Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-7Cb/12/2010

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v právnej veci navrhovateľky: Telervis plus, a.s., so sídlom Staré Grúnty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpená: JUDr. Alan Strelák, advokát so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti odporcovi: Y. A., U..: XX.XX.XXXX, Q.. XX.XX.XXXX, U. R. V. XXX/X, F., o zaplatenie 880,30 €, takto

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

III. Navrhovateľke vráti zo zaplateného súdneho poplatku sumu 165,80 € cestou príslušného orgánu, po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 22.12.2008 domáhala uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť jej sumu 26.520,- Sk (880,30 €) spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 26.520,- Sk (880,30 €) od 23.05.2008 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 1.563,- Sk (51,88 €) za každý začatý mesiac omeškania začínajúci mesiacom máj 2008 od zaplatenia, zmluvnú paušálnu náhradu nákladov vo výške 4.000,- Sk (132,78 €) a náhradu trov konania.

Navrhovateľka zaplatila dňa 01.03.2010 súdny poplatok za podaný návrh na začatie konania vo výške 172,50 € na účet tunajšieho súdu.

Súd vlastnou činnosťou zistil, že odporca dňa XX.XX.XXXX zomrel v mesto O., U. L.. Uvedenú skutočnosť mal osvedčenú z oznámenia o úmrtí zo dňa 17.09.2015 vydaného Osobitnou matrikou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Z pripojeného uznesenia Okresného súdu Piešťany č. k. XD/ XXX/XXXX Q. N. XX.XX.XXXX súd ďalej zistil, že dedičské konanie po odporcovi bolo zastavené a majetok nepatrnej hodnoty patriaci odporcovi bol vydaný osobe, ktorá sa postarala o pohreb. Uvedené uznesenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 01.04.2016.

Podľa § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len ,,OSP"), kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 7 ods. 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,OZ"), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.

Podľa § 7 ods. 2 veta prvá OZ, smrťou táto spôsobilosť zanikne.

Podľa § 19 OSP, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak ten, komu ju zákon priznáva.

Ustanovenie § 19 OSP upravuje ďalšiu z hlavných procesných podmienok, a to občiansko procesnú subjektivitu účastníkov, totiž spôsobilosť byť účastníkom občianskeho procesu (inak povedané spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti). Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného práva (§ 7 ods. 1 a 2 . Splnenie podmienky občiansko-procesnej subjektivity si súd všíma aj bez návrhu po celý čas konania. Jej nedostatok je prakticky neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania (§ 104 ods. 1 OSP).

Podľa § 20 OSP, každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

Podľa § 107 ods. 1 a 3 OSP, ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať. (3) Konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.

Pre úvahu, či treba konanie prerušiť podľa § 107 ods. 3 OSP bude rozhodujúce, či povaha veci nepripúšťa, aby sa s dedičmi nepokračovalo skôr, než sa skončí konanie o dedičstve. Bude to tak spravidla v prípade, ak budú v konaní zabezpečené všetky procesné práva do úvahy prichádzajúcich dedičov a bude možné posúdiť, či nedošlo k zániku povinnosti.

Ak zomrie účastník konania, stávajú sa procesnými nástupcami v konaní jeho dedičia. Platné dedičské právo stojí na zásade, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Pretože v tejto dobe nie je spravidla okruh dedičov známy, súd konanie preruší. Ak je však nebezpečenstvo omeškania, môže súd neznámym dedičom ustanoviť opatrovníka a v konaní pokračovať s opatrovníkom až do doby, než budú dedičia zistení.

Podľa § 470 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, (ďalej len ,,OZ“), dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. (2) Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

Zo zásady, že dedičstvo sa nadobúda poručiteľovou smrťou (§ 460 vyplýva, že okamihom smrti poručiteľa vstupuje dedič na jeho miesto a stáva sa subjektom všetkých práv a povinností, ktoré smrťou nezanikajú. Aby dedenie nebolo pre dediča rizikom, ust. § 470 upravuje rozsah dedičovej zodpovednosti jednak za primerané náklady s pohrebom a jednak za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou a to tak, že túto zodpovednosť obmedzuje výškou ceny nadobudnutého dedičstva. Ak je viac dedičov, zodpovedajú podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu. Takto dedičia zodpovedajú za každý jednotlivý dlh poručiteľa aj v prípade, že dlh vznikol napríklad v súvislosti s nadobudnutím veci, ktorá prípadne len niektorému z dedičov.

Pod pojmom dedič v zmysle citovaného § 470 treba rozumieť každého, komu svedčí niektorý z titulov dedenia, je spôsobilý dediť, dedičstvo neodmietol a z dedičstva niečo nadobudol. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že pre určenie dediča zodpovedajúceho za poručiteľove dlhy je rozhodujúce rozhodnutie o dedičstve, pretože z neho je zrejmé, ktorí z potenciálnych dedičov sa stali skutočnými právnymi nástupcami poručiteľa, nositeľmi konkrétnych hmotných práv pôvodne patriacich poručiteľovi.

V predmetnej veci z obsahu pripojeného uznesenia o dedičstve Okresného súdu Piešťany po zomrelom odporcovi vyplynulo, že konanie o dedičstve bolo zastavené a majetok nepatrnej hodnoty bol vydaný osobe, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa - odporcu. Z uvedeného vyplýva, že nikto nenastúpil do práv a povinností odporcu a nestal sa tak skutočným právnym nástupcom odporcu, a teda v tomto konaní niet s kým pokračovať, konanie je potrebné v súlade s § 103, § 104 ods. 1 OSP a s použitím § 107 ods. 1 OSP zastaviť; preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 146 ods. 1 písm. c) OSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zatavené, výrok II. tohto uzesenia.

Podľa § 11 ods. 3, veta prvá zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSUPO“), poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz.

Podľa § 11 ods. 4 ZoSUPO, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1 (podľa ods. 1, poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd vráti návrh navrhovateľovi pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší). O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal., sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 €. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Podľa § 11 ods. 6 (časť vety pred bodkočiarku) ZoSUPO, ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok poplatku, súd alebo orgán štátnej správy súdov zašle odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušného podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok poplatku vráti.

O vrátení kráteného súdneho poplatku vo výške 165,80 € = (172,50 € - 6,70 €), navrhovateľke súd rozhodol s použitím vyššie citovaných zákonných ustanovení, keďže v danom prípade bolo konanie zastavené a teda nebol dôvod na vrátenie súdneho poplatku v plnej výške, výrok III. tohto uznesenia.

Krátený súdny poplatok z podaného návrhu bude navrhovateľke vrátený cestou príslušného orgánu, po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave, prostredníctvom podpísaného súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že 1. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov; ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania; účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený; v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný; účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát; súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), 2. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP - skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP /súd je povinný ... poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie -podľa § 115a OSP- najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a OSP/, d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa), 6. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.