Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-3931-1999.pdf
PDF · 77.93 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/3931/1999
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: Mesto Štúrovo so sídlom Mestský úrad Štúrovo, Námestie Slobody 1, Štúrovo, IČO: 00309303 proti povinnému: R. C., nar.XX.XX.XXXX, naposledy bytom S., G. XXX/XX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, o vymoženie 2136,63 eura a trov exekúcie, takto
rozhodol:
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje. II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ivančíkovi, Exekútorský úrad so sídlom Štefánikova 49, Nitra, odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 56,63 eura do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. III. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 11.01.2000 vydal tunajší súd na základe návrhu oprávneného a žiadosti exekútora poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ivančíka
Poverený súdny exekútor dňa 04.09.2014 doručil súdu žiadosť o zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože povinný zomrel dňa 15.01.2013 a konanie o dedičstve bolo tunajším súdom zastavené uznesením sp. zn. 16D215/2013-46 zo dňa 10.04. 2013 pre nemajetnosť poručiteľa (povinného). Doklady sú súčasťou exekútorského spisu, ktorý bol súdu predložený spolu so žiadosťou.
Súd zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16D215/2013 zistil, že povinný zomrel v priebehu exekučného konania, pričom dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť.
Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú, prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom práv a povinnosti a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ nezanechal žiaden majetok a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť poručiteľa. V prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel, pretože smrť bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie, ale preto, že nie je tu majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie (NS SR 6M Cdo 11/2011).
2
Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len „ExP“) konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa § 238 ods. ExP ustanovenia § 34 od.1 až 3, § 37 ods.4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods.3, § 58 ods.5, § 134 od.2, § 136 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.
V danom prípade exekučné konanie začalo 16.12.1999, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi (§ 36.ods. 2 ExP).
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) ExP exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa § 58 ods. 1 ExP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti fyzickej osobe, ktorá v priebehu konania zomrela a nemôže byť preto ďalej účastníkom konania, pričom v rámci dedičského konania záväzok voči oprávnenému neprešiel na žiadnu inú osobu, nakoľko povinný zomrel ako nemajetný.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1. písm. h) ExP z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Obdobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení 7MCdo 5/2011 zo dňa 13.5.2011 okrem iného konštatoval, že „... V tomto prípade však poručiteľka žiaden majetok nezanechala a dedičské konania bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. O.s.p. pre jej nemajetnosť. Dovolací súd sa preto stotožnil so záverom generálneho prokurátora, že exekučný súd mal konanie zastaviť správne z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm.h) Exekučného poriadku.) Prípadní dedičia nestúpili do žiadnych povinností poručiteľky, nakoľko tá bola nemajetná a preto použitie § 57 ods. 1 písm.g) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne. Následne okresný súd rozhodol nesprávne aj o trovách exekúcie, ktoré je povinný znášať oprávnený aj keď zastavenie exekúcie nezavinil, pokiaľ je exekučné konanie zastavené pre nemajetnosť povinnej (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku)...“
Podľa § 196 ExP v znení účinnom do 31.8.2005 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času . Podľa § 197 ExP v znení účinnom do 31.8.2005 náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa § 200 ods. 1 ExP v znení účinnom do 31.8.2005 trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa § 203 ods. 2 ExP v znení účinnom do 31.8.2005 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súdny exekútor si vyčíslil trovy pozostávajúce z odmeny a náhrady hotových výdavkov vo výške 72,56 eura v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Vyhláška“). 3
Podľa § 14 ods.2 Vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. V tejto časti súd po preštudovaní pripojeného spisu súdneho exekútora č. EX 761/99 priznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm.a) Vyhlášky vo výške 19,92 eura ( 3 hodiny exekučnej činnosti, prevzatie návrhu, kontrola návrhu, vytvorenie spisu, zapísanie do príslušných registrov á 45 minút, zaslanie zmluvy á 20 minút, prihlásenie pohľadávky 30.3.2000 á 10 minút, prihlásenie pohľadávky 18.4.2000 á 10 minút, zaslanie spisu á 45 minút, zaslanie vyúčtovania á 45 minút). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky za nasledovné úkony: upovedomenie o začatí exekúcie á 45 minút, exekučný príkaz á 30 minút. Pri tomto spôsobe výpočtu odmeny súdneho exekútora sa súd riadil tým, že keďže ani ExP ani Vyhláška neupravuje, čo treba považovať za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm.a), zrejme ide o úkony odlišné od úkonov stanovených v § 15 ods. 1 Vyhlášky. Priznanie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) aj písm. b) by znamenalo duplicitné priznanie odmeny za exekučnú činnosť.
Podľa § 14 odseku 1 písm. b) Vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. V tejto časti súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 6,64 eura za dva úkony á 3,32 eura podľa § 14 odseku 3 a § 15ods.1 § písm.a), písm. b) a písm. c) Vyhlášky (doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a doručenie exekučného príkazu na začatie exekúcie).
Podľa § 22 odseku (1) Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada 4
hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; pričom táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. V časti hotových výdavkov sa súd stotožnil so špecifikáciou súdneho exekútora a priznal mu náhradu hotových výdavkov vo výške 20,63 eura za preukázané poštovné náklady.
Súdny exekútor si navýšil odmenu o daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“). Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.8.2005 a citovaná vyhláška výslovne nezahŕňali do trov exekúcie DPH, ktorú bol exekútor povinný zaplatiť z náhrady nákladov za výkon exekučnej činnosti, pokiaľ bol platiteľom DPH. v § 196 (veta druhá) ExP je od účinnosti novely vykonanej zákonom číslo 341/2005 od 1.9.2005 ustanovené, že ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty, podľa prechodných ustanovení (§ 238 ods.1 ExP), konania začaté pred 1.9.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.8.2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Daná exekúcia začala dňa 16.12.1999, v súlade s § 196 ExP účinným do 31.8.2005, exekútorovi DPH nepatrí. Súd aj v konaní začatom pred 01.09.2005 exekútorovi priznal DPH, vychádzajúc z toho, že súdnemu exekútorovi vznikne daňová povinnosť až po právoplatnosti rozhodnutia súdu o trovách exekúcie a aj s poukazom na nález Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 31/04-30 zo dňa 17.12.2004. Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal exekútorovi daň z pridanej hodnoty vo výške 20%, t.j. 9,44 eura z odmeny 47,19 eura. Odmena a náhrada hotových výdavkov exekútora spolu činí 56,63 eura.
Exekučný poriadok zakotvuje pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať povinný (§197 ods. 1 ExP). Keďže v danom prípade povinný zomrel, teda neexistuje a logicky nemôže uhradiť trovy exekúcie, musel súd skúmať, či je daný dôvod pre uloženie povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému. Súd je toho názoru, že trovy exekúcie by mal znášať oprávnený a v zmysle § 203 ods. 2 ExP mu túto povinnosť uložil, nakoľko konanie bolo zastavené podľa § 57 ods. 1 písm.h) ExP. Ako vyplýva z predošlej časti odôvodnenia nemajetnosť povinného trvala v čase života povinného a uznesenie tunajšieho súdu, ktorým bolo dedičské konanie zastavené iba potvrdilo nemajetnosť povinného. Je preto nutné zhodnotiť danú situáciu tak, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a teda tieto má znášať v zmysle § 203 ods. 2 ExP oprávnený. V tomto prípade sa zavinenie oprávneného pre jeho vznik povinnosti nahradiť trovy exekúcie vôbec nevyžaduje, preto súd vo svojom rozhodnutí zaviazal oprávneného na náhradu nevyhnutných a účelne vynaložených trov exekúcie
O trovách konania účastníkov exekúcie súd rozhodol podľa § 251 ods.4 O.s.p. ku § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku).Podľa § 205 odsek 1, 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.
5
3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 odsek 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.