Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_9P-18-2014.pdf
PDF · 138.93 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/18/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Lečkom, vo veci starostlivosti o maloletého V. M., nar. XX. 3. XXXX, trvalé bydlisko Y. č. XX, občana Slovenskej republiky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, dieťa matky H. K., nar. XX. 4. XXXX, trvalé bydlisko Y. č. XX, občianky Slovenskej republiky, právne zastúpenej JUDr. Máriou Padalovou, advokátkou, so sídlom v Žiline a otca V. M., nar. XX. 2. XXXX, trvalé bydlisko L., ul. D. č. XXXX/XX, občana Slovenskej republiky, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Potockým, advokátom, so sídlom v Žiline, o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, na pojednávaní na Okresnom súde Žilina dňa 2. 5. 2016, takto
rozhodol:
Otec Ľuboš M., nar. XX. 2. XXXX, je povinný platiť zvýšené výživné pre maloletého V. M., nar. XX. 3. XXXX, zo sumy 50 EUR mesačne na sumu 135 EUR, od 1. 2. 2014 mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa.
N e d o p l a t o k na výživnom pre maloletého V. M., za obdobie 1. 2. 2014 do 30. 4. 2016 vo výške 2 295 EUR, je otec povinný splácať v mesačných splátkach po 50 EUR, splatných spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina, zo dňa 31. 5. 2010, sp. zn. 21 P 37/2010-33, v časti určeného výživného pre maloletého Ľuboša Chladného.
odôvodnenie:
Podaním zo dňa 20. 1. 2014, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 22. 1. 2014, sa matka maloletého dieťaťa domáhala, aby súd zvýšil výživné pre maloleté dieťa od 1. 2. 2014, zo sumy 50 EUR na sumu 180 EUR mesačne.
Návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo výživné pre maloleté dieťa určené v roku 2010 na sumu 50 EUR. Náklady na uspokojovanie oprávnených potrieb dieťaťa odvtedy podstatne vzrástli. Poukázala aj na nepriaznivý zdravotný stav maloletého dieťaťa.
Otec v písomnom vyjadrení zo dňa 3. 2. 2014, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 5. 2. 2014 uviedol, že so zvýšením výživného nesúhlasí. Jeho výdavky sú vyššie ako príjmy. V roku 2010 mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Musí sa starať aj o dieťa manželky, pretože jeho otec nepravidelne prispieva na jeho výživu. Vo vyjadrení uviedol svoj príjem ako aj mesačné výdavky.
______
Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní navrhla zvýšiť výživné na sumu 150 EUR od 1. 2. 2014. Poukázala na to, že od poslednej úpravy výživného prešlo 5 rokov, dieťa chodí do základnej školy, je žiakom 4. ročníka, z čoho vyplýva, že náklady sa zvýšili. Zvýšili sa v súvislosti so školou, školskými pomôckami, ktoré špecifikovala matka. Dieťa navštevuje ZUŠ - hra na gitaru, kde len poplatok je 50 € polročne. Ďalej bola matka nútená kúpiť gitaru, ktorá stála 90 €, puzdro na gitaru 15 €. Maloletý od 1. 9. 2015 navštevuje aj elektrický klavír v rámci ZUŠ, kde školné je 50 € polročne. Ďalej poukázala na náklady spojené s ochorením dieťaťa - DMO, kde pravidelne navštevuje ambulancie, a to neurológiu v Žiline, ortopédiu v Žiline, očnú ambulanciu - dve špecializované ambulancie, navštevuje ortopédiu v Banskej Bystrici každý 3 alebo 4 mesiac urológiu v Žiline, chirurgickú ambulanciu v Žiline a v Bytči. Navštevuje očné cvičenia dvakrát do mesiaca. S týmito návštevami sú spojené náklady na lieky a zdravotné pomôcky, ale takisto náklady spojené s dopravou maloletého.
Každý rok maloleté dieťa chodí na liečenie do Kováčovej, kde matka tiež dopláca liečebné náklady. Maloleté dieťa nosí okuliare, kde náklady v roku 2014 predstavovali 100 € a v roku 2015 35 €. Čo sa týka zmeny pomerov na strane matky, tam tiež došlo k zmene pomerov, a to v tom zmysle, že matka je t. č. na rodičovskej dovolenke a od 1. 5. 2015 poberá 210 € rodičovský príspevok a tiež matka má ešte jednu vyživovaciu povinnosť - dňa 5. 10. 2014 sa jej narodila dcéra Monika. Býva v spoločnej domácnosti s manželom, dcérou a maloletým synom.
Má za to, že aj napriek tomu, že matka poberá prídavok na dieťa vo výške 160 € z Nemecka, toto je štátna dávka, čo nemá vplyv na výživné a druhé dieťa, ktoré má otec s terajšou manželkou, poberá také istý prídavok na dieťa.
Terajšia manželka otca dieťaťa má dieťa z predchádzajúceho manželstva a aj na toto dieťa poberá prídavok z Nemecka vo výške 160 €.
Otec pracuje ako stavbár a zahraniční od roku 2010. Styk sa realizuje vo veľmi malom rozsahu, matka sa v značnej miere podieľa na výchove a výžive mal.
Navrhovateľka - matka vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, naposledy bolo určené výživné v júni 2010 na sumu 50 € mesačne. Otec na výživnom nemá dlh, stretáva sa so synom jeden až dvakrát za dva mesiace. Zoberie si ho od piatku do nedele, niekedy od štvrtka do pondelka, závisí to do toho, či sú prázdniny.
Niekedy si od otca syn donesie sladkosti. Naposledy mu otec kúpil v roku 2013 bundu a topánky.
Sú jej vyplácané rodinné prídavky z Nemecka, kde otec pracuje, vo výške 164 € mesačne. Inak otec na syna ničím neprispieva.
Od júna 2010 došlo na strane maloletého dieťaťa k nasledovným zmenám:
V októbri 2010 chodil syn do škôlky, kde výdavky s tým spojené boli asi 20 €. Do školy nastúpil v septembri 2011 - do prvej triedy. V súčasnosti navštevuje 4. ročník ZŠ.
Zdravotné postihnutie má dieťa od narodenia (mozgovú obrnu). Syn navštevuje viacero ambulancií a oproti roku 2010 pribudla v roku 2012 návšteva očných ambulancií. Od roku 2012 syn začal chodiť na očné cvičenie. Výdavky spojené s návštevou zdravotníckych zariadení v roku 2010 boli mesačne asi 80 € mesačne (cestovné, parkovanie, manželovo voľno, ortopedické topánky, pomôcky). V roku 2012 vzrástli tieto výdavky aj v súvislosti s tým, že syn začal navštevovať očné ambulancie a začal chodiť na očné cvičenie na sumu 100 €. V roku 2014 to bolo 100 € až doteraz (parkovné, výdavky na cestovné, používajú motorové vozidlo, ktoré patrí do BSM, ortopedické topánky). V týchto 100 € sú aj zdravotné pomôcky, poplatky u lekára, syn začal užívať vitamíny od leta 2015, odporučil to obvodný lekár - za vitamíny zaplatí 6 € mesačne. Iné lieky syn neužíva. Syn máva bežné ochorenia dva až trikrát do roka, vtedy zaplatí do 10 €. Syn navštevuje kúpele Kováčová, v roku 2010 za tieto kúpele zaplatila 150 €, táto suma sa zvýšila v roku 2015 o 12 € (162 €). V Kováčovej bol maloletý syn naposledy v októbri 2015 na
23 dní. S týmto pobytom mala výdavky asi 300 EUR. Do týchto výdavkov patria náklady na cestovné. Každý týždeň ho museli navštíviť, vymeniť veci a podobne. Ďalej zaplatili za stravu na celý pobyt 50 EUR. Sumu 20 EUR zaplatila za plávanie, čo mal indikované od ošetrujúcej lekárky v Kováčovej. Dňa 16.3.2016 synovi operovali oči, prišívali mu vonkajšie svaly v oku. V nemocnici bol jeden deň. Náklady s tým mali asi 100 EUR. Patria tam náklady na cestovné 3 krát, pred operáciou museli ísť k odbornému lekárovi a potom na samotný zákrok. Za zákrok neplatili.
Nad 100 € mesačne za zdravotnú starostlivosť je ešte potrebné pripočítať sumu 15 € za očné cvičenia od roku 2012. Iná zdravotná starostlivosť nepribudla, ani sa nezvýšili výdavky.
Ostatné výdavky sa pre syna v roku 2014 a 2016 v podstatne nemenili a oproti roku 2010 sa zmenili nasledovne:
Výdavky na stravu boli v roku 2010 asi 100 € mesačne (doma plus škôlka), hygienické a iné základné potreby 5 €, oblečenie asi 35 €. Iné výdavky so synom v roku 2010 nemala.
Výdavky v roku 2014 a 2016 boli nasledovné: strava 120 € mesačne (doma a škola), oblečenie 20 €, hygienické a iné základné potreby 20 €, mobil 2 €, výdavky v škole 10 €, syn navštevuje ZUŠ - hrá na gitaru, kde polročne platí 50 €, navštevuje ju od septembra 2014. Hra na keybord - od septembra 2015 kde sa platí tiež 50 € polročne. Cestovné do školy 15 € mesačne. Iné záujmy, s ktorými boli spojené výdavky syn nemá. Iné výdavky so synom nemá.
Syna čaká urologická operácia asi koncom tohto roka a ešte jedna operácia v druhom polroku 2016 - očná operácia. Tam budú výdavky na cestovné a výdavky na stravu v nemocnici. K iným zmenám na strane syna nedošlo.
Na strane matky došlo k týmto zmenám:
Dňa 2. 11. 2012 uzavrela manželstvo. V roku 2010 so synom bývala u svojich starých rodičov. V roku 2010 pracovala ako čašníčka a jej čistý mesačný príjem bol asi 330 € mesačne. Od 5. 9. 2012 pracuje ako obchodný manager PD partner a čistý mesačný príjem bol asi 750 €. Iné príjmy nemala. Bývala u starých rodičov do 2012 v rodinnom dome, prispievala im sumou 130 € mesačne. V roku 2012-2013 bývala u rodičov terajšieho manžela. Manželovým rodičom dávala spolu 150 € mesačne. V máji 2013 sa nasťahovali do rodinného domu, ktorý si kúpili od manželovho otca za sumu 1 €. V tom dome býva s manželom, maloletý syn Ľubomír a Monika - dcéra pochádzajúca z druhého manželstva, ktorá sa narodila dňa 5. 10. 2014. Zobrali si s manželom hypotekárny úver vo výške 30 tis. €, celú sumu investovali do rekonštrukcie domu, mesačne splácajú 180 €. Teraz je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 210 EUR. Poberá rodičovský príspevok plus prídavky 250 €. Iný príjem nemá. Manžel je živnostník v oblasti skladového hospodárstva, jeho čistý mesačný príjem je asi 750 - 800 €. Inú vyživovaciu povinnosť nemá, ani jej manžel. K iným zmenám nedošlo.
Právny zástupca otca na pojednávaní navrhol návrh matky v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na Zákon o rodine kde sú uvedené dve základne podmienky na to, aby bolo možné zvýšiť výživné, a to zmena pomerov na strane oprávneného ale aj zmena pomerov na strane povinného. Matka maloletého dieťaťa uzatvorila manželstvo a má kompletnú rodinu a jej terajší manžel je povinný prispievať na náklady rodiny. Terajší manžel matky je povinný prispievať aj na náklady maloletého Ľuboša. Zdravotný stav maloletého Ľuboša trvá od narodenia, tam k zmene nedošlo. Otec maloletého dieťaťa sa tiež oženil.
Otec má z terajšieho manželstva dieťaťa, ktoré má tiež zdravotné problémy. Poukázal na výdavky otca a na výplatné pásky otca, ako aj doklad, z ktorého vyplýva, že otec poberal nemocenské vo výške asi 800 EUR mesačne. Otec má dve vyživovacie povinnosti na dve deti. Otec chodí domov raz za 6 týždňov. Zamestnávateľ mu približne dopláca na cestovné 50 EUR.
Navrhol vykonať šetrenie pomerov u otca jeho dvoch detí, teda dieťa, ktoré pochádza z jeho manželstva, ale aj dieťa, ktoré pochádza z predchádzajúceho manželstva jeho manželky, pretože treba posudzovať aj tieto skutočnosti a výdavky na tieto deti, pretože postavenie týchto detí je rovnocenné. Poukázal na to, že otec platí výživné 50 EUR + matke sú poukazované rodinné prídavky vo výške 180 EUR, keďže otec je zamestnaný v Nemecku. Ak aj matka poľa Zákona o rodine prispieva takouto sumou, tak má za
to, že takto stanovené výživné je postačujúce na vykrytie všetkých potrieb maloletého dieťaťa. O dieťa, v súvislosti s nákladmi jeho ochorenia, je zo strany štátu postarané perfektne.
Otec vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v roku 2010 bol živnostník v oblasti stavebníctva, jeho čistý príjem bol asi 600 - 650 €. Podnikal do roku 2012. Skončil podnikať lebo, nemal zákazky. Od augusta 2012 sa zamestnal v Nemecku ako montér na riadny pracovný pomer s čistým mesačným príjmom 1.500 €, v čom sú aj diéty. Iný príjem nemá. Dvíha v práci ťažké bremená, tak má poškodenú chrbticu od roku 2014. Zmenenú pracovnú schopnosť nemá. O invalidný dôchodok nepožiadal.
V júli 2013 uzavrel manželstvo, narodil sa mu syn Filip v októbri 2010. Od septembra 2010 bývajú v spoločnej domácnosti s terajšom manželkou. V máji 2010 býval u rodičov a prispieval im na bývanie 200 €. V septembri 2010 sa odsťahoval k terajšej manželke do podnájmu, kde bývame doteraz. Ide o 2-ikzbový byt, kde platíme nájomné spolu s energiami 300 € mesačne, od roku 2010 až doteraz.
Manželka bola v roku 2010 nezamestnaná, potom na materskej a rodičovskej dovolenke. Od skončenia rodičovskej dovolenky v roku 2013 je manželka nezamestnaná a je evidovaná na Úrade práce. Nepoberá žiadne dávky. Má teda vyživovacie povinnosť k 2 maloletým deťom.
Má vo výlučnom vlastníctve motorové vozidlo Škoda Octavia rok výroky 2001, iný majetok nemá.
V roku 2010 boli jeho osobné výdavky asi 550 €. V roku 2014 výdavky vzrástli na sumu 600 €. Cestovné do práce v Nemecku je mesačne asi 300 - 350 €, domov chodí 1-krát mesačne na dva dni. Výdavky spojené s maloletým Filipom sú mesačne asi 80 €. Manželka má osobné výdavky 200 € mesačne, má dieťa z predchádzajúceho manželstva, ktoré má 11 rokov. Súdom bolo určené výživné 66 €, otec výživné platí. Manželka nedala návrh na zvýšenie výživného. Podieľa sa na výžive aj tohto dieťaťa sumou asi 100 € mesačne.
Od augusta 2014 do mája 2015 bol práceneschopný, poberal nemocenské v Nemecku mesačne 800 €.
Syna od augusta 2015 nevidel, lebo mu ho matka nedala, dovtedy jeden až dvakrát mesačne na víkend. Vždy mu kupuje stravu, oblečenie, ktoré má u neho doma, lebo matka zakázala nosiť od neho oblečenie. Dieťaťu kupuje aj hračky.
Z obdobia, keď bol živnostník, si neplatil zdravotné ani sociálne poistenie, celkový dlh činí zhruba asi 30 tis. €, táto suma je vymáhaná exekučne a mesačne mu exekútor zráža 650 - 700 € mesačne. Exekútor mu zráža aj v prospech mobilných operátorov, VÚB banky. Ako živnostník mal debetnú kartu a úver vo VÚB je 4 tis. €. Voči mobilným operátorom má dlh asi 1.400 €.
Maloletý Filip je alergik, má problém so železom v krvi, mesačne doplácajú za lieky asi 15 €. K iným zmenám oproti roku 2010 nedošlo.
Kolízna opatrovníčka vo výpovedi na hlavnom pojednávaní navrhla zvýšiť výživné na sumu minimálne 135 EUR od 1.2.2014.
Súd na pojednávaní vykonal aj nasledovné listinné dôkazy preukazujúce predovšetkým príjmy a výdavky matky a otca maloletého dieťaťa, ich majetkové pomery, ich sociálny status, ako aj náklady spojené s výchovou a výživou maloletého dieťaťa.
Súd sa na pojednávaní oboznámil s obsahom spisu Okresného súdu Žilina, sp. zn. 21 P 37/2010 a najmä s rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 30. 1. 2010, sp. zn. 21 P 37/2010-37.
Toto rozhodnutie je dôležité najmä z toho dôvodu, aby súd mohol porovnať pomery účastníkov konania v čase predchádzajúcej úpravy výšky výživného a prípadnú zmenu pomerov, na ktorú poukazovali účastníci konania.
Z uvedeného civilného spisu a rozsudku vyplývajú nasledovné skutočnosti:
Matka maloletého dieťaťa bola v roku 2009 zamestnaná vo firme ESAP-SK, s.r.o., so sídlom v Žiline, s čistým mesačným príjmom cca 307 EUR.
Otec maloletého dieťaťa podnikal, za rok 2008 podal daňové priznanie s príjmami 353 920 SK a výdavkami 216 352 Sk. Za rok 2009 daňové priznanie nepodal. Otec vo výpovedi na pojednávaní dňa 31. 5. 2010 uviedol, že jeho čistý príjem z podnikania je mesačne 400 EUR. Matkin príjem bol 200 EUR mesačne netto. Inú vyživovaciu povinnosť vtedy nemali.
Ďalšie relevantné skutočnosti (napr. výdavky účastníkov konania, osobitne maloletého dieťaťa) zo spisu nevyplývajú.
Zo sobášneho listu z č. l. 120 vyplýva, že otec maloletého dieťaťa uzavrel dňa 27. 7. 2013 manželstvo a rodný list preukazuje, že samu dňa 20. 10. 2010 narodil syn Filip.
Súd sa oboznámil s listinami, preukazujúcimi exekučné konanie, kde povinným je otec maloletého dieťaťa a oprávnenými Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina, Union zdravotná poisťovňa, s oznámením o podaní žaloby na otca zo dňa 27. 5. 2013.
Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že otec ukončil činnosť k 22. 9. 2012.
Zo správ ÚPSVaR Žilina, pracovisko Bytča vyplývajú nasledovné skutočnosti:
matka poberala v rozhodnej dobe prídavky na maloleté dieťa, matka ani otec nepoberali štátne sociálne dávky, náhradné výživné, rodičia maloletého dieťaťa neboli v rozhodnej dobe evidovaní ako uchádzači o zamestnanie, manželka otca dieťaťa - Lucia Chladná, je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie od 1. 2. 2014.
Z lekárskej správy zo dňa 8. 2. 2016 vyplýva, že otec dieťaťa bol od 5. 8. 2014 do 22. 5. 2015 dočasne práceneschopný.
Príjem matky bol v období od januára 2013 do decembra 2013 vo výške od 512,04 EUR do 1549,07 EUR, v roku 2014 mala matka príjem za celý rok 2 840,29 EUR.
Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina vyplýva, že matka poberala v roku 2014 nemocenské, ošetrovné a materské v celkovej výške 6 980,60 EUR.
Súd sa oboznámil aj s výdavkami pre maloleté dieťa, ktoré uviedla matka v písomných podaniach a ku ktorým sa vyjadrila na pojednávaniach.
Predložené lekárske správy a pojednávania preukazujú zhoršený zdravotný stav maloletého dieťaťa.
V predloženom písomnom skutkovom a právnom stanovisku právneho zástupcu otca zo dňa 16. 10. 2015, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 20. 10. 2015 právny zástupca otca navrhol návrh matky v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že jeho náklady sú vyššie, ako mesačný príjem. V roku 2010 mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť a v roku 2013 uzavrel manželstvo. Stará sa aj o syna, pochádzajúceho z prvého manželstva manželky. Jeho mesačný príjem v Nemeckej spolkovej republike je 1500 EUR a po uhradení nákladov mu zostane 900 EUR. Poukázal na svoje výdavky, osobitne na zrážky vykonávane exekučne. Matke dieťaťa sú vyplácané prídavky na dieťa z Nemeckej spolkovej republiky vo výške 230 Eur mesačne. Navrhovateľka návrhom sleduje len vykompenzovanie nedostatok finančných prostriedkov, pričom jej nejde o blaho dieťaťa.
Z lekárskej správy vyplýva, že O.ý má od útleho veku opakované zápaly dýchacích ciest a chudokrvnosť, musí navštevovať odborné ambulancie, čo si vyžaduje zvýšené náklady.
Z pracovnej zmluvy otca z č. l. XXX až 272 vyplýva druh práce otca - montér a jeho mzda - 8,20 EUR/ hodina brutto. Zamestnancovi sú vyplácané aj príplatky a príspevky. Súd nebral do úvahy listiny v nemeckom jazyku, ktoré otec nepreložil do štátneho jazyka.
Z daňového priznania otca za rok 2014 vyplýva, že jeho príjem bol 13 453,66 EUR a výdavky 2 714/28 EUR a za rok 2013 príjem 29 412 EUR.
Súd sa oboznámil aj s daňovými priznaniami manžela matky za rok 2013 a 2014.
_______
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 120 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP), vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, hoci ich účastníci nenavrhli.
Podľa § 125 OSP a dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
_______
Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom matky, otca a kolíznej opatrovníčky a oboznámením obsahu listinných dôkazov.
Podľa § 132 OSP súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 154 ods. 1 OSP je pre rozsudok rozhodujúci právny stav, v čase jeho vyhlásenia.
Keďže výživné pre maloleté deti predstavuje opakujúce sa dávky, súd v súlade s ustanovením § 154 ods. 2 OSP mohol uložiť povinnému povinnosť i na plnenie dávok, ktoré sa stanú zročnými len v budúcnosti. ______
Na úvod súd konštatuje, že nebol oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného pre maloleté dieťa v júni 2011, pretože by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného rozhodnutia.
Súd preto v rámci dokazovania najskôr skúmal, či došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, t.j. otca, matky a maloletého dieťaťa, a to od predchádzajúcej úpravy výživného do času rozhodovania o návrhu matky na zvýšenie výživného, teda či je vôbec oprávnený vec výšky výživného opätovne prejednať.
Zmena pomerov (ako hmotnoprávny základ pre nové rozhodnutie o výške výživného) nemusí byť podstatná. Na druhej strane musí byť tak závažná (kvalifikovaná), aby bolo možné konštatovať, že pôvodné rozhodnutie pri takto zmenených pomeroch neobstojí. Je potrebné prihliadnuť na rozsah, časové trvanie ale aj všetky ostatné okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, v porovnaní s ich pomermi v čase skoršieho rozhodnutia.
Pri posudzovaní zmeny pomerov súd prihliadol aj na vývoj životných nákladov (objektívna okolnosť) od určenia výšky výživného skorším rozhodnutím, spolu s inými dôvodmi (subjektívnymi okolnosťami na strane účastníkov konania).
Na základe vykonaného dokazovania (zameraného na skúmanie zmeny pomerov a ich porovnávanie) mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav veci:
Zmena pomerov na strane matky:
Matka mala v čase určenia výživného príjem vo výške 200 EUR mesačne, o 5. 9. 2012 pracuje ako obchodný manager PD partner a čistý mesačný príjem má asi 750 €. Teda došlo k podstatnému zvýšeniu príjmu.
V roku 2012 uzavrela manželstvo, dňa 5. 10. 2014 sa jej narodila dcéra Monika, pribudla jej teda ďalšia zákonná vyživovacia povinnosť. Teraz je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 210 EUR. Otec platí výživné 50 EUR a poberá prídavky na maloletého V. vo výške asi 180 EUR.
Matka bývala v roku 2010 u starých rodičov do 2012 v rodinnom dome, prispievala im sumou 130 € mesačne. V roku 2012-2013 bývala u rodičov terajšieho manžela. Manželovým rodičom dávala spolu 150 € mesačne. V súčasnosti bývajú s manželom v rodinnom dome. Manžel je živnostník s príjmom 750 - 800 €.
K iným zásadným zmenám na strane nedošlo
Zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa:
V októbri 2010 chodil syn do škôlky. Zdravotné postihnutie - mozgovú obrnu - má od narodenia. Pribudli mu však ďalšie ochorenia a náklady na zdravotnú starostlivosť sa zvýšili, vrátane poplatkov v kúpeľoch v Kováčovej. Syn nastúpil do 1. triedy základnej školy septembri 2011. Celkové výdavky na dieťa v roku 2010 matka ustálila na sumu 240 EUR (v tom zdravotná starostlivosť 80 EUR).
V rozhodnom období od roku 2014 do mája 2016 sa výdavky pre maloleté dieťa zvýšili na cca 350 EUR až 400 EUR. Zvýšili sa výdavky na stravu, oblečenie, pribudli výdavky v škole, výdavky súvisiace s voľnočasovými aktivitami dieťaťa, cestovné do školy a podstatne vzrástli výdavky spojené s poskytovaním lekármi indikovanej zdravotnej starostlivosti.
Matka výdavky pre dieťa podrobne popísala, preukázala ich listinnými dôkazmi a súd o druhu a výške výdavkov nemal pochybnosti. Otec tieto výdavky v zásade nespochybňoval, okrem výdavkov na zdravotnú starostlivosť.
K iným zásadným zmenám u maloletého dieťaťa nedošlo.
Zmena pomerov na strane otca:
Otec bol v roku 2010 bol živnostník v oblasti stavebníctva, jeho čistý príjem bol asi 400 EUR (taký príjem uviedol na pojednávaní konanom dňa 31. 5. 2010), na pojednávaní v predmetnej veci uviedol sumu 600 - 650 €. Od augusta 2012 sa zamestnal v Nemecku ako montér na riadny pracovný pomer s čistým mesačným príjmom 1.500 €, v čom sú aj diéty. Došlo teda k výraznému nárastu príjmov otca. Otec dieťaťa bol od 5. 8. 2014 do 22. 5. 2015 dočasne práceneschopný, nemocenské poberal vo výške cca 800 EUR.
V júli 2013 uzavrel manželstvo, narodil sa mu syn O. v októbri 2010. Pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu. V máji 2010 býval u rodičov a prispieval im na bývanie 200 €, v súčasnosti má výdavky na bývanie 300 EUR mesačne - býva v prenajatom byte s manželkou, dieťaťom pochádzajúcim z manželstva a dieťaťom, ktoré pochádza z predchádzajúceho manželstva jeho manželky. Jeho manželka je aktuálne nezamestnaná.
V roku 2010 boli jeho osobné výdavky asi 550 €. V roku 2014 výdavky vzrástli na sumu 600 €. Výdavky spojené s maloletým Filipom sú mesačne asi 80 €. Má náklady v súvislosti so zhoršením jeho zdravotného stavu. Manželka má osobné výdavky 200 € mesačne. Manželka má dieťa z predchádzajúceho manželstva, ktoré má 11 rokov. Súdom bolo určené výživné 66 €, otec výživné platí. Od augusta 2014 do mája 2015 bol práceneschopný, poberal nemocenské v Nemecku mesačne 800 €.
K iným zásadným zmenám u otca nedošlo.
_______
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, zmena výšky výživného je možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Pri zmene pomerov súd vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Na základe vykonaného dokazovania potom súd uzavrel, že oproti stavu, keď súd určil výživné v máji 2010 pre maloleté dieťa, došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania a taktiež aj k zvýšeniu životných nákladov.
Následne súd (potom, ako mal preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili), rozhodoval o zmene výšky výživného, ktoré je povinný platiť otec maloletého dieťaťa k rukám matky.
Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu (miera tejto povinnosti) má kvalitatívnu a kvantitatívnu stránku. Kvalitatívna stránka je u obidvoch rodičov v zásade rovnaká. Rozdiely v kvantite sú určované v závislosti od schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča, ktoré sa posudzujú individuálne. Tieto kritéria súd skúmal u obidvoch rodičov napriek tomu, že výživné sa určovalo len voči jednému z nich.
Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu (miera tejto povinnosti) má kvalitatívnu a kvantitatívnu stránku. Kvalitatívna stránka je u obidvoch rodičov v zásade rovnaká. Rozdiely v kvantite sú určované v závislosti od schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča, ktoré sa posudzujú individuálne. Tieto kritéria súd skúmal u obidvoch rodičov napriek tomu, že výživné sa určovalo len voči jednému z nich.
Napriek tomu, že právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletým deťom nie je postavená na tzv. „objektivizácii výživného“ v zmysle paušalizácie výšky výživného (napr. Bronislava Pavelková, Zákon o rodine C.H. Beck, Praha 2001, str. 460), súd vychádzal pri určení výšky výživného (aj pri úprave výšky výživného) zo všeobecných kritérií, a to:
· odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, · schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, · právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni každého rodiča a súčasne · prihliadol na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará,
ktoré posúdil a vyhodnotil na základe vykonaného dokazovania.
Výživné má spotrebný charakter. Slúži na uspokojovanie základných potrieb, akými sú ošatenie, bývanie, kultúrne, vzdelávacie, športové, rekreačné potreby, je to zabezpečovanie všetkých životných potrieb nevyhnutných pre všeobecný telesný a duševný rozvoj, pre prípravu na uplatnenie sa v živote (rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 9CoP/50/2009).
Práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov vynakladá na dieťa, tvorí materiálne hodnoty, zodpovedajúce príspevku druhého rodiča, ktorý ich poskytuje v peniazoch a uspokojovanie potrieb detí touto formou, vyžaduje platby druhého rodiča. Matka sa v rozhodnej dobe starala bez pomoci otca.
Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, musí byť vždy vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov, aby všetky možné potreby, ktoré možno dieťaťu poskytnúť, boli zabezpečené výživným. (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 14 Co 123/2008).
Pri určovaní výšky výživného pre maloleté dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, vzdelaním, pracovnou skúsenosťou a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov. U otca sú zárobkové možnosti a schopnosti ďaleko lepšie ako u matky, ktorá sa musela o dieťa starať do 6. rokov (pre jeho nepriaznivý zdravotný stav).
Povinnosťou každého rodiča je povinnosť korigovať svoje výdavky tak, aby predovšetkým mohol plniť vyživovaciu povinnosť, vyplývajúcu mu zo zákona (uznesenie Krajského súdu Žilina, sp. zn. 9 CoP 71/2008).
Výživným sa neprispieva len na stravu, ako si to vysvetľujú niektorí viazaní touto povinnosťou, ale „výživou“ dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, bývanie na internáte, ale aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa.
Súd pri určovaní vyživovacej povinnosti prihliadol aj na to, že maloleté dieťa žije s matkou v spoločnej domácnosti, ktorá sa o neho osobne stará.
Súd nepovažoval za potrebné osobitne šetriť pomery u otca dieťaťa a osobitne zamerané na jeho syna Filipa a dieťa jeho manželky, pretože predmetom tohto konania bolo rozhodovanie o zvýšení výživného maloletého V.. Nerozhodoval o zverení detí ani o styku rodičov s deťmi, kde je šetrenie pomerov v rodinách opodstatnené.
Matka na pojednávaní požiadala o zvýšenie výživného na sumu 150 EUR mesačne od 1. 2. 2014 a dlžné výživné splácať v mesačných splátkach po 30 EUR. Kolízna opatrovníčka navrhla zvýšiť výživné na sumu 135 EUR od 1. 2. 2014 a dlžné výživné splácať v mesačných splátkach po 30 EUR.
K námietkam, ktoré uvádza otec, pre ktoré navrhol návrh na zvýšenie výživného zamietnuť, súd uvádza nasledovné:
K skutočnosti, že otcovi pribudla jedna vyživovacia povinnosť súd uvádza, že otec vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti musí zvážiť, či si založí novú rodinu a bude mať ďalšie deti. To, že mu pribudla vyživovacia povinnosť, nemôže byť na úkor skôr narodeného dieťaťa. Nie je pravdou, že otec musí prispievať aj na výživu dieťaťa manželky z prvého manželstva. Voči tomuto dieťaťu vyživovaciu povinnosť nemá. Je poľutovaniahodné v tom smere, že otec prispieva na toto dieťa 100 EUR mesačne (hoci nemusí) a na svoje vážne zdravotne postihnuté dieťa platí v podstate „ nepatrný poplatok“ 50 EUR mesačne. Nebolo preukázané, že by otec v rozhodnom období poskytoval dieťaťu vecné plnenia.
Ak otec v písomnom vyjadrení tvrdí, že jeho výdavky sú vyššie ako príjmy, možno vychádzať z dôvodnej právnej domnienky, že má aj iný, ako deklarovaný príjem, ktorý neuviedol.
Prídavky na dieťa z Nemeckej spolkovej republiky sú štátne sociálne dávky, ktoré sa nemôžu započítavať do plnenia vyživovacej povinnosti rodičom. Napokon, rovnaké prídavky poberá otec na maloletého Filipa. Tvrdenie, že o dieťa, ktoré je dlhodobo a vážne zdravotne postihnuté a je oň strany štátu perfektne postarané, sa javí ako minimálne nepatričné. Je predsa všeobecne známe, že občania tejto republiky, vrátane detí, platia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti rôzne poplatky a aj doplatky. Na dlhy otca súd samozrejme neprihliadol, pretože si ich zavinil celkom sám a výživné má prednosť. Otcovi sú vykonávané vysoké zrážky zo mzdy (dlhy, ktoré vznikli výlučne vlastným zavinením a celkom neúčelne mu vznikli aj exekučné trovy), ktoré mohol použiť aj naplnenie vyživovacej povinnosti. Otec síce v rokoch 2014 a 2015 bol niekoľko mesiacov PN, avšak poberal nemocenské vo výške 800 EUR, takže nemal náklady napr. na cestové (na ktoré mu mimochodom zamestnávateľ prispieva). Tento pokles príjmu nepovažoval súd za natoľko podstatný, aby ovplyvnil výšku vyživovacej povinnosti v tomto období. Otec by si mal pre takéto udalosti vytvoriť finančné rezervy alebo sa komerčne poistiť, aby bol pre prípad dlhodobejšej práceneschopnosti chránený, keďže si musí byť vedomý, že má vyživovacie povinnosti a taký charakter práce, pri ktorom je vyšší predpoklad dočasnej práceneschopnosti.
Príjmy otca sa zvýšil od roku 2010 cca o trojnásobok, osobné výdavky asi o 100 EUR. Samozrejme, pribudla mu vyživovacia povinnosť voči synovi O. a manželke. Náklady na zdravotnú starostlivosť pre maloletého O., so zreteľom na charakter ochorení, nie sú podstatné a také, ktoré by sa vymykali z bežných výdavkov pre deti jeho veku (15 EUR mesačne).
Príjmy matky sa taktiež zvýšili, uzavrela manželstvo, pribudla jej vyživovacia povinnosť voči dcére.
Je nepochybné, že výdavky dieťa vzrástli, a to z dôvodu nástupu do školy, za 6 rokov telesne aj duševne vyspelo, pribudli výdavky na voľnočasové aktivity a zvýšili sa výdavky na zdravotnú starostlivosť. Súd ustálil tieto výdavky v rozhodnom období na sumu 350 EUR mesačne
Súd preto zvýšil výživné pre maloleté dieťa od 1. 2. 2014 na sumu 135 EUR mesačne, vychádzajúc z výšky už určeného výživného a zmeny pomerov na strane všetkých účastníkov konania.
Toto výživné súd považuje za minimálne výživné, ktoré je v schopnostiach a možnostiach otca.
Zvýšením výživného vznikol otcovi dlh na výživnom za obdobie od 1. 2. 2014 do 30. 4 2016 (27 kalendárnych mesiacov).
Súd zvýšil výživné zo sumy 50 EUR na sumu 135 EUR mesačne, teda o sumu 85 EUR. Takéto razantné zvýšenie výživného je odôvodnené, vzhľadom na dlhé obdobie, ktoré uplynulo od určenia výživného, neustáleho zvyšovania životných nákladov a oprávnených potrieb maloletého dieťaťa. Zvýšenie výživného v takomto rozsahu je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a dieťa si ho zaslúži. Súd bral do úvahy - samozrejme - predovšetkým najlepší záujem maloletého Ľuboša M., ktorý je, žiaľ, v kolízii so záujmami otca. Záujem maloletého dieťaťa je však prvoradý a má prednosť.
Celkový dlh na výživnom predstavuje sumu 2 295 EUR (27 mesiacov krát 85 EUR).
Podľa § 160 ods. 1 OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd umožnil otcovi splácať dlžné výživné v splátkach po 50 EUR, spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok.
Súd povolenie splátok odôvodňuje úpravou výšky výživného, výškou priznaného nedoplatku na zameškanom výživnom a schopnosťami, možnosťami a majetkových pomermi rodičov a odôvodnenými potrebami oprávneného dieťaťa, ktorého výchova a výživa nebude ohrozená, aj keď nebude nedoplatok na výživnom uhradený jednou splátkou.
Otec si musel byť vedomý toho, že k zvýšeniu výživného dôjde a mal (mohol) sa na takúto situáciu v predstihu pripraviť.
Aj keď súd nevyhovel návrhom účastníkov konania v celom rozsahu, nerozhodol o tom osobitným výrokom, pretože predmetom je konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu (ex offo).
_______
Podľa § 163 ods. 2 OSP súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina 31. 5. 2010, sp. zn. 21 P 37/2010-33, v časti určeného výživného pre maloletého Ľuboša Chladného, pretože sa zmenili pomery tak, ako je uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku.
Rozsudok zaväzujúci na plnenie vyživovacej povinnosti je podľa § 162 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku predbežne vykonateľný.
Predbežne vykonateľný je výrok o zvýšení výživného (o bežnom výživnom), ako aj výrok o nedoplatku na výživnom, ktorý vznikol v dôsledku zvýšenia výživného pre maloleté dieťa, a to bez obmedzenia. Súd nemá oprávnenie vylúčiť predbežnú vykonateľnosť ani jedného z výrokov, pretože vyplýva priamo zo zákona.
Predbežnú vykonateľnosť výroku o nedoplatku na dlžnom výživnom súd modifikoval v súlade s ustanovením § 160 Ods. 1 OSP tak (pri zachovaní povinnosť platiť aj bežné výživné od doručenia rozsudku), že otcovi maloletého dieťaťa povolil platiť zameškané výživné v mesačných splátkach, splatných spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok.
Podľa § 162 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku lehota na plnenie výživného plynie od doručenia rozsudku.
_______
Súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP o trovách konania nerozhodol osobitným výrokom tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, pretože:
· ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu, a súčasne · žiaden z účastníkov návrh na náhradu konania nepodal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné:
· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, · označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.