Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37Cpr-1-2011.pdf
PDF · 70.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-37Cpr/1/2011
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci žalobcu: C. I., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX, V., právne zastúpený JUDr. Jurajom Birošom, advokátom v Košiciach, so sídlom Rázusová 1, proti žalovanému: L., s.r.o., so sídlom W. 9, V., K.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Martinom Morochovičom, advokátom v Košiciach, so sídlom Garbiarska 2, v konaní o náhradu mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru v sume 31.081,08 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v sume 1.432,08 eura, titulom trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Martina Morochoviča, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Žalobca sa na základe žaloby podanej Okresnému súdu Košice II dňa 7.10.2011 domáhal náhrady mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru za obdobie od 5.10.2009 do 30.9.2011 v sume 31.081,82 eur.
Podaním zo dňa 12.11.2015 vzal žalobca svoj návrh na začatie konania späť v celom rozsahu a navrhol konanie zastaviť. Zároveň navrhol, aby súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov a v prípade, že by mal náhradu trov konania znášať žalobca súdu navrhol, aby ho s poukazom na ust. § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) na náhradu trov konania nezaviazal. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že žaloba o náhradu mzdy bola podaná dňa 7.10.2011, ešte pred samotným rozhodnutím súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, z dôvodu zamedziť premlčanie nároku žalobcu v prípade úspešnosti v spore. Okresný súd Košice II č.k. 42C/180/2009 zo dňa 7.5.2012 však návrh žalobcu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zamietol. Tento rozsudok okresného súdu bol Krajským súdom v Košiciach, rozsudkom č.k. 4Co/105/2012 zo dňa 18.9.2014 potvrdený a nadobudol právoplatnosť.
Podľa § 96 ods.1, 2 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Na základe nepochybnej vôle žalobcu konanie zastaviť a na základe vyššie uvedeného ustanovenia, súd konanie zastavil. Súhlas žalovaného súd nezisťoval, nakoľko k späťvzatiu došlo ešte pred začatím prvého pojednávania.
Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 2 a § 149 ods. 1 O.s.p., pretože súd dospel k záveru, že zastavenie konania zavinil žalobca a to tým, že zobral svoj žalobný návrh v plnom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Zo žalobcovho podania je zrejmé, že vzal svoj návrh späť z dôvodu, že žaloba, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru bola zamietnutá, čím odpadol dôvod na náhradu mzdy, a teda aj tohto konania.
Súd po zvážení okolností prípadu dospel k záveru, že na rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nie je možné použiť ust. § 150 O.s.p. Súd nepovažoval za hodnú osobitného zreteľa tú skutočnosť, že súd žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru zamietol počas prebiehajúceho konania o nároku na náhradu mzdy. Žalobca ako výlučný subjekt disponujúci predmetom konania, navyše zastúpený advokátom, mohol a mal zvážiť spôsob súdneho uplatnenia svojho nároku. Ak sa rozhodol podať žalobu o náhradu mzdy nečakajúc na výsledok súvisiaceho konania, resp. ak také dva nároky nepodal súčasne (tak aby boli prejedané v jednom súdnom konaní), nesie zodpovednosť za výsledok konania v podobe trov. Nejde teda o okolnosť, ktorú žalobca nemohol ovplyvniť. Súd posúdil aj majetkovú a sociálnu situáciu žalobcu podľa dokladov založených v spise a podľa samotného priebehu konania a zistil, že žalobca nie je v takej výnimočne zlej majetkovej situácii, ktorá by odôvodňovala, aby ho súd nezaviazal na náhradu trov konania. Majetková situácia žalobcu teda nezakladá podmienku takej výnimočnej situácie ani dôvodov osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali, aby súd pristúpil k aplikácii ust. § 150 ods. 1 O.s.p.
Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyčíslil trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 1.432,08 eura, ktoré pozostávali z troch úkonov právnej služby a 469,74 eura - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 21.11.2011, písomné podanie na súd vo veci samej (Vyjadrenie k žalobe o náhradu mzdy zo dňa 25.11.2011), písomné podanie na súd vo veci samej (Návrh na zamietnutie žaloby zo dňa 27.10.2014) + režijný paušál vo výške 22,86 eura (2x 7,41 eura za rok 2011, 1x 8,04 eura za rok 2014).
Súd priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia v uplatnenej výške, pričom pri určení sadzby tarifnej odmeny vychádzal v zmysle ust. § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. z výšky peňažného plnenia, ktorého sa právna služba týkala. Hodnota 1 úkonu právnej služby preto dosahovala výšku 469,74 eura.
Podľa ust. § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky má advokát právo aj na tzv. režijný paušál, ktorý za rok 2011 dosahuje výšku 7,41 eura a za rok 2014 dosahuje výšku 8,04 eura.
Súd teda úspešnému žalovanému priznal titulom odmeny a režijného paušálu sumu vo výške 1.432,08 eur, a to podľa § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 2 v spojení s § 13a ods. 1 vyhlášky za 3 úkony právnej služby á 469,74 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej dňa 25.11.2011, písomné podanie na súd vo veci samej dňa 27.10.2014) a režijný paušál za dva úkony právnej služby v roku 2011 á 7,41 eur a za jeden úkon právnej služby v roku 2014 vo výške 8,04 eur.
V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle § 204 ods. 1 O.s.p. na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.