Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5NcKR/18/2015

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľky - dlžníčky: Y.. J. F., nar.XX.X.XXXX, bytom A. L. XXXX/ XX, XXX XX Y., o návrhu na povolenie oddlženia, takto

rozhodol:

I. Povoľuje oddlženie dlžníka: Y.. J. F., nar.XX.X.XXXX, bytom A. L. XXXX/XX, XXX XX Y..

II. Ustanovuje do funkcie správcu: Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s. so sídlom kancelárie Horná 23, 974 01 Banská Bystrica.

III. Určuje rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré budú počas skúšobného obdobia podliehať písomnému súhlasu správcu nasledovne:

- právne úkony dlžníka smerujúce k skončeniu pracovného pomeru

- založenie obchodnej spoločnosti, družstva alebo inej právnickej osoby, nadobudnutie účasti alebo prevod účasti na obchodnej spoločnosti, družstve alebo inej právnickej osobe

- úkony týkajúce sa účasti v štatutárnych alebo dozorných orgánoch obchodných spoločností, družstiev alebo iných právnických osôb

- zabezpečenie cudzieho záväzku, prevzatie cudzieho záväzku, pristúpenie k cudziemu záväzku alebo poskytnutie sľubu odškodnenia za škodu spôsobenú treťou osobou

- uzatvorenie zmluvy o úvere, o pôžičke alebo o inom dočasnom poskytnutí alebo prijatí peňažných prostriedkov

- uzatváranie a ukončovanie platnosti zmlúv, ktorých predmetom bude jednorazové plnenie, presahujúce v peňažnom vyjadrení sumu 300,- EUR alebo opakujúce sa plnenie presahujúce v peňažnom vyjadrení sumu 200,- EUR v jednom kalendárnom mesiaci

- odmietnutie daru alebo dedičstva.

IV. Dlžník je povinný poskytnúť na konci každého skúšobného roka na uspokojenie svojich záväzkov správcovi sumu 1.800,- EUR.

V. Správca je povinný v priebehu skúšobného obdobia oznamovať súdu bez zbytočného odkladu všetky významné skutočnosti, ktoré sa týkajú plnenia povinností dlžníkom. Zároveň je správca povinný vždy v polovici a na konci každého skúšobného roka, aj bez osobitnej žiadosti súdu, podať súdu podrobnú písomnú správu o plnení povinností dlžníkom počas tohto roka či polroka.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 9.12.2015, doručeným súdu dňa 15.12.2015, sa navrhovateľka v priebehu konkurzu na svoj majetok domáhala povolenia svojho oddlženia. Uviedla, že doteraz neporušila žiadnu zo stanovených podmienok, stále riadne pracuje a je v jej záujme svoju životnú situáciu vyriešiť.

Na pojednávaní dňa 22.3.2016 uviedla, že má snahu sa vysporiadať so svojimi veriteľmi. Pracuje ako sestra v Univerzitnej nemocnici Martin. Považuje za reálne a možné splácať počas skúšobného obdobia sumu 150 eur. Žije v družstevnom byte so svojimi už dospelými deťmi, ku ktorým už nemá vyživovaciu povinnosť. Je rozvedená, pracovný pomer má na dobu neurčitú.

Konkurzný správca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 15.1.2016 uviedol, že dlžníčka si riadne plnila svoje povinnosti a spolupracovala pri uspokojovaní veriteľov. Správcovi nie sú známe skutočnosti, ktoré by spochybňovali zámer dlžníka vynaložiť úsilie na ďalšie uspokojenie veriteľov v oddlžení.

Z obsahu konkurzného spisu súd zistil, že majetok, s ktorým dlžníčka vstupovala do konkurzu bol tvorený iba peňažnými prostriedkami vo výške cca 700 eura pohľadávkou na mzde. Na uspokojenie veriteľov bola v konečnom rozvrhu výťažku určená suma 5.418,99 eur, celková suma zistených pohľadávok v konkurze bola 19.748,96 eur. Miera uspokojenia veriteľov v konkurze tak dosiahla 27,43% z ich zistených pohľadávok.

Súd počas konkurzného konania nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o nepoctivom zámere dlžníčky.

Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. ZKR,, dlžník - fyzická osoba má právo sa po zrušení konkurzu za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať na súde zbavenia svojich dlhov. O možnosti oddlženia súd dlžníka v konkurznom konaní primerane poučí.

Podľa § 167 ods. 1 ZKR, návrh na oddlženie je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou, spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu, prípadne počas konkurzného konania až do zrušenia konkurzu. Návrh na povolenie oddlženia okrem všeobecných náležitostí návrhu 4) musí obsahovať aj odôvodnenie, ktoré vyjadruje poctivý zámer dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov.

Podľa § 167 ods. 2 ZKR, súd oddlženie dlžníka povolí, ak zistí, že dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom, inak jeho návrh na oddlženie zamietne. O povolení oddlženia rozhodne súd bezodkladne po zrušení konkurzu.

Podľa § 167 ods. 3 ZKR, v uznesení o povolení oddlženia súd ustanoví správcu a určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré budú počas skúšobného obdobia podliehať súhlasu správcu; za správcu ustanoví toho, kto vykonával funkciu správcu v čase zrušenia konkurzu, ak takého niet, použije sa postup podľa § 40. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí dlžníkovi a správcovi, ktorého v uznesení ustanovil.

Podľa § 167 ods. 4 ZKR, v uznesení o povolení oddlženia súd určí aj sumu peňažných prostriedkov, ktoré dlžník na konci každého skúšobného roka poskytne správcovi na uspokojenie svojich záväzkov.

Podľa § 168 ods. 1 ZKR, právoplatnosťou uznesenia o povolení oddlženia sa začína trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého je dlžník povinný vždy na konci skúšobného roka poskytnúť správcovi peňažné prostriedky v sume určenej súdom, najviac však 70% svojho celkového čistého príjmu za uplynulý skúšobný rok, ktoré správca po odpočítaní odmeny pomerne rozdelí podľa konečného rozvrhu výťažku medzi veriteľov dlžníka.

Podľa § 168 ods. 2 ZKR, dlžník je povinný počas skúšobného obdobia vynaložiť primerané úsilie na získanie zamestnania ako zdroja príjmu alebo začať podnikať s týmto cieľom a poskytovať správcovi všetky správcom požadované informácie, najmä informácie o príjme a výdavkoch a o zmene bydliska, zamestnania alebo miesta podnikania.

Podľa vety prvej § 171 ods. 1 ZKR, súd zruší skúšobné obdobie, ak zistí, že dlžník opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo že príjem dlžníka nepostačuje ani na úhradu odmeny správcu.

Základným predpokladom pre povolenie oddlženia je, aby na majetok úpadcu - fyzickú osobu prebehol konkurz, pričom tento nebol zrušený preto, že majetok dlžníka nepostačoval ani na úhradu pohľadávok proti podstate. Konkurz vyhlásený na majetok úpadcu bude zrušený po splnení rozvrhového uznesenia.

Ďalším predpokladom pre povolenie oddlženia je, aby si dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti.

Po zrušení konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka po splnení rozvrhového uznesenia preskúmal súd návrh dlžníčky na povolenie oddlženia v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Z vyjadrenia dlžníčky a správcu ako aj zo skutočností, ktoré vyšle najavo v priebehu konkurzu považuje súd za preukázané, že dlžníčka v priebehu konkurzu riadne plnila svoje povinnosti, spolupracovala so správcom, vynaložila snahu uspokojiť aspoň čiastočne svojich veriteľov, čo sa podarilo v akceptovateľnej miere, keďže pohľadávky veriteľov boli v konkurze uspokojené v rozsahu cca 27,43%.

Pred povolením oddlženia súd pri svojom rozhodovaní vykonal test prípadného zneužitia oddlženia zo strany dlžníčky. Medzi indikátory zneužitia oddlženia možno podľa názoru súdu zaradiť najmä: a) nesplnenie si povinnosti dlžníka podať včas návrh na konkurz, na čo možno usudzovať najmä v prípade, ak konkurzné konanie bolo začaté z iniciatívy veriteľa, b) majetok, s ktorým dlžník vstupuje do konkurzu je hodnotovo blízky alebo rovný minimálnej sume potrebnej pre začatie konkurzného konania, c) zistenie odporovateľných či neplatných právnych úkonov vykonaných dlžníkom pred začatím konkurzného konania s cieľom ukrátiť svojich veriteľov, d) ľahkovážny prístup dlžníka k zdroju svojich príjmov, napr. bezdôvodné rozviazanie pracovného pomeru samotným dlžníkom alebo jeho zamestnávateľom z dôvodu porušovania pracovnej disciplíny, e) nespolupráca dlžníka so správcom konkurznej podstaty a neplnenie si povinností stanovených ZKR, či dokonca spáchanie trestného činu dlžníkom v súvislosti s konkurzným konaním, f) vyhlásenie konkurzu podľa § 107a po tom čo bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku alebo ochranné opatrenie o zhabaní majetku.

Súd indikátory zneužitia oddlženia dlžníkom v posudzovanom prípade v zásade, okrem indikátora sub b), nenašiel. Dlžníčka podala návrh sama, pričom z obsahu spisu je zistiteľné, že jej záväzky vyplynuli z nezvládnutých spotrebiteľských úverov.

Hoci nejde o explicitnú zákonnú požiadavku, súd pri povoľovaní oddlženia musí vziať do úvahy aj mieru uspokojenia pohľadávok veriteľov sumárne v konkurznom konaní, ako aj v priebehu oddlženia. Dôsledkom oddlženia je strata vymáhateľnosti pohľadávok veriteľov neuspokojených v oddlžení, čo je závažný zásah do ústavného práva veriteľov vlastniť majetok. Nemožno exaktne stanoviť minimálnu mieru uspokojenia veriteľov potrebnú na povolenie oddlženia (napr. v ČR stanovenú na 30% z výšky pohľadávok), ani s tým súvisiacu výšku príjmu dlžníka, možno však všeobecne konštatovať, že ak primárnym cieľom konkurzu je usporiadať majetkové pomery dlžníka tak, aby bola zabezpečená čo najvyššia miera uspokojenia pohľadávok veriteľov, tak tomuto cieľu by nezodpovedalo konkurzné konanie a naň nadväzujúce skúšobné obdobie oddlženia, v ktorom by veritelia získali iba marginálnu mieru uspokojenia svojich pohľadávok. Na druhej strane je pri povoľovaní oddlženia nutné zobrať do úvahy, že primárnym cieľom skúšobného obdobia v oddlžení už nie je zabezpečenie čo najvyššej miery uspokojenia veriteľov(hoci aj v ňom je samozrejme aspekt uspokojovania pohľadávok prirodzene prítomný), ale umožnenie dlžníkovi, aby tento prejavil snahu aspoň čiastočne sa vysporiadať so svojimi veriteľmi (pričom dlžník si musí byť vedomý, že tento proces bude niečo stáť) a po uplynutí skúšobného obdobia dosiahnuť nevymáhateľnosť svojich dlhov a umožniť mu tzv. „fresh start“. V konkrétnej posudzovanej veci dlžníčka počas konkurzu uspokojila pohľadávky veriteľov v cca 27,43%- tnej miere. Prípadným povolením oddlženia sa vytvára možnosť, aby dlžníčka uspokojovala svojich veriteľov po dobu ďalších troch rokov (skúšobného obdobia) v súdom stanovenej výške.

Súd preto po konštatácii, že dlžníčka splnila predpoklady pre povolenie oddlženia, vyhovel návrhu dlžníčky a povolil oddlženie a v súlade s § 167 ods. 3 ustanovil dlžníčke správcu (v zmysle § 167 ods.3 doterajšieho konkurzného) a určil rozsah právnych úkonov, ktoré budú počas skúšobného obdobia podliehať súhlasu správcu. Ide pritom o právne úkony dlžníčky, ktoré sa týkajú predovšetkým nakladania s jej majetkom, resp. ktorých vykonanie môže mať vplyv na jej majetkové pomery. Následne súd skúmal zárobkové pomery dlžníčky.

V zmysle § 167 ods. 4 súd určil sumu peňažných prostriedkov, ktoré dlžníčka na konci každého skúšobného roka poskytne správcovi na uspokojenie svojich záväzkov. Súčasný príjem dlžníčky jej mzdou vo výške cca 860 eur netto. Pri zohľadnení výdavkov dlžníčky (doložených vo výške cca 480

eur mesačne) a potreby zachovania dôstojného spôsobu života dlžníčky, považoval súd za možné určiť výšku sumy, ktorú je dlžníčka povinná odviesť správcovi na uspokojenie svojich záväzkov na úrovni 1800.- eur ročne, čo zvýši celkové uspokojenie veriteľov o ďalších cca 20% z ich pohľadávok.

Výrokom V. tohto rozhodnutia uložil súd správcovi povinnosť predkladať súdu správy o plnení povinností dlžníkom v stanovených lehotách.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné /§ 198 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov/.