Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-168-2015.pdf
PDF · 90.21 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/168/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. P., nar. XX.XX.XXXX., bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, dieťa rodičov: matky H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. K. X, B., štátna občianka SR a otec V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, Y., t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody G., štátny občan SR, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletú A. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, s účinnosťou od 02.05.2016.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. A. sumou 70 ,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 02.05.2016.
Súd n e u p r a v u j e styk otca s maloletou A..
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.11.2015 sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu tak, že žiadala otcovi dieťaťa určiť výživné v sume 70,- eur mesačne. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že s otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko otec dieťaťa je vo výkon trestu odňatia slobody. Uviedla, že je nezamestnaná, býva u svojich rodičov, poberá len rodinný prídavok na dieťa. Maloletá navštevuje škôlku, s nákladmi na dieťa jej pomáhajú jej rodičia. Otec dieťaťa je vo výkone trestu, sľúbil matke, že jej bude na dieťa prispievať jeho rodina, doposiaľ sa tak však nestalo.
Matka na podanom návrhu trvala. V priebehu konania upravila petit návrhu tak, že žiadala zveriť mal. Isabel do svojej osobnej starostlivosti a otcovi určiť výživné vo výške 70,- eur, s účinnosťou 02.05.2016. Zároveň žiadala neupravovať styk otca s maloletou. Otec sa k návrhu písomne vyjadril, uviedol, že v celom rozsahu súhlasí s návrhom matky. Súčasne požiadal súd, aby konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Keďže boli splnené podmienky dané v § 101 ods. 2 O.s.p., súd vec prejednal bez jeho účasti.
Zástupca kolízneho opatrovníka navrhol súdu zveriť mal. Isabel do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť výživné vo výške 70,- eur mesačne.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky a zástupcu kolízneho opatrovníka, rodným listom mal. dieťaťa, správami Sociálnej poisťovne, správami ÚPSVaR Malacky, potvrdeniami o príjmoch, ostatnými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Z rodného listu mal. dieťaťa súd zistil, že matkou dieťaťa je Milena Horváthová, nar. 13.06.1976, ako otec dieťaťa je uvedený Ľubomír Zubaj, nar. 17.06.1971.
Z výsluchu matky súd zistil, že trvá na svojom návrhu s tým, že žiada upraviť práva a povinnosti s účinnosťou od 02.05.2016. Matka uviedla, že nežiada úpravu styku otca s mal. A. z dôvodu, že otec dieťaťa sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Otec sa u matky na dieťa pravidelne informuje, sú spolu v telefonickom aj písomnom kontakte. Matka je t.č. nezamestnaná, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 55,- eur mesačne, poberá aj prídavok na maloletú. Maloletá A. navštevuje škôlku v mieste bydliska, v škôlke sa nestravuje, je zdravá. Matka aj s dieťaťom žijú v rodinnom dome u rodičov matky, dom je vo vlastníctve rodičov matky, títo pomáhajú aj s výchovou maloletej. Matka iné vyživovacie povinnosti nemá, má 2 dospelé deti z predchádzajúceho vzťahu, živia sa však už samé. Z výsluchu zástupcu kolízneho opatrovníka súd zistil, že sa v celom rozsahu pripája k návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. A.. Zo správ Úradu práce sociálnych vecí a rodiny mal súd preukázané, že matka poberá štátne sociálne dávky prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne, od 01.11.2015 je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, aktuálne vo výške 55,60,- eur mesačne. Otec nepoberá štátne sociálne dávky.
Z oznámenia ÚVTOS pre mladistvých R. zo dňa 29.03.2016 súd zistil, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody pracovne zaradený, pričom za obdobie od roku 2015 dosiahol priemernú čistú mzdu v celkovej výške 409,05 eur (celý rok 2015 sumár).
Z lustrácie v databáze ZVJS (Zbor väzenskej a justičnej stráže) súd zistil, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody od 21.10.2013, predpokladaný koniec trestu je určený na 01.03.2021.
Podľa § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. l Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že v zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine bol návrh matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu podaný dôvodne, a to vzhľadom na tú skutočnosť, že rodičia nežijú spolu v spoločnej domácnosti. Pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu súd prihliadol na záujem mal. Isabel a dospel k záveru, že bude v jej záujme, ak bude zverená do osobnej starostlivosti matky, t.j. toho rodiča, ktorý jej v súčasnosti starostlivosť zabezpečuje. Zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky zhodne navrhli aj obaja rodičia, pričom stanovisko otca bolo zistené prostredníctvom jeho písomného vyjadrenia k návrhu matky. Súd je toho názoru, že zverením maloletej Isabel do osobnej starostlivosti matky jej budú zabezpečené podmienky a predpoklady na jeho riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť, keďže otec maloletej sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, s predpokladaným koncom trestu až v roku 2021. Na základe uvedeného súd zveril maloletú Isabel do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
Súd má súčasne v zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine povinnosť určiť, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu. Matka žiadala výživné vo výške 70,- eur s účinnosťou od 02.05.2016. Otec sa k návrhu matky písomne vyjadril, pričom uviedol, že plne súhlasí s výživným na maloletú. Súd pri určovaní výšky výživného prihliadol na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda rodičov. Matka maloletej je nezamestnaná, poberá dávku v hmotnej núdzi v aktuálnej výške 55, 60 eur mesačne a ďalej poberá rodinné prídavky na maloletú. Matka si príležitosti privyrába na brigádach malé sumy. Matka býva spoločne s maloletou v rodinnom dome jej rodičov. Matka iné vyživovacie povinnosti nemá. Maloletá A. navštevuje MŠ v mieste svojho bydliska, je zdravým dieťaťom, v škôlke sa nestravuje. Maloletá nenavštevuje spoplatnené záujmové krúžky. Otec je vo výkone trestu odňatia slobody, kde je pracovne zaradený, priemerný mesačný príjem z pracovnej činnosti za rok 2015 mal vo výške 34,09 eur. Otec sa písomne vyjadril k návrhu matky s tým, že s požadovaným výživným súhlasí. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má súd zato, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným v sume 70,- eur mesačne, s účinnosťou od 02.05.2016 (účinnosť tak, ako žiadala matka dieťaťa) a že takto určená výška výživného zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam povinného, tak aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek. Súd má za to, že takto určeným výživným bude zabezpečená možnosť, aby mal. Isabel jednak rozvíjala svoje schopnosti, vlohy a záľuby a súčasne je potrebné, aby sa otec spolupodieľal aspoň po finančnej stránke na nákladov matky súvisiacich s jej starostlivosťou o mal. dieťa. Skutočnosť, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody, neodôvodňuje neurčiť výživné v takej výške, ako to určil súd, a to predovšetkým s prihliadnutím na to, že takto určená výška výživného je vzhľadom na vek dieťaťa a náklady spojené so starostlivosťou oň primeraná a odôvodnená. Otec vie o tom, že je otcom mal. A., a teda mal by si plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči vlastnému dieťaťu, resp. podieľať sa na nákladoch na výživu mal. dieťaťa. Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že výživné na mal. dieťa má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodičov.
Čo sa týka úpravy styku otca s mal. Isabel, súd nerozhodoval o úprave styku, nakoľko ani jeden s rodičov u uvedené nežiadal, otec sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, matka na základe uvedeného žiadala styk neupravovať.
Súd záverom dodáva, že podľa konštantnej súdnej judikatúry súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania ktorú nastolil, je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto súd svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len otec, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave, v troch vyhotoveniach. Matka a kolízny opatrovník sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)