Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-48-2015.pdf
PDF · 125.77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-10P/48/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca samosudcom JUDr. Michalom Mravcom v právnej veci navrhovateľky - D. W., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. I. XXXX, XXX XX Y. T. Y., adresa pre doručovanie: X. I. XXXX/X, XXX XX Y. T. Y., zast. JUDr. Marekom Belkom, advokátom, F. Kráľa 1504, 022 01 Čadca proti odporcovi - Z. W., rod. W., nar. XX.X.XXXX, bytom X.I. XXXX, XXX XX Y. T. Y., zast. JUDr. Antonom Kupšom, advokátom, Moyzesova ul. 34, 022 01 Čadca, o rozvod manželstva a úpravu pomerov rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom - 1/ Z. W., nar. XX.XX.XXXX , bytom u otca a 2/ J. W., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, obaja v konaní zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, A. Hlinku 8, 022 01 Čadca, takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov navrhovateľky D. W., rod. D., a odporcu Z. W.a, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v Y.G. T. Y. vo zv. č. X, ročník XXXX, strana XXX, pod por. číslom XX, sa r o z v á d z a.
Maloletý Z. W., nar XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Maloletý syn J. W., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu na maloletého J. W., nar. XX.XX.XXXX, sumou 180,- € mesačne, so splatnosťou vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky maloletého.
Matka maloletého je povinná prispievať na výživu maloletého Z. W., nar. XX.XX.XXXX, sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu.
Matka má právo styku s maloletým Z. W., nar. XX.XX. XXXX n e o b m e d z e n e na základe predchádzajúcej dohody rodičov, s prihliadnutím na denný režim a záujmy maloletého dieťaťa.
Otec má právo styku s maloletým J. W., nar. XX.XX. XXXX n e o b m e d z e n e na základe predchádzajúcej dohody rodičov, s prihliadnutím na denný režim a záujmy maloletého dieťaťa.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, podaným na Okresnom súde Čadca dňa 24.9.2015, navrhovateľka požiadala súd o rozvod manželstva s odporcom, uzavretého dňa 18.8.2001 v Y.G. T. Y., vrátane návrhu na úpravu pomerov účastníkov ako rodičov na čas po rozvode k ich maloletým synom Z. W., nar.
XX.XX.XXXX, ktorého žiadala zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s uložením povinnosti odporcovi ako otcovi prispievať na výživu sumou 100,- € mesačne a J. W., nar. XX.X.XXXX, ktorého žiadala zveriť do jej osobnej starostlivosti s uložením povinnosti odporcovi ako otcovi prispievať na výživu sumou 200,- €. V odôvodnení návrhu uviedla, že manželstvo s odporcom uzavreli dňa 18.8.2001, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Y.G. T. Y. vo zväzku č. X, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XX. Z tohto manželstva pochádza maloletý syn Z. W., nar. XX.XX.XXXX a maloletý syn J. W., nar. XX.X.XXXX. U oboch ide o prvé manželstvo, obaja sú občania SR, posledné trvalé bydlisko bolo na adrese X.I. XXXX, XXX XX Y. T. Y.. Ďalej uviedla, že s odporcom sa zoznámila v roku XXXX. V roku XXXX sa im narodil maloletý syn Z.. S odporcom žili u jeho u jeho rodičov, neskôr si prerobili v rodinnom dome samostatnú bytovú jednotku. Manželstvo bolo harmonické, sem tam vznikali medzi nimi menšie nezhody. Predmetom nezhôd bol futbal a najmä posedenie po futbale s kamarátmi. V roku 2007 sa im narodil maloletý syn J.. Hádky medzi nimi vznikali častejšie. Keď prišla po odporcu do pohostinstva, aby šiel domov, bol agresívny a niekedy ju fyzicky napadol, napádal. Po poslednej bitke bola ošetrená u lekára, o čom predkladá súdu potvrdenie. V júli 2014 po veľkej hádke opustila spoločnú domácnosť a s maloletým synom J. odišla k svojim rodičom. Neskôr si našla jednoizbový byt, v ktorom býva s mal. synom J.. Maloletý syn Z. zostal bývať u otca, aj napriek jej želaniu byť s ním. Maloletý syn Z. má pri otcovi kamarátov a zázemie. Sám sa rozhodol, že zatiaľ chce byť s otcom. Preto nenaliehala, aby o mal. syna neprišla. Maloletý Z. žije s otcom a babkou ( matkou odporcu). Odporca pracuje na turnusy 7 až 10 dní, vtedy sa o maloletého syna stará babka. Maloletý syn Z. ju navštevuje párkrát do týždňa. Zvyčajne sa u nej naje a tiež mu dáva niekedy peniaze. Keď odporca príde z práce domov stretáva sa s maloletým synom J.. Odporca má dobré vzťahy so svojimi synmi, zaujíma sa o nich. Maloletý syn Z. navštevuje 8. ročník základnej školy a maloletý syn J. 3. ročník. Odporca je SZČO ( elektrikár), pracujúci v zahraničí ( SRN, ČR). V minulosti pracoval pre firmu BUKADO s.r.o. a jednu firmu pod Siemens-om s mesačným príjmom 1.200,- €. Ona pracuje ako maliarka vianočných ozdôb v spoločnosti FREEDOM Juniors, s.r.o. v Č. s mesačným príjmom 260,- € + prídavky na maloleté deti vo výške 47,- €. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti sa navrhovateľka s odporcom citovo odcudzili a za uvedených okolností nie je do budúcnosti nádej na obnovenie spolužitia. Manželstvo si neplní ani jednu z funkcií, biologickú, či už funkciu vzájomnej pomoci a ani funkciu hospodársku. Odporca sa prostredníctvom právneho zástupcu k návrhu navrhovateľky vo veci samej vyjadril dňa 5.4.2016, kde uvádza, že s návrhom navrhovateľky o rozvod manželstva súhlasí, avšak nesúhlasí s tvrdeniami uvedenými v návrhu. Nie je pravdou, čo v návrhu navrhovateľka uvádza, že jednou z príčin rozvratu manželstva bola tá skutočnosť, že ju niekedy fyzicky napádal. Problémy v manželstve začali vznikať v roku 2011, keď sa navrhovateľka zamestnala ako čašníčka. Jej správanie sa podstatným spôsobom zmenilo, začala byť ľahostajná k rodine. Často sa stávalo, že ani neprišla z práce domov, vtedy ju začal podozrievať z nevery. Neskôr sa mu skutočne potvrdilo, že manželka má mimomanželský pomer s iným mužom, čo je skutočným dôvodom rozvratu ich manželstva. V tomto období boli medzi ním a navrhovateľkou intenzívne nezhody a hádky. Kvôli deťom mu navrhovateľka sľúbila, že jej pomer ukončí a dala výpoveď v práci. Po týchto udalostiach sa situácia v manželstve upokojila a ich vzťahy boli na nejaký čas dobré. Po veľkej manželskej hádke dňa 21.7.2014, v ktorej navrhovateľke vyčítal najmä neveru, keďže zistil, že svoj mimomanželský pomer neukončila, tak ako sľúbila, opustila navrhovateľka definitívne spoločnú domácnosť a s ich maloletým synom J.. V súčasnej dobe žijú oddelene, v spoločnej domácnosti nebývajú približne 2 roky. S navrhovateľkou si nerozumejú, došlo medzi nimi k vzájomnému odcudzeniu, ich manželstvo považuje len za formálny zväzok a z jeho strany je vylúčené obnovenie manželského spolužitia. Ohľadne zverenia mal. detí na čas po rozvode, aby mal. J. bol zverený do osobnej starostlivosti matky súhlasí. Nesúhlasí, aby mal. Z. bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Navrhuje, aby bol mal. Z. zverený do osobnej starostlivosti otca. S výživným tak ako ho navrhuje matka nesúhlasí, ale navrhuje, aby výška na mal. J. bola stanovená vo výške 100,- €.
Súdom ustanovený kolízny opatrovník maloletých detí vo svojej písomnej správe zo dňa 6.4.2016 súdu oznámil, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti od augusta 2014, kedy matka aj s maloletým J. z nej odišla po predchádzajúcom fyzickom napadnutí odporcom. Mala v záujme si so sebou vziať obe maloleté deti, ale bolo jej v tom zabránené. Matka s maloletým J. obýva jednoizbový byt, ktorý je v osobnom vlastníctve jej matky. Za elektriku, plyn a služby spojené s užívaním bytu platí mesačne 110,- €. Je zamestnaná vo FREEDOM JR. Č. ako maliarka vianočných ozdôb, kde pracuje len na šesť hodín. Jej príjem cca 250,- € a okrem toho poberá prídavok na dve deti v sume 47,04 € mesačne. Maloletý J. je žiakom 3. ročníka ZŠ Mládežnícka Y. T. Y.. Stravuje sa v škole, po vyučovaní
navštevuje školský klub. Za školský klub platí matka 5,- € mesačne. Stravné platí otec maloletého asi pol roka. Maloletý hráva v rámci školských aktivít futbal. Jeho zdravotný stav je dobrý, nie sú zvýšené výdaje na lieky a zdravotnú starostlivosť. Maloletý Z. je žiakom 8. ročníka ZŠ Mládežnícka Y. T. Y., všetky náklady na neho platí jeho otec, ktorý je živnostníkom v oblasti silnoprúdu v zahraničí. Podľa vyjadrenia matky, starostlivosť o maloletého Z. v čase neprítomnosti otca zabezpečuje stará matka z otcovej strany. Maloletý má zakázané chodievať ku svojej matke. Chodieva k nej potajomky. Zanedbávanie starostlivosti o maloletého zo strany matky zistené nebolo. Návrh matky o zverenie staršieho syna Z. do striedavej osobnej starostlivosti je nedôvodný, nakoľko otec dieťaťa je zamestnaný v zahraničí. Obe maloleté deti by mali byť zverené do osobnej starostlivosti matky a otec nech je zaviazaný prispievať na výživu oboch podľa jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Čo sa týka úpravy styku, nevedia v akých časových intervaloch otec chodieva domov, preto navrhuje kolízny opatrovník úpravu styku ponechať na dohode rodičov. Rozhodujúce stanovisko k úprave práv a povinností rodičov k deťom na čas po rozvode, vyjadrí kolízny opatrovník po vykonanom dokazovaní a vypočutí oboch účastníkov konania.
Súd vo veci nariadil pojednávanie vo veci samej dňa 25.4.2016 a 2.5.2016.
Z výpovedí účastníkom a z listinných dôkazov oboznámených a tvoriacich obsah spisu vo veci samej mal súd preukázaný nasledovný skutkový a právny stav:
Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní zotrvala v celom rozsahu na podanom návrhu s tým, že žiada zveriť obe maloleté deti do jej výchovy a určiť výživné po 200,- €. Pokiaľ ide o manželstvo, toto uzavreli po štyroch rokoch známosti, aj z dôvodu , že bola tehotná. Manželstvo bolo spočiatku harmonické, aj po narodení druhého syna J. bolo harmonické. Hádky sa začali kvôli tomu, že manžel hrával futbal, všade chodil sám. Po futbale nešiel domov, ale navštevoval pohostinstvá. Často po neho chodievala do pohostinstva, stalo sa, že keď prišiel z pohostinstva bol agresívny. Po poslednej bitke v roku 2014 bola aj na ošetrení u lekára. Spoločnú domácnosť opustila v júli 2014. T.č. býva v jednoizbovom byte spoločne s mladším synom J.. Starší syn je momentálne u otca, keď je otec v robote, tak sa oňho stará babka. Pokiaľ ide o staršieho syna Z. stalo sa to tak, že keď odchádzala, syn sa ešte hral pred domom s kamarátmi. Poprosil ju, či by mohol ešte ostať, ona s tým súhlasila s tým, že nech ostane u babky, keďže otec mal vypité, že na druhý deň príde poňho. Keď na druhý deň prišla poňho, nechcel už ísť s tým, že na chalupe mu je lepšie. Jej príjem je vo výške okolo 300,- €. Pokiaľ ide o výdavky, tieto sú podrobne vypísané v stanovisku zo dňa 23.03.2016 na č.l. 55 spisu, je to spolu zhruba 412,- €. Navrhovateľka tiež uviedla, že áno, mala krátky mimomanželský pomer, avšak tento nemá vplyv na rozpad manželstva. Maloletý Z. ku nej chodieva, myslí si, že mu to nezakazuje, skôr stará matka. Na pojednávaní dňa 2.5.2016 matka ďalej uviedla, že momentálne má 1-izbový byt, kde je samostatne kuchyňa a samostatne obývačka a spálňa, v prípade, že by jej bol maloletý Z. zverený do starostlivosti, či už do striedavej, alebo úplnej, mala by možnosť prikúpiť si ešte balkónovú časť, kde by im mohla urobiť samostatnú izbu. Pokiaľ ide o firmu BUKADO, s.r.o. , to je firma súrodencov, mal tam príjem okolo 1.000,- € až 2.000,- €.
Odporca vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o rozvod manželstva s týmto súhlasím. Z jeho pohľadu hlavným dôvodom rozpadu manželstva je skutočnosť, že navrhovateľka mala mimomanželský pomer. Pokiaľ ide o poslednú hádku, je pravdou, že tam došlo aj k fyzickému násiliu, poukazuje však na to, že navrhovateľka, keď má vypité je agresívna. On v ten deň prišiel z pohostinstva, kde bol na pivko, normálne si ľahol. Začala do neho skákať, fackať ho, škriabať . Je pravdou, že jej dal dve facky, avšak nič sa jej nestalo. Ona potom chytila malého J., že ide za tým svojim priateľom, že je doňho zaľúbená, nie je pravdou, že to čo uviedla navrhovateľka, že Z. ju uprosil, aby sa ešte mohol hrať. Z. jej rovno povedal, že s ňou nikam nejde, nakoľko on vedel, že má priateľa. V spoločnej domácnosti nežijú už dva roky. Maloletý Z. žije u neho. Maloletý Z. chodí za matkou, on mu v tom nebráni. Keď príde domov, opýta sa ho, či bol za mamou, keď povie áno, normálne podebatujú, nemá dôvod brániť, je to jeho matka. S maloletým žijú v dvojpodlažnom dome, kde sa nachádzajú dve bytové jednotky. On mám svoj byt na poschodí, jeho matka žije dole na prízemní. Nie je pravdou, žeby mu bránila stretávať sa aj s matkou. Maloletý má svoju vlastnú izbu. On pracuje na turnusy, chodieva na 5 dní do práce a dva dni je doma, alebo keď je to niekde ďalej, chodieva na 10 dní do práce a potom je 4 - 5 dní doma. Keď nie je doma starostlivosť o maloletého zabezpečuje jeho matka. Ďalej otec uviedol na pojednávaní dňa 2.5.2016 , že budúci týždeň má ísť po pracovnú zmluvu, že bude pracovať pre spoločnosť BUKADO, s.r.o., sú dohodnutí na príjme okolo 600-700,- € .
Z výpovede maloletého Z. (ktorého súd vypočul za účelom zistenia jeho vlastného stanoviska a názoru) mal súd preukázané, že býva s otcom v rodinnom dome, navštevuje Základnú školu v Y.G. T. Y., chodí do 8. ročníka, školu má asi 3 minúty od domu. Učí sa priemerne na trojky, štvorky, aj pred odchodom mamy zo spoločnej domácnosti sa učil podobne. Mamu navštevuje 3-4 krát do týždňa na 4 a viac hodín. Otec pracuje 7 dní je v práci, potom je 7 dní doma. Počas toho, keď otec je v práci dohliada naňho babka. Keď je u mamy, aj sa naje, mama mu kupuje oblečenie a podobne. Mama býva v 1-izbovom byte asi 100 metrov od ich domu. Býva s bratom J.. On by chcel ostať u otca a to z dôvodu, že k mame to mám blízko, v dome má vlastnú izbu, má tam kľud aj na učenie. Maloletý Z. ďalej uviedol, že keď je otec doma, zo školy príde asi o 13:30 hod. , to už je po obede, stravuje sa v školskej jedálni, potom ide von, kde je asi do 17:00 až 18:00 hod. , občas aj dlhšie. Keď príde z vonku, otec mu urobí nejakú večeru, naučí sa, potom spolu pozerajú televíziu, alebo je na internete na počítači. Aj keď je s babkou, je to zhruba to isté. Vzťah k babke má dobrý, nemá s ňou žiadne problémy, má ju rád ako babku. Niekedy je obmedzovaný babkou, keď chce byť dlhšie vonku, tak ho volá domov, aby sa išiel učiť, o tej piatej, šiestej ho vždy volá z vonku, nezakazuje sa mu stretávať s mamou. Rovnakú voľnosť ako pri otcovi, by mal aj pri mame. Mama, kým ešte s nimi žila sa starala o domácnosť dobre, varila im, upratovala, učila sa s ním, keď potreboval pomôcť. Podľa neho bratovi nič nechýba, domácnosť podľa neho nie je zanedbaná. S bratom sa v priemere vidí každý druhý deň, chodia spolu na ihrisko, tam ho učí strieľať na bránu a hrajú futbal. On hráva futbal za klub S..
Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že k veci sa vyjadrí až po vypočutí účastníkov konania a po vykonaní dokazovania. V ostatnom zotrváva na písomnej správe doručenej súdu.
Z listinných dôkazov v konaní predložených, a to zo sobášneho listu, mal súd preukázané, že účastníci uzatvorili manželstvo 18.8.2001 v Krásne nad Kysucou. U oboch ide o prvé manželstvo. Obaja sú národnosti slovenskej. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, a to maloletý Z. W., nar. XX.XX.XXXX a maloletý J. W., nar. XX.X.XXXX .
Z lekárskej správy zo dňa 21.7.2014 ( č.l. 8 ) mal súd preukázané, že matka po tom, čo bola napadnutá odporcom, bola na lekárskom ošetrení, ďalej bola na ošetrení u traumatológa a tiež u neurológa.
Zo správy I. Y. T. Y. mal súd preukázané, že navrhovateľka býva na adrese Y. T. Y. Č.. XXXX/X s maloletým synom J.. Je zamestnaná, pracuje ako robotníčka na 6 hodín denne vo firme FREEDOM v Čadci. V mieste bydliska požíva dobrú povesť, pre priestupky nebola oznamovaná. Zo strany občanov na menovanú neboli podané žiadne sťažnosti. Alkoholické nápoje nepožíva. Odporca býva na adrese Y. T. Y. Č.. XXXX s maloletým synom Z., je živnostník. Zo strany občanov na menovaného neboli podané žiadne sťažnosti, pre priestupky nebol oznamovaný.
Z potvrdenia o príjme zo dňa 15.3.2016 (č.l. 52) mal súd preukázané, že priemerný mesačný zárobok navrhovateľky je v sume 278,43 €.
Zo správy Daňového úradu Žilina, pobočka Čadca zo dňa 18.3.2016 ( č.l. 54) mal súd preukázané, že otec mal za rok 2014 príjmy vo výške 14.621,94 € , výdavky vo výške 7.194,25 €, základ dane 7.427,69 €, nárok na daňový bónus 513,84 €.
Zo stanoviska k výzve súdu navrhovateľky zo dňa 23.3.2016 ( č.l. 55) mal súd zistené, že navrhovateľka nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Maloleté deti sú zdravé, nemajú nepriaznivý zdravotný stav. V školskom roku 2015/2016 maloletý J. navštevuje 3. ročník a maloletý Z. 8. ročník Základnej školy v Y.G. T. Y.. Navrhovateľka má príjem cca 280,- € mesačne, tiež poberá prídavky na obec mal. deti vo výške 47,04 €. Mesačné výdavky: telefón 17,99 €, byt 78,11 €, elektrina 32,- €, cestovné ( matka) 34,50 € - 23 dní x 1,50 €, školský klub (J.) 5,- €, školská jedáleň ( J.) 25,- €, strava 150,- €, školské potreby 30,- €, oblečenie, obuv 30,- €, drogéria + lieky 10,- €, spolu 412,60 € , čo mal súd preukázané predloženými prílohami.
Právny zástupca navrhovateľky v záverečnej reči uviedol, že žiadajú mal. Z. na čas po rozvode zveriť do striedavej osobnej starostlivosti a to tak, že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého syna každý párny týždeň v roku, resp. ten týždeň v roku, keď bude sa nachádzať v domácnosti a ďalší týždeň nepárny povedzme bude zabezpečovať matka, takisto žiadajú, aby maloletý syn J. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, čo sa týka styku, medzi manželmi nie je nejaká nevraživosť, alebo nie
je pochybnosť o tom, že by si deti nevedeli odovzdať v určený čas, ponecháva na dohode, čo sa týka výživného, otec je povinný počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode prispieť na výživu maloletého syna Z. sumou 100,- € mesačne a ďalší výrok je - otec je povinný počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva prispievať na výživu maloletého J. sumou 200,- € mesačne, je preukázané, že samostatne zárobkovo činná osoba určite nemá takéto príjmy, ako preukázal, sú jednoznačne väčšie, je v jeho schopnostiach, možnostiach prispievať na výživu viac, tieto deti to aj potrebujú. Takisto čo sa týka zverenia maloletého Z., za pôvodný návrh, a to je striedavá starostlivosť, čo sa týka podmienok matky, sú dobré, nech sa vyjadrí k podmienkam UPSVaR, či je to jedna izba, či sú to dve izby samostatne a či sa dá eventuálne rozšíriť. Trovy konania nežiada.
V záverečnej reči právny zástupca odporcu uviedol, že navrhuje manželstvo účastníkov rozviesť, je jednoznačne preukázané, že manželstvo si neplní svoju spoločenskú funkciu, pokiaľ sa týka maloletých detí navrhuje, aby maloletý Z. bol zverený do osobnej starostlivosti otca, maloletý J., aby bol zverený do osobnej starostlivosti matky, čo sa týka výživného navrhuje, aby na staršieho Z. W. výživné nebolo určené, na malol. J. navrhuje, aby otec prispieval sumou 100,- € a čo sa týka úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, to ponecháva na dohodu rodičov. Trovy si neuplatňuje.
Kolízny opatrovník v záverečnej reči uviedol, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia, navrhuje, aby obe deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, z dnešného výsluchu maloletého má za to, že tomu súčasná situácia vyhovuje, to znamená, že je sám, jeho príchody a odchody z domu, jeho výsluch bol nepresvedčivý, využíva situáciu, keď je otec v práci, pričom stará matka jeho výchovu nezvláda. Pokiaľ ide o výšku výživného, toto ponecháva na úvahe súdu, pokiaľ ide o úpravu styku, má za to, že rodičia sa vedia dohodnúť, navrhuje, aby bol styk upravený na základe predchádzajúcej dohody. Podľa § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu; byť si verní, vzájomné rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Súd návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol, konštatujúc splnenie zákonných podmienok podľa cit. ustanovení Zákona o rodine, po zistení, že ich manželstvo dlhodobo neplní svoj zákonom sledovaný účel v zmysle ust. §§ 18, 19 Zákona o rodine. Manželia nežijú po dobu viac ako dvoch rokov v spoločnej domácnosti, intímne taktiež spolu nežijú a hospodária každý sám. Navrhovateľka nerozporovala tvrdenie odporcu, že mala mimomanželský pomer . Podľa názoru súdu sú vzťahy medzi manželmi vážne rozvrátené a ich manželstvo už nemôže plniť svoj účel a ani od nich nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, pričom ani oni nemajú záujem svoje manželské spolužitie obnoviť, preto aj súd manželstvo účastníkov rozviedol. Rozvod manželstva vzhľadom na zistený skutkový stav a dôvody jeho rozvratu nie sú v rozpore ani so záujmom maloletých detí účastníkov.
Rozhodujúc o úprave pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode (§ 113 ods.1 OSP), súd predmet tejto časti konania posudzoval podľa ust. § 24 ods.1,3, § 25 ods.1 až 4 Zákona o rodine v spojení s ust. § 62 ods.1 až 5 a §§ 75 a nasledujúcich Zákona o rodine. Zastupovanie a správu majetku maloletého dieťaťa upravujú ust. §§ 31 a 32 Zákona o rodine.
S konaním o rozvod manželstva zo zákona spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode je konaním, ktoré môže súd začať i bez návrhu (§ 81 ods.1 OSP) a v ktorom súd návrhmi účastníkov nie je viazaný, postupuje z úradnej povinnosti, sledujúc pritom v zmysle ust. čl. 3 ods.1 a súvisiacich ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, prijatého v New Yorku 20. novembra 1989, ktorého signatárom je i Slovenská republika (uverejneného v našej zbierke zákonov oznámením FMZV č. 104/1991 Zb.), čl. 41 v spojení s čl. 7 ods.5 Ústavy Slovenskej republiky (úst. zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a ust. §§ 22 a nasl. a §§ 28 a nasl. Zákona o rodine najlepší záujem maloletého dieťaťa.
Zverenie maloletého dieťaťa J. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke je v súlade s faktickým stavom osobnej starostlivosti matky o dieťa i odporučením kolízneho opatrovníka maloletého v jeho cit. písomných správach o pomeroch v rodine účastníkov. Z vykonaného dokazovania, a to najmä s z výsluchov rodičov maloletých, ako aj z výsluchu maloletého Z. súd zistil, že striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov o maloletého Z. v danom prípade by nebola správna. Zverenie maloletého dieťaťa Z. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otcovi je v súlade s faktickým stavom osobnej starostlivosti otca o dieťa. Súd zistil, že maloletý má s otcom i s matkou vybudovaný dobrý vzťah. Sám maloletý sa vyjadril na pojednávaní dňa 2.5.2016, že chce ostať u otca, a to z dôvodu, že k mame to má blízko, v dome u otca má vlastnú izbu, má tam kľud na učenie. Ďalej bolo zistené, že otec v stretávaní maloletého Z. s matkou nebráni, ale naopak podporuje ich vzájomný kontakt. V starostlivosti otca o maloletého Z. neboli súdom zistené žiadne nedostatky. Preto súd zveril maloletého J. do osobnej
starostlivosti matke, pričom takýmto spôsobom nedôjde k odňatiu žiadnych práv otcovi a maloletého Z. do osobnej starostlivosti otca, pričom takýmto spôsobom nedôjde k odňatiu žiadnych práv matke.
Pri posudzovaní výšky výživného na maloletého J. súd vychádzal z rozhodných pomerov zistených v čase rozhodnutia (§ 154 ods.1 OSP), posudzujúc výsledky vykonaného dokazovania, vyjadrenia oboch rodičov a súdom ustanoveného kolízneho opatrovníka opäť predovšetkým v prospech a so zreteľom na záujem maloletého dieťaťa.
Navrhovateľka ako matka maloletého J. Z. Z. býva spolu s maloletým synom J. v prenajatom 1- izbovom byte. Matka je zamestnaná vo firme FREEDOM Juniors, s.r.o. D. Č. , kde pracuje ako maliarka vianočných ozdôb s mesačným príjmom 280,- € + prídavky na maloleté deti vo výške 47,- €. Príjem odporcu , je SZČO, bol podľa správy z daňového úradu za rok 2014 vo výške 14.621,94 € , výdavky vo výške 7.194,25 €, základ dane 7.427,69 €, nárok na daňový bonus 513,84 €. Priemerný mesačný príjem tak predstavuje sumu 619 €. V školskom roku 2015/2016 maloletý J. navštevuje 3. ročník a maloletý Z. 8. ročník Základnej školy v Y. T. Y..
Súd pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania (§ 132 OSP) o pomeroch účastníkov pre rozhodovanie o výške výživného okrem všeobecných zákonných hľadísk v ust. § 75 Zákona o rodine, tzn. tak opodstatnených potrieb oprávneného maloletého J., ako aj schopností a možností oboch rodičov ako povinných z titulu ich zákonnej vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, predovšetkým otca maloletého ako rodiča, ktorý na rozdiel od matky nezabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa - syna J. , kládol osobitný dôraz na zmienenú osobnú starostlivosť len jedného z rodičov (matky) o maloletého a domácnosť, v ktorej dieťa u matky žije (§ 62 ods.4 Zákona o rodine), v tomto veku maloletého stále v značnej miere nahradzujúcu plnenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu vo finančnej forme, na právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods.2 Zákona o rodine) a na prednosť výživného na dieťa pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods.5 Zákona o rodine). Ako otec maloletého dieťaťa, ktorý má zo zákona (§ 62 ods.1 Zákona o rodine) vyživovaciu povinnosť k svojmu synovi až dovtedy, dokiaľ ten nebude schopný živiť sa sám, však musí urobiť všetko pre to, aby si so zákonom súladnou cestou zabezpečil dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie nevyhnutnej výživy dieťaťa. Ako sumu výživného, zodpovedajúcu opodstatneným potrebám oprávneného maloletého J., s prihliadnutím i na súčasnú zamestnanosť matky maloletého a zároveň reálnym schopnostiam a možnostiam odporcu ako otca maloletého, vrátane zamestnania sa, súd z hľadiska zdôrazneného preferovaného najlepšieho záujmu maloletého J. určil preto sumu 180,- eur mesačne. Čo sa týka výživného súd zohľadnil tú skutočnosť, že maloletý J. ako každé dieťa má náklady na bežné oblečenie, obuv, nevynímajúc ani stravu či už v škole alebo v domácnosti matky.
Vzhľadom na nepriaznivé majetkové a sociálne pomery matky mal. detí, súd u matky určil výživné na maloletého Z., ktorý bol zverený otcovi do osobnej starostlivosti, s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 3 Zákona o rodine len zákonom stanovenú minimálnu sumu, ktorú je zo zákona každý rodič povinný platiť. Výšku výživného matke u maloletého Z. súd stanovil na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, ktorá činí 27,13 € a to s poukazom na to, že matka má príjem cca 280,- € mesačne, ktorý je jej jediným príjmom, v osobnej starostlivosti má mal. syna účastníkov konania J., platí nájom bytu mesačne 78,11 €, elektrinu 32,- €, cestovné do práce 34,50 € - 23 dní x 1,50 €, školský klub (J.) 5,- €, školská jedáleň ( J.) 25,- €, stravu 150,- €, preto aj s poukazom na ustanovenie § 62 ods.3 O.s.p. zaviazal súd matku bez ohľadu na jej schopnosti, možnosti a majetkové pomery plniť si vyživovaciu povinnosť na maloletého Z. v minimálnom rozsahu, to je 30 % zo sumy životného minima, ktorá podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR činí 27,13 € mesačne. Táto suma je pohyblivá a každoročne sa ku 1.7. príslušného roka mení. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku k maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
V danom prípade navrhovateľka a ani odporca nežiadali styk matky s maloletým Z. a styk otca s maloletým J. upravovať, nakoľko sa na tomto vedia dohodnúť.
Záverom súd poukazuje na ust. § 26 Zákona o rodine, v spojení s ust. § 78 Zákona o rodine a § 163 ods.2 OSP umožňujúce zmenu tohto rozhodnutia v časti výroku o úprave pomerov rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode (vrátane rozhodnutia o úprave styku otca s maloletým, ako je vyššie uvedené) v prípade zistenia budúcej zmeny pomerov oproti rozhodným pomerom zisteným súdom v tomto konaní, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní týmto rozsudkom.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods.1 v spojení s ust. § 144 OSP - s prihliadnutím na zistené okolnosti veci, ktoré viedli k rozvratu manželstva účastníkov a absenciu návrhu niektorého z účastníkov na náhradu trov konania v zmysle § 151 ods.1 OSP - tak, že právo na ich náhradu preto nepriznal žiadnemu z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).