Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_19Cb-168-2009.pdf
PDF · 105.41 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/168/2009
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: PULMOMED, spol. s r.o., so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, IČO: 36 444 677, zastúpeného JUDr. Jánom Vrbom, advokátom, Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, proti žalovaným: 1. G. zastúpený JUDr. Mariánom Bacákom, advokátom, Partizánska 1834/26, 069 01 Snina, 2. A., zastúpená JUDr. Jánom Vovčíkom, trvale bytom Tajch 769/9, 067 81 Belá nad Cirochou a 3. A. zastúpený JUDr. Mariánom Bacákom, advokátom, Partizánska 1834/26, 069 01 Snina, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným v 1. a 3.rade trovy konania vo výške 16.449,45 eura, pozostávajúce z trov právneho zastúpenie, na účet právneho zástupcu žalovaných v 1.a 3.rade, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej v 2.rade trovy konania vo výške 240,84 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou podanou na Okresnom súde Humenné dňa 5.9.2007 žiadal, aby súd určil, že právny úkon, ktorým žalovaný v 3.rade previedol 30.540 ks akcií emitenta Agrifop a.s. Stakčín na žalovaného v 1.rade je voči žalobcovi neúčinný. Voči žalobcovi je neúčinná aj registrácia tohto prevodu vykonaná Centrálnym depozitárom cenných papierov SR a.s. Bratislava. Ďalej sa žalobca svojou žalobou domáhal, aby súd určil, že právny úkon, ktorým žalovaný v 3.rade previedol 6.896 ks akcií emitenta Agrifop a.s. Stakčín na žalovaného v 2.rade je voči žalobcovi neúčinný. Voči žalobcovi je neúčinná aj registrácia tohto prevodu vykonaná Centrálnym depozitárom cenných papierov SR a.s. Bratislava. Napokon sa žalobca svojou žalobou domáhal, aby súd žalovaných v 1., 2. a 3.rade zaviazal spoločne a nerozdielne aj na náhradu trov tohto konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že v dôsledku viacnásobných postúpení pohľadávky prešli všetky práva z Úverovej zmluvy č. 0462103012 zo dňa 29.7.1997, vrátane práv zo zmlúv, ktoré boli medzi pôvodným veriteľom - Slovenská kreditná banka a.s. Bratislava (ďalej len SKB a.s.) a dlžníkom, spolu s jeho spoludlžníkmi a ručiteľmi uzatvorené. Ide najmä o Zmluvu o založení zaknihovaných cenných papierov č. 0462103012/8 zo dňa 13.8.1997, ktorou sa žalovaný v 3.rade s pôvodným veriteľom SKB, a.s. dohodol na zriadení záložného práva k 37.436 ks zaknihovaných cenných papierov - akcií emitenta Agrifop a.s. Stakčín. Vyššie uvedenou záložnou zmluvou bol zabezpečený spoludlžnícky záväzok žalovaného v 3.rade, ktorý tak ako to vyplýva z písomností správcu konkurznej podstaty pôvodného veriteľa SKB a.s. zo dňa 1.7.2013 k tomu dňu predstavoval sumu najmenej vo výške 10.000.000,- Sk. Existencia takéhoto peňažného záväzku voči pôvodnému veriteľovi a teraz v dôsledku spomínaných postúpení tejto pohľadávky voči žalobcovi je zrejmá aj z právoplatného a vykonateľného rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. 43Cb/15/1998-473 zo dňa 1.7.2002, ktorý bol potvrdený aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 4Obo/148/03-772 zo dňa 22.4.2004. Z odôvodnení spomínaných rozsudkov jednoznačne vyplýva to, že pre neplatnosť tam uvedených kúpnych zmlúv, deklarovaných v ich výrokovej časti, došlo v súvislosti s existenciou dlhu žalovaného v 3.rade voči žalobcovi (predtým SKB a.s.), ako
aj v súvislosti s vlastníctvom 37.436 ks akcií Agrifop a.s. Stakčín k právnemu stavu, aký tu bol v čase uzatvorenia spomínanej Zmluvy o založení zaknihovaných cenných papierov č. 0462103012/8 zo dňa 13.8.1997. Žalovaný v 3.rade aj napriek skutočnosti, že dlh voči pôvodnému veriteľovi z Úverovej zmluvy č. 0462103012 zo dňa 29.7.1997 nebol tomuto veriteľovi - SKB , a.s. (a teraz žalobcovi) splatený, dňa 10.9.2004 previedol 30.540 ks spomínaných akcií na žalovaného v 1.rade a 6.896 ks týchto akcií na žalovaného v 2.rade. Právne úkony žalovaného v 3.rade, ktorými došlo k prevodu 30.540 ks akcií emitenta Agrifop a.s. Stakčín na žalovaného v 1.rade a 6.896 ks týchto akcií na žalovaného v 3.rade, boli jednoznačne urobené v úmysle ukrátiť žalobcu v jeho práve na zaplatenie jeho peňažnej pohľadávky. Podľa ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka má žalobca právo domáhať sa určenia, že právne úkony medzi žalovaným v 3.rade a žalovanými v 1.a 2.rade, ktorými došlo k prevodu 30.540 ks a 6.896 ks akcií emitenta Agrifop a.s. Stakčín sú voči žalobcovi právne neúčinné, lebo ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky z Úverovej zmluvy č. 0462103012 zo dňa 29.7.1997. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.12.2008, č.k.1Ncb/7/2008-172 bola predmetná právna vec prikázaná na ďalšie konanie Okresnému súdu Vranov nad Topľou. Prípisom zo dňa 6.5.2009 Okresný súd Vranov nad Topľou postúpil predmetnú právnu vec Okresnému súdu Prešov, a to podľa ust. § 104a O.s.p. v spojení s ust. § 10 ods. 1 Zákon č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky. Písomným podaním zo dňa 1.3.2011, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 4.3.2011 právny zástupca žalobcu vzniesol námietku zaujatosti zákonného sudcu Okresného súdu v Prešove JUDr. Jaroslava Kanderku, a to s poukazom na právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Ncb/4/2009, na základe ktorého bolo rozhodnuté, že tento je vylúčený z pojednávanie vo veci vedenej na Okresnom súde v Prešove sp. zn. 21Cb/167/2009. Písomným podaním zo dňa 14.3.2011 právny zástupca žalobcu doplnil námietku zaujatosti zo dňa 1.3.2011 tak, že ju rozšíril na všetkých sudcov okresných súdov v pôsobnosti Krajského súdu v Prešove a sudcov Krajského súdu v Prešove. Keďže však písomné podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 1.3.2011 a 14.3.2011 nespĺňali všetky zákonom stanovené náležitosti námietky zaujatosti, súd na tieto podania neprihliadal. Na pojednávaní konanom dňa 17.5.2012 žalovaný v 1. rade k žalobnému návrhu uviedol, že má za to, že žaloba je nedôvodná a preto ju žiada v celom rozsahu zamietnuť. Zástupca žalovanej v 2. rade na pojednávaní konanom dňa 17.5.2012 k žalobnému návrhu, okrem iného uviedol, že má za to, že žaloba žalobcu je neopodstatnená v plnom rozsahu, dôkazy založené v spise sú fiktívne. Ďalej poukázal na to, že žalobný návrh nemá všetky náležitosti tak, ako to vyžaduje Občiansky súdny poriadok. Nie sú tam jednoznačne opísané rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých sa žalobca domáha toho, čoho sa domáha. Nie je zrejmé, ako by žalovaní mali ukracovať žalobcu v tomto konaní. Zástupca žalovanej v 2. rade tiež poukázal na to, že žalovaná v 2. rade jednoznačne legálnym spôsobom nadobudla cenné papiere ešte v roku 2004. Jej cenné papiere neboli zaťažené žiadnym záložným právom, ak by boli zaťažené záložným právom, nebol by zrealizovaný prevod cenných papierov cez Stredisko cenných papierov (Centrálny depozitár cenných papierov). Ďalej zástupca žalovanej v 2. rade poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 40 Cb/15/1998 zo dňa 23.6.2004, z ktorého výrokov vyplýva, že nadobúdateľ akcií - žalovaný v 3. rade pán J. nebol tým spomínaným rozsudkom žiadnym spôsobom zaťažený, týmto rozsudkom bol zaťažený iba zástupca žalovanej v 2. rade ako žalobca v 1. rade. Bol zaťažený v prospech správcu konkurznej podstaty úpadcu - Slovenská kreditná banka a.s., ktorú zastupoval správca konkurznej podstaty. Bol zaťažený v prospech tohto správcu vo výške cez 5 miliónov Sk. Ten záväzok voči Slovenskej kreditnej a.s., konajúcej prostredníctvom správcu konkurznej podstaty, bol riadne vymáhaný exekútorom v súlade so zákonom. Zástupca žalovanej v 2. rade na záver svojho prednesu poukázal na to, že pre úspešnosť v tomto konaní je potrebné, aby žalobca preukázal, že nejakým spôsobom žalovaní ukracujú žalobcu. Ale to žiadnym spôsobom nepreukazuje v tomto konaní. Zástupca žalovanej v 2. rade poukázal na to, že listinné dôkazy, ktoré založila strana žalobcu v tomto konaní , to sú len tie listinné dôkazy, ktoré boli predložené a z ktorých sa vychádzalo pri rozhodovaní o žalobe, kde ako žalobca vystupoval on a pán J.n a išlo o určovaciu žalobu o neplatnosť prevodu cenných papierov medzi žalobcami a nadobúdateľmi - žalovanými pánom Y. a správcom konkurznej podstaty úpadcu - Slovenská kreditná a.s. Tieto listinné dôkazy však už sú bezpredmetné pre toto konanie, keďže z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Krajského a Najvyššieho súdu jednoznačne vyplýva, že tieto listinné dôkazy stratili opodstatnenie, keďže z výroku jednoznačne vyplýva, aké vysporiadanie medzi účastníkmi konania bolo, a to bol vlastne výsledok celého toho konania a výroky určujú vzájomné vysporiadanie vzájomných práv a povinností účastníkov konania.
Zástupca žalovanej v 2. rade poukázal aj na to, že ešte v roku 1998 prevodom cenných papierov v spoločnosti Agrifop a.s. z pána J. žalovaného v 3. rade, na pána H.a, to sa udialo dňa 20.3.1998, stratili opodstatnenosť všetky tie zmluvy, ktoré sú tu spomínané, teda Úverová zmluva aj Zmluva o založení cenných papierov. Všetko to prešlo na Ing. H.. Všetky tie zmenky, aj všetky tie ďalšie doklady, ktoré si už nepamätá, všetky tie cenné papiere. A až potom v roku 2004, keď bolo rozhodnuté o tej určovacej žalobe, keď sa rozhodovalo o neplatnosti prevodu cenných papierov v rámci spoločnosti Agrifop a.s., vlastne došlo k celkovému vysporiadaniu vzájomných vzťahov vo výrokoch rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR. Bolo tam osem výrokov, on poukázal na siedmy výrok, ktorým mu bola (osobne zástupcovi žalovanej v 2. rade) uložená povinnosť uspokojiť zvyšok úveru z predmetnej úverovej zmluvy v prospech správcu konkurznej podstaty Slovenská kreditná banka a.s. vo výške 5.306.800,- Sk. Časť tejto pohľadávky už bola uspokojená v rámci exekučného konania, časť zrejme bola postúpená a započítaná a časť je ešte nevysporiadaná. Zástupca žalovanej v 2. rade poukázal ďalej na to, že pri prevode cenných papierov zo žalovaného v 3. rade na žalovanú v 2. rade a na žalovaného v 1. rade, tie cenné papiere neboli zaťažené žiadnymi zmluvami o založení cenných papierov, nič nebolo zaregistrované v Stredisku cenných papierov. Ak by tomu tak bolo , tak by ten prevod sa nemohol zrealizovať. Žalovaní, ktorí vystupujú v tomto konaní, nemohli žiadnym spôsobom ukrátiť žalobcu. Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že predmetom spomínaného konania na Krajskom súdu v Bratislave bola len otázka platnosti prevodu cenných papierov, nie otázka vzájomného vysporiadania, čiže tým rozsudkom Krajského súdu v Bratislave nebola žiadnym spôsobom dotknutá platnosť úverovej zmluvy a zmluvy o založení cenných papierov. To, že v tom čase nebolo vyznačené záložné právo v Stredisku cenných papierov, je len chybou alebo zanedbaním povinnosti tohto strediska cenných papierov. Má za to, že ručiteľský vzťah naďalej trval, aj keď nebol zapísaný v centrálnom depozitári. Tieto prevody, ktoré sa tu napádajú touto žalobou, boli urobené v úmysle ukrátiť žalobcu pri uspokojovaní jeho pohľadávok, ktoré boli zabezpečené záložnými právami , a to založením cenných papierov. V priebehu dokazovania súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného v 1.rade A., ako aj oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne Zmluvy o založení zaknihovaných cenných papierov č. 0462103012/8 zo dňa 13.8.1997, písomného podanie JUDr. Ingrid Gyökeresovej, správkyne konkurznej podstaty úpadcu Slovenská kreditná banka a.s. v konkurze zo dňa 1.7.2003, rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č.k. 43Cb/15/98/473, rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 4Obo/148/03-772, výstupu služby centrálneho depozitu cenných papierov SR a.s., vyjadrenia A.j zo dňa 18.10.2007, uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 1K/118/00-1535, vyjadrenia A. zastúpenej JUDr. Vovčíkom zo dňa 18.10.2007, uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1K/118/00-1535-27, písomného podania žalovanej v 2.rade zastúpenej JUDr. Vovčíkom zo dňa 9.11.2009, vyjadrenia JUDr. Vrbu, právneho zástupcu žalobcu zo dňa 26.6.2012, výpisu z registra záložných práv, vyjadrenie JUDr. Ingrid Gyökeresovej zo dňa 24.8.2004, Zmluva o založení cenných papierov zo dňa 13.8.1997, Zmluva o založení cenných papierov zo dňa 4.9.1997, kópie uznesenia Okresného súdu Svidník zo dňa 13.12.2013, č.k. 2Er/179/2009 a zistil tento skutkový stav: Žalobca žalobou podanou na Okresnom súde Humenné dňa 5.9.2007 žiadal, aby súd určil, že právny úkon, ktorým žalovaný v 3.rade previedol 30.540 ks akcií emitenta Agrifop a.s. Stakčín na žalovaného v 1.rade je voči žalobcovi neúčinný. Voči žalobcovi je neúčinná aj registrácia tohto prevodu vykonaná Centrálnym depozitárom cenných papierov SR a.s. Bratislava. Ďalej sa žalobca svojou žalobou domáhal, aby súd určil, že právny úkon, ktorým žalovaný v 3.rade previedol 6.896 ks akcií emitenta Agrifop a.s. Stakčín na žalovaného v 2.rade je voči žalobcovi neúčinný. Voči žalobcovi je neúčinná aj registrácia tohto prevodu vykonaná Centrálnym depozitárom cenných papierov SR a.s. Bratislava. Napokon sa žalobca svojou žalobou domáhal, aby súd žalovaných v 1., 2.a 3.rade zaviazal spoločne a nerozdielne aj na náhradu trov tohto konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že v dôsledku viacnásobných postúpení pohľadávky prešli všetky práva z Úverovej zmluvy č. 0462103012 zo dňa 29.7.1997, vrátane práv zo zmlúv, ktoré boli medzi pôvodným veriteľom - Slovenská kreditná banka a.s. Bratislava (ďalej len SKB a.s.) a dlžníkom, spolu s jeho spoludlžníkmi a ručiteľmi uzatvorené. Ide najmä o Zmluvu o založení zaknihovaných cenných papierov č. 0462103012/8 zo dňa 13.8.1997, ktorou sa žalovaný v 3.rade s pôvodným veriteľom SKB, a.s. dohodol na zriadení záložného práva k 37.436 ks zaknihovaných cenných papierov - akcií emitenta Agrifop a.s. Stakčín. Vyššie uvedenou záložnou zmluvou bol zabezpečený spoludlžnícky záväzok žalovaného v 3.rade, ktorý tak ako to vyplýva z písomností správcu konkurznej podstaty pôvodného veriteľa SKB a.s. zo dňa 1.7.2013 k tomu dňu predstavoval sumu najmenej vo výške 10.000.000,- Sk. Existencia takéhoto peňažného záväzku voči pôvodnému veriteľovi a teraz v dôsledku spomínaných postúpení tejto pohľadávky voči žalobcovi je zrejma aj z právoplatného a vykonateľného rozsudku
Krajského súdu v Bratislave, č. 43Cb/15/1998-473 zo dňa 1.7.2002 , ktorý bol potvrdený aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 4Obo/148/03-772 zo dňa 22.4.2004. Z odôvodnení spomínaných rozsudkov jednoznačne vyplýva to, že pre neplatnosť tam uvedených kúpnych zmlúv, deklarovaných v ich výrokovej časti, došlo v súvislosti s existenciou dlhu žalovaného v 3.rade voči žalobcovi (predtým SKB a.s.), ako aj v súvislosti s vlastníctvom 37.436 ks akcií Agrifop a.s. Stakčín k právnemu stavu, aký tu bol v čase uzatvorenia spomínanej Zmluvy o založení zaknihovaných cenných papierov č. 0462103012/8 zo dňa 13.8.1997. Žalovaný v 3.rade aj napriek skutočnosti, že dlh voči pôvodnému veriteľovi z Úverovej zmluvy č. 0462103012 zo dňa 29.7.1997 nebol tomuto veriteľovi - SKB , a.s. (a teraz žalobcovi) splatený, dňa 10.9.2004 previedol 30.540 ks spomínaných akcií na žalovaného v 1.rade a 6.896 ks týchto akcií na žalovaného v 2.rade. Právne úkony žalovaného v 3.rade, ktorými došlo k prevodu 30.540 ks akcií emitenta Agrifop a.s. Stakčín na žalovaného v 1.rade a 6.896 ks týchto akcií na žalovaného v 3.rade, boli jednoznačne urobené v úmysle ukrátiť žalobcu v jeho práve na zaplatenie jeho peňažnej pohľadávky. Napriek tomu, že žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že v dôsledku viacnásobných postúpení pohľadávky prešli na žalobcu všetky práva z Úverovej zmluvy č. 0462103012 zo dňa 29.7.1997, vrátane práv zo zmlúv, ktoré boli medzi pôvodným veriteľom - Slovenská kreditná banka a.s. Bratislava (ďalej len SKB a.s.) a dlžníkom, spolu s jeho spoludlžníkmi a ručiteľmi uzatvorené, v priebehu dokazovania túto skutočnosť nepreukázal. Nebolo totiž preukázane, že by na žalobcu v dôsledku viacnásobných postúpení pohľadávky prešli všetky práva z Úverovej zmluvy č. 0462103012 zo dňa 29.7.1997, vrátane práv zo zmlúv, ktoré boli medzi pôvodným veriteľom - Slovenská kreditná banka a.s. Bratislava (ďalej len SKB a.s.) a dlžníkom, spolu s jeho spoludlžníkmi a ručiteľmi uzatvorené. Zmluva, resp. zmluvy o postúpení pohľadávky, ktoré by mohli tieto skutočnosti potvrdiť, neboli zo strany žalobcu súdu predložené. Pohľadávka, na ktorú poukazuje žalobca vo svojom žalobnom návrhu a ktorá vychádza z rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave a z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, kde na strane 11 predmetného rozsudku je konštatované, že povinným na plnenie je žalobca v 1.rade JUDr. Ján Vovčík a ide o vzájomné plnenie v súvislosti z neplatnými právnymi úkonmi, tak tá pohľadávka bola stanovená vo výške 5.306.800,- Sk bez príslušenstva, to znamená pevne stanovenou sumou. V prípade postúpenia tejto pohľadávky nemohlo teda dôjsť k jej postúpeniu nad rámec tejto sumy, prípadne príslušenstva tejtopohľadávky, lebo platí zásada, že nikto nemôže postúpiť viac práv ako má sám. Ak žalobca poukazuje, že mu bola postúpená pohľadávka ako novému veriteľovi, tak mu mohla byť vychádzajúc z tých rozhodnutí Krajského a Najvyššieho súdu, postúpená len pohľadávka voči JUDr. Jánovi Vovčíkovi a nie však voči žalovanému v 3.rade. Žalobca nepreukázal existenciu vymáhateľnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 3.rade Ing. Igorovi Pavlovkinovi. Podľa § 42a ods. 1Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Podľa § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, b) osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),
c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Podľa § 42a ods. 5 Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom alebo odborným odhadom, a ktorý a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným,2c) alebo b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti. Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Podľa § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, keďže žalobca nie je aktívne vecné legitimovaný na to, aby sa domáhal toho, čoho sa v rámci tohto konania domáha, na základe podanej žaloby, keďže v priebehu dokazovania nebola preukázaná existencia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 3.rade IX., t.z. nebolo preukázané, že by žalobca bol veriteľom žalovaného v 3. rade ID. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno nielen ohľadne svojej aktívnej vecnej legitimácie, ale neuniesol ho ani ohľadne preukázania úmyslu právnymi úkonmi špecifikovanými v petite žalobného návrhu ukrátiť veriteľa, ako aj ohľadne preukázania toho, že takýto úmysel bol druhej strane známy, keďže ani A. ani IY. blízkymi osobami, a preto nemožno tento úmysle predpokladať, prezumovať. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. O náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 3. rade rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania žalovaných v 1. a 2. rade, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 16449,45 eura, za 3 úkony právnej služby á 3916,38 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 25.10.2007 a vyjadrenie zo dňa 8.3.2009), za 2 úkony právnej služby á 979,10 eura (zastupovanie na pojednávaniach konaných dňa 27.5.2008 a dňa 21.10.2008, ktoré boli odročené bez prejednania veci), za 1 úkon právnej služby á 2447,74 eura ( zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 3.5.2016), režijný paušál 2x 5,91 eura, 2 x 6,32 eura a 1x 7,63 eura, cestovné náklady právneho zástupcu žalobcu v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaní konanom dňa 27.5.2008 vo výške 12,92 eura, pri použití osobného motorového vozidla zn. BMW 318i, EČ: SV235AO na trase Snina -Humenné a späť (pri celkovej vzdialenosti 50 km, priemernej spotrebe 5,9 l/100 km, cene PHM 1,33 eura/l a paušálnej náhrade 0,18 eura/km), cestovné náklady právneho zástupcu žalobcu v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaní konanom dňa 21.10.2008 vo výške 12,79 eura, pri použití osobného motorového vozidla zn. BMW 318i, EČ: SV235AO na trase Snina -Humenné a späť (pri celkovej vzdialenosti 50 km, priemernej spotrebe 5,9 l/100 km, cene PHM 1,285 eura/l a paušálnej náhrade 0,18 eura/km), cestovné náklady právneho zástupcu žalobcu v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaní konanom dňa 3.5.2016 vo výške 50,50 eura, pri použití osobného motorového vozidla zn. BMW 318i, EČ: SV235AO na trase Snina - Prešov a späť (pri celkovej vzdialenosti 200 km, priemernej spotrebe 5,9 l/100 km, cene PHM 1,229 eura/l a paušálnej náhrade 0,18 eura/km), náhrada za stratu času, ktorý strávil právny zástupca žalovaných v 1. a 3. rade cestou na a z pojednávaní konaných dňa 27.5.20008 a dňa 21.10.2008 v celkovej výške 84,34 eura ( za 8 začatých polhodín, 1 začatá polhodina
á 10,54 eura ) a náhrada za stratu času, ktorý strávil právny zástupca žalovaných v 1. a 3. rade cestou na a z pojednávania konaného dňa 3.5.2016 vo výške 101,73 eura ( za 8 začatých polhodín, 1 začatá polhodina á 12,72 eura). Keďže žalovaných v 1. a 3. rade , ktorým bola prisúdená náhrada trov konania, zastupoval advokát, podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je ten účastník, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. O náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade rozhodol súd tiež podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania žalovanej v 2. rade v celkovej výške 240,84 eura, pozostávajúcich z cestovných nákladov zástupcu žalovanej v 2. rade, a to v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaní konanom dňa 9.11.2007 na Okresnom súde Humenné vo výške 13,63 (50km x 0,183 eura x 3,4 l x 1,361 eura), v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaní konanom dňa 29.2.2008 na Okresnom súde Humenné vo výške 13,78 (50km x 0,183 eura x 3,4 l x 1,318 eura), v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaní konanom dňa 9.4.2009 na Okresnom súde Vranov nad Topľou vo výške 21,63 (85 km x 0,183 eura x 5,78 l x 1,052 eura), v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaní konanom dňa 15.3.2011 na Okresnom súde Prešov vo výške 48,32 (180 km x 0,183 eura x 11,52 l x 1,335 eura), v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaní konanom dňa 17.5.2012 na Okresnom súde Prešov vo výške 49,59 (180 km x 0,183 eura x 11,52 l x 1,445 eura), v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaní konanom dňa 4.7.2012 na Okresnom súde Prešov vo výške 48,87 (180 km x 0,183 eura x 11,52 l x 1,383 eura) a v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaní konanom dňa 3.5.2016 na Okresnom súde Prešov vo výške 45,02 (180 km x 0,183 eura x 11,52 l x 1,049 eura).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a)v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.