Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Er/241/2012

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa Bratislava, pobočka Dunajská Streda, IČO: 17 333 954, so sídlom Hlavná 32, 929 01 Dunajská Streda, proti povinnému: ALTIS -M.J.K., spol. s r.o., IČO: 31 438555, deň zániku: 01.05.2014, naposledy so sídlom Alžbetínske nám. 1203, Dunajská Streda, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Matej Kršiak, Exekútorský úrad so sídlom Čsl. tankistov 212, 841 06 Bratislava, pod spisovou značkou EX 16391/2012, o vymoženie 69,37 EUR, takto

rozhodol:

Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.

Súd exekúciu zastavuje.

Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekučného konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Oprávnený dňa 24.02.2012 podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - Výkaz nedoplatkov vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. dňa 08.11.2011, č. 1164959113. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 09.12.2011. Na základe návrhu oprávneného, exekučného titulu a žiadosti súdneho exekútora vydal súd dňa 05.04.2012 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril súdneho exekútora vymožením pohľadávky v prospech oprávneného.

Dňa 20.10.2014 bol súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný bol dňa 01.05.2014 ex offo vymazaný z Obchodného registra a teda došlo k zániku povinného bez právneho nástupcu. Súdny exekútor si súčasne uplatnil náhradu trov exekúcie celkovo v sume 47,13 EUR a na ich náhradu žiadala zaviazať oprávneného, nakoľko ten pri iniciovaní exekúcie musel predpokladať, že súdnemu exekútorovi vzniknú trovy.

Podľa ustanovenia § 103 ods.1 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

Podľa § 107 ods. 4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods.4 Exekučného poriadku exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti, alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie, alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

Podľa § 58 ods. 4 Exekučného poriadku proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) a k) je prípustné odvolanie.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku (v účinnom znení) proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

V predmetnom exekučnom konaní bola účastníkom konania na strane povinného právnická osoba. Oprávnený ani súdny exekútor nenavrhol exekúciu zastaviť, v čase kedy povinný existoval a to z dôvodu nedostatku majetku. Súdny exekútor si náhradu trov uplatnil, ale neuviedla v zmysle ktorého ustanovenia má súd zaviazať oprávneného na ich náhradu. Pri zastavení exekúcie v tomto štádiu konania, kedy povinný už neexistuje, nemožno hovoriť o jeho majetnosti, či nemajetnosti a preto nie je možný postup súdu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) EP. Súd má za preukázané, že povinná osoba zanikla výmazom z Obchodného registra a zanikla bez právneho nástupcu, teda to je dôvodom prečo je exekúcia neprípustná. Na základe uvedeného a s použitím ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil z dôvodu, že na strane povinného niet účastníka konania.

Pri rozhodovaní o tom ktorého z účastníkov zaviazať na náhradu trov exekúcie súd prihliadal na to, že podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť povinného - ako právnickej osoby mať práva a povinnosti, zanikla výmazom z Obchodného registra, vymáhaná povinnosť neprešla a ani neprejde na nového účastníka na strane povinného. Súd preto nemohol zaviazať povinnú osobu (resp. právneho nástupcu povinnej osoby) na náhradu trov exekúcie.

Exekučný poriadok pripúšťa výnimky zo zásady, že trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods. 1). Trovy exekúcie, ktoré má súdnemu exekútorovi uhradiť oprávnený, určuje vždy exekučný súd. Oprávnený je zaviazaný na úhradu trov exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Výnimkou je ustanovenie § 203 ods. 1, kedy musí oprávnený uhradiť trovy exekúcie, lebo zavinil jej zastavenie.

Súd vedený hore uvedenými úvahami dospel k názoru, že ak ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ako podmienku uloženia povinnosti na náhradu trov exekúcie oprávnenému predpokladá zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, a teda je na mieste preskúmať toto rozhodujúce kritérium aj v tomto konaní. Takýmto zavinením je potrebné zásadne rozumieť také vedomé konanie, či opomenutie oprávneného, s ktorým je zastavenie exekúcie v príčinnej súvislosti. Pri zavinení oprávneného navyše zo znenia citovanej právnej úpravy vyplýva, že musí ísť o výlučné zavinenie oprávneného, teda nemôže ísť ani o také konanie či opomenutie, ktoré by bolo len jednou z viacerých príčin vedúcich k zastaveniu exekúcie. O procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie pôjde vtedy, keď mu bude možné vytýkať, že nedbal na náležitú opatrnosť a uvážlivosť a návrh na začatie exekúcie podal, hoci mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok predvídať. Aj pri preukázanom zavinení oprávneného má potom súd možnosť rozhodnúť spôsobom uvedeným v citovanom ustanovení a túto možnosť nie je možné stotožňovať s povinnosťou tak urobiť. V predmetnej exekučnej veci oprávnený ani pri vynaložení maximálneho úsilia nemohol zabrániť zániku - výmazu povinnej osoby. Súd zohľadnil aj ekonomické hľadisko, kedy zaviazaním oprávneného k náhrade trov exekučného konania, by dôsledky bezvýslednosti exekúcie znášal oprávnený dva krát - prvý krát nevymožením jeho priznaného práva z Exekučného titulu a druhý krát uložením povinnosti na náhradu trov zastavenej exekúcie, čím by sa paradoxne oprávnený dostal do horšej pozície, ako keby k

exekučnému vymáhaniu vôbec nepristúpil (svedčí o tom aj nález Ústavného súdu zo dňa 17.decembra 2004 sp. Zn. ). Súd svoj názor súčasne opiera aj o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.02. 2012, sp.zn. , avšak prikláňa sa k odlišnému stanovisku ktorý v ňom prezentuje JUDr. Rudolf Čirč. Exekúcia bola vedená 2,5 roka, súdna exekútorka nevymohla od povinného do jeho výmazu počas 2,5 roka žiadnu čiastku. Návrh na zastavenie exekúcie na tunajšom súde nepodal ani oprávnený a neurobila tak ani súdna exekútorka. Dôvody prečo nebola pohľadávka ani čiastočne vymožená súdna exekútorka pri vaúčtovaní trov neuviedla, ale ak po začatí exekúcie súdna exekútorka zistila, že povinný nevlastní majetok z ktorého by sa mohla uspokojiť pohľadávka oprávneného, v zmysle Exekučného poriadku mala dostatočný časový priestor k podaniu návrhu na zastavenie exekúcie pre túto skutočnosť. V takom prípade zákonodarca priznáva možnosť (nie povinnosť), aby súd na náhradu trov zaviazal oprávneného. V konečnom teda súd rozhodol o nepriznaní náhrady trov exekúcie, avšak nie z dôvodu, že by súdny exekútor nemal nárok na ich náhradu, ale z dôvodu, že na ich náhradu nie je koho zaviazať.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti výrokom o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Podanému odvolaniu môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, pričom jeho rozhodnutie sa bude považovať za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 3 O.s.p.).

Proti výroku o trovách exekúcie nie je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).