Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/363/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35717769, v konaní zastúpený JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom so sídlom Nám. M.Benku 6, Bratislava, proti žalovanému : G. O., A.. XX.X.XXXX, S. W. B..W..D.Y. XXXX/XX, O., o zaplatenie 687,50 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 66,-Eur z a s t a v u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 497,50 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne od 7.9.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania do rúk právneho zástupcu žalobcu v sume 60,20 Eur, z toho titulom súdneho poplatku 14,43 Eur a titulom trov právneho zastúpenia 45,77 Eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou došlou súdu 19.8.2014 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie 687,50 Eur, so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne od 7.9.2013 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 66,-Eur a trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku 45,-Eur a z trov právneho zastúpenia 118,98 Eur.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.4.2013 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na sumu 500,-Eur za odplatu vo výške 190,-Eur. Zmluvou sa dlžník zaviazal celkovú čiastku vo výške 690,-Eur uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2,50 Eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 68,25 Eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti žalovaný potvrdil podpisom zmluvy. Do podania žaloby na úvere uhradil 2,50 Eur, a to 25.4.2013.Vzhľadom k tomu, že neplnil riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, oznámil mu stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V predžalobnej upomienke z 12.9.2013 upozornil ho na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 10.10.2013 oznámil žalovanému, že celý dlh zahrňujúci nesplatenú časť úveru a odplaty sa stal platným ku dňu 6.9.2013. Ku dňu vypracovania žaloby jeho dlžoba činí čiastku 687,50 a predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej sume 690,-Eur a čiastkou 2,50 Eur, ktorá bola žalovaným uhradená. V zmysle bodu 3 Obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sa žalovaný zaviazal uhradiť v prípade porušenia podmienok zmluvy zmluvnú pokutu vo výške 3,30% z istiny úveru, a to za každý

začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky, pričom zmluvná pokuta je splatná v okamihu keď sa dostal do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. Keďže istina úveru je 500,-Eur, tak dohodnutá mesačná zmluvná pokuta je 16,50 Eur, ktorú pokutu si uplatňuje za 4 mesiace omeškania, od septembra 2013 do decembra 2013 spolu v sume 66,-Eur. Okrem uvedeného žiadal žalovaného zaviazať aj na zákonné úroky z omeškania od 7.9.2013. Vyjadrením zo dňa 29.5.2015 žalobca doplnil žalobu na začatie konania. V podaní uviedol, že splátky 1 až 3 pozostávajú z istiny vo výške 1,81 Eur, z úroku vo výške 0,36 Eur a z odmeny vo výške 0,33 Eur, splátky 4 až 13 pozostávajú z istiny vo výške 49,46 Eur, z úroku vo výške 9,89 Eur a z odmeny vo výške 8,90 Eur, pričom celkový úrok bol zmluvnými stranami dohodnutý v sadzbe 20% z poskytnutej istiny a odplata v sadzbe 18% z poskytnutej istiny. Dohodnutú úrokovú sadzbu považuje za primeranú sadzbu v nebankovom sektore, nakoľko je tu zvýšené finančné riziko. Zároveň v tomto podaní žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vzal späť a v tejto časti navrhol konanie zastaviť.

Žalovaný námietky proti čiastočnému späťvzatiu žaloby nemal.

Čiastočné späťvzatie žaloby sa neprieči zákonu, preto súd konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 66,- Eur zastavil podľa § 96 ods.1 Os.p.

Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.

Vykonal vo veci dokazovanie Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXX uzavretej účastníkmi konania dňa 25.4.2013, Obchodnými podmienkami žalobcu, predžalobnou upomienkou - výzvou k úhrade dlžnej sumy zo dňa 12.9.2013 a oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 10.10.2013 spolu s dôkazom o ich podaní na poštovú prepravu. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Účastníci konania uzatvorili dňa 25.4.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúčelový, hotovostný úver vo výške 500,- Eur za odplatu 190,- Eur. Úver vrátane odplaty sa žalovaný zaviazal uhradiť riadne a včas v 13-ich mesačných splátkach, a to: prvé 3 mesiace vo výške po 2,50 Eur a ďalších 10 mesiacov po 68,25 Eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmluve sa dohodli, že veriteľ je oprávnený žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednotlivej splátky ak sa zmluvné strany nedohodnú písomne inak. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky tvoriace prílohu Zmluvy s ktorými žalovaný súhlasil a potvrdil svojim podpisom na zmluve. Úrok z istiny dohodli vo výške 20%, odmenu vo výške 18%, ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) 67,70%, a priemernú hodnotu RPMN 47,29%. Žalovaný si povinnosť riadne splácať úver neplnil. Tvrdenie žalobcu, že na úvere zaplatil iba jednu splátku v sume 2,50 Eur dňa 25.4.2013 vykonaným dokazovaním vyvrátené nebolo. Podľa tohto žalovaný sa dostal do omeškania už s druhou splátkou splatnou 4.6.2013. Pre porušenie zmluvných povinností žalobca listom zo dňa 10.10.2013 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 6.9.2013 a zároveň vyzval žalovaného na bezodkladné uhradenie dlžnej sumy 687,50 Eur so zmluvnou pokutou 33,-Eur. Oznámenie o zosplatnení záväzku bolo podané na poštovú prepravu 11.10.2013.

Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1,2,3 citovaného zákona spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom do 30.4.2014 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, (b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účelu jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. ods. 2 písm. a) až k), r) a y) .

Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (doplneného Zákonom č. 102/2014 s účinnosťou od 1.5.2014 ) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.“

Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti okrem iného poskytovanie úverov) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania). Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany na odstránenie nerovnováhy v zmluvnom vzťahu, kde oproti spotrebiteľovi vystupuje profesionálny dodávateľ, ktorý má väčšiu vyjednávaciu silu, vzhľadom na skúsenosti, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Zásadný význam pre úpravu spotrebiteľských zmlúv v práve ES má Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zákon o spotrebiteľskom úvere práve v súlade s jeho účelom upravuje osobitné náležitosti úverovej zmluvy alebo zmluvy o pôžičke, ktoré sú zamerané na dostatočnú určitosť a zrozumiteľnosť zmluvných dojednaní pre spotrebiteľa.

V danom prípade bol uzatvorený spotrebiteľský úver v zmysle Zákona č. 129/2010 Z.z. a preto sa na zmluvu účastníkov o spotrebiteľskom úvere vzťahujú ustanovenia tohto zákona, pokiaľ ide o obsahové náležitosti zmluvy, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 9 tohto zákona. Podľa § 9 písm. k) Zákona

o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľská zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Logickým výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že zo zmluvy musí jednoznačne vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ tieto nemajú byť splatené jednorazovo. Pre určenie práv a povinností zmluvných strán z uzatvorenej zmluvy je nevyhnutné vedieť, koľko dlžník v jednotlivých splátkach plní na istinu, osobitne na úrok a osobitne na poplatky. Žalobca jednotlivé splátky nerozšpecifikoval a ani z ostatných ustanovení, ktoré sú súčasťou zmluvy, nevyplýva spôsob splácania úrokov a poplatkov. Posudzovaná zmluva, uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou tieto podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere riadne, t.j. určito a zrozumiteľne, ako sa vyžaduje všeobecne pre každý právny úkon (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) uvedené nemá. Absencia vyššie uvedenej obligatórnej zmluvnej náležitosti je sankcionovaný podľa §11 ods. 1. písm. a) citovaného zákona nie neplatnosťou právneho úkonu, ale výslovne stanovenou zákonnou domnienkou, podľa ktorej sa takto poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný je teda povinný vrátiť žalobcovi len poskytnutý úver. Z titulu Úverovej zmluvy veriteľ plnil sumu vo výške 500,- Eur, žalovaný ku dňu rozhodnutia o podanej žalobe na úvere zaplatil sumu 2,50 Eur, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 497,50 Eur (500 Eur - 2,50 Eur = 497,50 Eur) a vo zvyšnej časti (do zaplatenia sumy 190,- Eur spolu s príslušenstvom) žalobu zamietol.

Žalobca v tomto konaní si uplatňuje aj nárok na zákonné úroky z omeškania od 7.9.2013 do zaplatenia.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Zákona č.509/91 Zb.. v znení noviel dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne nariadenie č. 87(1995 Z.z.).

Výška úrokov z omeškania podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z. (v znení účinnom od 1.2.2013) je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa oznámenia o zosplatnení záväzku zo dňa 10.10.2013 pohľadávka žalobcu bola splatná ku dňu 6.9.2013. Od nasledujúceho dňa, t.j. od 7.9.2013 sa dostal žalovaný do omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB od 8.5.2013 do 12.11.2013 bola 0,15%, čiže žalobca má nárok na úroky z omeškania vo výške 5,50 % ročne od 7.9.2013 do zaplatenia.

Podľa § 142 ods. 1-3 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti. Alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony, úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Žalobca si uplatnil náhradu trov konania sumou 45,- Eur za súdny poplatok vyrubený vo výške 6% z ceny predmetu konania podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov a 142,76 Eur za právne zastúpenie v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za tieto úkony:

- prevzatie veci a príprava zastúpenia, vyhotovenie žaloby dňa 13.8.2014 podľa § 10 ods.1 a § 13a ods.1 písm. a, c) v sume po 51,45 Eur,

- režijný paušál k 2 úkonom právnej služby po 8,04 Eur podľa § 16 ods.3,

- 20%-ný DPH zo sumy 118,98 Eur, t.j. 23,80 Eur podľa § 18 ods.3.

Ustanovenie § 142 O.s.p. vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že účastník konania, ktorý v konaní uspel, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých trov konania. Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady trov konania podľa tohto ustanovenia O.s.p. musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len náhradu tých výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech, t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o peňažnom úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú časť predmetu konania (súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej z procesných strán možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca mal vo veci 66,03%- ný úspech, žalovaný 33,97%-ný. To znamená, že vzhľadom na podiel úspešnosti v konaní žalobcovi prináleží náhrada trov konania podľa § 142 ods.2 O.s.p. vo výške 32,06% (66,03%-33,97%=32,06%), čomu z účelne vynaložených trov 187,46 Eur zodpovedá suma 60,20 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre písomne vo dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.