX.XX.XXXX Y. P., A.. XX.X.XXXX neurčuje.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 18.11.2013 sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že tieto budú zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v dvojtýždňových, resp. týždňových intervaloch.
Svoj návrh odôvodnil tým, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého sa dňa XX.XX.XXXX A. P. P. Y. T. XX.XX.XXXX P. P.. Približne tri roky pred podaním návrhu začalo medzi manželmi dochádzať k odcudzeniu, a to z dôvodu sústavných nezhôd v oblasti nakladania s finančnými prostriedkami a rozdielnych názorov na výchovu maloletých detí. Tieto nezhody viedli ku konfliktom a hádkam, ktoré sa nikdy medzi manželmi nevyriešili zmierom. Približne od rovnakého obdobia manželia spolu nežijú ani intímne, komunikujú výlučne o potrebách maloletých detí a spoločne trávia čas taktiež len z dôvodu potrieb maloletých detí. Navrhovateľ sa pokúšal o obnovenie manželského spolužitia, avšak
bezúspešne, pričom od januára 2016 manželia nežijú v spoločnej domácnosti, z ktorej sa navrhovateľ odsťahoval. Manželské spolužitie účastníkov konania je v súčasnosti už iba formálnym zväzkom, ktorý si neplní žiadnu zo svojich funkcií tak, ako to má na mysli Zákon o rodine, ani jeden z manželov nemá záujem na obnovení manželského spolužitia a rozvod manželstva je i v záujme maloletých detí z tohto manželstva pochádzajúcich. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva spočiatku sa domáhal zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti a poukázal na to, že obaja rodičia majú s deťmi veľmi dobrý vzťah.
Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva súhlasila, nemala záujem na obnovení manželského spolužitia a v zásade súhlasila i s dôvodmi rozvratu manželstva, ktoré skutočne pramenili z rozdielnych názorov na spôsob hospodárenia. Vzhľadom k tvrdeniam uvádzaným navrhovateľom však považovala za potrebné vyjadriť sa v rámci svojho podania k finančnému hospodáreniu manželov, kde poukázala na to, že to bola práve ona, ktorá prispievala do domácnosti ako aj na náklady na výchovu a starostlivosť o maloleté deti vo vyššej miere, než navrhovateľ, čo sa mu i snažila opakovane vysvetliť, avšak bezúspešne. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode nesúhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou, pričom dôvodila jednak tým, že otec neprejavuje snahu starať sa o deti v bežnom dennom rozsahu a taktiež mala za to, že otec maloletých detí týmto návrhom sleduje neplatenie výživného. Účelom striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti nie je, aby sa jeden rodič realizoval len v miere, ktorú si predstavuje a druhý rodič potom dopĺňal všetky jeho úlohy, ktoré si v určenom čase nesplnil. Poukázala na to, že otcovi v styku s deťmi nebráni a tento sa i čiastočne podieľa na starostlivosti o deti, absolvuje s nimi voľnočasové aktivity a pod. Do budúcnosti nevylúčila striedavú osobnú starostlivosť, avšak za súčasného stavu mala za to, že by bolo lepšie, aby deti boli v jednom domácom prostredí. Z uvedených dôvodov navrhla, aby boli maloleté deti na čas po rozvode manželstva zverené do jej osobnej starostlivosti. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s deťmi uviedla, že má za to, že sa s otcom maloletých detí vedia v tejto otázke dohodnúť.
Uznesením zo dňa 10.06.2015, č. k. 38P/301/2013 - 97 tunajší súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie, odvetvie - klinická psychológia detí a dospelých a vykonaním znaleckého dokazovania poveril P.. X. U.. Znalecký posudok bol tunajšiemu súdu doručený dňa 09.12.2015.
K vykonanému znaleckému dokazovaniu a k vypracovaného znaleckému posudku nemali rodičia maloletých detí a ani kolízny opatrovník žiadne námietky a stotožnili sa s jeho zvermi.
Otec maloletých detí po vykonanom súdnoznaleckom dokazovaní znalcom z odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých súhlasil s tým, aby boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Výživné navrhol určiť v sume 170 € mesačne na každé dieťa a zároveň navrhol aby súd ponechal jeho styk s maloletými deťmi bez úpravy, nakoľko tento sa i riadne a v pravidelných intervaloch realizuje.
Matka maloletých detí mala za to, že sa s otcom ustálili na všetkých bodoch výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, s výnimkou úpravy styku otca s deťmi, kde žiadala nastaviť určité pravidlá. Navrhla teda, aby boli maloleté deti zverené do jej osobnej starostlivosti s tým, že otec bude zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí sumou 170 € mesačne na jedno dieťa. Zároveň navrhla, aby bol upravený styk otca s deťmi v rozsahu, ako je to uvedené v návrhu rodičovskej dohody doloženej do súdneho spisu dňa 02.05.2016, pričom dôvodila tým, aby si každý z rodičov vedel zariadiť život, vyriešiť prázdniny a starostlivosť o deti.
Právny zástupca navrhovateľa považoval dohodu rodičov o úprave styku otca s deťmi za nadbytočnú, mal za to, že rodičia sa dokážu na styku otca s deťmi dohodnúť, pričom v súčasnosti sa styk otca s deťmi realizuje bez problémov. Náklady na odôvodnené potreby maloletých detí tak, ako ich vyčíslila matka maloletých detí považoval za čiastočne nadhodnotené.
Právna zástupkyňa odporkyne mala za to, že súd môže rozhodnúť o styku rodiča s dieťaťom buď tak, že pripojí rodičovskú dohodu o úprave styku alebo tento styk musí upraviť. O styku nerozhoduje iba v prípade, že o to rodičia požiadajú. V tomto prípade však k žiadosti o neupravenie styku nedošlo a rodičia nedospeli ku konsenzu týkajúcom sa úpravy, čiže dohoda, ktorá by sa pripojila k rozsudku neexistuje. Z tohto dôvodu mala za to, že súd musí stretávanie sa otca s deťmi upraviť autoritatívnym rozhodnutím.
Kolízny opatrovník doporučil súdu, aby na čas po rozvode manželstva upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, ako v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým deťom doporučil upraviť v sume 170 € mesačne na jedno dieťa a styk otca s deťmi ponechať bez úpravy.
Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľa zo dňa 18.11.2013, sobášnym listom manželov, rodnými listami maloletých detí, vyjadrením odporkyne k návrhu zo dňa 28.07.2014, rozpisom nákladov na strane maloletých detí, správou ÚPSVaR Senec zo dňa 25.05.2015, uznesením zo dňa 10.06.2015, č. k. 38P/31/2013 - 97, znaleckým posudkom P.. X. U.Š. zo dňa 04.12.2015, potvrdením o návšteve školy na strane oboch maloletých detí, potvrdením o výške niektorých nákladov spojených s návštevou školy u maloletých detí, potvrdením o výške nákladov spojených s návštevou mimoškolských aktivít na strane maloletého P., potvrdením o príjme odporkyne, potvrdením o príjme navrhovateľa, rozpisom nákladov na strane maloletých detí a návrhom rodičovskej dohody doručenej súdu dňa 02.05.2016. Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, u oboch sa jedná o manželstvo prvé. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese X. XX, G. F. T., kde doposiaľ býva odporkyňa a čím je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu. Z tohto manželstva sa narodili maloleté deti O.: P., A.. XX.XX.XXXX Y. P., A.. XX.XX.XXXX.
Maloletý P. navštevuje v školskom roku 2015/2016 X. H. N. Q. G. F. T., stravuje sa v školskej jedálni, kde stravné predstavuje čiastku cca 20 € mesačne. Organizovane sa mimoškolskej činnosti nevenuje, jeho zdravotný stav je dobrý. Celkové výdavky na maloletého matka vyčíslila v sume 435,60 € mesačne.
Maloletý P. navštevuje v školskom roku 2015/2016 X. H. N. Q. G. F. T., stravuje sa v školskej jedálni, kde stravné predstavuje čiastku cca 20 € mesačne a navštevuje školský klub, kde poplatok predstavuje čiastku 18 € mesačne. Navštevuje kurz anglického jazyka, kde poplatok predstavoval čiastku 80 € na školský rok, výtvarný krúžok, kde poplatky dovedna predstavujú čiastku cca 9,50 € mesačne a taktiež pohybový krúžok, kde poplatok predstavuje čiastku 12 € mesačne. Zdravotný stav maloletého je dobrý. Celkové výdavky na maloletého matka vyčíslila v sume 454,74 € mesačne.
Navrhovateľ je zamestnaný v A. W. X. Y. M. G. T. s tým, že jeho priemerný mesačný netto príjem za obdobie od 01/2016-03/2016 predstavoval čiastku 1 670,10 €, poberá rodinné prídavky na dve deti. Prenajíma si byt na X. X Q. G. F. T., za ktorý uhrádza čiastku 400 € mesačne. Nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Spláca spotrebný úver, ktorý mu bol poskytnutý v roku 2015 v sume 5 000 €, kde mesačná splátka predstavuje čiastku 137 € a ktoré finančné prostriedky boli použité na preklenutie nákladov súvisiacich s prenájmom nehnuteľnosti vo vlastníctve manželov.
Odporkyňa je zamestnaná v spoločnosti F., X..H..E.. ako vedúca účtovníčka s tým, že jej priemerný mesačný netto príjem za obdobie 1/2016 - 03/2016 predstavuje čiastku 1 405,22 €, uplatňuje si daňový bonus na obe deti a taktiež je jedinou spoločníčkou a konateľkou firmy Y. F., X..H..E.., ktorá sa venuje vedeniu účtovníctva a z ktorej činnosti dosahuje príjem cca 330 € mesačne. Spolu s deťmi obýva byt na X. XX, Q. G. F. T., kde náklady spojené s bývaním predstavujú čiastku 178,47 €. Nemá ďalšie vyživovacie povinnosti.
Manželia majú v BSM byt na X. XX Q. G. F. T., ktorý nie je zaťažený hypotekárnym úverom. Ďalej majú v BSM byt na O. J. Q. W., ktorý prenajímajú za sumu 460 € mesačne a v podielovom spoluvlastníctve majú byt na P. J. Q. W., ktorý prenajímajú za sumu 511 € mesačne. Na oboch bytoch sú zriadené záložné práva z dôvodu čerpania hypotekárnych úverov, ktoré v súčasnosti predstavujú čiastku cca 147 000 €, mesačná splátka týchto úverov predstavuje čiastku 778 € mesačne a uhrádza ju navrhovateľ. Okrem toho majú manželia v BSM záhradu v G. F. T., ku ktorej sú už dotiahnuté inžinierske siete a môže byť prekvalifikovaná na stavebný pozemok a ktorú manželia zakúpili za sumu 140 000 €.
Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 01.06.2015 sa matka maloletých detí P. Y. P. domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. Návrh bol zapísaný pod sp. zn. 37P/207/2015.
Rozsudkom zo dňa 12.04.2016, č. k. 37P/207/2015 - 101 tunajší súd zveril maloleté deti O.: P., A.. XX.XX.XXXX Y. P., A.. XX.XX.XXXX na čas do rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec je povinný prispievať na výživu maloletých detí O.I.: P., A.. XX.XX.XXXX sumou 170 eur mesačne a na maloletého P., A.. XX.XX.XXXX sumou 170 eur mesačne, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky maloletých detí vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.02.2016. Dlžné výživné za obdobie od 01.02.2016 do 12.04.2016 vo výške 140,- eur u maloletého P. O., A.. XX.XX.XXXX a 140,- eur u maloletého P. O., A.. XX.XX.XXXX sa otcovi povoľuje splácať u každého z detí v 50,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Súd styk otca s maloletými deťmi O.: P., A.. XX.XX.XXXX Y. P., A.. XX.XX.XXXX neurčil.
Uznesením zo dňa 14.10.2015, č. k. 37P/21/2015 - 66 bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých. Znalecký posudok v predmetnej veci bol vypracovaný dňa 22.01.2016.
Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného P.. X. U. dňa 04.12.2015 súd zistil, že obaja rodičia majú porovnateľné osobnostné predpoklady na výchovu maloletých detí. V čase znaleckého šetrenia bývali ešte rodičia v spoločnej domácnosti a súdna znalkyňa považovala toto výchovné prostredie za nevhodné predovšetkým kvôli tomu, že deti vnímali napätie medzi rodičmi. Navyše u matky súdna znalkyňa pozorovala tendenciu otvorene negatívne hodnotiť otcove výchovné prístupe aj pred synmi, čo je výchovne nevhodné a vytvára ešte väčší potenciál pre zmätenosť synov celou situáciou okolo rozvodu ich rodičov. Na strane otca nezhliadla prekážky v osobnej starostlivosti o maloleté deti, ktoré by vychádzali z jeho povahových vlastností, otca možno hodnotiť podobne výchovne spôsobilého ako matku. V momentálnej situácii súdna znalkyňa doporučila zveriť deti do osobnej starostlivosti matky a styk detí s otcom upraviť tak, aby mal možnosť so synmi byť v čo najčastejšom kontakte, počas pracovného týždňa aspoň jedno popoludnie. Pre obe deti by bolo vhodné, keby mohli tráviť čas s otcom aj samostatne, jeden bez druhého a taktiež, aby otec trávil s deťmi raz za dva týždne celý víkend. Predmetná úprava však v žiadnom prípade nemusí byť konečnou, prichádzala by do úvahy aj striedavá starostlivosť o deti a pre chlapcov by vzhľadom na ich ďalší psychický vývin bola určite prínosom, ale v aktuálnej situácii medzi rodičmi, keď títo spolu vôbec nekomunikujú, navzájom si svoju komunikáciu vysvetľujú a interpretujú mylne, by striedavá starostlivosť vysoko pravdepodobne stroskotala. Je potrebné, aby sa rodičia naučili spolu komunikovať, a to predovšetkým s ohľadom na potreby ich detí. Chlapci obaja potrebujú živý a výchovný kontakt s otcom. Matka by sa mala snažiť otca v očiach detí nedevalvovať, v žiadnom prípade nekritizovať otca pred synmi a ak má na niektoré jeho výchovné postupy iný názor, mala by sa snažiť si to vykonzultovať s ním, bez prítomnosti detí. Otec by sa mal snažiť venovať chlapcom viac praktickej starostlivosti, zaujímať sa o ich školské povinnosti aj mimoškolské aktivity a viac a nimi tráviť aj bežné denné činnosti.
Podľa § 88 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko v Slovenskej republike, ak ide o rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak býva v obvode tohto súdu aspoň jeden z manželov; ak nie je takýto súd, je príslušný všeobecný súd odporcu, a ak nie je ani taký súd, všeobecný súd navrhovateľa.
Podľa čl. I základných zásad Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní, v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Súd mal z vykonaného dokazovania a výsluchu účastníkov konania za preukázané, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky rozvodu manželstva účastníkov konania. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia spolu nežijú, intímne sa nestýkajú a ani spolu nehospodária. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil rozdielne názory na zásadné otázky vzájomného spolužitia, čo viedlo k vzájomnému citovému odcudzenie manželov a nezáujmu o udržanie manželského spolužitia. Súd mal za to, že rozvod manželstva účastníkov konania je i v záujme maloletých detí z tohto manželstva pochádzajúcich.
Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom P. Y. P. súd v tomto konaní nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých, ktorý znalecký posudok bol súdu doručený dňa 09.12.2015. Rozsudkom zo dňa 12.04.2016, č. k. 37P/207/2015 - 101 tunajší súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. Vzhľadom k týmto skutočnostiam rodičia maloletých detí korigovali svoje návrhy ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva tak, že spornou medzi nimi zostala len otázka úpravy styku otca s maloletými deťmi, kde otec navrhol, aby jeho styk s deťmi zostal bez úpravy, argumentujúc jeho pravidelnou a riadnou realizáciou a matka sa domáhala jeho autoritatívnej úpravy, argumentujúc tým, aby si každý z rodičov vedel zariadiť život a taktiež, aby vedela vyriešiť prázdniny. Súd dáva v tejto súvislosti obom rodičom do pozornosti predovšetkým to, že pre maloleté deti je vždy vhodnejšie, ak ich styk s rodičom, s ktorým nežijú v spoločnej domácnosti, nie je striktne upravený, a to práve z dôvodu, aby sa necítili byť viazané takýmto súdnym rozhodnutím a necítili sa už vopred pod tlakom toho, že sa v určitom, presne stanovenom čase, musia stretnúť s druhým rodičom a ak k tomuto styku z nejakého dôvodu (a to aj na ich strane) nedôjde, ďalší styk sa bude realizovať až v ďalšom časovom intervale uvedenom v takomto súdnom rozhodnutí. Uvedené je pritom vhodné nielen v prípadoch, kedy sa styk rodiča s deťmi realizuje nepravidelne, ale aj
tam, kde sa styk s deťmi realizuje podľa zaužívaného modelu a viac menej v pravidelných a identických intervaloch.
Súd v danom prípade nezhliadol dôvod naoktrojovať otcovi maloletých detí styk s deťmi, ak tento ako rodič, z tohto rodičovského práva oprávnený, tento styk sám žiadal ponechať bez úpravy a dôvody, pre ktoré matka žiadala styk otca s maloletými deťmi upraviť neboli preukázané. Matka tak v tomto konaní ako aj v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu uvádzala, že v realizácii styku otca s deťmi nie sú problémy, otec styk s deťmi realizuje a tento prebieha v pravidelných intervaloch, pričom v rámci svojich vyjadrení uvádzala, že sa dokážu s otcom na styku dohodnúť. Až bezprostredne pred rozhodnutím súdu v oboch týchto konaniach žiadala styk otca s deťmi upraviť, pričom dôvodila tým, aby si rodičia mohli zariadiť život, naplánovať si prázdniny a taktiež sa odvolávala na bližšie nešpecifikované problémy pri realizácii styku otca s deťmi. S ohľadom na všetky okolnosti prípadu súd v danom konaní prihliadol predovšetkým na tú skutočnosť, že právo styku s deťmi je právom toho rodiča, ktorý nemá deti v osobnej starostlivosti a predovšetkým on je legitimovaný k tomu, aby sa súdnej úpravy tohto práva domáhal. Ak takýto rodič nemá o striktnú a autoritatívnu úpravu záujem, súd musí zisťovať, či nie je potrebné tento styk upraviť s ohľadom na záujem maloletých detí a napokon zisťuje aj to, či rodič z tohto práva oprávnený nezneužíva „neurčený styk“ s deťmi na prípadné šikanózne konanie voči druhému rodičovi, ktorý je z tohto práva rodičom povinným, t. j. tým, ktorý je povinný tento styk umožniť a v tejto súvislosti vyhodnocuje aj okolnosti, pre ktoré sa rodič, ktorý má deti v osobnej starostlivosti, domáha striktnej súdnej úpravy styku detí s druhým rodičom a z akých dôvodov sa domáha toho, aby bol tomuto rodičovi „nanútený“ styk s deťmi. Ani jeden z vyššie uvedených dôvodov však v danom prípade preukázaný nebol rovnako, ako neboli preukázané žiadne relevantné okolnosti na strane maloletých detí alebo rodičov, ktoré by odôvodňovali potrebu striktnej úpravy styku detí s otcom. Režim stretávania sa otca s deťmi je pritom zastabilizovaný, obe deti sú školopovinné a obaja rodičia riadne zamestnaní, nie je teda predpoklad, že by realizácia styku prebiehala neorganizovane či chaoticky bez toho, že by sa na tento styk vedeli deti či matka pripraviť. Okrem toho otec sa styku s deťmi mimo zaužívaného modelu doposiaľ ani nedomáhal, zohľadňuje všetky školské ako aj mimoškolské aktivity detí a všetky ostatné okolnosti, majúce na realizáciu jeho styku s deťmi vplyv, ktoré skutočnosti matka maloletých detí nespochybnila.
S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti súd apeluje na rodičov, aby pri svojom konaní zohľadnili prednostne záujem maloletých detí, pre ktoré sú vždy prínosom kooperujúci rodičia a naopak sú pre nich bremenom rodičia nespolupracujúci.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nemôže kolízny opatrovník podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva vzdal do zápisnice súdu, čo potvrdil svojim podpisom.
Proti tomuto rozsudku môžu navrhovateľ a odporkyňa podať odvolanie na podklade § 204 odseku 1) O. s. p, podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z ).