Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Er-200-2005.pdf
PDF · 88.12 KB
Case nature
Area
Subarea
8Er/200/2005
Uznesenie
Okresný súd Komárno, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Bratislave, Pribinova 25, Bratislava, v konaní zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: P. Š., A.. X.X.XXXX, Q. M. XX, O., o vymoženie 358,49,- eur s prísl. a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora z a m i e t a.
II. Súd exekúciu sp. zn. 8Er/200/2005 vedenú u súdneho exekútora Mgr. Kataríny Szabóovej (EX 279/05) v y h l a s u j e z a n e p r í p u s t n ú a konanie z a s t a v u j e .
III. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi Mgr. Kataríne Szabóovej trovy exekúcie v sume 105,61 eur.
IV. Súd oprávnenému ukladá povinnosť z a p l a t i ť náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Kataríne Szabóovej v sume 105,61 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Komárno vydal dňa 29.4.2005 poverenie č. 5401 004995 pre súdneho exekútora Mgr. Katarínu Baňarovú (teraz Szabóová). Exekučné konanie sa uskutočňuje na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica N 300/2005, NZ 2832/2005 spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom v Bratislave dňa 23.1.2005.
Dňa 25.5.2009 predložil oprávnený tunajšiemu súdu návrh na zmenu súdneho exekútora a žiadal, aby súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Pôvodný súdny exekútor vo vyjadrení uviedol, že návrh na zmenu súdneho exekútora je dispozičným právom oprávneného a zároveň si uplatnil náhradu trov exekúcie v sume 180,94 eur. Súd uznesením č.k. 8Er/200/2005-15 zo dňa 26.5.2010 návrhu na zmenu súdneho exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 22.6.2010 doručil súdny exekútor Mgr. Katarína Baňarová v lehote (uznesenie č.k. 8Er/200/2005-15 prevzal dňa 7.6.2010) podanie - odvolanie, návrh na vydanie doplňujúceho uznesenia o trovách exekúcie k č.k. 8Er/200/2005-15, v ktorom sa odvolal proti uzneseniu a žiadal, aby súd o doterajších trovách rozhodol a vydal doplňujúce uznesenie o trovách exekúcie na základe už vyčíslených trov exekúcie v celkovej výške 180,94 eur. Predmetné uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Nakoľko proti rozhodnutiu o zmene exekútora, odvolanie nie je prípustné, v zmysle § 374 ods. 4 OSP rozhodoval o zmene súdneho exekútora opätovne sudca.
Podľa § 374 ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, preto súd preskúmal exekučný titul, ktorým je notárska zápisnica N 300/2005, NZ 2832/2005 spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom v Bratislave dňa 23.1.2005 a zistil nasledovné skutočnosti: Oprávnený a povinný uzatvorili dňa 19.4.2004 zmluvu o úvere. Veriteľ (t,j, oprávnený v tomto konaní) sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi (t,j, povinnému v tomto konaní) úver v sume 12.000,-Sk a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok v celkovej výške 21.600,- Sk. Súčasťou tejto zmluvy je splnomocnenie, ktorým povinný splnomocňuje advokáta P.. S. O., na "spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mojom mene uznal môj záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku alebo pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov na celý môj majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia môjho dlhu) a jej príslušenstva.".
Povinný neplnil svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere riadne a včas, preto dňa 23.1.2005 bola na notárskom úrade spísaná notárska zápisnica. Za povinného konal a zápisnicu podpísal P.. S. O.H., ktorý vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 14.423,- Sk, z ktorej sumy predstavuje poskytnutý úver a poplatok sumu vo výške 10.800,- Sk. Zároveň v mene povinného vyhlásil, že dlh spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy od 8.11.2004 do zaplatenia splatí v lehote do 2.2.2005, pričom v prípade neuhradenia dlhu súhlasí s exekúciou s tým, aby táto zápisnica bola použitá ako exekučný titul.
Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 24 Občianskeho zákonníka zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou je, či splnomocnenie je platným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva v notárskej zápisnici je platným právnym úkonom. Splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere, je koncipované široko a všeobecne. Je obsiahnuté v už vopred pripravenej formulárovej zmluve, pričom povinný sa podpisom zmluvy vopred vzdal svojich práv (ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti) namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. To znamená, že povinnému bolo už v čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného“ dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) vôbec
v budúcnosti nastanú. Uznať záväzok alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Právo ktoré môže v budúcnosti vzniknúť je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať. Ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie. Potom ani nemohol byť P.. S. O. platne splnomocnený na takéto právo.
Súd tiež poukazuje na ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a na rozpor záujmov povinného a „ním zvoleného“ zástupcu, ktorého konkrétne meno bolo zakomponované v predtlači vopred pripravenej zmluvy o úvere. Právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, spôsobia absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Vychádzajúc z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 2 Cdo 263/2010 zo dňa 21.12.2011 treba poukázať na ďalšiu zásadnú skutočnosť, a to, že povinného zmluvná voľnosť pri „zvolení“ si splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jednej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o jeho slobodnej vôli pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného, ako aj slobodná voľba pri výbere svojho splnomocnenca. Vzhľadom na uvedené došlo k rozporu záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rozpor spočíval v tom, že zástupca povinného bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok, že povinný si nemohol P.. S.Š. O. ako svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle. V dôsledku neplatného plnomocenstva podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatné aj vyhlásenie P.. O. v predmetnej notárskej zápisnici, a tá tak nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, keďže bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu.
Pokiaľ teda plnomocenstvo nebolo platne udelené, nemohli z neskorších právnych úkonov, ktoré uskutočnil takto „splnomocnený zástupca“ v mene splnomocniteľa, nadobudnúť právne účinky pre osobu, v mene ktorej „konal“. Predložená notárska zápisnica tak nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania, a preto súd zamietol návrh oprávneného na zmenu exekútora a rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a konanie zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 Ex. poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 1 Ex. poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Súdny exekútor Mgr. Katarína Szabóova vyčíslil trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny a náhrady hotových výdavkov vo výške 180,94 eur spolu s DPH.
Podľa § 14 ods. 1 písm. a) a písm. b) vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov sa odmena pri zastavení exekúcie za výkon exekučnej činnosti určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z.z. základná hodinová sadzba je 6,64 Eur (200,- Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhl. č. 288/1995 Z.z., paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur (100,- Sk).
Po nahliadnutí do časovej špecifikácie trov exekúcie súd zistil, že súdny exekútor si sumu 66,40 eur (10 hodín) nevyúčtoval v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky. Súd nepovažoval súd tieto náklady za účelne vynaložené trovy exekúcie, preto ich súd súdnemu exekútorovi nepriznal. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 48/2008 zo dňa 28.10.2008, rozhodujúcim kritériom pre určenie odmeny súdneho exekútora je počet hodín účelne vynaložených na exekúciu, a to na úkony bezprostredne smerujúce k účelnému vymáhaniu nároku. Náhrada za administratívne práce je pritom v zmysle § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Súd exekútorovi nepriznal odmenu za čas prijatia návrhu a vypracovania žiadosti o udelenie poverenia (60 min), za čas vypracovania upovedomenia o začatí exekúcie (60 min), za čas vypracovania exekučného príkazu (zrážkami zo mzdy - 60 min a zrážkami z iných príjmov - 60 min), za čas vypracovania upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie 2x (po 60 min), za čas vypracovania príkazu na začatie exekúcie 2x (po 60 min), pretože získanie poverenia na vykonanie exekúcie odmeňované paušálnou sumou v sebe zahŕňa aj vypracovanie žiadosti a doručenie upovedomení, príkazov na začatie exekúcie a exekučných príkazov odmeňované paušálnou sumou v sebe zahŕňa aj ich vypracovanie, odmena by tak súdnemu exekútorovi bola priznaná duplicitne. Súd priznal exekútorovi sumu 3,32 eur za každý úkon, a to za získanie poverenia, za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie 2x (zrážkami z iných príjmov a zrážkami zo mzdy), príkazu na začatie exekúcie 2x (zrážkami z iných príjmov a zrážkami zo mzdy) a exekučného príkazu 2x (zrážkami z iných príjmov a zrážkami zo mzdy). Súd exekútorovi nepriznal odmenu za čas vynaložený na vyúčtovanie trov exekúcie, pretože exekútor je v zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Rovnako súd nepriznal odmenu za čas vynaložený na zaslanie exekučného spisu, nakoľko nejde o úkon potrebný k účelnému vymáhaniu nároku.
Súd na základe toho priznal exekútorovi odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti v zmysle § 14 ods. 1 a 2 vyhl. č. 288/1995 Z.z. vo výške 8 x 3,32 eur, teda 26,56 eur, čo činí 31,87 eur vrátane DPH.
Podľa § 15 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. sú stanovené úkony odmeňované paušálnou sumou. Tu si súdny exekútor uplatnil celkovú sumu 49,80 eur (zisťovanie majetku povinného 9x Sociálna poisťovňa, 1x DI, 1x zamestnávateľ, zisťovanie účtu povinného 2x DÚ, zisťovanie bydliska povinného 2x zamestnávateľ). Paušálna odmena bola stanovená v súlade s citovaným ustanovením vyhlášky, preto súd priznal súdnemu exekútorovi požadovanú odmenu za úkony odmeňované paušálnou sumou vo výške 49,80 eur, čo predstavuje sumu 59,76 eur vrátane DPH.
Podľa § 22 ods. 1 a 2 cit. Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Trovy exekúcie v zmysle § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov vyčíslil súdny exekútor sumou 35,85 eur titulom poštovných nákladov. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi titulom poštovného také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ ide o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (poštovné za doručovanie takých listín, ku ktorým je doručenka pripojená v inom exekučnom spise). Súd priznal exekútorovi hotové výdavky za doručenie: upovedomenia o začatí exekúcie 3x, exekučného príkazu 5x, čo predstavuje sumu 3 x 41 Sk, 3 x 44,- Sk a 2 x 48,- Sk (poštovné zistené z pripojených nedoručených zásielok), t.j. 11,65 eur, po započítaní DPH 13,98 eur.
Celkovo predstavujú trovy exekúcie spolu sumu vo výške 105,61 eur a na ich úhradu zaviazal oprávneného, nakoľko v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Exekučný súd je
toho názoru, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, a to tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý nie je vykonateľný, a to vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania.
Poučenie:
Proti výroku I., III. a IV. odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods.2 O.s.p.). Proti výroku II. možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci