Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-2771-2013.pdf
PDF · 79.08 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/2771/2013
Uznesenie
Okresný súd Rimavská Sobota v exekučnej veci oprávneného Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. so sídlom ul. Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave, ul. Karadžičova 8, proti povinnému D. H., F.. XX. X. XXXX, T. Z. XXX, Š. Z. J. vedenej pod sp. zn. EX 6426/2013 súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Deákom, Exekútorský úrad Banská Bystrica, Horná 23 pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.305,96 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
O trovách exekúcie r o z h o d n e po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.
odôvodnenie:
Oprávnený návrhom doručeným dňa 11. 11. 2013 žiadal vymôcť sumu 1.305,96 eura s príslušenstvom špecifikovaným v návrhu, ako aj trovy súdneho konania. Na zaplatenie vymáhaného nároku bol povinný zaviazaný zmenkovým platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Bratislava V dňa X. X. XXXX pod sp. zn. XZm/XXX/XXXX-XX. Súdny exekútor bol dňa 19. 3. 2014 poverený vykonaním exekúcie.
Oprávnený, plniac si tým povinnosť uloženú ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. 12. 2015, návrh na vykonanie exekúcie doplnil podaním zo dňa 20. 1. 2016. Uviedol, že pohľadávka vymáhaná v tejto exekúcii je pohľadávkou z titulu nesplateného úveru poskytnutého povinnému spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a. s. na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXX. Pohľadávka z nesplateného úveru bola po lehote jej splatnosti postúpená v celosti spolu so všetkými súvisiacimi právami na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 8. 12. 2006. Povinný svoj dlh z nesplateného úveru uznal čo do právneho dôvodu a výšky v písomnom uznaní dlhu a dohode o splácaní dlhu v splátkach. Zaplatenie pohľadávky z nesplateného úveru je zabezpečené vlastnou zmenkou vystavenou povinným na rad spoločnosti oprávneného. Z dôvodu porušenia platobných povinností povinným a nezaplatenia dohodnutých splátok v zmysle uznania dlhu a dohody o splácaní dlhu v splátkach riadne a včas, povinný stratil poskytnuté výhody a dlh sa stal splatným v celosti. Nárok z nesplateného úveru uplatnený v súdnom konaní, v ktorom bolo rozhodnuté zmenkovým platobným rozkazom.
Podľa § 243f ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
Podľa odseku 6 citovaného ustanovenia ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. 12. 2015 exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.“
Podľa § 558 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov) ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Exekučným titulom je v danom prípade zmenkový platobný rozkaz súdu, preto možno konštatovať, že v sporovom konaní si oprávnený uplatňoval nárok zo zmenky. Vzhľadom na túto skutočnosť exekučnému súdu v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku vznikla povinnosť rozhodnúť o tom, či v exekúcii možno pokračovať, prípadne či je potrebné exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Zastaviť exekúciu podľa citovaného ustanovenia možno len za súčasného splnenia nasledovných predpokladov: a) exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, b) vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a c) exekučný titul vykazuje nedostatky z dôvodu, že nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. K záveru, že podmienka pod písm. a) je naplnená, súd dospel už pri skúmaní podmienok aplikácie prechodného ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku. Ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku obsahuje vyvrátiteľnú právnu domnienku, podľa ktorej ak sa v konaní podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku nepreukáže opak, platí, že sú to dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Povinnosť tvrdenia a nadväzne aj dôkazné bremeno na preukázanie skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným zaťažuje oprávneného, a to aj v prípade, ak ide o oprávneného, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov (§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku). Oprávnený má v zmysle § 243f ods. 1, § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť predložiť dôkazy, ktoré osvedčujú skutočnosti týkajúce sa jeho vlastného vzťahu s povinným. Oprávnený ako dôkaz predložil len fotokópiu zmenky vystavenej povinným dňa 28. 3. 2012 na rad spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. so sídlom ul. Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154. Zmenková suma činila 1.305,96 eura so splatnosťou zmenky dňa 27. 6. 2012. Taktiež predložil fotokópiu listiny označenej ako „Uznanie dlhu a dohoda o splácaní v splátkach“, ktorá bola dňa 10. 5. 2012 uzavretá medzi oprávneným a povinným. Povinný v tejto dohode s odkazom na § 558 Občianskeho zákonníka uznal „čo do dôvodu aj výšky celý svoj splatný peňažný dlh voči veriteľovi vzniknutý z titulu (nasleduje nevyplnená časť riadku
- pozn. súdu) pričom záväzok dlžníka ku dňu spísania tejto dohody pozostáva zo sumy 4.203,04 eura (ďalej len „dlžná suma“), ktorú tvoria: dlžná istina v sume NaN eura (ďalej len „dlžná istina“), úroky z omeškania v sume NaN eura a náklady spojené s uplatnením tejto pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka v sume NaN eura.“ Na dohode sa nachádzajú rukou dopísané sumy - v riadku dlžnej istiny vo výške 865,94 eura, pri úrokoch z omeškania vo výške 2.897,07 eura a pri nákladoch spojených s uplatnením pohľadávky v sume 440,02 eura. V záhlaví dohody je uvedený text: „Pôvodný veriteľ: Všeobecná úverová banka, a. s.“ a v čl. I. dohody je uvedené, že „predmetná pohľadávka“ bola zo
strany Všeobecnej úverovej banky, a. s. postúpená na oprávneného zmluvou o postúpení pohľadávok. Z článku IV dohody ďalej vyplýva, že na zabezpečenie záväzku dlžníka uznaného v článku I tejto dohody čo do dôvodu aj výšky a na zabezpečenie splnenia záväzkov, ktoré vzniknú v dôsledku porušenia tejto dohody alebo jej ukončenia dlžník vystavil jednu blankozmenku v prospech veriteľa s doložkou „bez protestu“ na rad spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., ktorá neobsahuje splatnosť, zmenkovú sumu a menu. Veriteľ bol podľa článku V zmluvy oprávnený vyplniť chýbajúce náležitosti zmenky podľa podmienok upravených v tomto ustanovení.
Dôkazné bremeno k tvrdeniam o charaktere postúpenej pohľadávky v konaní pred súdom zaťažuje postupníka (porovnaj s uznesením Najvyššieho súdu z 11. apríla 2011, sp. zn. 5Cdo 149/2010, dostupnom na webovej stránke tohto súdu). Oprávnený tvrdí, že v tejto procesnej pozícii vystupuje ako právny nástupca Všeobecnej úverovej banky, a. s., preto bol povinný preukázať skutočnosti významné z hľadiska posúdenia charakteru vymáhanej pohľadávky. Doklady predložené povinným neosvedčujú jednoznačným spôsobom charakter právneho vzťahu medzi oprávneným (resp. predtým jeho právnym predchodcom) a povinným. Písomné uznanie dlhu spojenú s dohodou o plnení dlhu v splátkach nemá za následok vytvorenie nového záväzkového vzťahu namiesto záväzku, ktorého sa právny úkon týka. Uznanie dlhu možno považovať za úkon zabezpečovacieho charakteru, kým dohodu o uzavretí splátkového kalendára za dohodu o zmene obsahu pôvodne existujúceho právneho vzťahu v časti týkajúcej sa splatnosti plnenia povinného. Predložená dohoda o uznaní dlhu a o splácaní v splátkach neobsahuje jednoznačnú identifikáciu uznaného nároku, absentuje nepochybná konkretizácia nároku čo do právneho dôvodu (napríklad vo forme odkazu na číslo a dátum uzavretia úverovej zmluvy). Špecifikovaná ostala len výška uznaného dlhu a skutočnosť, že pôvodným veriteľom pohľadávky bola Všeobecná úverová banka, a. s. Predmetné uznanie dlhu nemožno bez pochybností priradiť ku konkrétnemu právnemu vzťahu, ktorý mohol existovať medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného. Uznanie dlhu preto nemohlo vyvolať právne účinky predpokladané ustanovením § 558 Občianskeho zákonníka, tento právny úkon sa považuje za neplatný z dôvodu neurčitosti jeho obsahu (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nakoľko právny dôvod uznaného dlhu bol vymedzený neurčito, nadväzne neurčitou sa stala aj dohoda o zabezpečení záväzku dlžníka zmenkou v zmysle čl. IV dohody, keďže predmetný článok odkazoval na dlh uznaný v článku I dohody. Už len v tejto skutočnosti možno vidieť rozpor so zákonom, na ktorý malo byť v sporovom konaní prihliadnuté.
Samotný záväzkový vzťah sa však zjavne nezakladal len na samotnej dohode o uznaní dlhu, tejto podľa tvrdenia oprávneného predchádzalo uzavretie úverovej zmluvy s právnym predchodcom oprávneného, bankou Všeobecná úverová banka, a. s. Oprávnený túto zmluvu nepredložil. V dôsledku neunesenia dôkazného bremena o vlastnom vzťahu pôvodného veriteľa (dodávateľa) k povinnému súd si nemohol vytvoriť záver o tom, či v konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Keďže nebolo preukázané, že sporové konanie nebolo zaťažené uvedenými vadami a nedošlo tým k vyvráteniu právnej domnienky podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, súd mal za to, že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia s poukazom na § 251 ods. 4 O. s. p. v spojení s § 151 ods. 3 O. s. p., keďže v súčasnosti nemá k dispozícii vyčíslenie trov exekúcie. Rozhodovanie o trovách exekúcie osobitným uznesením je prípustné aj v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 6/2010, dostupného na webovej stránke tohto súdu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).