Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Cb-137-2013.pdf
PDF · 146.73 KB
Case nature
Area
Subarea
22Cb/137/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v právnej veci navrhovateľa: C.. K. F., N. XXX/XX, XXX XX X. M., proti odporcovi: GLOBAL BROKERS Enterprises s.r.o., Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 44 752 563, zast. AENEA Legal s.r.o., advokátska kancelária, Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 125, o zaplatenie 40.000,- eur, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 2.400,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 5.878,72 eur k rukám právneho zástupcu odporcu, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 06.12.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 40.000,- eur titulom náhrady škody.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, vypočutím navrhovateľa a právneho zástupcu odporcu, výsluchom svedkov a po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci:
Navrhovateľ v žalobnom návrhu uviedol, že s U. P., zamestnancom odporcu po dvojmesačnom naliehaní podpísal zmluvu o obchodovaní, predmetom ktorej bolo vykonávanie investičných obchodov. U. P. konal v mene obchodníka s cennými papiermi Atlantik, načo nemal právo. Navrhovateľ podpísal papiere, ktoré mali hlavičku Atlantik, nevylúčil, že podpísal aj sprostredkovateľskú zmluvu s odporcom. Komunikoval telefonicky len s U. P.. S firmou Atlantik nebol v kontakte, tú zmluvu, ktorú podpísal, U. P. poslal do sídla Atlantiku. Vložil peniaze na účet, ktorý mu uviedli. Odsúhlasil nákup akcií (išlo o akcie firmy Kofola). U. P. si zle vysvetlil jeho slová, nakúpil za viac peňazí, než navrhovateľ požadoval a mal na účte, zobral na neho úver. Po dohode predali akcie, poslal ďalšie peniaze. U.. P. ho vyzval na ďalší obchod, išlo o úpis akcií Poľskej energetickej. Dohodli sa na sume, o úvere nehovorili. Pri nahrávaní príkazu konateľ spomenul úver, vraj sa tak dohodol s U.. P., ktorý bol jeho brat. Potvrdil príkaz s tým, že sa to hneď po úpise predá. Úpis bol pre zahraničných klientov neúspešný, ale to mu bolo oznámené len ráno nasledujúci deň. Vraj bude úpis pre všetkých, dal súhlas. Po nákupe, keď si myslel, že je koniec, urobili ďalší nákup, vraj za zvyšok peňazí. U.. P. mu nevedel povedať ani výšku splátky úveru, suma nesedela, bola oveľa vyššia. Všetko, čo sľuboval a tvrdil sa nestalo, napr. zaradenie titulu do Poľského indexu, nevedel povedať ani to, aký veľký je ten úver, vysvetliť výpis. Zistil, že oni nie sú Atlantik. Žiadal od nich, aby sa obrátili na Atlantik, aby mu pomohli. Splácal úver, vyzývali ho na obchody, nakoniec ustúpil, zadali príkaz. Vklad navrhovateľa sa znižoval. Nakúpili akcie NWR, a to na pokles. U.. P. ako kontaktný človek, zamestnanec odporcu, mal sledovať a strážiť pohyb ceny. Oznámiť mu, ak by mal navrhovateľ zisk na
akciách, aby sa mohol rozhodnúť vybrať zisk podľa dohody 20.000,- CZK a strážiť si svoju investíciu, minimalizovať stratu maximálne na 50.000,- CZK pre prípad, že trh sa otočí proti nemu. Neoznámil mu podľa dohody, že cena NWR klesla na úroveň, na ktorej má zisk viac než 20.000,- CZK, aby si ho mohol vybrať. Cena NWR klesla na 222,- CZK, podľa plánu. Neoznámil mu, že trh sa otočil a hrozí mu strata. Vtedy mu priznal, že zlyhal, lebo ho neinformoval. Ozval sa konateľ odporcu P. P., ktorý mu oznámil, že svojmu zamestnancovi U. P. dáva výpoveď a že ho preberá osobne on ako klienta odporcu. Ako dôkaz zlyhania U. P., zamestnanca odporcu, slúži výpis telefónnych hovorov z jeho firemného telefónneho čísla. Tento výpis okamžite žiadal od konateľa odporcu, čo mu aj sľúbil. Ešte ten deň sa dohodli, že pôjdu na nárast s akciami NWR ako to tvrdil na rozdiel od U. P.. Nahrali príkaz, ktorý ale neprešiel, lebo cena začala rásť rýchlo a systém nedovolil na jeho účte vykonať príkaz. Toto ale mal predvídať konateľ odporcu s ktorým komunikoval, jeho zvýšenie vkladu bolo na ceste prevodom, on mal vedieť a strážiť podmienky. Obidvaja sú a boli začiatočníci, dokonca ani ako sprostredkovatelia neobstáli. Hneď žiadal odškodnenie, spomínaný výpis telefónnych hovorov ako dôkaz zlyhania zamestnanca odporcu. Konateľ mu sľúbil aj výpis, aj to, že mu pomôže, kompenzuje stratu a vraj aj potrestal svojho zamestnanca výpoveďou. Vyzval ho, aby vložil ďalších 33.000,- a aby nakúpil akcie NWR na nárast. Cena medzitým po veľkom náraste klesla a klesala ďalej a on čakal trvalý pokles. Podľa jeho názoru ísť na nárast bol nápad hlúpy, odmietol to. Ako sa ukázalo, jeho rozhodnutie bolo dobré, bol by stratil všetko, aj ten ďalší vklad. Ich zlyhaním navrhovateľ prišiel o veľké peniaze a takisto o možnosť investovať a získať zisk pri úpise Poľskej poisťovne. To sa ale nedalo uskutočniť, keďže vplyvom zlyhania odporcu nedisponoval dostatočnými prostriedkami na účte kvôli stratám. Zlyhaním odporcu a jeho zamestnanca namiesto zisku minimálne 30.000,- CZK pri poklese ceny NWR na 222,- CZK a získaní zisku po náraste ceny NWR na 310,- CZK podľa počtu nakúpených akcií zo zisku 500.000,- až 900.000,- CZK, stratil asi 250.000,- CZK. Následne pri plánovanom úpise akcií Poľskej poisťovne, kde sa realizoval zisk za pár dní 15 - 20 %, mohol vymazať úplne stratu aj čo sa týka Poľskej energetickej a získať naspäť zaplatené úroky, zaplatiť značnú časť alebo celý úver. Toto ale zlyhaním odporcu a jeho zamestnanca mu nebolo umožnené.
Odporca v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že v žalobnom návrhu nie je bez pochybností stanovená výška náhrady škody - navrhovateľ sám bez akéhokoľvek podkladu odhadol výšku zisku, ktorý teoreticky mohol dosiahnuť, na sumu v intervale 500.000,- CZK až 900.000,- CZK. Okrem toho navrhovateľ ním tvrdené skutočnosti nijak nepreukázal. Z komisionárskej zmluvy uzavretej s obchodníkom s cennými papiermi ATLANTIK finanční trhy, a.s. priloženej v návrhu ako dôkaz nevyplýva navrhovateľom uplatnený nárok. Ďalej uviedol, že vo veci nie je daná existencia predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu. Z návrhu nevyplýva výška škody (nie je zrejmé ako navrhovateľ došiel k sume 40.000,- eur), navrhovateľ sa len domnieva, že prišiel o zisk 500.000,- CZK až 900.000,- CZK. Skutočnosť, že navrhovateľ prišiel o určité peňažné sumy pri obchodovaní na burze bez ďalšieho neznamená, že mu vznikla škoda - nie každá strata je škodou, za ktorú zodpovedá iná osoba. Na základe komisionárskej zmluvy uzavretej s obchodníkom s cennými papiermi ATLANTIK finanční trhy, a.s., navrhovateľ prostredníctvom obchodníka kupoval a predával cenné papiere, pričom on sám zadával pokyny na nákup a predaj cenných papierov. Ak sa určitý pokyn navrhovateľa nepodarilo zrealizovať z dôvodu vývoja trhu (navrhovateľ v žalobe poukazuje na rýchly rast cien akcií NWR ako dôvod nemožnosti vykonania jeho pokynu), ide o okolnosti, ktoré nezapríčinil odporca a za ktoré ani nenesie zodpovednosť. Preto má odporca za to, že strata, ktorá navrhovateľovi vznikla, nevznikla v súvislosti s konaním odporcu, pričom túto stratu ani nie je možné považovať za škodu. Odporca namietol aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu, keďže odporca bol v rámci obchodov s cennými papiermi, ktoré vykonával navrhovateľ prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi, iba v pozícii sprostredkovateľa, t.j. prijímal pokyny od navrhovateľa a odovzdával ich obchodníkovi. Odporca však nezodpovedá za obsah pokynu, za spôsob vykonania pokynu alebo možnosť jeho vykonania či nevykonania.
Navrhovateľ v podaní zo dňa 15.04.2012 uviedol, že výška škody, ktorú tvoria vklady navrhovateľa predstavuje súčet základného a doplnkového vkladu, o ktoré prišiel vinou odporcu a úroku 8 % z tejto sumy za obdobie od uskutočnenia vkladu a podania návrhu na vydanie platobného rozkazu, čo je 22 mesiacov. Keďže základný vklad navrhovateľa bol 300.000,- Sk plus asi 600.000,- Sk (približne, bolo to v USD), doplnkový vklad bol 161.228,- Sk (5.374 eur), spolu približne úrok zo sumy 35.000 eur (vklad) pri 8 percentách za 22 mesiacov robí viac než 5.000,- eur, spolu 40.000,- eur. Vzhľadom na to, že odvtedy navrhovateľ menil svoju banku, svoje vklady nevie preukázať výpismi. Preto vyzval firmu ATLANTIK, na účet ktorej boli vklady urobené, aby potvrdil celkovú výšku vkladov. Firma ATLANTIK zatiaľ nereagovala. V roku 2011 mal navrhovateľ investičnú príležitosť so ziskom 19 % za rok, takisto v roku 2011 nemohol pre nedostatok voľných financií investovať do poklesu akcií ERSTE BANK, kde
bol pokles z úrovne cez 900,- CZK pod 290,- CZK. Ďalej uviedol, že odporca je zodpovedný za škodu navrhovateľa, lebo U. P. v rozpore so skutočnosťou vystupoval ako člen spoločnosti ATLANTIK finanční trhy, a.s. Navrhovateľ nehľadal obchodníka, ani sprostredkovateľa, nepotreboval ich, lebo od roku 2007 bol klientom Brokerjet s prístupom na všetky trhy sveta. Zamestnanec odporcu sľuboval odbremenenie navrhovateľa od kontroly a stráženia úrovní s tým, že to budú robiť oni. Odporca neprávom konal ako obchodník, pritom bol len sprostredkovateľom, čím uviedol navrhovateľa do omylu. Dával návrhy a výzvy na nákup akcií, pritom na to nemal právomoc. Navrhovateľ ich potom potvrdil, ale na základe toho, že odporca sľúbil kontrolu a stráženie úrovní, pritom svoj sľub nedodržal, čím zmiatol navrhovateľa. Pri obchodoch s NWR zamestnanec odporcu neinformoval navrhovateľa o tom, že už má zisk, ktorý môže zrealizovať. Následne ale po náraste ceny sa zisk premenil na stratu, a to nekonaním odporcu. Odporca bol za to zodpovedný, len na základe tejto podmienky navrhovateľ súhlasil so zadaním a nahratím pokynu. Odporca zlyhal viackrát pri obchodovaní s titulom NWR, lebo porušil dohodu, neinformoval navrhovateľa, že má na produkte zisk viac než 20.000,- CZK. Navrhovateľ mal Brokerjet, nemal stály prístup k internetu, nemohol a ani nechcel sledovať trhy a pohyby cien, mal inú robotu, mal to robiť odporca ako to sľuboval. Nie je pravda, že odporca len prijímal pokyny od navrhovateľa a odovzdával ich obchodníkovi, ale naopak, odporca vyzýval navrhovateľa, dával návrhy na nákup. Predovšetkým odporca zodpovedá za stratu vkladu navrhovateľa, a to v dôsledku nekonania. Neinformoval a nevyzval k predaju navrhovateľa, keď to mal urobiť a okolnosti to vyžadovali.
Odporca v podaní zo dňa 15.01.2014 uviedol, že navrhovateľ až vo vyjadrení zo dňa 15.04.2012 bližšie špecifikoval výšku škody, náhrady ktorej sa domáha, pričom výšku škody má tvoriť „súčet základného a doplnkového vkladu, o ktoré prišiel vinou odporcu a úrok za 22 mesiacov“. Navrhovateľ výšku týchto vkladov nijako nepreukázal. Nepreukázal ani výšku ním uplatňovaného 8 % úroku. Ním stanovená úroková sadzba nie je ničím podložená. Ďalej z vyjadrenia navrhovateľa nie je zrejmé, či škoda spočíva v súčte všetkých jeho „vkladov“, ktoré použil na obchodovanie na kapitálovom trhu, pri ktorom pôsobil odporca ako sprostredkovateľ, alebo ide iba o niektoré „vklady“ investované do konkrétnych obchodov, ktoré navrhovateľ spomínal v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Vo vyjadrení zo dňa 15.04.2012 navrhovateľ poukazuje už iba na nekonanie odporcu pri obchodoch s akciami NWR, nepredložil však jediný dôkaz preukazujúci výšku jeho investície alebo straty pri obchodovaní s akciami NWR. Navrhovateľ uviedol, že odporca zodpovedá za jeho stratu, lebo U. P. vystupoval ako člen spoločnosti ATLANTIK finanční trhy, a.s. a „hovoril ako obchodník“, pričom bol len sprostredkovateľom, čím uviedol navrhovateľa do omylu. Navrhovateľ tiež uviedol, že odporca zodpovedá za škodu vzniknutú v dôsledku nekonania, lebo neinformoval a nevyzval navrhovateľa na predaj pri obchodoch s NWR, keď to okolnosti vyžadovali. Ani jednu z vyššie uvedených navrhovateľom tvrdených skutočnosti nie je možné považovať za porušenie povinností odporcu, keďže U. P. nevystupoval ako člen spoločnosti ATLANTIK finanční trhy, a.s. U. P. pracujúci pre odporcu, ktorý pôsobí ako samostatný finančný agent vykonávajúci finančné sprostredkovanie v sektore kapitálového trhu podľa zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a ktorý v súlade s § 7 uvedeného zákona vykonáva finančné sprostredkovanie na základe písomných zmlúv s finančnými inštitúciami oslovil navrhovateľa z dôvodu sprostredkovania finančných služieb poskytovaných spoločnosťou ATLANTIK finanční trhy, a.s. Odporca ako sprostredkovateľ mal v tom čase so spoločnosťou ATLANTIK finanční trhy, a.s. ako s obchodníkom s cennými papiermi (t.j. finančnou inštitúciou), ktorej predmetom podnikania je poskytovanie investičných služieb, uzatvorenú zmluvu o sprostredkovaní. Spoločnosť ATLANTIK finanční trhy, a.s. vykonávala investičné činnosti na území Slovenskej republiky, na základe práva slobodného poskytovania služieb bez zriadenia pobočky. Navrhovateľovi bol zo strany U. P. v rámci sprostredkovania predložený návrh na uzatvorenie komisionárskej zmluvy s obchodníkom s cennými papiermi ATLANTIK finanční trhy, a.s. a okrem toho mu bol predložený návrh na uzatvorenie mandátnej zmluvy, ktorej zmluvnými stranami boli navrhovateľ ako mandant a odporca ako mandatár. Z emailovej komunikácie, ktorú si navrhovateľ s U. P. vymenili je evidentné, že U. P.Á. nevystupoval ako zamestnanec či „člen“ spoločnosti ATLANTIK finanční trhy, a.s., ale ako osoba spadajúca pod a konajúca za odporcu. V emailovej vizitke U. P. je jednoznačne uvedené logo, obchodné meno a adresa odporcu, t.j. GLOBAL BROKERS Enterprises s.r.o. Ako dôkaz odporca priložil emailovú komunikáciu zo dňa 31.08.2009. Tiež z obsahu mandátnej zmluvy, ktorej návrh navrhovateľ dostal vyplýva, že odporca a navrhovateľ ju uzatvorili v súvislosti s poskytovaním služby investičného sprostredkovania (bod C preambuly mandátnej zmluvy). Odporca teda sprostredkoval služby spoločnosti ATLANTIK finanční trhy, a.s. a za sprostredkovanie prijímal odmenu od tejto spoločnosti. Navrhovateľ hradil poplatky iba obchodníkovi s cennými papiermi v zmysle jeho sadzobníkov. Skutočnosť, že provízie (odmenu) za finančné sprostredkovanie platil odporcovi iba obchodník, vyplýva aj z bodu 1.3. mandátnej zmluvy. Z uvedených skutočností vyplýva, že U. P. nemohol
uviesť navrhovateľa do omylu o tom, s kým navrhovateľ komunikuje. Odporca vykonával činnosť finančného sprostredkovateľa. V rámci tejto činnosti nebol povinný vyzývať navrhovateľa na predaj pri obchodoch s NWR. Odporca sprostredkoval uzatvorenie komisionárskej zmluvy medzi navrhovateľom a obchodníkom s cennými papiermi ATLANTIK finanční trhy, a.s. a práve v súvislosti s uzatvorením tejto zmluvy, bola medzi navrhovateľom a odporcom dňa 30.09.2009 uzatvorená mandátna zmluva. Predmetom mandátnej zmluvy bol záväzok odporcu uskutočniť činnosti súvisiace s prijatím pokynov od navrhovateľa týkajúcich sa investičných nástrojov, t.j. najmä zaevidovať prijaté pokyny a riadne ich odovzdať obchodníkovi s cennými papiermi (bod 1.1. mandátnej zmluvy). Úlohou odporcu bolo tiež zabezpečiť technickú pomoc pri komunikácii medzi navrhovateľom a obchodníkom s cennými papiermi (t.j. ATLANTIK finanční trhy, a.s.). Mandátna zmluva obsahuje výslovné ustanovenie o tom, že predmetom investičného sprostredkovania je výlučne vyvolanie záujmu navrhovateľa o nákup či predaj investičných nástrojov, prijatie pokynu na obstaranie tohto nákupu alebo predaja a jeho odovzdanie obchodníkovi s cennými papiermi na ďalšie spracovanie (bod 2.1. mandátnej zmluvy). Pri obchodovaní s akciami NWR, na ktoré navrhovateľ poukazuje, zadal navrhovateľ pokyn na nákup akcii NWR, pri ktorom navrhovateľ špekuloval na pokles ceny akcii. Obchod na základe tohto pokynu navrhovateľa, t.j. short akcií NWR bol riadne realizovaný 07.04.2010 v počte 5000 ks za cenu „trh“ (229,50 CZK/ kus). Navrhovateľ pri zadávaní predmetného pokynu nezadal žiadnu inú požiadavku, nevyužil napr. ani možnosť príkazu STOP-LOSS, ktorý slúži na limitovanie straty, ktorú je investor ochotný podstúpiť. Keďže nákup akcií NWR bol riadne realizovaný v súlade s pokynom navrhovateľa, odporca sa nemohol dopustiť porušenia svojich povinnosti. O niekoľko dní akcie NWR reagovali výrazným nárastom ceny. Dňa 15.04.2010 boli ešte pred otvorením trhu zo strany navrhovateľa zadané dva pokyny. Prvý na uzatvorenie SHORT a druhý pokyn na LONG akcií NWR (t.j. navrhovateľ špekuloval na nárast ceny akcií). Po otvorení trhu však akcie NWR opäť reagovali výrazným nárastom ceny, cena bola cca o 10 až 15 % vyššia ako v čase zadávania dvoch uvedených pokynov odporcu. Preto bol navrhovateľ o tejto skutočnosti informovaný a na základe tejto informácie sa navrhovateľ rozhodol, že jeho pokyny sa už nemajú realizovať. V nadväznosti na toto jeho rozhodnutie došlo dňa 16.04.2010 k zrušeniu pokynov samotným navrhovateľom a obchody na základe pôvodných pokynov navrhovateľa sa nerealizovali, t.j. odporca sa ani pri týchto obchodoch nedopustil porušenia svojich povinností. Podľa obsahu investičného dotazníka, ktorý vypĺňal sám navrhovateľ, mal navrhovateľ dostatok znalostí a skúseností v oblasti investícií: expertné skúsenosti s obchodovaním s investičnými nástrojmi (písm. B na str. 2 dotazníka), skúsenosti s obchodovaním s použitím úveru (písm. C na str. 2 dotazníka), skúsenosti s rôznymi investičnými nástrojmi - od dlhopisov, cez akcie až po deriváty (písm. A na str. 2 dotazníka), pričom investoval pravidelne (písm. E na str. 3 dotazníka). Z toho vyplýva, že navrhovateľ musel poznať aj obchodovanie na krátko, jeho riziká a možnosti obmedzenia strany pri obchodovaní na krátko, a teda aj to, aký pokyn mal zadať, ak chcel obmedziť svoju stratu. Navrhovateľ nepreukázal, že odporca svojim konaním (resp. nekonaním ako to uvádza navrhovateľ) porušil nejakú právnu povinnosť. Nepreukázal ani svoje ďalšie tvrdenia, napr. že v rozhodnom čase sa ceny akcií vyvíjali spôsobom, ktorý popisuje vo svojom návrhu a vyjadrení. Odporca vyhľadal navrhovateľa a samotný navrhovateľ nehľadal obchodníka ani sprostredkovateľa. V tom predsa spočíva samotná podstata finančného sprostredkovania, že sprostredkovateľ osloví potenciálnych klientov obchodníka s cennými papiermi. Navrhovateľ mal k dispozícii zmluvnú dokumentáciu dostatočne dlhú dobu vopred, aby sa s ňou oboznámil a rozhodol sa, či uzatvorí sprostredkovanú zmluvu s obchodníkom s cennými papiermi alebo nie. Táto skutočnosť vyplýva aj z emailovej komunikácie zo dňa 31.08.2009 a z dátumu podpísania komisionárskej zmluvy. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že odporca mu „dával návrhy a výzvy na nákup akcii“, zo strany odporcu išlo opätovne o sprostredkovanie investičných služieb, v rámci ktorého odporca iba poukázal na možné investičné príležitosti, ktoré by mohli navrhovateľa zaujímať a bolo výlučne na rozhodnutí navrhovateľa, či určitý nákup alebo predaj investičných nástrojov uskutoční. Sám navrhovateľ vo vyjadrení uviedol, že nákup akcií potvrdil, tzn. zadal pokyn, samozrejme v prípade, ak mal záujem o investovanie. Inak to ani byť nemohlo, pretože bez pokynu navrhovateľa by sa žiadny nákup a predaj investičných nástrojov ani nemohol realizovať. Odporca nikdy nezadal obchodníkovi s cennými papiermi za navrhovateľa, t.j. v jeho mene a na jeho účet pokyn, ktorý by predtým sám nedostal od navrhovateľa. Máme za to, že táto skutočnosť ani nie je medzi účastníkmi sporu sporná. Sprostredkovanie investičných služieb nie je dosť dobre možné bez oboznámenia potenciálneho klienta s konkrétnymi investičnými nástrojmi, preto argumentácia navrhovateľa, že on sám „predtým ani nepočul o podnikoch ako NWR, PGE“, vyznieva nelogicky. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že zlyhanie U. P., a teda porušenie povinností zo strany odporcu preukazuje to, že od 14.04.2010 bol kontakt medzi navrhovateľom a odporcom už len prostredníctvom konateľa P. P., s týmto tvrdením nie je možné súhlasiť. Komunikáciu s navrhovateľom prevzal P. P. na základe jeho interného rozhodnutia po tom, čo mu U. P. prezentoval svoju nevôľu k
ďalšej veľmi problematickej komunikácii s navrhovateľom, ktorá začala zlyhávať. Teda iniciatíva, aby komunikáciu s navrhovateľom prevzal niekto iný v rámci spoločnosti odporcu, vzišla zo strany U. P.. Navrhovateľ uviedol, že o úvere pri jeho obchodovaní nikdy s U. P. nehovoril. Avšak z jeho emailov zo dňa 04.08.2009 vyplýva, že sa sám informoval o tom, za akých podmienok by bolo možné čerpať úver. Okrem toho navrhovateľ sám potvrdil, že pri zadávaní pokynu na upísanie akcií Poľskej energetickej potvrdil pokyn aj s obchodovaním na úver. Obchodovanie na úver bolo možné len v prípadoch, kedy klient uzatvoril s obchodníkom s cennými papiermi úverovú zmluvu. Túto zmluvu mal uzatvorenú so spoločnosťou ATLANTIK finanční trhy, a.s. aj navrhovateľ, ktorého podpis na zmluve je úradne overený notárom. Ak teda navrhovateľ zadal pokyn na nákup určitého množstva investičných nástrojov, na nákup ktorých nemal dostatok finančných prostriedkov na účte a súhlasil pritom s nákupom na úver, obchod sa realizoval s tým, že v chýbajúcom rozsahu finančných prostriedkov bol navrhovateľovi poskytnutý úver zo strany obchodníka s cennými papiermi. Navrhovateľ sa snaží vyvolať dojem, že bol do obchodovania na úver „donútený“ a že nemal dostatočné informácie a pre obchodovanie na úver sa rozhodol v nejakom „časovom strese“. Avšak z investičného dotazníka navrhovateľa vyplýva (písm. C na str. 2 dotazníka), že mal dostatok znalostí a skúseností v oblasti investícií, vrátane skúseností s obchodovaním s použitím úveru (margin trading). V písm. F na str. 3 investičného dotazníka navrhovateľ uviedol, že dostatočne rozumie mechanizmu a riziku obchodovania s použitím úveru. Preto si navrhovateľ musel byť veľmi dobre vedomý, čo znamená jeho pokyn obsahujúci súhlas s obchodovaním na úver. Navrhovateľ tiež uviedol, že až po vykonaní niektorých obchodov zistil, že odporca nie je ATLANTIK finanční trhy, a.s. V tejto súvislosti odporca poukázal na to, že pokyny na nákup a predaj investičných nástrojov boli od odporcu prijímané a postupované obchodníkovi s cennými papiermi až po tom, čo navrhovateľ riadne podpísal zmluvnú dokumentáciu, t.j. komisionársku zmluvu a mandátnu zmluvu. Z týchto dokumentov bolo úplne zrejmé, že odporca vystupuje v pozícii sprostredkovateľa investičných služieb, ktoré poskytoval obchodník s cennými papiermi ATLANTIK finanční trhy, a.s. U. P. mal vo svojich emailoch riadne uvedené, že patrí k spoločnosti odporcu, preto odporcovi nie je zrejmé, ako si mohol myslieť, že spoločnosť s obchodným menom GLOBAL BROKERS Enterprises s.r.o. „je Atlantik“. Služby obchodníka s cennými papiermi mu poskytovala spoločnosť ATLANTIK finanční trhy, a.s. a odporca tieto služby sprostredkoval. Navrhovateľ sa snaží vyvolať dojem, že vzťah medzi odporcom, resp. U. P. a spoločnosťou ATLANTIK finanční trhy, a.s. mu bol prezentovaný skreslene, je však nepravdepodobné, že by osoba s takými skúsenosťami s investovaním, ako mal navrhovateľ, nebola schopná odlíšiť finančného sprostredkovateľa od obchodníka s cennými papiermi, najmä ak ich postavenie vyplýva priamo zo zmluvnej dokumentácie. V investičnom dotazníku navrhovateľ uviedol, že má expertné skúsenosti viac ako 3 roky s obchodovaním s investičnými nástrojmi (písm. B na str. 2 dotazníka), pričom investoval pravidelne (písm. E na str. 3 dotazníka). Ďalej navrhovateľ v žalobe uviedol, že sa s odporcom údajne dohodol na tom, že jeho strata pri nákupe akcií NWR na pokles môže byť maximálne 50.000,- CZK. Ako odporca uviedol už vyššie, pokyn navrhovateľa na short akcií NWR neobsahoval žiadnu ďalšiu požiadavku ani príkaz STOP-LOSS. Okrem toho navrhovateľ v komunikácii s odporcom uviedol inú sumu, ktorá mala byť údajne dohodnutá ako výška maximálnej strany. Dňa 26.05.2010 bola odporcovi doručená sťažnosť navrhovateľa proti postupu odporcu pri predaji akcií spoločnosti NWR. V nej navrhovateľ uviedol, že chcel riskovať stratu max. 100.000,- CZK. Tvrdenia navrhovateľa sú účelové a prostredníctvom nich sa navrhovateľ snaží preniesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia pri obchodovaní s investičnými nástrojmi na odporcu. Navrhovateľ sa so sťažnosťou obrátil aj na Národnú banku Slovenska, ktorá listom zo dňa 04.05.2012 vyzvala odporcu, aby podal vyjadrenie k námietkam navrhovateľa ako sťažovateľa. K týmto námietkam sa odporca vyjadril, svoje vyjadrenie zaslal do Národnej banky Slovenska, ako aj sťažovateľovi, a tým bola celá záležitosť ukončená. Odporca nemá vedomosť o tom, že by Národná banka Slovenska v rámci výkonu dohľadu nad finančnými sprostredkovateľmi zistila na jeho strane nejaké pochybenie vo vzťahu k navrhovateľovi. Navrhovateľ uzatvoril komisionársku zmluvu s obchodníkom s cennými papiermi ATLANTIK finanční trhy, a.s., na základe ktorej prostredníctvom obchodníka kupoval a predával cenné papiere. S touto činnosťou ako takou je spojená určitá miera rizika, ktorú sa navrhovateľ dobrovoľne rozhodol podstúpiť. Navrhovateľa nikto nenútil k nákupu alebo predaju investičných nástrojov. Sám sa rozhodoval, či určitý obchod uskutoční alebo nie. Odporca ho len informoval o určitých možných obchodoch s investičnými nástrojmi. Toto v konečnom dôsledku vyplýva aj zo žaloby, v ktorej navrhovateľ uviedol, že sám podával, resp. potvrdzoval pokyny a rovnako uviedol, že niektoré obchody odmietol. Odporca nebol v zmysle mandátnej zmluvy povinný poskytovať navrhovateľovi finančné poradenstvo. Nemohol prijímať rozhodnutia za navrhovateľa, nerozhodoval o zaradení alebo vyradení určitých finančných nástrojov z portfólia navrhovateľa. Odporca preto nezodpovedá za škodu, náhrady ktorej sa voči nemu navrhovateľ domáha a je prinajmenšom otázne, či strata, ktorú navrhovateľ utrpel, je vôbec škodou. Ak aj áno,
nevznikla v dôsledku porušenia právnej povinnosti odporcu, a teda neexistuje ani príčinná súvislosť medzi konaním (nekonaním) odporcu a „škodou“ navrhovateľa.
Vo vyjadrení zo dňa 12.02.2014 C.. Š. zo spoločnosti ATLANTIK finanční trhy, a.s. uviedol, že navrhovateľ, ktorý s uvedenou spoločnosťou uzatvoril komisionársku zmluvu dňa 02.10.2009, si za trvania zmluvného vzťahu vložil na klientský účet celkom 28.494,32 eur a vybral 1.863,83 eur.
Z výsluchu Mgr. D. I., bývalého zamestnanca ATLANTIK finanční trhy, a.s., súd zistil, že práva a povinnosti zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a touto firmou nepoznal, preto sa nevedel vyjadriť ku konkrétnym povinnostiam podľa žiadosti navrhovateľa. Podľa českého práva nie je možné výnos garantovať. Nevedel, či tak postupovala aj uvedená firma. Uviedol, že navrhovateľ mal s ATLANTIK finanční trhy, a.s. uzatvorenú komisionársku zmluvu a pravdepodobne rámcovú zmluvu o úvere. Nevedel potvrdiť, či uvedená firma poskytovala navrhovateľovi aj investičné poradenstvo. Pokiaľ ide o znalosti a skúsenosti navrhovateľa v oblasti investícií svedok uviedol, že rozhodujúci je investičný dotazník, ktorý navrhovateľ vyplnil pri uzavretí zmluvy.
Svedok U. P., na pojednávaní dňa 12.10.2015 uviedol, že u odporcu pracuje asi od roku 2011 ako zamestnanec, predtým pracoval ako interný konzultant. Navrhovateľa pozná ako klienta odporcu. Navrhovateľ uviedol v dotazníku, že má dlhoročné skúsenosti s obchodovaním s akciami a inými formami obchodovania. Na základe vyplneného profilu ho zobrali za klienta. Nie je možné zobrať za klienta niekoho, kto nemá s produktmi, o ktoré žiada žiadne skúsenosti. Ak by to urobili, tak by mohli prísť o licenciu. Navrhovateľ podal na odporcu dve sťažnosti, pričom obidve boli zamietnuté. V zmysle podpísanej zmluvy nie je možné, aby robili úkony bez súhlasu navrhovateľa. Súhlas sa nahráva a musí byť veľmi jasný a striktný, nesmie byť o príkaze žiadna pochybnosť. Naša spoločnosť má od začiatku evidencie archivované všetky zvukové záznamy, ale myslím, že hranica je 10 rokov. Tieto zvukové záznamy príkazov sa posielajú Národnej banke Slovenska, ktorá má právo robiť každé 3 - 4 roky kontrolu a na základe podnetu aj skôr. Ohľadne akcií NWR bol navrhovateľ informovaný, že môže mať zisk cca 50.000,- CZK, čo sa mu však málilo a nepredal to. Informovaný bol jednak svedkom telefonicky a keď prestali spolu komunikovať kvôli vyhrážkam z jeho strany, že ich zažaluje, tak komunikáciu s ním prevzal konateľ P. P.. Komunikácia s klientom nahrávaná nebola, avšak po tomto prípade a zmene legislatívy v Českej republike každú komunikáciu nahrávajú. Neboli povinní informovať navrhovateľa o situácií na trhu. Akcie Kofoly riešili v októbri 2010, dokedy komunikovali si nepamätal. Výpisy z telefónnych hovorov vtedy nemali, keďže nemali povinnosť ich viesť, čo skonštatovali aj kontroly. Navrhovateľ bol nimi upovedomený o možnosti ísť do obchodu, čo odmietol, ešte neskôr mohol predať s menším ziskom, čo tiež odmietol, o všetkom tomto bol informovaný. Žiaden pokyn na predaj zo strany navrhovateľa neprišiel. Ako spoločnosť mohli mať 10 - 15 klientov, svedok komunikoval s 3 - 4 klientmi. Dohoda bola taká, že navrhovateľ ich prezvonil a oni mu zavolali späť. Výpisy hovorov neposkytli, lebo neboli povinní, ani ich neviedli. Všetky pokyny, ktoré sa nahrávali boli poskytnuté dohľadným orgánom, ktoré skonštatovali, že bolo všetko v poriadku. Navrhovateľ dal pokyn v inom obchode tiež s NWR predtým, že predáva a 20.000,- CZK bol zisk. Prečo sa mu v inom obchode málilo 50.000,- CZK odpovedať nevedel. Obchodníka s cennými papiermi majú stále toho istého a aj nového. Oni boli sprostredkovateľom. Keďže firma ATLANTIK nemá na Slovensku zastúpenie, ani pobočku, sprostredkovali za firmu ATLANTIK spojenie s klientom, čiže s navrhovateľom. Otázka týkajúca sa výpisu z telefónnych hovorov a rady p. I., je otázka na p. I.. Prvú kontrolu im robil pán G., ktorý už vo firme nepracuje, lebo spoločnosť bola predaná J & T. Navrhovateľ mal na výber, že mohol komunikovať priamo s obchodníkom alebo s nami. V prípade, ak niekedy morálne pochybili voči klientovi (aj keď nešlo o právne pochybenie), snažili sa stratu kompenzovať.
Z vyjadrenia Národnej banky Slovenska zo dňa 25.11.2015 súd zistil, že NBS vykonala v spoločnosti odporcu v roku 2010 dohľad, ktorý bol zameraný na dodržiavanie ustanovení zákona o finančnom sprostredkovaní č. 340/2005 Z. z. a výsledkom ktorého bolo sankčné konanie s udelením pokuty vo výške 3.500,- eur za porušenie ustanovenia § 61 ods. 8 zákona o cenných papieroch tým, že odporca od 09.07.2009 do 19.11.2009 vykonával sprostredkovanie investičných služieb aj napriek skutočnosti, že nebol poistený pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú pri vykonávaní sprostredkovania investičných služieb a tiež za porušenie ustanovenia § 75 ods. 1, 2, 3 a 4 uvedeného zákona tým, že neviedol obchodnú dokumentáciu o investičnom poradenstve (záznamy o svojej činnosti) tak, aby NBS mala jednoduchý prístup k záznamom, ktoré by jej umožňovali rekonštrukciu všetkých kľúčových fáz spracovania obchodu.
Z vyjadrenia spoločnosti ATLANTIK finanční trhy, a.s. zo dňa 14.04.2016 súd zistil, že táto spoločnosť obdržala dňa 24.11.2011 email od navrhovateľa, v ktorom žiadal spoločnosť o podanie vysvetlenia a oznámil, že bude žalovať odporcu a je možné, že uvedenú spoločnosť označí ako svedka. Túto emailovú správu spoločnosť nepovažovala za sťažnosť, nakoľko nebola podaná v súlade s reklamačným poriadkom. Komunikáciu s navrhovateľom viedla preto mimo reklamačného konania. G. M. za uvedenú spoločnosť odpovedala navrhovateľovi emailom zo dňa 04.01.2012, v ktorom uviedla, že investičný sprostredkovateľ môže poskytovať investičnú službu prijímania a odovzdávania pokynov a investičného poradenstva. Je na navrhovateľovi a jeho investičnom sprostredkovateľovi, akú formu komunikácie si medzi sebou zvolia a ako bude prebiehať.
Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa § 379 Obchodného zákonníka nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl. Obchodný zákonník teda vymedzuje predpoklady pre priznanie práva na náhradu škody a pokiaľ v konaní nie sú preukázané okolnosti vylučujúce zodpovednosť, uvedené v § 374, má povinnosť uhradiť škodu ten, na strane ktorého došlo k porušeniu povinnosti, či už zo zmluvného vzťahu, alebo porušením zákonnej povinnosti za predpokladu, že sú splnené aj ostatné podmienky. Úprava náhrady škody je v Obchodnom zákonníku založená na princípe objektívnej zodpovednosti. To znamená, že strana, ktorá porušila svoju povinnosť, je povinná vždy škodu nahradiť bez ohľadu na to, či porušenie povinností, ktoré spôsobilo vznik škody, zavinila alebo nie. Pod pojmom škoda sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu v zmluvných záväzkoch je porušenie zmluvnej povinnosti, ďalej existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti škodcu a vznikom škody. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide totiž vtedy, ak je medzi porušením zmluvnej povinnosti škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku.
Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že žaloba nemá oporu v zákone.
Navrhovateľ ako mandant uzavrel s odporcom ako mandatárom mandátnu zmluvu zo dňa 30.09.2009, v ktorej sa odporca zaviazal menom navrhovateľa a na jeho účet uskutočniť činnosť súvisiacu s prijímaním pokynov od navrhovateľa týkajúcich sa investičných nástrojov, predovšetkým že prijaté pokyny zaeviduje a riadne odovzdá obchodníkovi s cennými papiermi za účelom vykonania týchto pokynov smerujúcich ku kúpe alebo predaji investičného nástroja. Odporca sa zaviazal zaistiť technickú pomoc pri komunikácii medzi navrhovateľom a obchodníkom s cennými papiermi. Predmetom investičného sprostredkovania podľa zmluvy je výlučne vyvolanie záujmu navrhovateľa o nákup či predaj investičného nástroja, prijatie jeho pokynu k obstaraniu tohto nákupu či predaja a jeho odovzdanie obchodníkovi s cennými papiermi k ďalšiemu spracovaniu. Odporca je podľa zmluvy povinný pri uskutočňovaní činnosti v súlade s touto zmluvou postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorú je povinný prispôsobiť skúsenostiam navrhovateľa, jeho zámerom a finančným možnostiam a podľa inštrukcií navrhovateľa a v súlade s jeho záujmami.
Z ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka vyplýva, že predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu je porušenie povinnosti vyplývajúcej zo záväzku, vznik škody a taktiež príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. V predmetnom konaní nebola súdu preukázaná existencia ani jedného z týchto predpokladov. Navrhovateľ v konaní uviedol, že odporca porušil svoje zmluvné povinnosti a je zodpovedný za škodu navrhovateľa z dôvodu, že zamestnanec odporcu U. P. v rozpore so skutočnosťou vystupoval ako člen spoločnosti ATLANTIK finanční trhy, a.s. a tiež preto, že odporca neprávom konal ako obchodník, pritom bol len sprostredkovateľom, čím uviedol navrhovateľa do omylu, pričom dával návrhy a výzvy na nákup akcií, k čomu nemal právomoc. Navrhovateľ tvrdí, že ich síce potom potvrdil, ale na základe toho, že odporca sľúbil kontrolu a stráženie úrovní, pritom svoj sľub nedodržal, čím navrhovateľa zmiatol. Ďalej tvrdil, že pri obchodoch s NWR odporca neinformoval navrhovateľa o tom, že už má zisk, ktorý môže zrealizovať. Následne po náraste ceny sa zisk premenil na stratu, a to v dôsledku nekonania odporcu. Odporca bol podľa názoru navrhovateľa za to zodpovedný a len na základe prijatia zodpovednosti odporcu navrhovateľ súhlasil so zadaním a nahratím pokynu. Odporca podľa navrhovateľa zlyhal viackrát pri obchodovaní s titulom NWR, lebo porušil dohodu, neinformoval navrhovateľa, že má na produkte zisk viac než 20.000,- CZK, neinformoval a nevyzval k predaju navrhovateľa, keď to mal urobiť a okolnosti to vyžadovali.
Navrhovateľ však uvedené tvrdenia relevantným spôsobom nepreukázal, keďže z dôkazov založených v spise vyplýva, že odporca v rámci zmluvného vzťahu s navrhovateľom postupoval zmysle uzavretej mandátnej zmluvy. Ako súd uviedol vyššie, odporca vykonával pre navrhovateľa sprostredkovateľskú činnosť, t.j. v mene navrhovateľa a na jeho účet uskutočňoval činnosť súvisiacu s prijímaním pokynov od navrhovateľa týkajúcich sa investičných nástrojov, predovšetkým prijaté pokyny evidoval a riadne odovzdával obchodníkovi s cennými papiermi (ATLANTIK finanční trhy, a.s. - s ktorým mal navrhovateľ uzavretú komisionársku zmluvu) za účelom vykonania týchto pokynov smerujúcich ku kúpe alebo predaji investičného nástroja. Odporca zaisťoval technickú pomoc pri komunikácii medzi navrhovateľom a obchodníkom s cennými papiermi. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva, že odporca bol povinný poskytovať navrhovateľovi investičné poradenstvo, resp. že bol povinný informovať navrhovateľa o tom, že pri obchodovaní s akciami dosahuje zisk, ktorý môže realizovať, a to vzhľadom aj na údaje uvedené v investičnom dotazníku, ktorý navrhovateľ vyplnil pri podpise zmlúv s obchodníkom s cennými papiermi. Z dotazníka napríklad vyplýva, že navrhovateľ má expertné skúsenosti (dlhšie ako 3 roky) s obchodovaním s investičnými nástrojmi a že je ochotný akceptovať riziko i 100 % straty investovaných prostriedkov. Navrhovateľ nepreukázal, že U. P. ako zamestnanec odporcu vystupoval ako člen spoločnosti ATLANTIK finanční trhy, a.s., nakoľko z emailovej komunikácie založenej v spise jednoznačne vyplýva, že U. P. komunikoval s navrhovateľom prostredníctvom emailovej adresy odporcu a jednotlivé správy na konci obsahovali údaj o jeho pracovnom zaradení u odporcu spolu s kontaktom a adresou odporcu, takže je nanajvýš nelogické, aby navrhovateľ považoval U. P. za osobu vykonávajúcu činnosť pre ATLANTIK finanční trhy, a.s. Svedok U. P. na pojednávaní spochybnil vyššie uvedené tvrdenia navrhovateľa a potvrdil, že ohľadne akcií NWR bol navrhovateľ informovaný, že môže mať zisk cca 50.000,- CZK, čo sa mu však málilo a nepredal to. Informovaný bol jednak telefonicky a neskôr zo strany konateľa odporcu. Komunikácia s klientom v tom čase nahrávaná nebola, avšak po tomto konkrétnom prípade a zmene legislatívy v Českej republike už odporca každú komunikáciu s mandantom nahráva. Svedok dodal, že aj prípade akcií Kofoly odporca informoval navrhovateľa o možnosti ísť do obchodu, čo navrhovateľ
odmietol, keďže žiaden pokyn na predaj zo strany navrhovateľa neprišiel. Výpisy z telefónnych hovorov nemali, keďže nemali povinnosť ich viesť, čo skonštatovali aj kontrolné orgány. V tejto súvislosti súd považoval za neúčelné vykonať dôkaz navrhovaný navrhovateľom, a to zabezpečiť výpisy hovorov z telefónnych čísiel bratov P. za obdobie prvého polroka 2010, nakoľko by sa tým jednoznačne nepreukázalo, že odporca porušil navrhovateľom tvrdené povinnosti, pričom vykonanie tohto dôkazu by bolo nehospodárne vzhľadom na nepreukázanie existencie všetkých zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti odporcu za škodu na strane navrhovateľa (a to najmä vznik škody a kauzálny nexus). Navrhovateľ nijak nepreukázal ani ďalšie tvrdenie, že odporca dával návrhy a výzvy na nákup akcií namiesto navrhovateľa bez toho, aby bol na to oprávnený. Navrhovateľ aj sám priznal, že uvedené návrhy neskôr potvrdil a súhlasil so zadaním a nahratím jednotlivých pokynov dohodnutým a zákonným spôsobom. Súd ani dopytom na Národnú banku Slovenska, ktorá vykonala v spoločnosti odporcu v roku 2010 dohľad zameraný na dodržiavanie ustanovení zákona o finančnom sprostredkovaní nezistil, že by odporca porušil právne predpisy vo vzťahu k navrhovateľovi, resp. že by Národná banka Slovenska začala na základe sťažnosti navrhovateľa sankčné konanie proti odporcovi. Národná banka Slovenska súdu poskytla informáciu, že výsledkom dohľadu v spoločnosti odporcu v roku 2010 bola pokuta za to, že odporca nebol poistený pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú pri vykonávaní sprostredkovania investičných služieb a že neviedol obchodnú dokumentáciu o investičnom poradenstve (záznamy o svojej činnosti) tak, aby Národná banka Slovenska mala jednoduchý prístup k záznamom, ktoré by jej umožňovali rekonštrukciu všetkých kľúčových fáz spracovania obchodu. Sankčné konanie na prvom stupni v súvislosti s vykonaným dohľadom v roku 2010 však prebehlo ešte v marci 2012, t.j. pred podaním sťažnosti navrhovateľa Národnej banke Slovenska. Ani spoločnosť ATLANTIK finanční trhy, a.s. v liste zo dňa 14.04.2016 nepotvrdila, že by odporca porušil akékoľvek povinnosti vo vzťahu k navrhovateľovi, pričom emailové správy od navrhovateľa z novembra a decembra 2011 nepovažovala za sťažnosť proti odporcovi, nakoľko neboli podané v zmysle reklamačného poriadku.
Navrhovateľ taktiež nepreukázal ani ďalšiu zákonnú podmienku vzniku zodpovednosti odporcu za škodu, a to samotný vznik škody, resp. výšku škody, ktorá mu v dôsledku konania/ nekonania odporcu vznikla. Navrhovateľ síce uviedol, že vzniknutú škodu tvoria vklady navrhovateľa - súčet základného a doplnkového vkladu, o ktoré prišiel zavinením odporcu a úroku 8 % z tejto sumy za obdobie od uskutočnenia vkladu a podania návrhu na vydanie platobného rozkazu, čo je 22 mesiacov, pričom špecifikoval, že základný vklad navrhovateľa bol 300.000,- Sk spolu so 600.000,- Sk, doplnkový vklad 161.228,- Sk a úrok z omeškania viac než 5.000,- eur, svoje tvrdenia však nepodložil žiadnym dôkazom. Navrhovateľ nijak nepreukázal výšku vkladov, ani nezdôvodnil výšku úroku z omeškania, o ktoré opiera svoje vyčíslenie škody. Práve naopak, z vyjadrenia spoločnosti ATLANTIK finanční trhy, a.s. súd zistil, že navrhovateľ za trvania zmluvného vzťahu s touto spoločnosťou vložil na klientský účet celkom 28.494,32 eur a vybral 1.863,83 eur, čo je v rozpore s tvrdením navrhovateľa. Navrhovateľ teda relevantným spôsobom nepreukázal, že mu škoda vôbec vznikla, resp. že dosiahla žalovanú sumu 40.000,- eur. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti odporcu za škodu je preukázanie príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti odporcu a vznikom škody, k čomu v tomto konaní nedošlo, keďže jednak nebola relevantným spôsobom preukázaná existencia prvých dvoch zákonných predpokladov a na druhej strane nebol preukázaný ani vzťah príčiny a následku medzi konaním/ nekonaním odporcu a vznikom škody navrhovateľa. Z vykonaného dokazovania súd nedospel k záveru, že by odporca nepostupoval v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom s odbornou starostlivosťou a súd ani nemal za preukázané, že postup odporcu bol v rozpore so zmluvnými, či zákonnými ustanoveniami, preto jeho konanie ani nemohlo vyvolať bezprostredný následok - tvrdený vznik škody na strane navrhovateľa, ktorej náhradu si navrhovateľ uplatnil vo výške 40.000,- eur.
V zmysle uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol.
Vzhľadom na dostatočne preukázaný skutkový stav veci a skutočnosť, že nie je daný ani jeden zákonný predpoklad na vznik zodpovednosti odporcu za škodu, súd považoval ďalšie dokazovanie - opätovný výsluch U. P., výsluch jeho brata P. P., ako aj výsluch bližšie neurčenej osoby, ktorá podala Národnej banke Slovenska sťažnosť na odporcu, za nehospodárne a neúčelné, preto ho i napriek žiadosti navrhovateľa nevykonal.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V tomto konaní mal plný úspech vo veci odporca a preto mu súd na základe zásady úspešnosti priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z uhradeného súdneho poplatku za odpor vo výške 2.400,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 5.878,72 v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. za 9 úkonov právnej pomoci v sadzbe 506,21 eur/1 úkon (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie odporu zo dňa 20.03.2012, vyjadrenie zo dňa 15.01.2014, účasť na pojednávaní dňa 20.01.2014, písomné podanie zo dňa 07.03.2014 - otázky na svedka, účasť na pojednávaní dňa 26.11.2014, 12.10.2015, vyjadrenie zo dňa 19.04.2016 a účasť na pojednávaní dňa 02.05.2016), za 2 úkony právnej pomoci vo štvrtinovej sadzbe 126,55 eur/1 úkon (účasť na pojednávaní dňa 04.05.2015 a 27.01.2016), 2 režijné paušály po 7,63 eur, 4 režijné paušály po 8,04 eur, 2 režijné paušály po 8,39 eur, 3 režijné paušály po 8,58 eur a DPH (20 %) vo výške 979,79 eur.
Súd nepriznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia za podanie odvolania voči uzneseniu, ktorým súd zaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za odpor, vzhľadom na to, že odporca bol v odvolacom konaní neúspešný, keďže Krajský súd v Bratislave predmetné uznesenie tunajšieho súdu potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.