Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-1127-1997.pdf
PDF · 71 KB
Case nature
Area
Subarea
17Er/1127/1997
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29 augusta 8 a 10, Bratislava proti povinnému W. o vymoženie 23,23 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
P r i p ú š ť a zmenu účastníka na strane oprávneného tak, že pôvodný oprávnený z konania vystupuje a na jeho miesto ako oprávnený vstupuje: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava.
Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a túto z a s t a v u j e.
Súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Blaškovi nepriznáva trovy exekúcie.
odôvodnenie:
Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Blaškovi návrh na vymoženie pohľadávky, ktorú povinný nezaplatil, napriek tomu, že mu tak ukladá vykonateľné rozhodnutie vydané Sociálnou poisťovňou, pobočka Michalovce č. XX/XX/XX/PEU zo dňa XX.X.XXXX. Okresný súd Michalovce následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) obdržal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie.
Písomným podaním došlým tunajšiemu súdu dňa 4.11.2015 poverený súdny exekútor podal súdu návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávneného v zmysle ust. § 37 ods. 3 v spojení s ust. § 37 ods. 4 Exekučného poriadku, kde navrhol aby na miesto doterajšieho oprávneného Sociálna poisťovňa v prebiehajúcom exekučnom konaní vstúpil ako nový oprávnený spol. Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005. Podaný návrh dôvodil tým, že obdržal oznámenie o postúpení pohľadávok a súčasne návrh na zmenu účastníka konania, ktorým mu oprávnený ako aj spol. Slovenská konsolidačná oznámili, že dňa 10.2.2015 Sociálna poisťovňa ako postupca uzavrela Zmluvu o postúpení pohľadávok č. Z. a jej Dodatku č. 1 zo dňa 28.4.2015 so spoločnosťou spol. Slovenská konsolidačná, a.s. ako postupníkom. Predmetom tejto zmluvy v znení Dodatku č. 1 bolo aj postúpenie pohľadávky postupcu voči povinnému z tohto exekučného konania. Uvedené skutočnosti sú preukázané odkazom na vyššie spomínanú zmluvu o postúpení pohľadávok a dodatku odkazom na jej registráciu v centrálnom registri zmlúv, ako aj predloženou prílohou k zmluve so špecifikáciou postúpených pohľadávok.
Podľa ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu
písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
Podľa ust. § 37 ods. 4 Exekučného poriadku, ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia.
Súd v centrálnom registri zmlúv vedenom Úradom vlády Slovenskej republiky overil uvedenú skutočnosť, že v tomto sa nachádza vyššie spomínaná zmluva vrátane prílohy obsahujúcej zoznam postúpených pohľadávok, pričom z prílohy je zrejmé, že súčasťou prevodu bola aj pohľadávka voči povinnému. Keďže mal súd za preukázané, že po začatí exekučného konania nastala právna skutočnosť s ktorou právne predpisy spájajú prevod práv, ktorou je Zmluvu o postúpení pohľadávok č. č. Z. a v znení Dodatku č. 1 zo dňa 28.4.2015, návrh na zmenu účastníka tohto konania podal oprávnený subjekt, preto súd po zistení, že boli splnené všetky podmienky ustanovené v citovanom zákonnom ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Súdny exekútor súčasne písomným podaním doručeným súdu dňa 3.6.2015 podal návrh na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a to s poukazom na skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Opakovanými lustráciami majetku povinného nebol zistený žiaden exekučne postihnuteľný majetok, a podľa zistenia povinný sa ani už nenachádza na území Slovenskej republiky.
Podľa ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
V zmysle ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku preto musí súd aplikovať na toto exekučné konanie ustanovenia Exekučného poriadku v znení do 31.1.2002. Súdny exekútor žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, teda, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný poriadok však obsahuje tento dôvod zastavenia exekúcie až novelizáciou ust. § 57 ods. 1 uskutočneného s účinnosťou od. 01.02.2002 zákonom č. 32/2002 Z.z. Táto novela exekučného poriadku ale nie je aplikovateľná na exekučné konania začaté do 01.02.2002 (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku). Vychádzajúc z tejto skutočnosti nie je možné postupovať podľa návrhu súdneho exekútora a predmetné exekučné konania je nutné zastaviť podľa ustanovení § 57, ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002.
Takýmto iným dôvodom, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať je v predmetnom exekučnom konaní nemajetnosť povinného, preto súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Podľa ust. § 203 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.1.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
V tomto prípade nemožno uložiť oprávneného povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie z dôvodu, že exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného. § 203 v znení účinnom do 31.1.2002 zakladal možnosť uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, len ak pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Súd predovšetkým skúma, či oprávnený mohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať zastavenie exekúcie. Až po splnení tohto predpokladu možno oprávneného zaviazať na náhradu trov exekúcie. Predpokladom uloženia povinnosti náhrady trov zastavenej exekúcie oprávnenému je uváženie súdu o miere procesného zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie, pričom pod zavinením treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Súd nemá za
preukázané, že oprávnený mohol predvídať zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného ani zastavenie exekúcie nezavinil svojim konaním. Oprávnený navrhol vykonať exekúciu dňa 1.4.1997, pričom za dobu 19 rokov výkonu exekúcie povinný nenadobudol žiaden exekučne postihnuteľný majetok.
Pri rešpektovaní platnej právnej úpravy nezostáva iné než konštatovať, že nie je možné výkladom rozširovať prípady, kedy súd môže uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie, resp. kedy trovy exekúcie znáša oprávnený. Preto v prípade, ak je povinný nemajetný a zároveň tu nie je niektorý z dôvodov pre uloženie povinnosti nahradiť exekučné trovy oprávnenému, neexistuje iné zákonné rozhodnutie, ako nepriznať exekútorovi trovy exekúcie, aj keď takéto rozhodnutie sa môže zdať nespravodlivé predovšetkým vo vzťahu k legitímnemu očakávaniu exekútora, že za výkon exekučnej činnosti mu odmena patrí. Možno tu teda vidieť istý nesúlad medzi zásadou, že exekútorovi patrí za výkon exekučnej činnosti odmena a právnou úpravou náhrady trov. Napokon aj ústavný súd skonštatoval, že interpretácia a aplikácia ust. § 203 Exekučného poriadku v tom smere, že sa exekútorovi odmena neprizná, nie je zásadne v rozpore s účelom a cieľom tohto ustanovenia, ktoré vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť náhradu trov zastavenej exekúcie nepriznať.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.