Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2CoCsp-7-2022.pdf
PDF · 93.52 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/7/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium Legal, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: H. L., X.. XX.XX.XXXX, V. L. P. X, XXX XX P., právne zastúpenej: JAKUBIS & PARTNERS s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 50 990 365, o zaplatenie 3.623,33 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29Csp/13/2021-117 zo dňa 25.10.2021, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch I. a III.
N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol: I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 702,20 EUR s 5 % úrokom z omeškania ročne od 21.08.2020 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a. III. P r i z n á v a žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64 %.
2. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení uviedol, že právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka a.s.) žalobou žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie 3.623,33 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 28.06.2018 do zaplatenia. Žalovaná voči uplatnenému nároku s poukazom na ust. § 103 Občianskeho zákonníka vzniesla námietku premlčania. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou dňa 28.08.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX v predmete poskytnutia bezúčelového spotrebiteľského úveru s uvedením celkovej výšky a menu úveru 5.000 eur, celkovej čiastky 8.641,20 eur, celkových nákladov spotrebiteľa 3.641,20 EUR, sadzby poistenia 2,90 %, splátky s poistením 148,20 eur, priemernej hodnoty RPMN 18,01 %, výšky odplaty 26,90 %, doby trvania zmluvy do splatenia všetkých záväzkov klienta, výšky splátky 144,02 eur, počtu splátok 60, splatnosti prvej splátky 20.09.2015, ďalších splátok vždy k 20.-tému dňu kalendárneho mesiaca, termínu konečnej splatnosti úveru 8/2020, RPMN 26,90 %, ročnej úrokovej sadzby 26,90 %, najvyššej prípustnej výšky odplaty 27 %, predpokladov použitých pre výpočet RPMN uvedených v bode 7 zmluvy, ktorej súčasťou bol aj splátkový kalendár s uvedením termínu splatnosti splátok, ich výšky, vrátane rozlíšenia na splátku istiny, úroku a poistenia. Súčasťou zmluvy bolo aj dojednanie doplnkovej služby základného súboru poistenia pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity a smrti, ktoré nebolo podmienkou poskytnutia úveru, čo nesporne vyplýva z bodu 3 štandardných európskych informácii o spotrebiteľskom úvere podpísaných žalovanou. Právny predchodca žalobcu podaním zo dňa 26.04.2018 vyzval žalovanú na zaplatenie omeškaných splátok v celkovej výške 444,60 eur
s upozornením, že ak do 05.06.2018 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 2/2018, bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaná predžalobnú upomienku prevzala dňa 11.05.2018. Podaním zo dňa 22.06.2018 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru z dôvodu nezaplatenia omeškaných splátok s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy 3.623,78 eur, ktorej doručenie v súlade s bodom 14.2 zmluvy preukázané nebolo. Súd prvej inštancie vyzval právneho predchodcu žalobcu na predloženie listín preukazujúcich splnenie povinnosti v zmysle ust. § 7 zákona č. 129/210 Z. z.. Na výzvu súdu uviedol, že žalobkyňa v žiadosti o poskytnutie úveru uviedla, že je vydatá, bez vyživovacích povinností, vrátane mesačných výdavkov na splátky existujúcich úverov vo výške 260 eur. Na základe toho vychádzal z priemerného príjmu žiadateľa vo výške 450 EUR, bonusu na ďalšiu osobu v domácnosti 307 eur a výdavkov pozostávajúcich z nákladov na register 260 eur, životného minima 198,09 eur a životného minima na nezaopatrené dieťa vo výške 90,42 eur, teda výsledok voľnej platobnej kapacity predstavoval sumu 208,49 eur. Prílohou uvedeného podania bol aj report zo Sociálnej poisťovne.
3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu v súvislosti s overením bonity žalovanej pri poskytnutí predmetného úveru nemal k dispozícii všetky relevantné údaje o výške celkového objemu jej výdavkov, a tak došlo k naplneniu hypotézy právnej normy ust. § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., na základe ktorej je potrebné posúdiť konanie právneho predchodcu žalobcu, ako hrubé porušenie jeho povinnosti overiť si schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, v dôsledku čoho sa považuje predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov a súčasne nemohol požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Ďalej prvoinštančný súd uviedol, že žalobca predmetnú pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok nadobudol po termíne jej konečnej splatnosti dňa 20.08.2018, teda bola splnená aj ďalšia podmienka postúpenia pohľadávky v zmysle ust. § 17 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. z čoho vyplýva, že žalobca má postavenie aktívne vecne legitimovanej strany sporu. S poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru žalobca má nárok iba na vrátenie nesplatenej istiny úveru vo výške rozdielu poskytnutého úveru v sume 5.000 eur a úhrad realizovaných žalovanou vo výške 4.297,80 eur, čo predstavuje sumu 702,20 eur. Keďže na strane právneho predchodcu žalobcu neboli splnené podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, potom súd prvej inštancie uplatnený úrok z omeškania z nesplatenej istiny úveru priznal v súlade s ust. § 517 a 563 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po termíne konečnej splatnosti úveru a v prevyšujúcej časti žalobu v plnom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 2 CSP.
4. Proti tomuto rozsudku vo výrokoch I. a III. podala včas odvolanie žalovaná. Uviedla, že zmluva je neplatná a mala by vrátiť žalobcovi iba plnenie zodpovedajúce bezdôvodnému obohateniu. Vzhľadom k uplynutiu 2-ročnej premlčacej doby vznáša námietku premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Taktiež uviedla, že sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal s aktívnou legitimáciou žalobcu z dôvodu § 92 ods. 8 zákona o bankách. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne aby takto žalobu zamietol a priznal jej náhradu trov konania vo výške 100%.
5. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne vyjadril. Uviedol, že žalovaná vo svojom vyjadrení neuviedla skutočnosti a ani nepredložila dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu. Stotožnil sa s rozsudkom súdu prvej inštancie a navrhol, aby konajúci súd vyhovel podanej žalobe.
6. V replike sa žalovaná vyjadrila, aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne aby takto žalobu zamietol a priznal jej náhradu trov konania vo výške 100%.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody žalovanej nie sú opodstatnené.
8. Ako je zrejmé z obsahu spisu, žalovaná s právnym predchodcom žalobcu dňa 28.08.2015 uzatvorila zmluvu o poskytnutí bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 5.000 eur s uvedením
celkovej čiastky, celkových nákladov, sadzby poistenia, splátky s poistením, priemernej hodnoty RPMN, výšky odplaty, doby trvania, výšky splátky, počtu splátok, splatnosti prvej splátky, termínu konečnej splatnosti úveru, RPMN, fixnej ročnej úrokovej sadzby, najvyššej prípustnej výšky odplaty, predpokladov použitých na výpočet RPMN, ktorej súčasťou bol aj splátkový kalendár s uvedením termínu splatnosti splátok, s rozlíšením na splátku úroku, istiny a poplatkov poistenia. Súčasťou zmluvy bolo aj dojednanie základného súboru poistenia, ktoré nebolo podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru, čo nesporne vyplýva z bodu 3 štandardných európskych informácii v spotrebiteľskom úvere podpísaných žalovanou.
9. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
10. Právny predchodca žalobcu zosplatnil úver dňa 20.02.2018. Žalovaná realizovala úhrady splátok úveru splatných v období 9/2015-1/2018. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie uvádza, že nakoľko žalovaná neplatila riadne a včas, k zosplatneniu úveru došlo pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.02.2018 a s poukazom na ustanovenie§ 103 OZ veta druhá, je nepochybné, že všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť odo dňa nasledujúceho po zročnosti nesplnenej splátky, teda lehota na podanie návrhu by uplynula dňa 21.02.2021, pričom žaloba žalobcu bola súdu prvej inštancie doručená dňa 27.01.2021. Z toho vyplýva, že námietka premlčania vznesená žalovanou je teda nedôvodná.
11. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k 28.08.2015, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
12. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom k 28.08.2015, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
13. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.
14. V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14.júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.
15. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12,EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53) (bod 64., 65.Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej).
16. Vzhľadom na vyššie uvedené nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta, právnym predchodcom žalobcu. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t. j. § 52 a nasl. OZ, zákon č. 129/2010 Z. z. a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby preukázal, že bonitu žalovaného jeho právny predchodca náležite skúmal a že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
17. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že právny predchodca žalobcu v konaní nepredložil dôkazy preukazujúce, že veriteľ pri poskytovaní úveru preskúmaval bonitu žalovanej ako dlžníka. V tejto súvislosti neobstojí len poukaz na vzorec výpočtu vyhodnocujúci príjem žalovanej ako dostatočný a nebolo zistené, aby v tejto súvislosti právny predchodca žalobcu overoval mesačný príjem žalovanej, jej daňové priznanie v prípade, ak vykonávala podnikateľskú činnosť, neboli skúmané aj iné aspekty ako napr. počet vyživovacích povinností žalovanej, jej mesačné výdavky, z ktorých si mohol veriteľ urobiť reálny obraz o majetkovej situácii žalovanej potrebnej pre posúdenie jej schopností splácať úver. Nie je pritom smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ, teda právny predchodca žalobcu pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posudzovať bonitu spotrebiteľa. Za daného stavu aj odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a neplatnosti predčasného zosplatnenia úveru je správny.
18. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom k 28.08.2015, kedy mala byť predmetná pohľadávka postúpená v prospech žalobcu, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a/, banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky a b/ prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
19. V danom prípade zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.08.2021, právny predchodca žalobcu postúpil na žalobcu pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca predmetnú pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok nadobudol po termíne jej konečnej splatnosti dňa 20.08.2020, a teda bola splnená ďalšia podmienka postúpenia pohľadávky v zmysle ust. § 17 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z., a žalobca tak má postavenie aktívne vecne legitimovanej strany sporu. S poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru žalobca má nárok iba na vrátenie nesplatenej istiny úveru vo výške rozdielu poskytnutého úveru v sume 5.000 eur a úhrad realizovaných žalovanou vo výške 4.297,80 eur, čo predstavuje sumu 702,20 eur.
20. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd, postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, potvrdil.
21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaná v odvolacom konaní nemala úspech, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnému žalobcovi z obsahu spisu žiadne trovy nevyplývajú, preto mu ich súd nepriznal.
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).