Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-2T/14/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany, samosudcom Mgr. Pavlom Macháčom, v trestnej veci obžalovaného L.. D. Q., prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20, § 194 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 2. mája 2016, takto

rozhodol:

Obžalovaný

L.. D. Q., nar. XX.XX.XXXX F. A., prihlásený k pobytu mesto W., prechodne bytom A., Š. XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e po predchádzajúcej vzájomnej dohode s právoplatne odsúdeným U. R. o tom, že odcudzia finančnú hotovosť M. W., dňa X.X.XXXX v čase o 10.00 hod. U. na ulici V.. N.. P., v bytovom dome č. X, vylákal odsúdený U. R. C. W. z bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí pred bytový dom, pričom následne obž. ml. D. Q. vnikol do neuzamknutého bytu č. XX a zo skrine, nachádzajúcej sa v detskej izbe, odcudzil obálku s obsahom finančnej hotovosti vo výške 7.000,- Eur, čím M. W. spôsobili škodu vo výške 7.000,- Eur,

t e d a

- spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a takým činom spôsobil väčšiu škodu,

- spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného,

č í m s p á c h a l

- prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20, § 194 odsek 1 Trestného zákona,

Z a t o s a o d s u d z u j e : Podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona, § 37 písmeno h) Trestného zákona, § 38 odsek 4 Trestného zákona, za použitia § 41 odsek 1 Trestného zákona a § 117 odsek 1 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 119 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba na 1 (jeden) rok.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovaný L.. D. Q. spoločne a nerozdielne s právoplatne odsúdeným U. R. zaväzujú nahradiť poškodenej M. W., nar. XX.XX.XXXX F. Q., trvale bytom U., V.. N.. P. Č.. XXXX/X, škodu vo výške 7.000,- Eur.

odôvodnenie:

Okresnému súdu Piešťany bola XX. L. XXXX doručená obžaloba prokurátorky Okresnej prokuratúry v Piešťanoch sp. zn. podaná na U. R. a L.. D. Q. pre skutok uvedený v skutkovej vete rozsudku, ktorý obžaloba právne kvalifikovala ako prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20, § 194 odsek 1 Trestného zákona.

Okresný súd Piešťany (ďalej len súd) vo veci XX. L. XXXX rozhodol trestným rozkazom, ktorý vo vzťahu k U. R. nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX. J. XXXX. V ďalšej fáze konania preto U. R. vystupoval už nie ako spoluobžalovaný, ale v procesnom postavení svedka. Obžalovaný L.. D. Q. (ďalej len obžalovaný) podal proti trestnému rozkazu včas odpor, v ktorom spáchanie skutku poprel a žiadal, aby sa vec prejednala na hlavnom pojednávaní. Súd vo veci vytýčil termín hlavného pojednávania, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej M. W., svedkov C. W. a C. W. a tiež oboznámil čítaním listinné dôkazy založeného v spise.

K dokazovaniu na hlavnom pojednávaní

Obžalovaný pri výsluchu spáchanie skutku poprel. Nevie prečo svedok U. R. vypovedal, že to spravili spolu. Tento svedok je jeho bratranec, mal s ním dobrý vzťah, konflikty nemali, v čase skutku u tohto svedka v U. v prenajatom byte aj býval. Domnieva sa, že tento svedok sa dohodol s C. W., dcérou poškodenej, ktorá mu peniaze dala, aby si poplatil svoje dlhy. Poškodenú M. W. vôbec nepozná, raz bol v jej byte. Nie je pravda, že zobral peniaze a že tento skutok aj inicioval. O peniazoch v byte ani nevedel. Po skutku sa stretol na polícií so svedkom U. R., ale bavili sa iba o tom, že bol svedok vypočutý a že si svedok našiel novú robotu. Obžalovaný ho nežiadal, aby zmenil výpoveď a nevie, prečo ho uviedol ako spolupáchateľa. Odvtedy s ním ani nebol.

Svedkyňa poškodená M. W. (ďalej len poškodená) pri výsluchu uviedla, že jej manžel išiel na ťažkú operáciu, preto vybrala hotovosť 7.000 Eur. Peniaze vyberala z banky postupne, asi týždeň a pol. Peniaze uložila do skrine v utorok. Za týždeň a pol, čo peniaze vyberala, u nich nikto nebol, pretože k nim návštevy nechodia, nikto o tých peniazoch nevedel. Bol to hektický týždeň, pretože chodila stále za manželom do Q., všetci v rodine na tom boli psychicky zle. Peniaze nechala doma, povedala o nich iba svojej dcére C. W.. Medzitým chodila aj do práce, stalo sa to práve v piatok, keď manžela operovali, ako keby svedok R. využil tú situáciu, že na tom boli zle. V sobotu po operácii manžela išla peniaze skontrolovať a nenašla ich, tak začala robiť nátlak na dcéru C., ktorá sa potom priznala, že u nich bol svedok U. R., že mu peniaze ukázala, že dokonca bola na WC. Poškodená nevie, prečo to jej dcéra urobila, asi preto, že tie peniaze boli čiastočne aj pre jej syna, ktorého má so svedkom U. R.. Poškodená ďalej uviedla, že ešte aj jej syn sa urazil po skutku, že o tých peniazoch nevedel. Jej dcéra C. ako podozrivú osobu označila svedka U. R.. Dcéra od neho odišla, pretože vzťah nefungoval, bolo tam násilie. Že jej U. R. mohol tie peniaze odcudziť sa dozvedela poškodená až v sobotu, keď zistila, že peniaze zmizli. Jej dcéra z toho zostala hotová. Hovorila, že tam bol po deviatej a potom ju volal pred činžiak, malého nechala spať. Nepamätá si, na čo ju volal, išla pred činžiak. Keď prišla, malý plakal a bol hore. Poškodená tiež uviedla, že na vchodových dverách majú len kľučku z vnútra aj z vonku dverí. Dcéra si nezavrela, zbehla dole. Podľa poškodenej ju vylákal U. R. von, aby zistil, ako reaguje.

Svedok C. W. pri výsluchu uviedol, že v sobotu ráno chceli ísť na chatu, keď mama začala plakať, lebo zistila, že zmizlo 7.000 Eur z domu. On o týchto peniazoch vôbec nevedel. Mama ich vybrala, pretože v piatok im operovali otca, bolo s ním zle. Išli to preto ohlásiť aj na políciu. Svedok uviedol, že chodil do školy na prax, nevie, či k nim niekto chodil, ale potom sa sestra C. priznala, že u nich bol U. R., že dokonca išla na WC, aj ju zavolal dole. Oni potom išli aj na spoločný byt, ktorý mal U. R. s jeho sestrou, tam ho ale nenašli. Našli tam fľaše drahého alkoholu. Nevie, či bol u nich pred týmto skutkom niekto na návšteve, pretože chodil do školy a na prax. Z rodiny vedeli o peniazoch iba mama a sestra. Sestra označila ako podozrivého U. R., pretože mu tú obálku s peniazmi ukázala. Ďalej uviedol, že pozná U. R., nevie, kde pracoval, hľadal si viaceré práce. Vzťah medzi U. R. a jeho sestrou C. nebol dobrý, nemiloval ju, bolo vo vzťahu aj násilie, mala modriny. Vedel o tom, že U. R. mal nejaké dlhy. Po spáchaní skutku

ho U. R. nekontaktoval. Sestra C. mu nepovedala, prečo ukazovala U. R. tie peniaze. Na priváte u U. R. sa pýtali na alkohol, ale ten, čo tam bol, neodpovedal. Svedkyňa C. W. pri výsluchu uviedla, že čo sa týka U. R., tie peniaze mu ukázala, pretože ho ľúbila, má s ním dieťa. Hovorila mu, že to sú peniaze aj pre ich malého. Potom dala obálku späť, U. R. držal malého na rukách a ona šla na WC, peniaze už potom nekontrolovala. U. R. povedal, že ide domov, aby mu spravila rožky. Videla ako odišiel okolo školy a niekomu telefonoval. Asi za 20 minút sa vrátil pre tie rožky, ale kázal jej, aby išla dole. Ona dole nechcela ísť, ale on ju presvedčil, dole s ním bola asi 10 - 15 minút. Byt nezamkla, byt má z obidvoch strán kľučku. Ona mala s U. R. vzťah taký, že ju podvádzal, preto od neho odišla. Tých 10 - 15 minút sa rozprávali o lekároch. O obžalovanom vie, že k nim prišiel pozrieť malého, keď sa narodil, nič bližšie. Obžalovaný u nich aj spal. Po skutku sa s U. R. stretla, mal veľký telefón, povedal jej, že ho má požičaný od kamaráta, ale klamal ju. Povedal, že peniaze nezobral, že ich zobral obžalovaný. Nepýtala sa, odkiaľ vedel obžalovaný o peniazoch. Je pravda, že dole pred domom ju U. R. zdržoval nezmyselnými otázkami. Svedkyňa C. W. ďalej uviedla, že o peniazoch v skrini vedela týždeň. V ten týždeň bol u nich U. R. na návšteve. Bol s ním aj obžalovaný, boli spolu v obývačke. Okrem týchto dvoch ľudí u nich nikto nebol, vie to, pretože je stále doma, na materskej dovolenke. V utorok U. R. o peniazoch nehovorila. O jeho dlžobách vie, ukazoval jej, že ich začína splácať, z peňazí, ktoré zarobí. Teraz pracuje. Ona mu dôverovala, ľúbila ho. Keď aj spolu žili, nemal peniaze, tak ju poslal aj k mame pre ne.

Svedok U. R. uviedol, že to bolo tak, že bol u bývalej priateľky C. W. za svojím synom. Ona mu potom ukázala, kde sú tie peniaze, potom odišiel z bytu, išiel do prenajatého bytu na J.. A. F. U.. Vtedy bol u neho obžalovaný, ktorý je jeho bratranec, aj s jedným kamarátom zo Š.. Povedal mu o tých peniazoch, na čo mu obžalovaný navrhol, že či ich nepôjdu zobrať. U. R. s tým súhlasil, dal sa nahovoriť, povedal mu, kde sú tie peniaze, obžalovaný vybehol hore do bytu, priateľka C. bola s ním pred bytovkou. Obžalovaný vošiel do bytu, zobral peniaze a išiel naspäť z bytu a odišiel tam, kde bývali, do prenajatého bytu. Byty sú od seba vzdialené asi 5 minúť cesty. Svedok R. obžalovanému povedal, že peniaze sú v skrini pod vecami, v obálke, v izbe jeho bývalej priateľky. Svedok najprv uviedol, že obžalovaný v tomto byte ešte nebol, povedal mu, kde to presne je, potom sa svedok na podklade otázky obžalovaného poopravil a uviedol, že obžalovaný s ním v byte bol v ten týždeň v utorok. Uviedol, že je to už dva roky dozadu, tak si to nepamätá presne. O tom, že sú v byte peniaze, sa dozvedel v ten deň (štvrtok X.X.XXXX), keď ich vzali. C. W. mu ich ukazovala, asi sa chcela s nimi pochváliť. Mal ísť vtedy na polikliniku do A. k doktorovi, nemal peniaze, asi preto mu ich ukázala. Sama mu navrhla, že mu požičia, lebo nemal peniaze na autobus. Peniaze mu ale nepožičala. Svedok U. R. ďalej uviedol, že nevedel, z akého dôvodu obžalovanému povedal, že sú v byte peniaze, nemal na to žiadny dôvod. Keď odišiel z bytu, vrátil sa potom naspäť za C. W. preto, aby ju vytiahol von, aby obžalovaný mohol zobrať tie peniaze. Obžalovanému to oznámil v tom prenajatom byte, vtedy tam bol aj s nejakým kamarátom, ktorý sa volá T. S. a býva v Š.. Tento kamarát to počul. S. u nich v byte občas spával, ale nechodil často. Prespal u nich asi dva tri krát. S peniazmi sa rozdelili rovným dielom v tom prenajatom byte, teda jeho podiel z krádeže bol 3.500,- Eur. Aj pri tom bol prítomný T. S.. Svedok ďalej uviedol, že veľkú časť peňazí minul. Boli to všelijaké veci na oblečenie, kúpil si mobil, platil z toho prenajatý byt v A.. Potom, ako si rozdelili peniaze, tak v byte nespali. S. vedel o tejto krádeži, nechcel žiadny podiel. Podľa svedka obžalovaný minul peniaze na oblečenie, telefón.

Na dotaz samosudcu ohľadne odstránenia rozporov vo výpovedi z prípravného konania svedok U. R. spresnil, že najprv išiel do bytu kvôli tomu, že mal ísť do A. na polikliniku, bol si zistiť autobusy na webe, ale bol tam hlavne za synom. Keď boli odcudzené peniaze, už sa tam nevrátil, C. W. mu dole priniesla vodu a chlieb. Do bytu už teda nešiel, bol na prízemí na chodbe, odprevadil ju k výťahu, videl ako nastupuje do výťahu a potom odišiel. Na dotaz poškodenej svedok uviedol, že obžalovanému presne opísal, kde sú peniaze. Dvere do bytu neboli zamknuté, z oboch strán je kľučka a keď chodil za priateľkou, hocikedy keď vybehla, dvere nezamykala. Zadné dvere na prízemí do bytovky boli otvorené. Svedok doplnil, že pred touto trestnou vecou nemal s obžalovaným žiadne konflikty. Na dotaz samosudcu uviedol, že poškodenej by chcel nejakú sumu zaplatiť a polovicu vráti určite. Od marca minulého roka je zamestnaný a zarába okolo 550 až 600 Eur. Na otázku samosudcu, prečo dosiaľ škodu neuhradil, svedok uviedol, že zo začiatku nemal také výplaty ako teraz, pracuje rok, až teraz má vyšší príjem.

Zo správy z XX.XX.XXXX o prešetrení rodinných a sociálnych pomerov obžalovaného vypracovanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v U., pracovisko W. (ďalej len úrad) vyplynulo, že rodičia obžalovaného sa v roku XXXX rozviedli, že obžalovaný spolu s ďalšími dvoma súrodencami bol

zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá ale v J. XXXX úradu oznámila, že má záujem umiestniť súrodencov obžalovaného do detského domova, nakoľko nie je schopná sa o deti postarať, keďže nemá zabezpečené bývanie, stratila prácu a nemá peniaze na živobytie. Otec detí taktiež má problémy s bývaním a žije túlavý život. Obžalovaný v tom čase býval po dohode s rodičmi u svojho bratranca U. R., ktorý sa o neho staral a živil ho. Obžalovaný si privyrábal brigádami. Obžalovaný sa kontaktuje so starými rodičmi a navštevuje ich. Starí rodičia žijú na ubytovni v W.. Jedná sa o rodinu sociálne odkázanú a málo podnetnú.

Obžalovaný bol do XX. J. XXXX žiakom SOS technickej v W., kde študoval odbor autoopravár mechanik, ale z dôvodu záškoláctva a porušovania školského poriadku bol v uvedený deň vylúčený zo štúdia. V škole mal problémy s disciplínou, s rešpektovaním príkazov učiteľov, neskoré príchody na vyučovacie hodiny, úteky z posledných vyučovacích hodín a rušil vyučovací proces. Jeho príprava na vyučovanie nebola žiadna. Nenosil si zošity, učebnice a učebné pomôcky. Dosahoval slabé vyučovacie výsledky. Obžalovaný bol riešený na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny od roku XXXX a to z dôvodu výchovných problémov, ktoré spočívali v tom, že v škole úmyselne ubližoval spolužiakom, bol agresívny, spolužiakom bral pomôcky, nepracoval na hodinách, bol nesústredený, nerešpektoval vyučujúcich a neskôr jeho výchovu už nezvládali ani rodičia doma. Z uvedeného dôvodu bol uznesením súdu umiestnený do Reedukačného centra P., kde bol umiestnený od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX. Po ukončení pobytu sa jeho správanie zlepšilo. Vážnejšie výchovné problémy u neho začali opäť v roku XXXX. Obžalovaného opísala správa ako osobu kamarátskej povahy, ľahko ovplyvniteľnú kamarátmi, nezodpovednú a neuvedomujúcu si následky svojho konania. Jeho správanie je ovplyvnené vo veľkej miere aj rodinným prostredím. Bližšie určiť stupeň rozumového a mravného vývoja nevedia.

Z relácií na obžalovaného súd zistil, že tento doposiaľ nebol súdne trestaný. Priestupkovo bol postihnutý jeden krát za priestupok proti verejnému poriadku (močenie na verejnosti). Z miesta bydliska bližšie hodnotený nebol.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XT/XX/XXXX súd zistil, že Okresná prokuratúra Piešťany podala XX. L. XXXX pod sp. zn. obžalobu na T. S., D. Q. J. V. Č. na skutkovom základe tam uvedenom, ktorý obžaloba právne kvalifikovala ako prečin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20, §194 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona a s prečinom poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20, § 245 odsek 1 Trestného zákona. Zo zápisnice o výsluchu obvineného D. Q. z XX.X.XXXX vyplynulo, že D. Q. sa k spáchaniu tohto skutku doznal a k osobe T. S. uviedol, že sú kamaráti už odmalička. Prokurátorka k tomu uviedla, že sa páchatelia doznali, lebo nemali inú možnosť, keďže ich pri skutku zachytila kamera.

K hodnoteniu dôkazov a k obhajobnej argumentácii obžalovaného

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Prihliadol pritom len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete výroku rozsudku. Priamym svedkom, ktorý obžalovaného usvedčuje, je U. R., ktorý bol za túto trestnú činnosti už právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany sp. zn. XT/XX/XXXX zo XX. L. XXXX, právoplatným XX. J. XXXX. Tento svedok ešte ako spoluobvinený od začiatku prípravného konania tvrdil, že obžalovaný túto krádež vykonal spolu s ním a podrobne popísal spôsob, akým obžalovaný vošiel do bytu poškodenej M. W., ďalej uviedol, ako mu predtým podrobne opísal, kde sa predmetná finančná hotovosť nachádza, že dvere do bytu nebudú uzamknuté, že na byte je z oboch strán kľučka a teda bez problémov sa do bytu vojde. Svedok U. R. bol poučený o následkoch krivej výpovede a krivého obvinenia a napriek tomu zotrval na týchto tvrdeniach. Výpoveď tohto svedka je podporená výpoveďou svedkyne C. W., ktorá uviedla, že U. R. o peniazoch prvý krát povedala až v deň ich krádeže, teda vo štvrtok X.X.XXXX, keď bol U. R. pozrieť ráno v byte svojho syna. Vtedy mu peniaze aj ukázala, potom U. R. z bytu odišiel a niekomu telefonoval, čo videla z okna, následne sa k nej vrátil, už ale nechcel ísť do bytu, ale požiadal ju, aby vyšla von pred bytovku a tu

ju zdržiaval rôznymi otázkami asi 10 - 15 minút. Tento časový úsek využil obžalovaný, zadným vchodom vošiel do bytovky a z nestráženého bytu odcudzil finančnú hotovosť vo výške 7.000,- Eur. Obžalovaný sa v byte orientovať vedel, nakoľko tento byt dva dni pred tým navštívil. Časový úsek 10 - 15 minút mu preto stačil k tomu, aby prehľadal izbu a skrine, ktoré mu predtým opísal svedok U. R. a našiel obálku s peniazmi. V tomto smere treba poukázať aj na výpoveď C. W., ktorá uviedla, že keď z bytu odchádzala dole za U. R., tak jej dieťa spalo a keď sa vrátila, dieťa bolo hore a plakalo. Podľa súdu to bol práve obžalovaný, ktorý pri prehľadávaní izby robil hluk a toto dieťa zobudil. Podľa názoru súdu bola obhajobná argumentácia obžalovaného vykonaným dokazovaním vyvrátená. Spôsob spáchania skutku predpokladal účasť najmenej dvoch osôb na tejto trestnej činnosti, pričom svedok U. R. podrobne popísal spôsob, akým ku krádeži hotovosti z bytu došlo a akú úlohu v tom zohral obžalovaný. Nedôveryhodne vyznieva argument obhajoby, že by si účasť obžalovaného na skutkovom deji svedok U. R. vymyslel len preto, aby znížil svoj podiel na náhrade škody. Tak či onak by totiž musel tento svedok poškodenej M. W. škodu nahradiť v celom rozsahu, pokiaľ by to žiadala. Bez ohľadu na to, či by bol k jej náhrade zaviazaný sám (ako jediný páchateľ), alebo spoločne a nerozdielne s obžalovaným, lebo solidárny záväzok (spoločne a nerozdielne) v praxi znamená, že poškodená M. W. si môže celú škodu vymáhať po ktoromkoľvek zo spolupáchateľov, teda eventuálne len od svedka U. R., u ktorého je vymoženie pravdepodobnejšie, lebo je zamestnaný, na rozdiel od obžalovaného. Ďalej treba poukázať na skutočnosť, že to bol práve svedok U. R., ktorý sa obžalovaného v J. XXXX ujal, nechal ho u seba bývať a živil ho, lebo inak by musel ísť obžalovaný do detského domova. Evidentne teda musel mať svedok U. R. k obžalovanému dobrý vzťah. O to menej potom možno uveriť obhajobnej argumentácii obžalovaného, že by mu tento svedok chcel úmyselne poškodiť tým, že ho krivoprísažne označí ako spolupáchateľa. Dôveryhodnosť svedka je navyše podporená tým, že tento svedok pred skutkom viedol riadny život (ktorú poľahčujúcu okolnosť mu súd priznal v trestnom rozkaze - pozn. súdu) po skutku sa snažil taktiež viesť riadny život, oženil sa, zamestnal sa, kým obžalovaný doposiaľ riadne zamestnaný nebol a medzičasom bola na neho podaná obžaloba za obdobnú trestnú činnosť, ku ktorej sa doznáva a ktorú mal spáchať spoločne s T. S.. V konečnom dôsledku preto súd obhajobnú argumentáciu obžalovaného vyhodnotil ako tendenčnú, produkovanú s cieľom vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. K odmietnutiu návrhov na vykonanie dokazovania Návrh, aby dokazovanie bolo doplnené o výsluch svedka T. S., súd vykonať odmietol. Tohto svedka obhajoba nenavrhla vypočuť ani v prípravnom konaní, ani po doručení výzvy podľa § 240 odsek 3, odsek 4 Trestného poriadku, pričom o následkoch s tým spojených bola riadne poučená. Tento dôkazný návrh preto považoval súd za účelový s cieľom oddialiť konečné rozhodnutie vo veci. Treba tiež poukázať na skutočnosť, že navrhovaný svedok T. S. je spolu s obžalovaným stíhaný v inej trestnej veci, kde mali ako spolupáchatelia spáchať obdobnú majetkovú trestnú činnosť, pričom títo dvaja sa poznajú a sú kamaráti už od malička. K právnej kvalifikácii konania obžalovaného Z hľadiska objektívnej stránky konanie obžalovaného opísané v skutkovej vete naplnilo zákonné znaky prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona (prisvojenie si cudzej veci zmocnením a spôsobenie väčšej škody na cudzom majetku) v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona (neoprávneného vniknutie do obydlia iného) spáchaných v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona (Ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám). Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie obžalovaného vo vzťahu k obom trestným činom ako konanie v priamom úmysle (obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom). K výroku o treste Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov mladistvým páchateľom uvedených v ust. § 97 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia. Pri ukladaní trestu, ochranného opatrenia alebo výchovného opatrenia treba prihliadať na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na jeho osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného činu a majú viesť k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali protiprávnym činom.

Pri hodnotení týchto kritérií súd poukazuje najmä na osobné, rodinné a sociálne pomery, z ktorých obžalovaný pochádza. Prostredie, v ktorom vyrastal, tak podľa súdu vo veľkej miere ovplyvnilo osobnosť obžalovaného i jeho konanie. Išlo o prostredie málo sociálne podnetné, otec žil túlavým spôsobom života, matka nemala finančné prostriedky na obživu detí, v dôsledku čoho bola nútená dať súrodencov obžalovaného do detského domova. Obžalovaného sa v tom čase, po dohode s jeho rodičmi, ujal práve svedok U. R.. Obžalovaný nedokončil strednú školu, chýba mu tak vzdelanie potrebné na získanie adekvátneho zamestnania, ktorým by si do budúcna zabezpečoval prostriedky na živobytie. Príležitostne si privyrábal na brigádach. A práve nedostatok finančných prostriedkov bol dôvod, pre ktorý spáchal súdený skutok. Súd tiež prihliadol na mieru, akou konanie obžalovaného prispelo k spáchaniu trestného činu, kde z vykonaného dokazovania je zrejmé, že sa na trestnej činnosti spolu s U. R. podieľali mierou rovnakou, každý plnil svoju úlohu. O rovnakej miere účasti potom svedčí aj fakt, že sa o zisk podelili rovným dielom. Obžalovaný spáchal dva trestné činy, preto mu súd ukladal úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. V tomto prípade je najprísnejšie trestným trestný čin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky. Keďže obžalovaný skutok spáchal ako mladistvý, táto trestná sadzba sa v jeho prípade znižuje na polovicu. Pri ukladaní trestu súd prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Ako priťažujúcu okolnosť súd vyhodnotil, že obžalovaný spáchal viac trestných činov - § 37 písmeno h) Trestného zákona. Pre úplnosť treba uviesť, že obžalovanému nebolo možné priznať poľahčujúcu okolnosť, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, nakoľko sa v minulosti dopustil priestupku proti verejnému poriadku a taktiež sa dopúšťal záškoláctva a porušoval školský poriadok, teda s ním v škole boli vážne výchovné problémy, čo viedlo už v roku XXXX k jeho umiestneniu do Reedukačného centra v Sološnici. Opätovne sa vážne výchovné problémy u neho objavili v roku XXXX, pričom XX.X.XXXX bol vylúčený zo štúdia. Za daného stavu nemožno konštatovať, že by pred spáchaním skutku viedol riadny život. V konečnom súčte tak u obžalovaného prevažoval pomer priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi, čo viedlo k modifikácii pôvodnej trestnej sadzby (3 - 18 mesiacov) postupom podľa § 38 odsek 4 a odsek 8 Trestného zákona, teda k zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu. V rámci takto modifikovanej sadzby (8 - 18 mesiacov) potom súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, teda na samej dolnej hranici modifikovanej trestnej sadzby. Výkon trestu odňatia slobody súd obžalovanému podmienečne odložil na skúšobnú dobu jeden rok, teda v dolnej tretine zákonného rozpätia (0 - 3 roky). Takto uložený trest považoval súd vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti spáchania skutku za dostatočný tak na nápravu obžalovaného, ako aj ochranu spoločnosti. Zároveň podľa názoru súdu uložený trest zodpovedá potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a je tak dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu u mladistvého páchateľa, ako ho má na mysli . K výroku o náhrade škody Poškodená M. W. si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škodu vo výške 7.000 Eur a navrhla, aby súd v odsudzujúcom rozsudku zaviazal obžalovaného k jej náhrade. Keďže bol obžalovaný uznaný za vinného, súd ho podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku zaviazal spoločne a nerozdielne s už právoplatne odsúdeným U. R. nahradiť poškodenej M. W. škodu vo výške 7.000 Eur. K tomu treba uviesť, že pôvodný výrok o náhrade škody obsiahnutý v trestnom rozkaze tunajšieho súdu zo XX. L. XXXX, sp. zn. XT/XX/XXXX, bol v dôsledku odporu obžalovaného zrušený aj vo vzťahu k U. R., preto súd opätovne zaviazal oboch spoločne a nerozdielne škodu poškodenej M. W. nahradiť.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok. V písomne (trojmo) podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé,

v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.