Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_19C-471-2015.pdf
PDF · 63.85 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/471/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Michalovce samosudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v právnej veci navrhovateľky R. proti odporcovi R. o určenie manželského výživného takto
rozhodol:
I. Súd návrh zamieta.
II. Účastníkom konania náhradu trov nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu 30.10.2015 domáhala proti odporcovi určenia výživného v sume 100,00 Eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavrela manželstvo 28.10.2000. V súčasnosti je zamestnaná na dohodu o pracovnej činnosti na 2 hodiny denne a jej mesačný príjem je 75 až 67 Eur. Poberá aj dávky v hmotnej núdzi. Odporca si našiel známosť s inou ženou a na chod domácnosti neprispieva žiadnym spôsobom. V máji 2015 sa aj s deťmi pochádzajúcimi z manželstva odsťahovala a býva u svojich rodičov. Odporca je zamestnaný v spoločnosti U. od 19.10.2015. Pretože odporca na domácnosť neprispieva a neplní si voči nej vyživovaciu povinnosť žiada, aby bol zaviazaný platiť jej výživné v sume 100,00 Eur mesačne.
Žalovaný sa k návrhu nevyjadril.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd pri právnom posúdení uplatneného nároku vychádzal z toho, že výživné pre manžela je návrhové konanie a je na navrhovateľovi dokázať, že jeho návrh je dôvodný. Ani navrhovateľka ani odporca na výzvu súdu preukázať svoje majetkové pomery nereagovali a nezúčastnili sa ani nariadeného termínu pojednávania. Navrhovateľka na výzvu súdu nepredložila ani sobášny list, ktorý by preukázal aktívnu a pasívnu legitimáciu účastníkov konania. Predmetom konania je návrh na určenie manželského výživného, preto základným predpokladom pre konanie je v prvom rade preukázať, že účastníci konania sú manželia a následne preukázať zákonné predpoklady na priznanie výživného. Navrhovateľka nepreukázala ani jeden z nich, preto súdu neostávalo iné ako nárok navrhovateľky ako nepreukázaný zamietnuť.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu účastníkom konania nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v predmete konania, v ktorom ide o vysporiadanie privátnych vzťahov medzi manželmi.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa napáda,
- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
- a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., to znamená, že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
§ 42 ods. 3 O.s.p.
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné:
- ktorému súdu je určené
- kto ho robí
- ktorej veci sa týka
- čo sa podaním sleduje
- musí byť podpísané a datované
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (položka 21 Sazdobníka súdnych poplatkov)