Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5C-393-2015.pdf
PDF · 92.3 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/393/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci navrhovateľa: Consumer Finance Holding a.s., so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom v Bratislave, Karadžičova 8, proti odporcovi: A. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S., Z.. Q.. Š. XXX/XX, t.č. bytom S., L. L. XD/XXX, o zaplatenie 1.129,79 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 156,93 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 11.1.2013 do zaplatenia z a s t a v u j e .
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 1.129,79 eur s prísl.. Návrh zdôvodnil tým, že s odporcom uzavrel zmluvu o pôžičke č. 7090004 dňa 30.3.2011, na základe ktorej odporcovi poskytol celkovú sumu 1.860,- eur. Odporca sa zaviazal splácať pôžičku v 60 pravidelných mesačných splátkach po 31,- eur. Celkovo odporca uhradil sumu 502,20 eur. Vzhľadom k tomu, že odporca porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, listom zo dňa 29.12.2012 navrhovateľ vyzval odporcu k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Odporca dlžnú sumu doposiaľ neuhradil.
Pred prvým pojednávaním navrhovateľ vzal svoj návrh späť v časti o zaplatenie sumy 156,93 eur s prísl. a voči odporcovi sa domáhal zaplatenia sumy 972,86 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 11.1.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Odporca sa na pojednávanie, napriek riadne doručenému predvolaniu, bez ospravedlnenia nedostavil, k návrhu na začatie konania sa nevyjadril, v konaní zostal nečinný.
Na pojednávanie sa nedostavil ani navrhovateľ, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil. Súd preto pojednával v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 30.3.2011, podmienok k zmluve o poskytnutí pôžičky PT-05, všeobecných obchodných podmienok, predžalobnej upomienky zo dňa 29.12.2012, prehľadu splátok a úhrad, vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 11.4.2016 a 29.4.2016, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
Dňa 28.3.2011 odporca požiadal navrhovateľa o poskytnutie bezúčelovej pôžičky vo výške 3.000,- eur s tým, že dĺžku splácania žiadal po dobu 60 mesiacov. O poskytnutie pôžičky požiadal na prostredníctvom
pripraveného formulára označeného ako „Zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky“, kde vyplnil svoje osobné údaje, údaje o zamestnaní a finančnej situácii, údaje k požadovanej pôžičke a v časti VI. formulára zmluvy vyznačil, že odmieta poistenie schopnosti splácať pôžičku. Zároveň odporca uviedol č. svojho účtu a označenie peňažného ústavu. Následne navrhovateľ dňa 30.3.2011 podpísal zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7090004, v ktorej vyplnil čl. VII., kde sa nachádzajú údaje o schválenej výške pôžičky. Z obsahu tohto článku zmluvy vyplýva, že odporcovi bola schválená výška úveru 1.000,- eur, ročná úroková sadzba úveru je uvedená 31,60%, RPMN 31,60%, priemerná hodnota RPMN 44,86%. Odporca mal splácať úver v 60. mesačných splátkach po 31,- eur s tým, že termín konečnej splatnosti je v zmluve uvedený „3/2016“. Celková suma pôžičky je v zmluve uvedená 1.860,- eur, celkové náklady spotrebiteľa 860,- eur, spôsob splácania úveru je uvedený z bežného účtu.
Z predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že odporca splátky nepoukazoval pravidelne riadne a včas, so splácaním sa dostal do omeškania. Vzhľadom k tomu, že naposledy uhradil splátku 31,- eur dňa 16.8.2012 a v ďalšom období už žiadnu splátku nepoukázal, navrhovateľ listom zo dňa 29.12.2012 vyzval odporcu k okamžitému zaplateniu všetkých splátok jednorazovo. Oznámenie o zosplatnení úveru odporca prevzal dňa 7.1.2013. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že odporca celkovo zaplatil navrhovateľovi sumu 502,20 eur a navrhovateľ mu vyúčtoval aj zmluvnú pokutu v sume celkom 157,53 eur.
Navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil prostredníctvom súdu nárok na zaplatenie sumy 1.129,79 eur s prísl., ktorá podľa jeho písomného vyjadrenia zo dňa 11.4.2016 predstavovala rozdiel medzi predpísanými splátkami v celkovej výške 1.475,06 eur vrátane účtovaných zmluvných pokút vo výške 156,93 a celkovými úhradami zo strany odporcu vo výške 502,20 eur (z prehľadu splátok a úhrad pritom vyplýva, že účtované boli zmluvné pokuty vo výške 157,53 eur). Pred prvým pojednávaním vzal svoj návrh späť v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 156,93 eur vrátane príslušenstva a v konaní sa domáhal len zaplatenia neuhradenej istiny 972,86 eur s prísl.
Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strany dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom od 1.5.2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Predmetom konania bol nárok navrhovateľa, ktorý odvíjal od formuláru - zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky vyššie uvádzaná (ďalej len ako zmluva), ktorej účelom bolo poskytnutie úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov bez určenia účelu ich použitia. Navrhovateľ poskytol odporcovi finančné prostriedky, ktoré sa tento zaviazal splácať v dohodnutých mesačných splátkach. V konaní nie je sporné, že na strane poskytovateľa je podnikateľ a na strane odporcu - príjemcu služby - fyzická osoba. Z hľadiska povahy subjektov ide o obchodnoprávny vzťah s poukazom na § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, keďže zmluva o úvere je absolútnym obchodom. Záväzkové vzťahy z tejto zmluvy sa bez ohľadu na povahu účastníkov spravujú obchodným zákonníkom. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že účastníci chceli uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže predmetom zmluvy malo byť dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru s poukazom na § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Súd mal za to, že predmetná zmluva je neplatná. Odporca dňa 28.3.2011 podpísal formulárové tlačivo, tak ako aj vyplýva aj zo všeobecných obchodných podmienok v čl. 4 bod 4.1, t.j., že klient doručuje spoločnosti návrh na uzatvorenie zmluvy na predpísanom tlačive. Uvedenú žiadosť súd posúdil ako návrh na uzatvorenie zmluvy. Predmetná zmluva predložená ako dôkaz navrhovateľom nie je platnou zmluvou v súlade s § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere vyžaduje pre svoju platnosť v súlade s § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a § 40
ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu. Právna istota a bezpečnosť právneho styku vyvolali potrebu výslovne v zákone vymedziť, ktoré zmluvy musia mať písomnú formu. V súlade s § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu, pričom musia byť splnené podmienky v súlade s § 43a, 44 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. V konaní nebolo preukázané, že by písomný návrh - žiadosť o poskytnutie bezúčelovej pôžičky predložený dlžníkom (odporcom) bol prijatý veriteľom (navrhovateľom), nakoľko prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Zo žiadosti o poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru, čo bol formulár návrhu zmluvy, jednoznačne vyplýva, že dlžník mal vyplniť jednotlivé body žiadosti. V žiadosti sa uvádza (drobným, takmer nečitateľným písmom) aj to, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj všeobecné obchodné podmienky, s ktorými sa odporca oboznámil. V bode 4.1. všeobecných zmluvných podmienok sa uvádza, že klient je navrhovateľom uzatvorenia zmluvy a návrh na uzatvorenie zmluvy klient (t.j. odporca) doručuje spoločnosti (t.j. navrhovateľovi) na predpísanom tlačive.
V konaní bolo preukázané, že odporca predložil navrhovateľovi formulárovú žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru - t. j. v súlade s § 43a Občianskeho zákonníka dal návrh na uzatvorenie zmluvy veriteľovi. V súlade s § 44 Občianskeho zákonníka by bola zmluva uzatvorená okamihom prijatia jeho návrhu, avšak ak prijatie návrhu obsahuje zmeny, dodatky, výhrady, obmedzenia, je odmietnutím návrhu a toto sa považuje v súlade s § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka za nový návrh, ktorý musí byť druhou stranou prijatý (v tomto prípade dlžníkom - odporcom).
Navrhovateľ v zmluve v bode VII. (ktorý nemohol vyplniť dlžník pri podávaní žiadosti) uviedol iné údaje oproti návrhu odporcu v bode V. zmluvy, napr. je tu uvedená výška úveru 1.000,- eur, pričom odporca v návrhu na uzavretie zmluvy žiadal 3.000,- eur. Okrem toho v bode VII. zmluvy sú uvedené ďalšie údaje, ktoré v žiadosti odporca neuvádzal. Ide o výšku mesačných splátok, výšku úrokovej sadzby, RPMN, sumu celkových nákladov spotrebiteľa a celkovej výšky pôžičky. K týmto údajom sa odporca nemohol vyjadriť, neboli mu predložené na odsúhlasenie a teda boli iba jednostranne určené navrhovateľom. Zmluva o poskytnutí pôžičky, ktorú odsúhlasil navrhovateľ je teda celkom odlišným dokumentom ako je žiadosť odporcu o poskytnutie spotrebiteľského úveru v bode V. zmluvy.
Súd teda považoval konanie veriteľa - navrhovateľa nie za prijatie návrhu predloženého odporcom, ale za nový návrh. Pokiaľ odporca tento nový návrh neodsúhlasil a svojím podpisom nepotvrdil, nemožno hovoriť o platnom (t.j. v súlade so zákonom) uzavretí zmluvy. Pre platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa v tomto prípade vyžadoval písomný návrh a písomné prijatie.
Navrhovateľ netvrdil, ani nepreukázal, že by ním navrhnutý obsah zmluvy (ktorý vystavil až následne po podpise žiadosti dlžníkom) bol totožný so „žiadosťou“ dlžníka, resp. že by takýto nový návrh dlžník v súlade s § 44 ods. 1 a § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijal, teda, že by návrh bol totožný alebo obdobný s prijatým návrhom veriteľom a bolo by to urobené písomnou formou. Pokiaľ prijatie návrhu obsahovalo iný obsah, ako bol predložený návrh, išlo o nový návrh a dlžník mal možnosť takýto návrh buď prijať alebo neprijať. Keďže nedošlo k uzatvoreniu zmluvy v písomnej forme tak, ako to pre jej platnosť vyžaduje zákon v súlade s § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ide o neplatný právny úkon. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Keďže odporca obdržal z titulu úveru dňa 30.3.2011 sumu 1.000,- eur a navrhovateľovi zaplatil sumu 502,20 eur (ako to vyplýva z navrhovateľom predloženého prehľadu splátok a úhrad), odporca by mal navrhovateľovi zaplatiť ešte sumu 497,80 eur. Avšak vzhľadom k tomu, že ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd prihliada z úradnej moci na premlčanie (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z.). I keď svojim charakterom ide o zmluvu o úvere, ide zároveň i o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú treba aplikovať aj ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku. To je rozdiel medzi aplikáciou Obchodného zákonníka o zmluve o úvere, ktorá je uzavretá ako absolútny obchod medzi dvoma podnikateľmi a zmluvou o úvere, ktorá je uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, kde nevyhnutne pristupuje aj aplikácia spotrebiteľských noriem. Uvedený názor bol vyjadrený aj v rozsudku Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co 81/2012 z 14.2. 2013, ktorý bol predmetom skúmania Ústavného súdu SR vo veci I.ÚS 402/2013 z 19.6. 2013. S ohľadom na uvedené preto súd posudzoval premlčanie práva navrhovateľa v danej veci podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Keďže zmluva je neplatná, navrhovateľovi by v tomto prípade vznikol len nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia. Tento nárok sa premlčuje podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, najneskôr v trojročnej objektívnej premlčacej dobe a to odo
dňa, kedy došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov (v danom prípade ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, t.j. právny úkon je neplatný od začiatku) - t.j. od 30.3.2011. Doba na uplatnenie nároku navrhovateľom tak uplynula dňa 30.3.2013. Navrhovateľ si nárok na súde uplatnil až 16.12.2015, teda po uplynutí premlčacej doby. Nárok navrhovateľa je preto z dôvodu premlčania nedôvodný.
Vzhľadom k tomu, že pred prvým pojednávaním navrhovateľ vzal svoj návrh späť v časti o zaplatenie sumy 156,93 eur s prísl., súd tento prejav navrhovateľa vzal iba na vedomie a v tejto časti konanie v súlade s ust. § 96 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku zastavil.
Súd teda vo veci rozhodol tak, že konanie v časti o zaplatenie sumy 156,93 eur spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 11.1.2013 do zaplatenia zastavil a v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V konaní mal úspech odporca, ktorému však v konaní žiadne trovy nevznikli a preto súd rozhodol tak, že mu v konaní náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.