Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_55P-63-2023.pdf
PDF · 103.68 KB
Case nature
Area
Subarea
55P/63/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, Škultétyho 1577/8, 955 01 Topoľčany, dieťa rodičov - matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. F.. Necpaly, t. č. D. XXX, XXX XX D., a otca: B. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. H. XXX/X, XXX XX E. F.. Kopanice, o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na zníženie vyživovacej povinnosti z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ podal dňa 09.05.2023 návrh na zníženie vyživovacej povinnosti, ktorý odôvodnil tým, že bolo mu určené výživné rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 29.09.2015 na sumu 150 eur mesačne. Odvtedy sa pomery na jeho strane zmenili tak, že je nezamestnaný, vedený na úrade práce a to bez finančnej podpory. Zároveň, keď matka uzavrela manželstvo za I. B. prišli za ním s tým, že ak bude súhlasiť so zmenou dcérinho priezviska na Rybáriková, tak to zbavia povinnosti platenia výživného, pričom on po spoločnej dohode súhlasil. Jej manžel pracoval v Rakúsku a poberal na dcéru z Rakúska rodinné prídavky. Akonáhle sa rozviedla, tak mu prišiel dopis od polície kde bol vyzrozumený o tom, že matka znova žiada platenie výživného. Doteraz býva s matkou, ktorá má 72 rokov a teraz ho živí z jej dôchodku, a teda z dôvodu nezamestnanosti a nepoberania žiadnych finančných prostriedkov žiada o zníženie výživného na minimum.
2. Matka na pojednávaní konanom dňa 05.12.2023 uviedla, že s návrhom na zníženie vyživovacej povinnosti nesúhlasí, nakoľko navrhovateľ nikdy počas ich vzťahu nemal žiadne pracovné návyky, a takisto nemal žiaden vzťah voči maloletej dcére A.. Pokiaľ bola aj v minulosti na návšteve u otca, resp. starej matky, spala tam fakticky v minulosti len jedenkrát, vždy prišla nasmradená, nakoľko je to prostredie kde sa fajčí a požíva alkohol a dcéra tam išla len na základe ich požiadaviek, nakoľko nemá vytvorené citové väzby k týmto osobám. Matka uviedla, že je zamestnaná v súčasnosti vo firme J. K. - Trade, kde dosahuje mesačnú mzdu 850 eur, kde má zmluvu do roku 2024. Pracuje tu ako predavačka, býva v Urminciach u p. L., je to rodinný dom v jeho osobnom vlastníctve. Náklady na bývanie na dom – energie, platia spoločne. V spoločnej domácnosti sa okrem nich zdržuje jej dcéra a jeho syn. Ona s dcérou nemá nejaké špecifikované problémy, matka má aktuálne neurologické problémy, následkom čoho si musela kúpiť liek za sumu 50 eur, o čom má aj doklad. Matka má aj spotrebný úver, ktorý platí vo výške 129,26 eur z D. H., kde zvyšok pôžičky je cca ešte nejakých 5 rokov, kde výška pôžičky bola cca 8.000 eur. Za túto pôžičku realizovala prerábku jadra v byte v Prievidzi a nakupovala elektrospotrebiče – práčka, chladnička, sporák a mikrovlnka. Dcéra navštevuje druhý ročník strednej školy v Piešťanoch –
odbor čašník a servírka, kde býva na internáte a odchádza v nedeľu večer a prichádza v piatok večer. Od apríla 2022 matka poberá náhradné výživné vo výške 150 eur, nakoľko si ho otec riadne neplnil a neplatil. Od roku 2010 je tam aj exekučné konanie, pričom potvrdenie o tom aj predkladala. Matka zdôraznila, že otec nemá žiadne pracovné návyky, nakoľko má problém s alkoholom, keď ho kontaktovali alebo on ju, buď bol pod vplyvom alkoholu, alebo sa chcel s dcérou vadiť, tak ho vypla. Volal ju aj na stretnutie v Piešťanoch, ale zrejme k jeho stavu je zrejmé, že túto kávu alebo čaj by si musela kúpiť sama. Otec – navrhovateľ má vzdelanie murár, tesár a v rámci svojho vzdelania aj realizoval prácu v zahraničí ako murár, robil aj v zahraničí v Nemecku, robil prerábky bytov, vždy tam však vydržal len do prvej výplaty. Pracoval aj na živnosť, myslí si, že to mohlo byť aj v rokoch 2020-2021, resp. 2019 a v roku 2021 túto živnosť pozastavil. Tak isto sa nevedela vyjadriť, či podával daňové priznanie, resp. v akej bolo výške. Matka uviedla, že zároveň v priebehu konania v písomnom vyjadrení doručenom súdu podala návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti, a na tomto návrhu trvá a to s účinnosťou od 01.09.2023. Má vedomosť, že navrhovateľ sa zdržuje a býva v byte svojich rodičov, teda matky, jedná sa o 3-izbový byt. Sám uviedol, že žije z maminho dôchodku, že ho prakticky vyživuje. V jednej správe pre policajtov uviedol, že fajčí, a že tento náklad je 20 eur mesačne. Matke s výživou maloletej pomáha aj jej priateľ p. L., ktorý sa však na týchto výdavkoch podieľať nemusí.
3. Otec bol dňa 09.05.2024 vypočutý dožiadaným súdom v Prievidzi, kde uviedol, že momentálne nie je schopný prispievať žiadnou sumou na výživné pre maloletú. Kedysi robil na živnosť, zarábal pekné peniaze, neskôr zostal nezamestnaný a z dôvodu zlého zdravotného stavu chodí po vyšetreniach, a skúša si vybaviť aspoň čiastočný invalidný dôchodok. Je vyučený tesár, lešenár, viazač železa, strednú školu – OSU Priemstav Prievidza. Je evidovaný na úrade práce, je práceneschopný od 15.06.2023. Kým bol na úrade práce, žil z rezervy, ktorú mal našetrenú, teraz ho živí jeho matka. Išiel si hľadať zamestnanie do Rakúska, ale prišiel domov holý a bosý, nezarobil si tam tak ako by chcel, išlo len o menšie fušky, nešlo o veľký zárobok. On si teraz nemôže dovoliť oficiálne sa zamestnať, lebo je na PN, schudol na 70 kíl, a nohy mu nevládzu. Má nulový príjem, nepoberá žiadne dávky a momentálne ho živí jeho matka, sem-tam ide na fušku, ktorou si vie privyrobiť do 300 eur, ale dáva to do domácnosti svojej matky. On konkrétny dôvod – diagnózu nemá stanovenú, chodí po vyšetreniach, je slobodný, žije s matkou, ktorá je starobná dôchodkyňa. Nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, nemá ani žiaden hnuteľný majetok, byt je jeho matky, nemá ani auto, kedysi mal motorku. Momentálne si vyživovaciu povinnosť neplní, nemá z čoho, a matka si uplatňuje náhradné výživné z úradu práce. On s maloletou nie je v kontakte, naposledy ju videl, keď mala 12 rokov. On nenavrhuje vykonať žiadne dôkazy, chce znížiť výživné, lebo si to nevie dovoliť. Súhlasí s tým, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. 4. Kolízny opatrovník vo svojej správe zo dňa 04.12.2023 uviedol, že s otcom maloletej sa im nepodarilo do dňa pojednávania spojiť, preto správu o šetrení pomerov doposiaľ vypracovanú nemajú. Zároveň, keďže zníženie vyživovacej povinnosti nie je na prospech maloletého dieťaťa, odporučili súdu návrh otca zamietnuť.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa so spisovým materiálom sp. zn. 55P/63/2023 a pripojenými listinnými dôkazmi, a zistil tento skutkový stav:
5.1 Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletej A. upravená rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 13P/54/2015-73 zo dňa 26.02.2016, právoplatným dňa 02.03.2016 vo výroku o bežnom výživnom, dňa 01.05.2016 vo výroku o zameškanom výživnom, kedy súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou zaviazal otca B. G., nar. XX.XX.XXXX platením zvýšeného výživného na maloletú A. G., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 82,98 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2015, ktorú je povinný platiť do posledného dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje k rukám matky maloletého dieťaťa. Súd zároveň zaviazal otca platením zročného výživného za obdobie od 01.10.2015 do 29.02.2016 v sume 335,10 eur v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným.
5.2 Matka v čase poslednej úpravy výživného pracovala u zamestnávateľa Deichmann obuv SK s. r. o., a to od 02.01.2013, pričom jej priemerný mesačný príjem v čistom za posledných 12 mesiacov bol 354,69 eur. Poberala prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne.
5.3 Maloletá v čase posledného určenia výživného bola žiačkou prvého stupňa základnej školy, kde navštevovala školskú družinu a náklady za ŠD a stravu mala matka vo výške 30 eur mesačne.
5.4 Otec v čase poslednej úpravy výživného pracoval na základe Dohody o pracovnej činnosti zo dňa 05.08.2015 ako pomocný robotník, s druhom práce – pomocné stavebné práce, kde dohoda bola uzatvorená na dobu určitú do 05.12.2015 s dohodnutou maximálnou dĺžkou pracovného času zamestnanca – 10 hodín týždenne, s dohodnoutou odmenou 2,20 eur na hodinu, kde pracovnoprávny vzťah začal 06.08.2015, a kde dosiahol otec v mesiaci august 2015 čistú mzdu vo výške 69,45 eur, v septembri 2015 vo výške 54,02 eur, v októbri 2015 vo výške 37,06 eur, pričom otec u tohto zamestnávateľa už ani v mesiaci november 2015 nepracoval.
5.5 Matka je aktuálne zamestnaná u zamestnávateľa J. K. – Trade, kde pracuje ako predavačka s príjmom 850 eur mesačne, poberá prídavok na jedno dieťa vo výške 60 eur mesačne a náhradné výživné vo výške 150 eur mesačne. Mesačné výdavky matky sú: vo výške 90 eur za elektrinu, 130 eur plyn, ročne poplatok SBD vo výške 130 eur, 19 eur štvrťročne voda, Digi TV 15 eur mesačne, Netflix 12 eur mesačne, poplatok za internet a telefón 22 eur mesačne.
5.6 Maloletá Vanessa je študentkou 2. ročníka SOŠ Obchodu a služieb v Piešťanoch, kde matka má výdavky na internát a stravu 40 eur týždenne, 6 eur dobíjanie kreditu, 33,60 eur zdravotné poistenie a šetrenie.
5.7 Otec v súčasnej dobe nepoberá žiadne iné príspevky ani štátne sociálne dávky z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, je povinnou osobou na náhradnom výživnom voči dieťaťu A. B., a od 01.06.2023 je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi vo výške 150 eur mesačne, ktorá dávka v tejto výške mu bola vyplatená v mesiacoch júl až september 2023, a v júni 2023 vo výške 74 eur.
5.8 Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza na č. l. 48 zo dňa 17.10.2023 vyplýva, že otec maloletej je v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 19.01.2022 až doposiaľ, otcovi boli ponúknuté voľné pracovné miesta k zamestnávateľom 1) HermStav, s. r. o., na pozíciu – murár – otec nebol prijatý zo strany zamestnávateľa, 2) HEBAU, s. r. o., na pozíciu – murár – otec nebol prijatý zo strany zamestnávateľa, 3) Brose Prievidza, s. r. o., na pozíciu – operátor výroby – otec nebol prijatý zo strany zamestnávateľa.
5.9 Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidzy, referát prvého kontaktu pre HN, NV a ŠSD, zo dňa 19.10.2023 na č. l. 49 je zrejmé, že otec maloletej je od 01.06.2023 poberateľom pomoci v hmotnej núdzi (za obdobie 06/2023 vo výške 74 eur, za obdobie 07 – 09/2023 vo výške 150 eur mesačne), nepoberá žiadne iné príspevky ani štátne sociálne dávky z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza. Od 01.03.2023 je povinnou osobou na náhradnom výživnom voči dieťaťu: A. B., nar. XX.XX.XXXX.
5.10 Zo správy Sociálnej poisťovne Prievidza z 25.10.2023 na č. l. 32 vyplýva, že naposledy otec žiadal o dávku v nezamestnanosti od 19.01.2022, ktorá dávka mu však nebola priznaná.
5.11 Zo správy Daňového úradu Trenčín na č. l. 70 z 19.12.2023 vyplýva, že otec maloletej ku dňu 19.12.2023 nepodal daňové priznanie za rok 2022 a 2023, nakoľko otec požiadal o zrušenie registrácie pre daň z príjmov fyzickej osoby dňa 20.01.2022 z dôvodu ukončenia podnikateľskej činnosti ku dňu 19.01.2022.
5.12 Otec sa pojednávania dňa 20.06.2024 nezúčastnil, svoju neprítomnosť ospravedlnil a žiadal, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.
5.13 Matka v záverečnej reči na pojednávaní dňa 20.06.2024 uviedla, že žiada návrh na zníženie výživného zamietnuť.
5.14 Kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany vo svojej záverečnej reči na pojednávaní dňa 20.06.2024 uviedol, že odporúčajú návrh na zníženie vyživovacej povinnosti zamietnuť, nakoľko nie je v záujme maloletého dieťaťa.
6. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení
rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
7. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
8. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. V zmysle platnej judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne, t. j. okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, pričom súd je povinný skúmať príčiny takejto straty. Až v prípade ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.
9. Na strane oprávneného súd skúma jeho skutočné odôvodnené potreby (spotrebný charakter výživného) s ohľadom na zákonnú mieru podľa druhu vyživovacej povinnosti. Oprávnené potreby pritom v nijakom prípade nezahŕňajú len stravovanie, ale sú dané širšie, a to najmä potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi. Závisia najmä od veku, zdravotného stavu. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky. Na strane povinného sa prihliada na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné konkrétnemu oprávnenému a výšku
a spôsob už poskytovaných plnení. Jeho možnosti, teda potenciálne príjmy, nielen to, čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu a podobne. Súd ďalej skúma majetkové pomery, ktoré sa posudzujú komplexne, zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu (vlastníctvo k veciam, pohľadávky, záväzky, cenné papiere, podiely v obchodných spoločnostiach a pod.), ako aj jeho životný štandard, s ktorým sa navonok prezentuje (autá, dovolenky, životné náklady).
10. Súd posudzoval, či u účastníkov konania došlo k zmene pomerov, pričom na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že od poslednej úpravy výživného vyššie uvedeným rozsudkom uplynulo už značné časové obdobie a to 8 rokov a podstatne došlo k zmene pomerov tak na strane maloletej, ako aj na strane matky maloletej. Maloletá A. v súčasnosti navštevuje 2. ročník SOŠ Obchodu a služieb v Piešťanoch, kde má matka výdavky na interná a stravu vo výške 40 eur týždenne, 6 eur dobíjanie kreditu, 33,60 eur zdravotné poistenie a šetrenie. Maloletá je v dospievajúcom veku, rýchlo rastie, čo si vyžaduje neustále nové oblečenie a obuv. Matka maloletej momentálne pracuje ako predavačka u zamestnávateľa J. K. – Trade, s priemerným mesačným príjmom vo výške 850 eur, poberá prídavok na jedno dieťa vo výške 60 eur mesačne a náhradné výživné vo výške 150 eur mesačne. Mesačné výdavky matky sú: vo výške 90 eur za elektrinu, 130 eur plyn, ročne poplatok SBD vo výške 130 eur, 19 eur štvrťročne voda, Digi TV 15 eur mesačne, Netflix 12 eur mesačne, poplatok za internet a telefón 22 eur mesačne. Vzhľadom na vyššie uvedené zvýšené odôvodnené výdavky na maloletú A., a vzhľadom na to, že otec si dlhodobo neplní vyživovaciu povinnosť má súd za to, že zmena pomerov u maloletej nie je dôvodom na zníženie výšky vyživovacej povinnosti otca.
10.1 U otca súd nezistil podstatnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Súd na základe vyššie uvedených správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza zistil, že otec je od 19.01.2022 až doposiaľ evidovaný na úrade práce, niekoľko krát mu bola ponúknutá práca, otec však požiadavkám nevyhovoval, je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi vo výške 150 eur mesačne, nepoberá žiadne iné príspevky ani štátne sociálne dávky, od 01.03.2023 je povinnou osobou na náhradnom výživnom voči maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX. Súd dodáva, že pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa je povinný skúmať aj potenciálne zárobkové možnosti a schopnosti povinného rodiča. V súčasnosti otec nepredložil žiadne potvrdenie o hľadaní si zamestnania ani o zníženej pracovnej schopnosti, a preto má súd názor, že sú tu potenciálne možnosti pre otca nájsť si vhodné zamestnanie, a je v jeho schopnostiach tieto možnosti využiť. Otec sám vo svojej výpovedi uviedol, že je momentálne práceneschopný, chodí po vyšetreniach, fyzicky nevládze, avšak zároveň uviedol, že si dokáže privyrobiť do 300 eur nejakou brigádou, ale tieto peniaze dáva do domácnosti svojej mamy. Na záver súd zdôrazňuje, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť a výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, a preto je rodič povinný dieťaťu uhrádzať výživné aj na úkor svojho minimálneho príjmu.
10.2 Pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa súd vychádzal z majetkových a zárobkových pomerov rodičov a prihliadal na to, kto, akým spôsobom a v akom rozsahu sa podieľa na starostlivosti o maloleté dieťa. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že osobnú starostlivosť o maloletú Vanessu zabezpečuje výlučne matka, z čoho vyplýva, že zabezpečovanie všetkých potrieb maloletej je len na nej. Maloletá je už v dospievajúcom veku a jej potreby sa tým budú priamo úmerne s vekom a meniacimi sa záujmami a opodstatnenými potrebami zvyšovať. Je preto prirodzené, aby sa na týchto výdavkoch podieľali obaja rodičia spoločne, pokiaľ je to v ich možnostiach, a ak sú tieto výdavky primerané, nie nadhodnotené alebo zbytočne neúčelné a je to v záujme maloletej. Matka maloletej sa na jej výžive podieľa nielen finančne, ale aj osobnou každodennou starostlivosťou o ňu, čím si tiež čiastočne plní svoju vyživovaciu povinnosť.
11. Po takto vyhodnotených výsledkoch dokazovania dospel súd k záveru, že nebola preukázaná zmena pomerov u posudzovaných osôb v miere, ktorá by odôvodňovala zníženie výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu. Súd preto návrh otca na zníženie výživného ako toho času nedôvodný zamietol.
12. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Trnave. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. V odvolaní sa má ďalej uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.