Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Sa/12/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Slušnou v právnej veci žalobcu: Q.. Q. X., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, bytom R. mieru XXX/X, P. nad B., zastúpeného: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 23. novembra 2016, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 10.01.2017 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 23.11.2016 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), zamietajúceho v celom rozsahu odvolanie žalobcu ako účastníka administratívneho konania a potvrdzujúceho rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica, č. XXXXX-XX/XXXX-PB zo dňa 19.05.2016 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol o tom, že samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej aj „SZČO“) - žalobcovi - nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.12.2014 z dôvodu, že žalobca aj po 01.01.2015 disponoval licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. J vydanou Slovenskou lekárskou komorou, v dôsledku čoho podľa o sociálnom poistení (ďalej len „“) v znení účinnom od 01.01.2011 do 30.06.2014 a v znení účinnom od 01.07.2014 bol v rozhodnom období považovaný za SZČO, za rok 2013 a 2014 dosiahol príjem vyšší ako je zákonom požadovaná hranica príjmu zakladajúca obligatórnu účasť na povinnom nemocenskom poistení a povinnom dôchodkovom poistení SZČO s poukazom na zákona o sociálnom poistení.

2. Žalobca v podanej žalobe napadnuté rozhodnutie považoval za nesprávne a nezákonné, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Vyjadril názor, že k 31.12.2014 zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia mu zaniklo postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj SZČO), čoho dôkazom je skutočnosť, že žalobca požiadal o zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane. Žalobca si nebol vedomý toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekára je oprávnením zakladajúcim status SZČO. Predmetnú licenciu nikdy nevyužíval a nikdy za ňu nemal žiaden príjem. Žalobca ukončil prevádzkovanie ambulancie ako fyzická osoba z dôvodu, že od 01.01.2015 zdravotnícke zariadenie začala prevádzkovať obchodná spoločnosť MUDr. Q. X., s.r.o., ktorej je žalobca jediným spoločníkom a zároveň zamestnancom. Od 01.01.2015 riadne odvádza odvody do sociálneho poistenia z titulu postavenia zamestnanca predmetnej

obchodnej spoločnosti. Záverom žalobca poukázal na skutočnosť, že rozhodnutia Sociálnej poisťovne o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch nemajú písomnú formu a Sociálna poisťovňa ich vyznačí len v spise. Nakoľko písomné rozhodnutie o zániku týchto poistení nebolo žalobcovi doručené, zastával názor, že jeho podaniu sa vyhovelo v plnom rozsahu. Vzhľadom k tomu, že od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok, s poukazom na a zastával názor, že prvostupňový správny orgán nemohol nariadiť obnovu konania vo veci zániku týchto poistení. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že z výroku prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu prvostupňový správny orgán rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a že ho Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica neupovedomila o začatí nedávkového konania a neposkytla mu príležitosť vyjadriť sa k začatiu konania. Preskúmavané rozhodnutie preto považoval za rozporné s princípom spravodlivosti.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že novela s účinnosťou od 01.07.2014 zrušila založenie postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely poistenia na registrácii podľa osobitného predpisu, t.j. na registrácii na príslušnom daňovom úrade. Z uvedeného dôvodu sú námietky žalobcu, že zrušil registráciu pre daň z príjmu u príslušného správcu dane, vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu, irelevantné. Registrácia podľa osobitného predpisu, t.j. podľa , bola rozhodujúca na nadobudnutie právneho postavenia SZČO do 30.06.2014. Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO závisí od výšky príjmu z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti podľa a alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba nadobudla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí tohto príjmu vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Podľa údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom SR žalobca dosiahol za rok 2013 príjem z podnikania v sume 101.636,09 eur, ktorý presiahol zákonom ustanovenú hranicu príjmu potrebnú pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO, t.j. sumu 4.830,- eur. Vzhľadom na to, že žalobca spĺňal definíciu statusu SZČO účinnej od 01.07.2014 a v rozhodujúcom období jeho príjmy z podnikania presiahli zákonom ustanovenú hranicu, vzniklo žalobcovi od 01.07.2014 povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká, resp. zaniká len z dôvodov taxatívne ustanovených v . V rámci konania vo veci zániku povinného dôchodkového a povinného nemocenského poistenia žalobcu ako SZČO bolo preukázané, že žalobca v spornom období disponoval licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe J. Tento typ licencie zakladá držiteľovi licencie status zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Keďže žalobca bol držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A), ktorá ho oprávňovala na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v a aj po 31.12.2014, kedy bolo žalobcovi Trenčianskym samosprávnym krajom zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, žalobcovi dňom 31.12.2014 nezaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie podľa Žalovaný ďalej uviedol, že právo sociálneho zabezpečenia patrí do oblasti verejného práva, ktorého normy sú kogentného charakteru a v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.05.2016, z ktorého citoval. Žalovaný ďalej s poukazom na konštatoval, že v zákone musí byť výslovne uvedené, že konkrétne rozhodnutie sa nevydáva písomne. Zánik povinných poistení Sociálna poisťovňa vyznačí v spise len v tom prípade, ak zánik sociálneho poistenia nie je sporný a v takomto prípade sa rozhodnutie nevydáva. O sociálnom poistení žalobcu ako o spornom prípade rozhodoval správny orgán prvého stupňa dňa 19.05.2016 po predložení licencie žalobcom. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej má rozhodnúť o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nebola prvostupňovým rozhodnutím a ani ním nemohla byť nariadená obnova konania. Záverom žalovaný v súvislosti s vytýkanými procesnými pochybeniami poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.02.2011, z ktorého citoval.

4. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa a nasl. , oboznámil sa s administratívnym spisom správnych orgánov, písomnými vyjadreniami účastníkov

konania a vo veci rozhodol na nariadenom pojednávaní tak, že žalobe nepriznal úspech a podľa ju zamietol.

5. Podľa (ďalej len ,P“) sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

6. Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

7. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

8. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

9. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti:

10. Okresný úrad Považská Bystrica rozhodnutím zo dňa 18.06.1996 vydal žalobcovi povolenie na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore vnútorné lekárstvo od 01.08.1996.

11. Prihláškou zo dňa 07.08.1996 sa žalobca s účinnosťou od 01.08.1996 prihlásil do systému nemocenského a dôchodkového zabezpečenia.

12. Rozhodnutím č. G.. XXXX/XXXXX-X zo dňa 24.04.2001 povolil Krajský úrad Trenčín žalobcovi poskytovať zdravotnícku starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancia v odbore interné lekárstvo a endokrinológia.

13. Rozhodnutím č. TSK/XXXX/XXXXX/zdrav.-X zo dňa 30.05.2006 povolil Trenčiansky samosprávny kraj žalobcovi prevádzkovať zdravotnícke zariadenie - ambulanciu v zdravotníckom povolaní a v študijnom odbore lekár v špecializačnom odbore endokrinológia a vnútorné lekárstvo.

14. Ďalším rozhodnutím č. I./XXXX/XXXXX/zdrav.-X zo dňa 17.02.2012 povolil Trenčiansky samosprávny kraj žalobcovi prevádzkovať zdravotnícke zariadenie - ambulanciu v špecializačnom odbore endokrinológia a vnútorné lekárstvo a v certifikovanej pracovnej činnosti abdominálna ultrasonografia u dospelých.

15. Trenčiansky samosprávny kraj vydal dňa 24.09.2014 rozhodnutie č. I./XXXX/XXXXX/zdrav.- X, ktorým dňom 31.12.2014 zrušil povolenie Trenčianskeho samosprávneho kraja č. I./XXXX/ XXXXX/zdrav.-X zo dňa 17.02.2012. V odôvodnení uviedol, že od 01.01.2015 bude v poskytovaní špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti pokračovať spoločnosť MUDr. Q. X., s.r.o.

16. Dňa 09.01.2015 doručil žalobca Sociálnej poisťovni, pobočka Považská Bystrica registračný list FO

- odhláška, ktorým ohlásil zánik poistenia ku dňu 31.12.2014.

17. Na výzvu Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica Slovenská lekárska komora dňa 29.04.2016 predložila platnú licenciu žalobcu č. J na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore endokrinológia, vnútorné lekárstvo a abdominálna ultrasonografia u dospelých.

18. V zdaňovacom období roka 2013 dosiahol žalobca celkové príjmy 101.636,09 eur.

19. Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica prvostupňovým rozhodnutím č. XXXXX-XX/ XXXX-PB zo dňa 19.05.2016 rozhodla o nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia u samostatne zárobkovo činnej osoby MUDr. Q. X. dňa 31.12.2014.

20. Proti rozhodnutiu prvého stupňa podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 23.11.2016 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol.

21. Žalobca napadol uvedené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie správnou žalobou, o ktorej tunajší súd rozhodol rozsudkom č.k. -43 zo dňa 02.10.2017, ktorým rozhodnutie žalovaného Sociálna poisťovňa - ústredie č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 23.11.2016 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. XXXXX-XX-XXXX-PB zo dňa 16.05.2016 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Sociálnej poisťovni pobočka v Považskej Bystrici a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. O kasačnej sťažnosti žalovaného podanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. -43 zo dňa 02.10.2017 rozhodol Najvyšší správny súd SR rozsudkom č.k. -74 zo dňa 30.03.2022 tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. -43 zo dňa 02.10.2017 v znení opravného uznesenia č.k. -63 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia Najvyšší správny súd uviedol, že zásadným bolo posúdenie právnej otázky, či samotná držba licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) zakladala žalobcovi povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. Táto otázka bola predmetom rozporných rozhodnutí veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. a . Podľa je právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu pre senáty záväzný, no možno sa od neho odchýliť len tým, že sa vec znova postúpi na prejednanie veľkému senátu. Takéto nové rozhodnutie veľkého senátu sa potom znova stáva záväzným pre všetky senáty. To však logicky predpokladá, že vydaním nového rozhodnutia veľkého senátu zanikajú účinky záväznosti právneho názoru vyjadreného v skoršom rozhodnutí veľkého senátu v tom rozsahu, v akom sa právny názor vyjadrený v neskoršom rozhodnutí odchyľuje od skoršieho rozhodnutia veľkého senátu. Podľa kasačného súdu tak v súčasnosti treba pri riešení otázky účinkov licencie L1A vychádzať z neskoršieho rozsudku veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. . V rozsudku sp. zn. veľký senát formuloval právny názor, podľa ktorého licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti v zmysle v znení účinnom do 31.12..2010, na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za SZČO na účely sociálneho poistenia. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za SZČO podľa citovaného ustanovenia. Sociálna poisťovňa neposudzuje príjem takého lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a teda nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára, považovaného za SZČO podľa . Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou ( a o dani z príjmov), ide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa alebo aj podľa iných písmen v . Rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu bolo napadnuté aj ústavnou sťažnosťou podľa . Ústavný súd Slovenskej republiky ju však uznesením sp. zn. odmietol, pretože vyslovené právny závery nepovažoval za ústavne neudržateľné. Senát najvyššieho správneho súdu bol podľa uvedenými právnymi názormi viazaný a nevidel žiaden dôvod na to, aby sa od nich postupom podľa citovaného ustanovenia odkláňal. Právny názor žalobcu, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sama neoprávňuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, odporuje jasnému zneniu Podľa tohto ustanovenia totiž možno ako samostatnú zdravotnícku prax poskytovať zdravotnú starostlivosť buď v zariadení iného poskytovateľa alebo na inom mieste ako v zdravotníctvom zariadení. Predpokladom využívania licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe tak nie je existencia zdravotníckeho zariadenia, pretože táto licencia umožňuje poskytovať zdravotnú starostlivosť v zásade na akomkoľvek mieste. Lekár, ktorý poskytoval zdravotnú starostlivosť na základe tejto licencie, bol dokonca podľa o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení účinnom do 30.04.2015 oprávnený predpisovať aj lieky, a to aj keď samostatnú zdravotnícku prax vykonával na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Táto licencia tak zakladala plnohodnotné oprávnenie lekára na poskytovanie zdravotnej starostlivosti bez viazanosti na určité zdravotnícke zariadenie. Tomuto záveru svedčí okrem ustanovenia aj ustanovenie cit. zák., podľa ktorého je fyzická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú

starostlivosť na základe takejto licencie, rovnakým poskytovateľom ako osoba, ktorá ju poskytuje na základe povolenia podľa § 11 cit. zák. Z uvedených dôvodov senát najvyššieho správneho súdu nevidel ani dôvod odkláňať sa od právneho záveru, že držba takejto licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením na vykonávanie činnosti. Tento záver je plne použiteľný aj vo vzťahu k právnej úprave účinnej od 01.01.2014. Podľa je totiž zárobkovou činnosťou okrem iného činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v zmysle a Takým príjmom je v zmysle cit. zák. aj príjem z iného podnikania než poľnohospodárska výroba alebo živnosť; právnym vzťahom, ktorý zakladá dosahovanie takýchto príjmom, je tak oprávnenie takéhoto podnikateľa na vykonávanie tohto podnikania. Ako bolo vysvetlené vyššie, lekár, ktorý je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je oprávnený na jej základe podnikať, v dôsledku čoho je držba tejto licencie oprávnením, ktoré vytvára právny vzťah, ktorý zakladá dosahovanie príjmom podľa Podľa a cit. zák. potom povinné nemocenské a dôchodkové poistenie takejto osoby môže zaniknúť buď dňom zánikom takéhoto oprávnenia (licencie) alebo k 30. júnu tým, že jej príjem z podnikania a inej zárobkovej činnosti (nielen z tejto licencie) poklesne pod 12-násobok vymeriavacieho základu podľa Z citovaných ustanovení však nijako nevyplýva, že by mal žalovaný skúmať, či príjem podľa cit. zák. žalobca dosahoval len z činnosti vykonávanej na základe tejto licencie, alebo či ho prípadne dosahoval na základe akéhokoľvek iného (hoci aj skôr zaniknutého) oprávnenia. Prijatie odhlášky žalovaným nepredstavuje rozhodnutie o zániku poistenia, nemá oporu v ustanoveniach zákona o sociálnom poistení. Podľa cit. zák. v znení účinnom do 31.12.2014 bola SZČO povinná odhlásiť sa z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia do ôsmich dní od jeho zániku. Citované ustanovenie, ani iné ustanovenia neustanovovali nič o tom, že by na základe tejto odhlášky mal žalovaný vydať rozhodnutie o zániku vyznačením v spise. Odhláška bola teda len evidenčným úkonom poistenca, ktorým oznamoval žalovanému skutočnosti, kvôli ktorým mu - podľa jeho názoru - zanikalo povinné poistenie. Žalovaný mohol údaje v odhláške bez ďalšieho akceptovať, táto akceptácia však nemá povahu právoplatného rozhodnutia o zániku sociálneho poistenia. Ak žalovaný považoval údaje v odhláške alebo jej účinky za sporné, mohol v nedávkovom konaní podľa rozhodnúť o zániku povinného poistenia inak než bolo uvedené v odhláške. Ani podľa kasačného súdu zo žiadneho ustanovenia citovaného zákona nevyplýva, že by žalovaný mohol vydať takéto rozhodnutie len do určitého času po podaní odhlášky. Pokiaľ má byť plynutie času na účely sociálneho poistenia podstatné, ustanovuje to výslovne, napr. v (premlčanie vrátenia poistného) alebo v (premlčanie predpísania a vymáhania poistného). Kasačný súd sa stotožnil s argumentáciou správneho súdu, že podľa cit. a je okamihom začatia nedávkového konania na podnet organizačnej zložky deň, kedy bol voči účastníkovi urobený prvý úkon. Inak povedané, konanie je začaté vtedy, keď organizačná zložka voči účastníkovi (navonok) prejavila, že voči nemu vedie určité nedávkové konanie. Takýmto prvým úkonom môže byť aj samo vydanie písomného rozhodnutia ( cit. zák.), keďže aj z neho je celkom zrejmé, že sa voči účastníkovi vedie určité konanie s určitým predmetom. na rozdiel od napríklad o správnom konaní (správny poriadok) neobsahuje všeobecné ustanovenie o tom, že účastníkov treba o začatí konania upovedomiť a dať im možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia pred jeho vydaním ( Spr. por.). To samozrejme nezbavuje Sociálnu poisťovňu povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania ochranu jeho oprávnení, ktoré sú konkretizáciou základného práva na inú právnu ochranu v zmysle , prípadne i základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa (porov. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. ). Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia zo dňa 19.05.2016 vyplýva, že pobočka pri jeho vydaní vychádzala z informácií poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou, že žalobca je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe J. z 23.01.2006. Ďalej vychádzala z obsahu daňových priznaní žalobcu za zdaňovacie obdobie 2013 a 2014. ktoré obsahovali údaje o výške jeho príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý bol vyšší ako zákonom stanovená hranica podľa Žalobca mohol uplatniť svoje práva podľa a podaním odvolania proti tomuto rozhodnutiu. Žalobca odvolanie podal a namietal v ňom len to, že zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia si splnil povinnosť odhlásenia na účely povinného poistenia u žalovaného. Okrem toho namietal, že mu správca dane zrušil registráciu na daň z príjmu, čo ale vzhľadom na novú právnu úpravu účinnú od 01.01.2014 nebolo podstatné. Skutkový stav v súvislosti s držbou licencie L1A a s výškou príjmu za rok 2013 a 2014 nijako

nespochybnil. Žalobcovi tak bola daná primeraná možnosť, aby uplatňoval svoje právo vyjadriť sa k skutkovému stavu rozhodnutia a navrhovať vykonanie dôkazov.

22. Podľa § 3 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2014 zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.

23. Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2014 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

24. Podľa v znení účinnom od 01.01.2013 príjmami z podnikania sú príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov 26) neuvedené v písmenách a) a b).

25. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011 povinne nemocensky poistení je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.

26. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011 Povinne dôchodkovo poistení je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.

27. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Podľa § 21 ods. 4 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nevykonáva činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 na základe oprávnenia, zaniká aj odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni. Ak povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe nevznikne podľa odseku 5, odseky 1 a 2 sa nepoužijú v kalendárnom roku, a) v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ak táto skutočnosť nastala v období od 1. januára do 30. júna, alebo do 30. septembra, ak jej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania, b) ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3.

29. Podľa § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 01.01.2013 Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 50% jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.

30. Podľa § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.

31. Podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.

32. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1. do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

33. Podľa § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.

34. Podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.

35. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

36. Podľa § 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

37. Podľa § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.

38. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

39. Podľa § 233 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov orgán, ktorý vydáva povolenie na výkon činnosti uvedenej v § 5, je povinný oznámiť Sociálnej poisťovni vydanie takéhoto povolenia a jeho zrušenie do 15 dní od jeho vydania alebo zrušenia.

40. Podľa zdravotnícke povolanie sa vykonáva

a) v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, 7) b) na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ďalej len "povolenie") (§ 11) alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, 8) c) na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10), d) na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti (§ 7a) alebo e) na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu.

41. Podľa Z.z samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný

pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 písm. a)].

42. Podľa samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení.

43. Podľa licencie sa vydávajú

a) na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, masér, logopéd, liečebný pedagóg a psychológ, b) na výkon zdravotníckeho povolania [§ 3 ods. 1 písm. a)] zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky laborant, asistent výživy, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, technik pre zdravotnícke pomôcky, farmaceutický laborant, ortopedický technik, logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik a laboratórny diagnostik, c) na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky laborant, asistent výživy, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, technik pre zdravotnícke pomôcky, farmaceutický laborant, ortopedický technik, logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik a laboratórny diagnostik, d) na výkon lekárskej posudkovej činnosti podľa § 7a zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár.

44. Po preskúmaní správnej žaloby, písomných podaní a vyjadrení účastníkov konania a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu, dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného a pred ním prvostupňového správneho orgánu vedúci k vydaniu ich rozhodnutí. Správne orgány z listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu, vyvodili správne skutkové závery. Svoje úvahy, vedúce ich k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnili a takto zistený a ustálený skutkový stav následne správne právne posúdili právne korektnou aplikáciou relevantných zákonných ustanovení. Správny súd považuje napadnuté rozhodnutie za argumentačne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené citáciou konkrétnych ustanovení príslušných právnych predpisov.

45. Medzi účastníkmi konania je spornou otázka posúdenia právneho postavenia žalobcu pre účely povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia po 31.12.2014, ku ktorému dátumu mu rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č. I. zo dňa 24.09.2014 bolo zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, udelené rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č. I./XXXX/XXXXX/zdrav.-X zo dňa 17.02.2012. V administratívnom konaní bolo preukázané, že žalobca bol s účinnosťou od 01.02.2006 držiteľom platnej licencie č. J ktorá ho aj po 31.12.2014 oprávňovala na výkon, resp. prevádzkovanie činnosti subsumovateľnej pod ustanovenie zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2014. S poukazom na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. zo dňa 30.03.2022 je podľa zárobkovou činnosťou okrem iného činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v zmysle a a príjmom v zmysle cit. zák. je aj príjem z iného podnikania než poľnohospodárska výroba alebo živnosť. Právnym vzťahom, ktorý zakladá dosahovanie takýchto príjmov, je oprávnenie takéhoto podnikateľa na vykonávanie tohto podnikania a lekár ako držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnený na jej základe podnikať, v dôsledku čoho je držba tejto licencie oprávnením, ktoré vytvára právny vzťah, ktorý zakladá dosahovanie príjmom podľa . Táto skutočnosť, t.j. trvajúca dispozícia aktívnou (nezrušenou) licenciou typu L1A, je podľa názoru správneho súdu rozhodujúcou a bez ďalšieho postačujúcou právnou skutočnosťou pre vyvodenie právneho záveru o nadobudnutí postavenia SZČO pre účely sociálneho poistenia, resp. o nezániku tohto postavenia, ak k jeho získaniu došlo skôr na základe inej právnej skutočnosti (napr. udelením povolenia fyzickej osobe na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia). Podľa a cit. zák. potom

povinné nemocenské a dôchodkové poistenie takejto osoby môže zaniknúť buď dňom zánikom takéhoto oprávnenia (licencie) alebo k 30. júnu tým, že jej príjem z podnikania a inej zárobkovej činnosti (nielen z tejto licencie) poklesne pod 12-násobok vymeriavacieho základu podľa Z citovaných ustanovení však nijako nevyplýva, že by mal žalovaný skúmať, či príjem podľa cit. zák. žalobca dosahoval len z činnosti vykonávanej na základe tejto licencie, alebo či ho prípadne dosahoval na základe akéhokoľvek iného (hoci aj skôr zaniknutého) oprávnenia. Správny súd má za to, že pri licencii typu L1A ide o oprávnenie, ktorého držiteľ môže priamo dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a prípadné rozhodnutie držiteľa licencie fakticky nevyužívať túto licenciu pre účely zárobkovej činnosti nemá pre kvalitatívnu stránku statusu SZČO právnu relevanciu. Na to, aby osobe popri ustálení jej právneho statusu SZČO aj vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, je potrebné tiež to, aby takáto osoba jednak dosahovala príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (podľa a o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) a súčasne aby tieto príjmy boli vyššie ako zákonom stanovená hranica na príslušný kalendárny rok (mechanizmus jej výpočtu vyplýva z v spojení s zákona o sociálnom poistení). V tejto súvislosti nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia SZČO dosiahla v príslušnom roku kvalifikovaný príjem, ale skutočnosť, že tento príjem dosiahla ako samostatne zárobkovo činná osoba. Zákon vníma povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO ako jedno poistenie. Pri posudzovaní príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantných pre vznik, resp. trvanie poistenia, nie je rozhodujúce, či osoba dosiahla tento príjem zo živnosti, alebo z vytvorenia diela a umeleckého výkonu, resp. na základe iného právneho vzťahu, ktorý zakladá osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby. Ak napr. SZČO dosahovala príjmy z viacerých činností a ak pri týchto príjmoch je možné ustáliť, že boli dosiahnuté „z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu“ alebo ak ide „o výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou“, tak pre výpočet poistného na sociálne poistenie sa vychádza z celkového príjmu, ktorý osoba dosiahla zo všetkých týchto činností spolu. Preto nie je pre vznik poistenia rozhodujúce, či žalobca dosahoval alebo nedosahoval z licencie č. J. v rozhodnom období príjem, ak je preukázané, že mal príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, a to najmenej vo výške upravenej ustanovením v spojení s zákona o sociálnom poistení. Z údajov poskytnutých Sociálnej poisťovni daňovými orgánmi vyplýva, že príjmy žalobcu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti boli v roku 2013 a 2014 v každom z uvedených rokov vo výške presahujúcej minimálny vymeriavací základ určený na príslušné roky, a preto žalobca bol v období 31.12.2014 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO.

46. Po zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia Trenčianskym samosprávnym krajom síce žalobca oznámil pobočke Sociálnej poisťovne formou Registračného listu - odhlášky - z povinného poistenia, že mu sociálne poistenie zaniká ku dňu 31.12.22014, avšak u žalobcu nedošlo k zániku všetkých oprávnení na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, keďže bol aj naďalej držiteľom platnej licencie typu L1A. Preto odhlášku z povinného poistenia nie je možné stotožňovať s vyhlásením o nevykonávaní činnosti SZČO podávaným podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, majúcim za následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Nejde a logicky ani nemohlo ísť o vyhlásenie k licencii č. J. (keďže k jej zrušeniu do 31.12.2014 nedošlo a žalobca do uvedeného dátumu ani neiniciovala jej zrušenie), ale o oznámenie vecne nadväzujúce na zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia Trenčianskym samosprávnym krajom. Správny súd odhlášku z povinného poistenia, adresovanú Sociálnej poisťovni, nepovažuje ani za konkludentný prejav vôle majúci atribúty vyhlásenia o nevykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, nakoľko mu nepredchádzali, resp. spolu s ním neboli vykonané právne úkony žalobcu smerujúce k zrušeniu licencie č. LXA/TN/XXXX/XX.

47. Zákon o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinná rozhodnúť o vzniku, zániku alebo o prerušení sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Treba pritom zdôrazniť, že pobočka Sociálnej poisťovne, ktorej bola 09.01.2015 doručená odhláška žalobcu, nedisponovala príslušnými informáciami o stále platnej licencii žalobcu až do momentu, kedy sa o tejto skutočnosti dozvedela od Slovenskej lekárskej komory. Dovtedy Sociálna poisťovňa nemala v podstate reálnu možnosť zistiť, že žalobca je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe typu L1A. Nejednalo sa tu o konanie a rozhodovanie po povolení obnovy konania, ale jednalo sa o prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Nedošlo teda k uplynutiu lehoty na obnovu konania, keďže pri rozhodnutí

Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica, č. XXXXX-XX/XXXX-PB zo dňa 19.05.2016, išlo o prvé rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o spornej otázke s tým, že iné rozhodnutia v inej ako písomnej forme k totožnému predmetu konania Sociálnou poisťovňou skôr vydané neboli.

48. Ohľadne námietky, že pobočka Sociálnej poisťovne neupovedomila žalobcu o začatí predmetného nedávkového konania, a tým mu neposkytla možnosť vyjadriť sa k začatému konaniu, sa správny súd tiež prikláňa k názoru žalovaného. Prejednávaná vec predstavuje nedávkové konanie, ktorá sa v súlade s § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Konanie, ktoré sa začalo na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ako tomu bolo aj v predmetnom prípade, je podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Zákon o sociálnom poistení však nekonkretizuje, o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona o sociálnom poistení ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá Správny poriadok. Taktiež zákon o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

49. K námietke týkajúcej sa absencie konkrétneho zákonného ustanovenia v prvostupňovom administratívnom rozhodnutí je možné uviesť, že predmetné rozhodnutie obsahuje zákonné náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 209 zákona o sociálnom poistení, t.j. jasný, určitý a zrozumiteľný výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Po súdnom prieskume napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho administratívneho konania možno skonštatovať, že ako napadnuté, tak aj prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu. V prvostupňovom rozhodnutí je pritom uvedené, že o povinnom sociálnom poistení bolo rozhodnuté podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona o sociálnom poistení. Administratívne rozhodnutia vydané v preskúmavanom administratívnom konaní nevykazujú znaky arbitrárnosti.

50. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe, neboli spôsobilé privodiť jeho úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

51. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ich priznanie nežiadal a nešlo ani o situáciu, kedy by to bolo možné vo vzťahu k žalobcovi spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.