Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Rozsudok_7C-149-2014.pdf
PDF · 98.24 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/149/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrey Cvikovej, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, P. O. BOX 41, 810 11 Bratislava, proti žalovanej: Q. G., K.. XX. X. XXXX, O. X. E. XXXX/XX, XXX XX J., t. č. bytom O. Č.. XXXX/X, XXX XX W. K. B., právne zastúpenej JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou so sídlom 040 01 Košice, Urbánkova 1562/6, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, právne zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, o zaplatenie sumy 901,74 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku trovy právneho zastúpenia vo výške 118,98 eur na účet právnej zástupkyne JUDr. Moniky Marjanovič, advokátky so sídlom v Košiciach.
Vedľajší účastník na strane žalovaného nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa predmetnou žalobou podanou na tunajší súd domáhal, aby súd v skrátenom konaní určil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 901,74 eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania.
Návrh odôvodnil tým, že dňa 24. 2. 2010 uzavrel so žalovanou Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1 161,79 eur, ktorý mala žalovaná splatiť spolu s úrokom v 30-tich mesačných splátkach vo výške 71,- eur v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve.
Na základe žiadosti žalovanej jej žalobca poskytol odklad splátok č. 8, 9, 10, 14, 19, 23 pôžičky a tieto sa žalovaná zaviazala splatiť ako splátky pod číslom 31, 32, 33, 34, 35, 36. Žalovaná sa však dostala do omeškania už pri splátke č. 1, do uplatnenia práva žalobcu podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatila len sumu 1.208,26 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátky č. 24 o viac ako 3 mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa citovaného zákonného ustanovenia, t. j. okamžitú splatnosť úveru. Žalovaná mala uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 921,74 eur dňa 24. 6. 2012, túto sumu však neuhradila ani len čiastočne.
Nakoľko žalovaná z dlžnej sumy doposiaľ nič nezaplatila, tento jej doručil oznámenie o zosplatnení a predložil súdu aj doručenku s dátumom doručenia predmetného oznámenia, domáha sa žalobca zaplatenia dlhu predmetnou žalobou.
V súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka si žalobca uplatňuje zákonný úrok z omeškania v spojení s § 3 ods. 1 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z.
Súd vo veci vydal dňa 2. 4. 2014 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná podala v zákonnej lehote odpor. V jeho odôvodnení uviedla, že v danej veci ide o spotrebiteľskú vec a zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a preto súd podľa § 172 ods. 9 O.s.p. nemal vydať platobný rozkaz a mal neprijateľnosť zmluvnej podmienky skúmať ex offo. Úverovú zmluvu považuje za neplatnú z dôvodu, že podstatná zložka - zmluvná podmienka o úrokoch je neplatná a že úroky sa podľa tejto zmluvy mali zaplatiť pred poskytnutím úveru, v deň úveru, a to v tak extrémnej výške, ktorá odporuje dobrým mravom. Žalobca pri uzavretí zmluvy okamžite započítal poplatok 115,02 eur, čo z úveru predstavuje 9,90 %. Popri úrokoch 68,84 % ide o ďalšie plnenie v neprimeranej výške. Poplatok je absolútne neprimeraný službe, ktorou je možnosť odkladu splátok podľa bodu 8.1a. Odklad splátok neznamená ich odpustenie, a preto je cena tejto služby v rozsahu 9,90 % z ceny úveru neprijateľná. Žalovaná ešte ani nevyužila takúto službu a už ju zaplatila. K tejto argumentácií žalovaná poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 18Co 109/2011. V závere odôvodnenia odporu žalovaná uviedla, že z predmetného úveru jej bolo poukázaných 1.161,79 eur a doposiaľ uhradila 1.228,26 eur a keďže žalobca požiadal jej zamestnávateľa v januári 2014 o zrážky zo mzdy, tento poukázal žalobcovi ďalšiu sumu 160,- eur. Z uvedených dôvodov navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Súd prevedeným dokazovaním vychádzajúc z odôvodnenia návrhu za použitia dôkazných listín k nemu žalobcom predložených, a to Zmluvy o revolvingovom úvere, výpisu z Obchodného registra žalobcu, karty klienta - výpisu z internej evidencie žalobcu, oznámenia o zosplatnení a doručenky k nemu pripojenej, súd vzal za preukázané, že nárok žalobcu je v celom rozsahu opodstatnený, a preto mu vyhovel, a to za použitia ustanovení § 52 a 53, a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení so zákonom č. 129/2010 Z. z.. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca na základe zmluvy o revolvingovom úvere poskytol žalovanej úver, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach, avšak tento úver včas a riadne nesplácala, preto, ako vyplynulo z dokazovania, určil žalovanej povinnosť zaplatiť rozdiel medzi poskytnutým úverom vrátane úrokov ku dňu zosplatnenia po odpočítaní čiastočnej úhrady istiny.
O trovách konania rozhodol podľa ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p..
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná. Navrhovala žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanej náhradu trov konania. Konštatovala, že úverová zmluva je v rozpore s § 4 ods. 2 písm. g/, i/ Zákona o spotrebiteľských úveroch (neobsahuje výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, chýba údaj o konečnej splatnosti úveru, odmena za možnosť odkladu splatnosti úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je uvedený nesprávny údaj o RPMN, atď.). V závere uviedla, že predmetný úver je úžerný, odporuje dobrým mravom, a je teda neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka a v rozpore s § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka.
Uznesením Krajského súdu v Košiciach bol rozsudok tunajšieho súdu zrušený vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a vec bola vrátená na ďalšie konanie (rozsudok nadobudol právoplatnosť v časti výroku o zastavení konania na základe späťvzatia návrhu v časti o zaplatenie sumy 160,- eur).
V intenciách zrušujúceho uznesenia súd sa ďalším dokazovaním zameral na zistenia, či došlo k platnému uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, či jednotlivé dojednania úverovej zmluvy nie sú v rozpore so Zákonom o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 258/2001 Z. z. platný a účinný do 10. 6. 2010), s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, alebo s dobrými mravmi, či bola správne dojednaná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, RPMN, ročná úroková miera úveru, a to v čase uzatvárania spotrebiteľského úveru, atď..
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 2. 5. 2016, ktorého sa žalobca nezúčastnil. Jeho právna zástupkyňa svoju neúčasť písomne neospravedlnila, ani písomne nepodala návrh na vykonanie
ďalších dôkazov. Pojednávania sa nezúčastnila ani žalovaná. Prostredníctvom právnej zástupkyne svoju neúčasť ospravedlnila, nenavrhovala nové dôkazy, naďalej navrhovala žalobu v celom rozsahu zamietnuť a požadovala náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 118,98 eur. Po podaní odvolania dňa 16. 10. 2014 vstúpil do konania vedľajší účastník - Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov zastúpené JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom v Bratislave, ktorý však okrem tohto úkonu sa k meritu veci zásadne nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil a svoju neúčasť písomne neospravedlnil. Za použitia § 101 ods. 2 O.s.p. súd teda konal za neprítomnosti účastníkov konania a vedľajšieho účastníka. Nakoľko žiaden z nich nové dôkazy nepredložil, súd uznesením dokazovanie vyhlásil za ukončené a po opakovanom náležitom preskúmaní veci a po jej právnom posúdení v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z. (platného a účinného do 10. 6. 2010) o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru.
Podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. (platného a účinného do 10. 6. 2010) o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. (platného a účinného do 10. 6. 2010) o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 4 presne definuje, aké náležitosti okrem všeobecných (§ 43 Občianskeho zákonníka) musí spotrebiteľská zmluva obsahovať.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou bola dňa 24. 2. 2010 uzatvorená Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Z obsahu zmluvy je totiž zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred žalobcom, ktorej obsah nemala žalovaná možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť. Zmluvu uzatvorila žalovaná ako nepodnikateľka. Vzhľadom na účel uzavretia zmluvy zo strany žalovanej a to poskytnutie spotrebiteľského úveru, kedy jej pri poskytnutí úveru bolo predložené tlačivo zmluvy vrátane Zmluvných dojednaní je otázne, či mala žalovaná dostatok času a možnosť oboznámiť sa s celým obsahom zmluvy a pochopiť význam podmienok v nej uvedených. To, že žalovaná nemala reálne možnosť oboznámiť s obsahom zmluvy je zrejme aj z toho, že zmluva a zmluvné dojednania sú písané malým nahusteným písmom a ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie.
Žalobca so žalovanou spísal žiadosť o poskytnutie úveru a následne táto žiadosť bola podpísaná žalovanou dňa 22. 2. 2010. Žalovanej došlo oznámenie veriteľa o schválení úveru s dátumom 24. 2. 2010, avšak toto oznámenie nie je podpísané žalovanou. Z toho vyplýva, že nebola uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere tak, ako má na mysli § 4 ods. 1 citovaného zákona, nakoľko písomná forma bola uvedená len na žiadosti o poskytnutie úveru, pričom všetky ostatné náležitosti - dojednania úveru (jeho schválenie s uvedením výšky úveru, všetky náležitosti týkajúce sa splátok, úrokov, RPMN, nákladov) boli uvedené len v oznámení veriteľa, ktoré žalovaná nepodpísala. Z uvedeného teda súd v závere konštatuje v súlade so stanoviskom odvolacieho súdu, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi účastníkmi konania, bola uzavretá ako jednostranný úkon spotrebiteľa a nie ako dvojstranný právny úkon, z čoho teda vyplýva, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy.
Dokazovaním bolo tiež preukázané, že na základe uvedenej zmluvy bol žalobcom žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.161,79 eur. Žalovaná mala žalobcovi zaplatiť 30 mesačných splátok po 71,- eur t.j. celkove sumu 2.130,- eur, z čoho teda poskytnutý úver činil 1.161,79 eur a odplata predstavovala sumu 968,21 eur. To znamená, že odplata za úver dosahuje takmer 100 % poskytnutého úveru. Súd považuje takúto odplatu ako dohodnutú zmluvnú podmienku za absolútne neprijateľnú a odporujúcu dobrým mravom. Ročná úroková sadzba úveru uvedená v zmluve je vo výške 68,84 %, ako aj ročná úroková sadzba revolvingu vo výške 67,54 %, čo niekoľko násobne prevyšuje úrokové sadzby pri spotrebiteľských úveroch poskytnutých peňažnými ústavmi, pretože tieto sa vo februári 2010 pohybovali v rozmedzí okolo 14,34 % ročne. Okrem toho RPMN pri týchto úveroch poskytovaných peňažnými ústavmi predstavovala 15,67 %, pričom v predmetnej zmluve bola vyčíslená vo výške 63,61 % a pri revolvingu to bolo 55,39 %. Uvedené dojednanie úrokov pri peňažnej pôžičke je v rozpore s dobrými mravmi. Preto súd poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery.
Vzhľadom na vyššie uvedené je možné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov a to jednak pre rozpor odplaty s dobrými mravmi, ako aj poukazujúc na citované ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z..
Ďalším dôvodom na zamietnutie návrhu je zistenie, že predmetná úverová zmluva je v rozpore s § 4 ods. 1, ako aj § 4 ods. 2 písm. i/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z textu zmluvy, kde je uvedená mesačná splátka 71,- eur v počte 30 mesiacov, nevyplýva, aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok iných poplatkov. V oznámení o schválení úveru žalobca uviedol celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jednotlivé zložky. V zmluve sa navyše uvádza zmluvná odmena, ktorá predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 702,91 eur, pričom ani táto suma nie je rozpísaná v splátke. Súd teda v závere hodnotí, že voči žalovanej bola uplatnená nekalá obchodná praktika, ktorá ju mohla uviesť do omylu vo vzťahu k cene a spôsobu výpočtu ceny služby, a to v zmysle § 8 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 205/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Ďalej v zmluve absentuje údaj o
konečnej splatnosti úveru, nakoľko je uvedený termín konečnej splatnosti úveru 30 mesiacov, z čoho nie je zrejmý dátum, kedy spotrebiteľ čerpal prvýkrát úver, čo je v rozpore s § 4 ods. 2 písm. g/ Zákona č. 258/2001 Z. z.. Navyše z karty klienta vyplýva, že žalobca si odpočítal sumu 115,02 eur ako odmenu za možnosť odkladu splatnosti splátok úveru, a to okamžite v súlade s čl. 8 bod 8.1 zmluvy, takže žalobca vyplatil žalovanej už len sumu 1.046,77 eur. Takýto postup súd tak isto hodnotí ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá už bola judikovaná v rozhodnutiach viacerých súdov.
Z karty klienta vyplýva, že žalovaná uhradila v prospech žalobcu sumu 1.228,26 eur. Vzhľadom k tomu, že úver je bezúročný a bez poplatkov, je žalovaná povinná uhradiť žalobcovi rozdiel sumy poskytnutého úveru 1.046,77 eur a sumy, ktorú žalovaná uhradila. Žalovaná zaplatila v prospech žalobcu sumu 1.228,26 eur a sumu 320,- eur formou zrážky zo mzdy, teda celkovo sumu 1.548,26 eur. V danom prípade teda súd vzal za preukázané, že žalovaná splatila celý poskytnutý úver. Z dôkazov predložených žalovanou súd zistil, že ku dňu 11. 8. 2014 boli jej zrážkami zo mzdy zrazené sumy v hodnote 320,- eur za obdobie február až máj 2014, teda žalovaná suma mala byť znížená o sumu 320,- eur (nielen 160,- eur), tak ako navrhoval v písomnom späťvzatí návrhu žalobca. Aj odhliadnuc od tohto zistenia súd v závere hodnotí predmetný úver za úžerný, ktorý odporuje dobrým mravom. Úverová zmluva je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. V zmluve uvedené dojednania sú v rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Nakoľko žalovaná bola v konaní úspešná, súd jej priznal náhradu trov konania podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia, a to trovy právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne JUDr. Moniky Marjanovič, advokátky so sídlom v Košiciach podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Tieto trovy pozostávajú z 2 úkonov po 51,45 eur (prevzatie, príprava zastúpenia, vyjadrenie k žalobnému návrhu), plus 2x 8,04 eur režijný paušál, to je spolu vo výške 118,98 eur (bez DPH).
O trovách vedľajšieho účastníka súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žiadnu náhradu trov konania mu nepriznal, nakoľko tento trovy konania nepožadoval a okrem vstupu do konania žiadne úkony ani v prospech žalovaného nevykonal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.