Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/118/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľov: 1. O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, J., zast. JUDr. Kristína Panasiuková, advokátka, so sídlom Nitra, Damborského 3, 2. S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, J., proti odporcom: 1. R. H., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, 2. D. H., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, obaja zast. JUDr. Eva Mészárosová, advokátka so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske námestie 1203, o zaplatenie sumy 29.875 eur, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Navrhovatelia sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 12.6.2009 a doplnením návrhu zo dňa 28.07.2009 domáhali od odporcov zaplatenia sumy 29.875 eura titulom náhrady škody, ktorú im mali odporcovia spôsobiť zbúraním ich rodinného domu, ktorý sa nachádzal vo J. č.XX a ktorý nerušene užívali od roku 1979.

Právna zástupkyňa navrhovateľov na pojednávaní uviedla, že navrhovatelia sa podaným návrhom domáhajú náhrady škody a to zaplatenia sumy 29.875 eur za zbúraný dom č. XX, nachádzajúci sa na parc. XXX a náhrada škody sa týka aj náhrady za parc. č. XXX, čo bol dvor. Otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nebola v konaní jednoznačne zodpovedaná, pretože dom ako predmet vlastníckeho práva už neexistoval, bol zbúraný. K zamietnutiu návrhu došlo z dôvodov neunesenia dôkazného bremena, keď navrhovatelia nepreukázali jednoznačne vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Preto je potrebné v tomto konaní vyriešiť otázku kto je vlastníkom nehnuteľnosti. Na tunajšom súde prebiehalo aj konanie pod sp. zn. , bolo to konanie ohľadne určenia neplatnosti notárskej zápisnice N 64/2005,kde súd aj rozhodol, že notárska zápisnica je neplatná s poukazom na to, že skutočnosti uvádzané v notárskej zápisnici nie sú pravdivé. Súd považoval navrhovateľov za oprávnených držiteľov a užívateľov domu. Krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil s odôvodnením, že súd nie je oprávnený preskúmavať platnosť notárskych zápisníc. Z uvedeného vyplýva, že ani v tomto konaní nebolo s istotou a bez pochybností preukázané vlastnícke právo navrhovateľov. Navrhovateľ v 1. rade od r. 1979 žil v dome súp. č. XX, spolu so svojou matkou I. C. a navrhovateľkou v 2. rade. V konaní potvrdili svedkovia predaj domu I. C. a navrhovateľovi v 1. rade, aj svedok vypočutý v konaní . Odporcovia v konaniach tvrdili, že nadobudli vlastnícke právo vydržaním, hoci dom súp. č. XX nikdy neužívali. Poukazovali na nájomnú zmluvu uzatvorenú v septembri 2009 s I. I., ktorá sa týkala aj domu súp. č. XX a XX. Uvedené domy mali stáť na parc. č. XXX, XXX, XXX, XXX. Poukazovala na identifikáciu parciel, podľa ktorej dom súp. č. XX bol vedený na I. C., potom je otázne ako mohol I. I. prenajať odporcom dom v ktorom už 20 rokov žili navrhovatelia. Parcely sú v súčasnosti zapísané na LV XXXX ako parc. XXX/X, XXX/X, poukazovala

na svedecké výpovede ako sa svedkovia vyjadrovali k tomu kto od koho dom kúpil, komu bol dom predaný. Žalovanú sumu určili sami navrhovatelia na základe toho, že za takúto sumu sa v danom období predávali obdobné domy. Čo sa týka vlastníckeho práva navrhovateľov v 1. a 2. rade, títo odvodzujú svoje vlastnícke právo k parc. č. XXX a XXX od kúpnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená v marci v r. 1979, kde ako kupujúci boli I. C. - matka navrhovateľa v 1. rade a navrhovateľ v 1. rade. Táto zmluva bola uzatvorená písomne, avšak navrhovatelia ju nemajú k dispozícii, predávajúci boli D., O. a R. T.. Navrhovateľka v 2. rade odvodzuje svoje vlastnícke právo od tých skutočností, že uzatvorila manželstvo s navrhovateľom mesiac po uzavretí kúpnej zmluvy a od tej doby dom užíva. Či kupovali I. C. a navrhovateľ nehnuteľnosť v nejakých podieloch, nevedela uviesť, po I. C. prebehlo dedičské konanie, ale keďže ona nič nevlastnila, ani po nej nič nebolo prededené. Čo sa týka užívania predmetných nehnuteľností, tieto navrhovatelia užívali od r. 1979 do roku 2007, kedy nehnuteľnosti museli vypratať a to na základe rozsudku , kde podali odporcovia návrh o vypratanie nehnuteľnosti. Ani v tomto konaní sa súd nezaoberal otázkou vlastníckeho práva.

Navrhovateľa v 1. rade na pojednávaní uviedol, že rodinný dom kupovali s mamou I. C., kúpil podiel 1/2- ice, mama druhú polovicu. Dohodli sa tak, že po jej smrti ostane celý dom jemu. Dom kupovali v r. 1979 od R., Imricha a D. T., boli to traja bratia. Predtým ako dom súp. č. XX kúpili, v ňom býval R. T.. Či boli títo traja bratia vlastníci domu nevedel odpovedať. Bola spísaná kúpna zmluva, kúpna cena bola 40.000 korún, túto osobne vyplatil R. T.. Kúpu domu na úradoch neriešili, neboli to dať prepísať. Potom R. T. zomrel. V tomto dome býval od r. 1979 až pokiaľ ich nevysťahovali. V rodinnom dome žila aj mama, ktorá zomrela v r. 1993. Čo sa týka nehnuteľnosti, bol to spoločný dvor, v ktorom boli tri domy súp. č. XX, XX, XX. V dome č. XX bývala matka I. I.. Po jej smrti v ňom býval I. I.. Dom č. XX bol prázdny, bývala v ňom p. Q., do tohto domu č. XX vybavili podnájom odporcovi v 1. rade. Dvor bol spoločný, patril všetkým trom rodinám. Predmetom kúpnej zmluvy v r. 1979 bol dom č. XX a dve záhrady, každá z nich mala 9 árov. Jedna záhrada bola hneď za domom a druhá bola ďalej. Či predmetom kúpnej zmluvy bol aj dvor alebo nejaká časť dvora nevedel uviesť, dvor bol malý, bolo to len 5-6 metrov. Dedičské konanie po I. C. prebiehalo tak, že ich bolo 12 súrodencov, pri dedičskom konaní bol sám.

Navrhovateľka v 2. rade na pojednávaní trvala na tom, čo uvádzal navrhovateľ v 1. rade, odporcovia urobili podvod.

Právna zástupkyňa odporcov na pojednávaní uviedla, že nájomná zmluva z r. 1999 sa netýkala domu súp. č. XX, týkala sa domu súp. č. XX a XX, dvor, záhrada, nie aj domu súp.č. XX. V podstate to bola jedna dlhá stavba, v ktorej boli tri samostatné bytové jednotky. Stavba č. XX bola zbúraná. Stavba č. XX sa nachádzala vpredu. Túto stavbu si prenajali odporcovia od p. Q. a následne ju odkúpili. Stavba č. XX nebola v nájomnej zmluve zahrnutá. Poukazovala na odôvodnenie rozsudku OS Nitra sp. zn. kde je uvedené, že v konaní nebolo preukázané, že navrhovateľ v 1. rade je jediným právnym nástupcom po I. C.. Poukazovala na to, že po nej bolo viac detí, ak už tie nežijú tak dedičia sú ich deti. Navrhla návrh zamietnuť.

Odporca v 1. rade na pojednávaní uviedol, že má vyhlásenie R. T., ktorý prehlásil, že nehnuteľnosť č. XX nikdy nepredal I. C. a navrhovateľovi. Býval v dome súp. č. XX od r. 1987. Nevie uviesť odkedy bývali navrhovatelia v dome č. XX. Určite v ňom bývali už v čase, keď išiel bývať do domu č. XX. Nevie uviesť na základe čoho navrhovatelia bývali v dome č. XX. Dom č. XX zbúral navrhovateľ. Dal si usporiadať vlastníctvo k domu č. XX notárskou zápisnicou, chcel to mať celé vysporiadané. Bolo to z toho dôvodu, že keď tieto záležitosti riešil, prišiel na to, že navrhovatelia vlastne bývajú v dome č. XX načierno, bez nejakého právneho dôvodu. Celú vec si chcel usporiadať aj z toho dôvodu, že navrhovatelia mu znepríjemňovali život. Bol na Obecný úrad nahlásiť, že dom č. XX ohrozuje deti, bol v zlom stave, zostal len skelet. Mal na zbúranie stavby aj povolenie, aj rozhodnutie. Mal náklady s odstraňovaním neporiadku. Navrhovatelia bývali v dome č. XX bez právneho dôvodu, potvrdil to R. T., má o tom aj jeho písomné vyhlásenie.

Odporkyňa v 2. rade na pojednávaní súhlasila s výpoveďou odporcu v 1. rade, jej otec bol D. C., bol to brat navrhovateľa, dedičské konaniu po I. C., neprebehlo, o ničom nevie. V čase jej smrti otec D. C. ešte žil.

Svedok I. I. na pojednávaní uviedol, že vo J. č. XX vyrastal, bol to dlhý dom, bývali v strede, na kraji bývali C., pôvodne dom patril H. T., ktorá zomrela v 70-tych rokoch, dom zostal prázdny a po nej R., O. a

D. T. dom predali I. C. - matke navrhovateľa. Bolo to niekedy v 70-tych rokoch, potom v dome bývala I. C.. Potom tam prišli bývať navrhovatelia. O predaji vie z rozprávania mamy, H. T. bola jej sestra. O peniazoch nevie za akú cenu dom kúpili, ani nevidel žiadne zmluvy alebo nejaké písomnosti týkajúce sa predaja domu. Kedy zomrela I. C., čo bolo po jej smrti, k tomu sa nevie vyjadriť. Čo presne bolo predmetom predaja zo strany T. C. nevedel uviesť, nevie či sa predávala aj záhrada. Odporcovi prenajímal dom č. XX, určite mu neprenajímal dom, v ktorom bývali navrhovatelia.

Svedok Z. I. na pojednávaní uviedol, že dom, v ktorom C. bývali pôvodne patril rodine T., stará pani T. zomrela niekedy v 70-tych rokoch, bývala v dome sama. Po jej smrti jej synovia dom predali C.. Tí potom v dome bývali. O predaji domu vie podľa toho, že O. T. bol aj za jeho otcom, či on nechce dom kúpiť, ale otec o to nemal záujem. O predaji domu C. vie z rozprávania. Vie, že O. T. bol spokojný aj s cenou, tak sa vyjadroval. Čo sa týka predmetu kúpy, bol to spoločný dvor, prístavba bola na ľavej strane, rodinný dom bol na pravej strane, bol to jeden spoločný dom, kde bývali C., I., H.. H. dal dva domy C. a I. zbúrať. Všetci využívali rovnako spoločný dvor, odporca býval vpredu, v strede bývala p. A., vpredu C., vzadu boli záhrady. Všetci dvorom prechádzali aj autom, aj traktorom, brána sa dala otvoriť. Potom to odporca ohradil. Zabránil im prechodu.

Svedkyňa L. Q. na pojednávaní uviedla, že jej babka bola H. T., mala troch synov O., R. a D. T.. Jej otcom bol O. T.. Z jeho rozprávania vie, že predali dom I. C. za 40.000 korún, peniaze si traja bratia rozdelili. Predmetom predaja bol dom, pozemok pod domom a dve záhrady. Bolo to niekedy v 80-tych rokoch. Pri predávaní peňazí bola spisovaná aj nejaká zmluva, kupujúcim bola I. C. a jej syn O.. Pri vyplácaní kúpnej ceny nebola. C. vyplácali peniaze otcovi, boli tam aj jeho bratia D. a R.. V dome bývali C., keď im to bolo predané.

Svedok H. H. na pojednávaní uviedol, že daň z nehnuteľnosti platili C., dom bol vo vlastníctve C., tvrdil to na základe toho, že v tomto dome bývali, žili tam, platili daň. Poznal aj p. I. C., tá žila s nimi v spoločnej domácnosti. Kúpili dom od T., nevie sa presnejšie vyjadriť kto bol kupujúci, kedy sa dom kupoval. Poznal aj T. - O., R. a D.. Boli to traja bratia, ktorí tu bývali. Zrejme ten dom vlastnili a predali ho C.. Bol prekvapený keď C. z domu vyhnali. Nevedel si vysvetliť na základe čoho sa H. stali vlastníkmi domu. Dvor bol spoločný, všetci ho užívali, chodili cezeň, predpokladá, že bola medzi nimi nejaká dohoda.

Svedkyňa D. C. na pojednávaní uviedla, že navrhovatelia bývali v rodinnom dome súp. č. XX, bolo to vzadu, nebolo to ich, pred nimi tam bývali T., bolo to dávno. Keď T. zomreli, nasťahovala sa do rodinného domu I. C.. Nekúpila to, len sa tam nasťahovala, hovorila jej o tom. Potom sa k nej nasťahoval navrhovateľ s manželkou. P. I. C. tu bývala až do smrti, potom navrhovatelia, nevie uviesť dokedy. Čo sa týka stavu rodinného domu, bolo to celé rozbúrané, špinavé. Keď sa odtiaľ navrhovatelia odsťahovali, tak dom padol. Navštevovala I. C., potom tam už nechodila. I. C. okrem rodinného domu nič neužívala. Pred domom bola špina, dalo by sa to označiť ako dvor, bola tam letná kuchynka a dom. O žiadnej kúpnej zmluve medzi C. a T. nikdy nepočula. Jej manželom bol D. C. - brat navrhovateľa. Žiadnu pozostalosť po ňom nedostala, ani žiadna nebola.

Svedok D. C. na pojednávaní uviedol, že jeho babka I. C. kúpila dom vo J. od R. T., dom bol prázdny, za akú sumu ho kúpila uviesť nevedel. K rodinnému domu patrila aj letná kuchyňa. Bol tam spoločný dvor, ktorý patril H., C. a I.. K domu patrili aj dve záhrady. S ňou sa nasťahoval aj navrhovateľ spolu s manželkou. V dome bývali dlho, až pokiaľ sa nemuseli vysťahovať. Vysťahovať ich dal odporca, je medzi nimi spor. Navrhovateľ tvrdí že dom je jeho, odporca tvrdí, že dom jej jeho. Dom dal odporca zbúrať. Chcel mať veľký pozemok. Odporca mal z katastrálneho úradu nejaké doklady, tvrdil že vyhral spor. Mal príkaz na vysťahovanie navrhovateľov.

Svedok P. E. na pojednávaní uviedol, že rodinný dom patril jeho babke I. C., ktorá ho kúpila. Nevie uviesť od koho, bolo to v r. 1978. Predtým bývala v E.. Keď dom kúpila tak sa do neho aj nasťahovala. Nie sama, ale vtedy ešte mala pri sebe navrhovateľa. Predala dom v E. a kúpila dom vo J.. Odporca nemohol byť vlastníkom domu, pretože dom kúpila babka. Čo sa týka kúpnej zmluvy takýto doklad nevidel. Vie, že nejaké papiere existovali. O kúpnej zmluve mu hovoril otec odporkyne, že zmluva bola robená na Výbore. Predmetom predaja bola kuchyňa a izba a letná kuchyňa. Keď sa navrhovateľ oženil, babka I. C. bývala v letnej kuchyni. P. I. C. bývala v dome až do svojej smrti. Navrhovatelia po jej smrti zostali v dome bývať.

Svedkyňa D. D. na pojednávaní uviedla, že k otázke vlastníckych vzťahov k rodinnému domu, v ktorom býval navrhovateľ sa vyjadriť nevedela. O tom, že bol dom zbúraný počula. Videla to keď išla párkrát okolo. Nevie prečo k zbúraniu došlo, na koho podnet, z akých dôvodov. Jednalo sa o starý dom, ktorý nemal ani fasádu, bol z tehly, ani nemali elektrinu, dom bol v zúfalom stave, bolo tam smetisko, bodrel, potkany, neustále konflikty. Bývalo ich tam strašne veľa.

Svedok D. S. na pojednávaní uviedol, že k otázke vlastníctva k rodinnému domu, v ktorom býval v obci J. navrhovateľ sa vyjadriť nevie. Bol tam, keď ho zavolal odporca odviesť ruiny po zbúranom dome. Nevie kto dal dom zbúrať, z akých dôvodov. Bol tam bordel, ruiny, zemina.

Svedok R. H. na pojednávaní uviedol, že nehnuteľnosti neboli právne usporiadané. Zistili podľa znaleckého posudku, že časť ich domu sa nachádza na iných parcelách, časť izby bola na pozemku kde sa nachádzal dom súp. č. XX, ktorý bol zbúraný. Zistili, že vlastníkov tejto parcely bolo viac, v PKV boli zapísaní T., I., G., O.. Navštívili D. T. ako jediného žijúceho vlastníka. On povedal, že I. C. nič nepredal, žiadny pozemok ani dom. Na pozemok, ktorý sa nachádzal medzi pozemkom, na ktorom bol dom súp. č. XX a dvorom mali nájomnú zmluvu od I. I.. Radili sa s právnym zástupcom ako tieto záležitosti usporiadať, povedali mu, že v dome súp. č. XX bývajú C.. Právna zástupkyňa vyzvala C., aby sa vyjadrili na základe akého právneho titulu užívajú rodinný dom. Toto sa odohralo ešte pred spísaním notárskej zápisnice, pričom C. nevedeli titul nadobudnutia nehnuteľností preukázať. Potom došlo k spísaniu notárskej zápisnice a k vydaniu osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva v prospech odporcov a boli zapísaní na liste vlastníctva. Neskôr došlo legálne k zbúraniu rodinného domu, v ktorom bývali C.. Odporcovia neužívali rodinný dom súp. č. XX, D. T. predal dom G. Q., dom kúpili od G. Q. neperfektnou kúpnou zmluvou a takto odporcovia vstúpili do užívacieho stavu.

Súd vo veci vykonal dokazovane výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s obsahom spisu a to návrhom, doplnením návrhu, vyjadrením odporcov zo dňa 12.4.2010, rozsudkom OS Nitra sp. zn. a spisom, uznesením KS v Nitre sp. zn. , fotografiami, uznesením o prerušení konania, rozsudkom OS Nitra sp.zn. , identifikáciou parciel, odhadom ceny, stanoviskom z realitnej kancelárie RONA, Winter Real, Beáta Hudzovičová, kúpno-predajnou zmluva, poštovými peňažnými poukážkami, nájomnou zmluvou, stanoviskom obce J. k zbúraniu rodinného domu, rozhodnutím o povolení odstránení stavby rodinného domu, svedeckým vyhlásením D. T., vyhlásením obce J., vyhlásením p. D. I., vyhlásením T. H., vyrozumením, vyjadrením navrhovateľov, čestným vyhlásením C. C., P. E., D. P., D. C., uznesením D 413/94, úmrtným listom I. C., potvrdením obce J., výpisom z PKV XXX, potvrdením z obce J., vyjadrením odporcov, vyjadrením navrhovateľov zo dňa 4.5.2015, vyjadrením realitnej kancelárie Direct-Real, čestným prehlásenie I. C., L. P., W. C., spismi OS Nitra sp.zn.12C/226/2006, D 413/94, , , čestným vyhlásením D. C., vyjadrením E. W., fotografiami a zistil tento skutkový a právny stav:

Na tunajšom súde prebiehali viaceré konania medzi účastníkmi konania súvisiace s predmetnými nehnuteľnosťami.

Na Okresnom súde Nitra prebiehalo pod sp. zn. konanie o vypratanie nehnuteľností. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. -58 zo dňa 30.4.2007, právoplatným dňa 10.1.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. -78 zo dňa 22.11.2007, bola navrhovateľom uložená povinnosť vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. J., zapísané na LV č. XXXX, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 834 m2 a parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria, dom súp. č. XX o výmere 75 m2. V odôvodní rozsudku bolo uvedené, že odporcovia boli v tom čase bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, navrhovatelia síce nehnuteľnosti užívali, ale bez nájomnej zmluvy v domnení, že oni sú vlastníkmi, avšak túto skutočnosť nepreukázali a určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa v tom čase ani nedomáhali.

Na Okresnom súde Nitra prebiehalo pod sp. zn. konanie o určenie neplatnosti notárskych zápisníc č. N 106/2004, Nz 29476/2004 a N 64/2005, Nz 11358/2005.Rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. -122, zo dňa 21.5.2009, právoplatným dňa 24.6.2009 bol návrh navrhovateľov zamietnutý a to z dôvodu, že zvolili nesprávnu formu petitu návrhu, pretože súd nemôže preskúmavať postup notára a konštatovať, či vydané osvedčenie je platné alebo nie.

Na Okresnom súde Nitra prebiehalo pod sp. zn. konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. -270, zo dňa 10.7.2014, právoplatným dňa 8.9.2014 bol návrh navrhovateľov zamietnutý a to pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, nakoľko stavba domu súp.č. XX bola v čase rozhodovania súdu už zbúraná a nebolo ju možné považovať za vec v zmysle zákona a nebolo preto možné určiť jej vlastníka. Zároveň však súd aj konštatoval, že súd nemal bez pochybností preukázané, že navrhovatelia nadobudli sporné nehnuteľnosti jedným zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva podľa OZ.

Z kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 19.5.1997 súd zistil, že G. Q. predala majetok - dom a záhradu za 50.000 Sk odporcom. Odporcovia jej zaplatili 40.000.-Sk a 10.000.-Sk jej doplatili v mesačných splátkach po 500 Sk o čom svedčia predložené poštové poukážky. Jednalo sa o neperfektnú kúpnu zmluvu, nehnuteľnosti neboli v zmluve žiadnym spôsobom špecifikované, odporcovia sa vyjadrili tak, že táto kúpna zmluva sa týkala prednej časti domu kde bývali a ktorú mali pôvodne v nájme.

Medzi odporcom a I. I. bola uzatvorená nájomná zmluva dňa 22.9.1999 týkajúca sa nehnuteľnosti o výmere 490 m2, parc. č. XXX, XXX, XXX a XXX uzatvorená na dobu neurčitú a bez odplaty.

Obec J. vydala dňa 31.1.2008 súhlasné stanovisko k zbúraniu rodinného domu v kat. úz. Obce J., na parc. č. XXX/X, so súp. č. XX pre odporcov a to na základe žiadosti odporcu zo dňa 31.1.2008.

Obec J. svojim rozhodnutím zo dňa 27.02.2008 číslo 85/2008 povolila odstránenie stavby rodinného domu č. XX v katastrálnom území J. na pozemku parc. č. XXX/X, pre odporcov.

Obec J. svojim rozhodnutím zo dňa 11.11.2010 číslo 351/2010 zrušila pre stavbu postavenú v obci J. súpisné číslo XX na parcele číslo XXX/X.

Pôvodný dom súpisné číslo XX vo J. bol zbúraný.

Z potvrdenia obce J. zo dňa 24.4.2014 vyplýva, že navrhovateľ so svojou rodinou a matkou žil v obci J. od r. 1979 na trvalom pobyte súp. č. XX. I. C. platila daň z nehnuteľnosti do r. 1994, do svojej smrti. Následne bol daňovníkom navrhovateľ od r. 1994-2004. Odporca dňa 15.7.2008 ako nový vlastník nehnuteľnosti zrušil trvalý pobyt všetkým obyvateľom domu súp. č. XX.

Z potvrdenia obce J. zo dňa 24.2.2015 vyplýva, že stavba rodinného domu súp. č. XX na parc. č. XXX bola postavená približne v r. 1935, výmera podlahovej plochy uvedenej stavby bola približne 75 m2, pozostávala z kuchyne, dvoch izieb a chodby. Príslušenstvo k hlavnej stavbe tvorila oproti stojaca stavba bez súpisného čísla, tzv. letná kuchyňa s pôdorysom 13 m2.

Zo svedeckého vyhlásenia D. T. zo dňa 4.2.2004 vyplýva, že D. T. si na majetok odporcov nerobí žiadne nároky, nadobudli ho neperfektnou kúpnou zmluvou v r. 1997, v dávnej minulosti medzi vlastníkmi nastala deľba, titulom ktorej vstúpila do užívania G. Q..

Z vyhlásenia D. T. zo dňa 21.7.2004 vyplýva, že on ani jeho bratia nikdy nepredali dom č. XX vo J. I. C. ale ho predali G. Q., ktorá ho užívala a to pred 60-timi rokmi.

Obec J. vydala dňa 1.4.2004 vyhlásenie, že nemá námietky voči zapísaniu osvedčenia do Katastra nehnuteľností, jednalo sa o parc. vyznačené na geometrickom pláne č. 223-011/2004, parc. č. XXX zastavaná plocha, dvor o výmere 909 m2, parc. č. XXX zastavaná plocha s domom č. XX o výmere 167 m2 a parc. č. XXX/X záhrada o výmere 780 m2.

Na Okresnom súde Nitra prebiehalo pod sp. zn. dedičské konanie po poručiteľke I. C., zomr. XX.X.XXXX. Konanie bolo zastavené. Zákonnými dedičmi boli deti a vnuci poručiteľky. V predbežnom šetrení bolo zistené, že poručiteľka nezanechala žiadny majetok. Na LV č. XXX, XXX, XXX v kat. úz. J. nie je vedená ako vlastník. Ako deti poručiteľky boli uvedení : W. E., L. C., D. C., A. C., D. C., I. C., L. P., W. P., O. C., neb. U. C., neb. P. E., neb. I. C.. Po zomrelých deťoch vnuci poručiteľky: O. C., I. C., R. C., Q. O. C., A. J., E. A., W. E., P. E., I. U., E. P., I. C., R. C., R. C..

Z čestného prehlásenia C. C., nar. XX.X.XXXX vyplýva, že jeho otec D. C., nar. X.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX sa zriekol dedičstva po svojej matke I. C. v prospech svojho brata O. C. - navrhovateľa.

Z čestného prehlásenia P. E., nar. XX.X.XXXX vyplýva, že sa zriekol dedičstva po neb. I. C. (otcovej matke) v prospech otcovho brata O. C. - navrhovateľa.

Z čestného prehlásenia D. P., nar. X.X.XXXX vyplýva, že jej matka sa zriekla dedičstva po svojej matke I. C. v prospech O. C. - navrhovateľa.

Z čestného prehlásenia D. C., nar. X.X.XXXX vyplýva, že sa zriekol dedičstva po neb. I. C. (otcovej matke) v prospech otcovho brata O. C. - navrhovateľa.

Z čestného prehlásenia I. C., nar. XX.X.XXXX vyplýva, že sa zriekol dedičstva po svojej matke I. C. v prospech svojho brata O. C. - navrhovateľa.

Z čestného prehlásenia L. P., nar. X.X.XXXX vyplýva, že sa zriekla dedičstva po svojej matke v prospech svojho brata O. C. - navrhovateľa.

Z čestného prehlásenia W. C., nar. XX.XX.XXXX vyplýva, že zrieka dedičstva po svojom otcovi L. C. v prospech jeho brata O. C. - navrhovateľa.

Navrhovatelia so od odporcov domáhajú náhrady škody za sporné nehnuteľnosti - parc.č. XXX - dom, dvor o výmere 777m2, parc.č. XXX zastavaná plocha - dom o výmere 68 m2 a parc.č. XXX záhrada o výmere 357 m2 vo výške 29.875 eur. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu boli ohodnotené realitnými kanceláriami a to Realitnou kanceláriou RONA na cenu 30.000.-Sk dňa 15.12.2005 a to parc.č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 75 m2 s domom s.č.XX , Realitnou kanceláriou Pavel Winter - Winter Real na sumu 20.000.-Sk za rodinný dom s.č. XX o výmere 75m2 bez pozemku, Nitrianskou realitnou kanceláriou Beáta Hudzovičová na cenu od 20.000 - 40.000 Sk za rodinný dom s.č.XX , Realitnou kanceláriou DinRe s.r.o. na sumu 27.000 eur - 29.000 eur a to dňa 27.4.2015.

V katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom v Nitre, katastrálny odbor, sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území J., obec J., okres F., parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape ako parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 75 m2, a parc č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 820 m2, zapísané na LV č. XXXX, vlastnícky vedené v prospech odporcov, podiel 1/1 (bezpodielové spoluvlastníctvo), pričom nadobúdacím titulom majú byť osvedčenie NZ 171/99, N 174/99, Z 2207/99-45/99, Z 4261/03-68/03, N 106/04, Nz 29476/04, Z 1510/04-30/04, N 64/05, Nz 11358/05, Z 1576/05-33/05, Žiadosť Z 3522/11-112/11.

Notárskou zápisnicou NZ 171/99, N 174/99 spísanou dňa 27.04.1999 notárkou JUDr. G. S., bolo osvedčené, že odporcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností v k.ú. J., vo vl. č. XXX parc. č. XXX, XXX v celosti, v KN parc. č. XXX zast. plocha s domom s. č. XX o výmere 108 m2, parc. č. XXX/ X dvor o výmere 223 m2, parc. č. XXX/X záhrada o výmere 405 m2 na LV č. XXX parc. č. XXX zast. plocha o výmere 777 m2 v 1/4-ine vzhľadom k celku.

Notárskou zápisnicou N 106/2004, NZ 29476/2004 spísanou dňa 05.04.2004 notárkou JUDr. G. S., bolo osvedčené, že odporcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností v k.ú. J., parc. č. XXX zast. plocha o výmere 909 m2, parc. č. XXX zast. plocha o výmere 167 m2, parc. č. XXX/X záhrada o výmere 780 m2, v celosti, tak ako je táto nehnuteľnosť zakreslená v Geometrickom pláne, ktorý bol vydaný Správou katastra dňa 29.03.2004 pod č. 223.011/2004.

Geometrickým plánom číslo 223.011/2004 na zlúčenie parciel č. XXX/X a XXX/X, XXX/X, na zlúčenie parciel č. XXX a XXX, XXX, XXX a na zameranie rodinného domu na parcele č. XXX, vyhotoveným dňa 26.02.2004 Ing. H. E., autorizačne overenom dňa 18.03.2004 Ing. S. B. a úradne overenom Správnou katastra Nitra dňa 29.03.2004 pod č. XXX/XX, pôvodné parcely č. XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X a XXX/X zanikli, a vznikli nové parcely, a to prac. č. XXX o výmere 909 m2 (z pôvodnej parc. č. XXX časť o výmere 718 m2, parc. č. XXX o výmere 83 m2, parc. č. XXX o výmere 40 m2, parc. č. XXX o výmere 68 m2), prac. č. XXX o výmere 167 m2 (z pôvodnej parc. č. XXX časť o výmere 59 m2, parc. č. XXX o

výmere 108 m2), prac. č. XXX/X o výmere 780 m2 (z pôvodnej parc. č. XXX/X o výmere 203 m2, parc. č. XXX/X o výmere 234 m2, parc. č. XXX/X o výmere 173m2, parc. č. XXX/X o výmere 170 m2).

Notárskou zápisnicou N 64/2005, , NCR1s 11215/2005 spísanou dňa 16.03.2005 notárkou JUDr. G. S., bolo osvedčené, že odporcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností v k.ú. J., rodinný dom s.č. XX na parc. č. XXX/X, v celosti, tak ako je táto nehnuteľnosť zakreslená v Geometrickom pláne, ktorý bol vydaný Správou katastra dňa 14.07.2004 pod č. 223-047-2004.

Geometrickým plánom číslo 223-047/2004 na zameranie stavby na p.č. XXX/X, vyhotoveným dňa 21.06.2004 Ing. H. E., autorizačne overenom dňa 25.06.2004 Ing. S. B. a úradne overenom Správnou katastra Nitra dňa 14.07.2004 pod č. 1067/04, bola pôvodná parcela č. XXX o výmere 909 m2 rozdelená na dve parcely, a to parc. č. XXX/X o výmere 834 m2, a parc. č. XXX/X o výmere 75 m2.

Sporné nehnuteľnosti boli pôvodne zapísané v pozemkovej knihe vedenej pre katastrálne územie J. vo vložke č. XXX pod A1. parc. č. XXX pod B3. na R. T. a H. I., každý v polovici.

R. T. zomrel XX.XX.XXXX a predmetné nehnuteľnosti po ňom nadobudla manželka H. T. (D.384/52).

H. T. zomrela XX.XX.XXXX, 1/2-icu predmetných nehnuteľnosti po nej nadobudli synovia O. T., R. T., D. T. v rovnakom pomere (D 262/77-9) a druhú 1/2-icu predmetných nehnuteľnosti nadobudli rovnako synovia O. T., R. T., D. T. v rovnakom pomere (D 527/91-24).

Súd si ako predbežnú otázku riešil, či sú navrhovatelia vlastníkmi sporných nehnuteľností.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Navrhovatelia v návrhu vo veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tvrdili, že pozemok aj s domom č. XX, kúpila matka I. C. od R., O. a D. T.. Od roku 1979 uvedené nehnuteľnosti nerušene užívali. Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred súdom už tvrdil, že dom súpisné číslo XX kúpil spolu s manželkou a so svojom mamou (I. C.) od T.. Navrhovateľka vo svojej výpovedi pred súdom zase tvrdila, že dom kúpili od T. 08.03.1979. V predmetnej prejednávanej veci vedenej pod sp.zn. navrhovateľ tvrdil, že dom kúpil spolu so svojou matkou.

Vypočutí svedkovia vo veci 7C/119/2009- O. R. (vnučka R. T.), E. W. (vnučka H. T.), L. Q. (dcéra O. T., vnučka H. T.), E. G. (manželka synovca H. T.), potvrdili predaj domu č. XX I. C., pričom predávajúcimi mali byť buď synovia H. T. (R., O., D.) alebo priamo H. T.. S predajom záhrady si uvedené svedkyne isté neboli (okrem E. W.). Predaj domu potvrdil aj svedok Z. I. (vnuk sestry H. T.), pričom predávať mal O. I., a svedok I. I. (synovec H. T.), pričom predávať mala H. T.. K predaju domu sa nevedeli vyjadriť svedkovia E. O. a S. H..

Vypočutí svedkovia v predmetnej prejednávanej veci I. I., L. Q., D. C., P. E. uviedli, že rodinný dom súp.č. XX kúpila I. C., svedok Z. I., H. H. uviedli, že dom kúpili C., nešpecifikovali konkrétne kto z nich, svedkyňa D. C. uviedla, že I. C. dom nekúpila, len sa tam nasťahovala, svedkovia D. D. a D. S. sa nevedeli predaji a kúpe domu vyjadriť, svedok R. H. uviedol, že D. T. ako jediný žijúci vlastník im povedal, že I. C. nič nepredal.

Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovatelia v konaní neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali jednoznačne a bez pochybností, že sú vlastníkmi sporných nehnuteľností, pretože nepreukázali titul nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, súd nemal bez všetkých pochybností preukázané, že navrhovatelia nadobudli sporné nehnuteľnosti do vlastníctva jedným zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva podľa ustanovenia § 132 Občianskeho zákonníka, ktorými sú kúpna, darovacia alebo iná zmluva, dedenie, rozhodnutie štátneho orgánu alebo iné skutočnosti ustanovené zákonom. Kúpna zmluva, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti, musí byť uzatvorená v písomnej forme, inak je absolútne neplatná, a žiadny takýto dôkaz - písomná kúpna zmluva súdu predložená nebola, takže z uvedeného súd vyvodil záver, že navrhovatelia nemohli a nenadobudli

vlastnícke právo k nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, ani inou zmluvou, čo v konaní ani tvrdené z ich strany nebolo, sporné nehnuteľnosti nenadobudli ani dedení ani rozhodnutím štátneho orgánu, čo ani v konaní samotní navrhovatelia netvrdili a tak mohli teoreticky nadobudnúť vlastnícke právo len na základe iných skutočností ustanovených zákonom - vydržaním. Vydržanie s poukazom na ustanovenie § 134 ods. 1 zo zákona predpokladá splnenie zákonných podmienok vydržania, ktorými sú spôsobilý predmet vydržania, oprávnená držba veci a nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri nehnuteľnostiach desať rokov. Splnenie uvedených predpokladov v konaní preukázané nebolo a navrhovatelia nepreukázali dobromyseľnosť a titul nadobudnutia nehnuteľností, pričom z hľadiska nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním je bezpredmetné, že v nehnuteľnosti bývali od roku 1979 a že platili za nehnuteľnosti daň z nehnuteľnosti. Na strane navrhovateľov nebol v konaní preukázaný žiadny úkon, ktorý by v nich mohol vyvolať dojem, že sú v užívaní domu č. XX dobromyseľní, nakoľko kúpa sporných nehnuteľností (alebo podielu na nich) navrhovateľmi v konaní preukázaná nebola a v prípade navrhovateľky nebola ani tvrdená, ani účastníkmi konania ani svedkami, v jej prípade sa do domu nasťahovala spolu so svojim manželom, to však neznamená, že sa stala aj vlastníčkou domu. Väčšina svedkov tvrdila, že dom č. XX kúpila I. C. (matka navrhovateľa), dvaja svedkovia sa domnievali, že dom kúpili C., nešpecifikovali kto z nich konkrétne, čo bolo predmetom kúpy okrem domu svedkovia vôbec nevedeli uviesť a neuvádzali, či aj záhrada, alebo jej časť, alebo časť dvora, v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ nebol jediným právnym nástupcom po menovanej I. C.. V prejednávanej veci navrhovatelia tvrdia, že sú vlastníkmi nehnuteľností - domu súp.č.XX a dvora, tvrdili, že ich kúpili navrhovateľ spolu so svojou matkou každý z nich v podiele ? - ica, to znamená, že podiel, ktorý kúpila matka navrhovateľa by patril vlastnícky jej. Z dedičského rozhodnutia Okresného súdu Nitra v konaní o dedičstve po nebohej I. C. vyplýva, že predmetom tohto dedičského konania nebol žiadny majetok, z uvedeného je možné prijať záver, že právna predchodkyňa navrhovateľa nemala sporné nehnuteľnosti zapísané na príslušnom liste vlastníctva. Uvedené nehnuteľnosti neboli prejedané v dedičskom konaní. Okrem navrhovateľa boli účastníkmi vyššie uvedeného dedičského konania aj deti a vnuci I. C., pričom dedičia nepodali žalobu o ručenie , že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľke I. C.. Na základe týchto zistení potom súd prijal záver, že navrhovateľ ako jeden z dedičov po poručiteľke I. C. nemôže s úspechom tvrdiť, že len on je vlastníkom sporných nehnuteľností, aj napriek tomu, že predložil čestné prehlásenia niektorých, nie všetkých, právnych nástupcov po I. C., keďže vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti ako v priebehu konania tvrdili navrhovatelia aj väčšina svedkov by malo patriť matke navrhovateľa, ktorá však žiadnym právnym úkonom sporné nehnuteľnosti na navrhovateľa. Z uvedených dôvodov navrhovatelia nevedeli preukázať akým právnym titulom mali nadobudnúť sporné nehnuteľnosti, preto súd nemohol prijať záver a vyriešiť si ako predbežnú otázku že navrhovatelia sú vlastníkmi týchto nehnuteľností. Uvedené skutočnosti o nepreukázaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vyplývajú aj z konaní vedených na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. a .

Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo /ušlý zisk/.

Z dôvodu, že súd nemal za preukázané, že navrhovatelia sú vlastníkmi nehnuteľností, nebolo možné vyhovieť ich návrhu na náhradu škody a ich návrh ako nedôvodne podaný súd zamietol, pretože navrhovatelia v konaní nepreukázali vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, preto nie sú aktívne legitimovaní na podanie návrhu na náhradu škody. Okrem iného výšku škody ani nepreukázali, ani nenavrhli vykonať dokazovanie v tomto smere, nepostačujúce je vyjadrenie realitnej kancelárie DinRe, s.r.o., ktoré je diametrálne odlišné od vyjadrení iných realitných kancelárií tak ako je to popísané vo vyššie uvedenom skutkovom stave. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej v lehote 30 dní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.