Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-165-2015.pdf
PDF · 71.26 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/165/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: O. Z. k.s., C. XX, J. - I. Mesto, IČO: XX XXX XXX, správca úpadcu I. IP spol. s r.o. J., C. č. 2, J., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného O. kanceláriou C. & partners s.r.o., C. č. XX, J., IČO: XXXXXXXX, proti žalovanému: X.. Q. F., nar. X.X.XXXX, H. č. XXXX/ X, J., o zaplatenie 149,78 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I, č.k. 29Cb/63/2015-25 zo dňa 6.8.2015 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného nahradiť iné trovy konania vo výške 16,50 eur štátu na účet Okresného súdu Košice I.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zrušil platobný rozkaz vydaný príslušným súdom č.k. 29Cb/63/2015-19 zo dňa 27.5.2015 a konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť iné trovy konania vo výške 16,50 eur na účet Okresného súdu Košice I do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že predmetom konania bol žalobcom uplatnený peňažný nárok vo výške 149,78 eur s prísl. z titulu nezaplatenia faktúry za prenájom nebytových priestorov za mesiac november 2013. Konštatoval prvostupňový súd, že za konania po vydaní platobného rozkazu v lehote podľa § 172 ods. 1 O.s.p. pred pojednávaním vzal žalobca späť žalobu v celom rozsahu a navrhol konanie zastaviť z dôvodu, že žalovaný zaplatil žalovanú sumu t.j. že všetky záväzky žalovaného sú uhradené. Prvostupňový súd citujúc ust. § 174 ods. 5, § 172 ods. 1 O.s.p. zrušil platobný rozkaz a konanie zastavil.
O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie bolo zastavené.
Rozhodnutie o trovách štátu odôvodnil prvostupňový súd ust. § 148 ods. 1 O.s.p., keď uviedol, že štát má podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil aj v tých konaniach, ktoré sú vecne oslobodené od súdnych poplatkov alebo v ktorých účastníci požívajú osobné oslobodenie od súdnych poplatkov, z čoho vyvodil, že vzhľadom k tomu žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 16,50 eur Slovenskej republike na účet Okresného súdu Košice I.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. V podanom odvolaní, vrátane jeho doplnenia uviedol, že jeho odvolanie smeruje len proti výroku, ktorým bol ako žalovaný povinný nahradiť iné trovy konania vo výške 16,50 eur štátu na účet Okresného súdu Košice I. Zastával názor, že konajúci súd nesprávne právne posúdil vec a následne nesprávne rozhodol. Zdôraznil, že žaloba bola podaná
žalobcom bezdôvodne, pretože nájomné, ktoré bolo predmetom sporu vo výške 149,78 eur, zaplatil riadne a včas, čo aj žalobcovi po jeho výzve na zaplatenie bezodkladne dokladoval. Uviedol, že výzva na zaplatenia zo dňa 1.11.2014 mu bola doručená 25.11.2014, na ktorú reagoval zaslaním emailu, kde dokladoval, že požadovaná suma bola riadne zaplatená ešte dňa 19.12.2013. Zdôraznil, že úhrada bola vykonaná pred podaním výzvy aj pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu (žaloba bola podaná 19.12.2014), a teda z uvedených dôvodov nezavinil trovy konania štátu. Preto s výrokom, ktorým bol zaviazaný trovy štátu nahradiť, nesúhlasil a navrhol, aby odvolací súd v tomto výroku uznesenie zmenil a touto povinnosťou zaviazal žalobcu, ktorý konanie bezdôvodne zapríčinil. Zároveň pripojil výzvu na zaplatenie, email s dokladovaním platby - výpisom z účtu.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu podanému žalovaným uviedol, že pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdí, že svojim konaním nezapríčinil vznik trov konania a to z dôvodu, že na písomnú výzvu žalobcu reagoval emailom, v ktorom preukázal zaplatenie požadovanej dlžnej sumy, mal za to, že tvrdenie žalovaného nie je správne. Uviedol, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom datovaným dňa 1.11.2014 žalovaného vyzval na úhradu peňažného záväzku, na túto výzvu žalovaný reagoval prostredníctvom elektronickej pošty. Uviedol, že keďže táto správa žalobcovi nebola doručená, nemal žalobca inú možnosť, len vymáhať svoju pohľadávku prostredníctvom súdu. Považoval za dôležité uviesť, že predmetnú výzvu zo dňa 1.11.2014 zaslal žalovanému doporučene s doručenkou, aby mal o jej prevzatí žalovaným istotu, zatiaľ čo žalovaný po zaslaní predmetného emailu ho nekontaktoval, aby si overil, či jeho odpoveď bola reálne doručená. Preto sa domnieval, že začaté konanie bolo spôsobené nedostatočnou komunikáciou zo strany žalovaného a v súlade so zásadou zodpovednosti za zavinenie v zmysle ust. § 147 ods. 1 O.s.p. by mal súd zaviazať na náhradu trov žalovaného. Zároveň uviedol, že v zmysle § 4 ods. 2 písm.m/ zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, je správca (žalobca) oslobodený od platenia poplatku.
Odvolací súd preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. ako aj s konaním, ktoré mu predchádzalo a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Odvolaním nebol napadnutý výrok uznesenia, ktorým súd zrušil platobný rozkaz č.k. 29Cb/63/2015-19 zo dňa 27.5.2015 a konanie zastavil, ako ani výrok uznesenia, ktorým súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, tento nadobudol právoplatnosť, a preto nebol odvolacím súdom preskúmavaný.
Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nerozhodol správne a vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ ho zaviazal na úhradu tzv. iných trov konania vo výške 16,50 eur štátu, keďže tieto trovy konania štátu nezavinil a keď uviedol, že žaloba voči nemu bola podaná bezdôvodne, keďže žalobcom uplatnený peňažný nárok vo výške 149,78 eur uhradil ešte dňa 19.12.2013, teda pred podaním výzvy žalobcu, ako aj pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol podaný dňa 19.12.2014, čo zároveň dokladoval výpisom z účtu.
Je potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že pokiaľ súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 148 ods. 1 O.s.p. zaviazal žalovaného na tzv. iné trovy konania vo výške 16,50 eur štátu na účet okresného súdu, keď vychádzal z toho, že žalobca je oslobodený v predmetnom konaní, a preto je žalovaný povinný zaplatiť súdny poplatok zo žaloby, nesprávne vo veci rozhodol, pretože pre takéto rozhodnutie súdu neboli splnené zákonné podmienky.
Z ust. § 148 ods. 1 O.s.p. totiž vyplýva, že štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.
V prejednávanej veci však štát neplatil žiadne trovy konania a pokiaľ ide o výsledok konania, súd prvého stupňa po zrušení platobného rozkazu konanie zastavil ešte pred meritórnym konaním vo veci samej, keď prihliadol na späťvzatie žalobcu, ktorý svojim procesným úkonom zobral žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu, že žalovaný zaplatil žalovanú sumu, t.j. že všetky záväzky žalovaného sú uhradené, aj keď ohľadne svojho tvrdenia nepredložil žiadny listinný dôkaz t.j. kedy a akej výške bola pohľadávka žalovaným uhradená.
Z dokladov predložených žalovaným a v konečnom dôsledku aj z vyjadrenia žalobcu k podanému odvolaniu žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalobcom uplatnená pohľadávka bola žalovaným uhradená ešte pred podaním žaloby, ešte v roku 2013 (žaloba bola podaná v roku 2014), čo by bolo dôvodom pre záver súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách účastníkov konania, že zastavenie konania zavinil žalobca (§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.).
Súd prvého stupňa však o trovách účastníkov konania rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p., ktorý výrok rozhodnutia súdu však účastníkmi konania odvolaním napadnutý nebol.
Bez ohľadu však na vyššie uvedené, pokiaľ bolo konanie zastavené ešte pred meritórnym konaním vo veci samej z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom, nebol dôvod zaväzovať na zaplatenie súdneho poplatku žalovaného (navyše tento ani nezavinil zastavenie konania) a už vôbec nie s poukazom na ust. § 148 ods. 1 O.s.p. a to z vyššie uvedených dôvodov.
Totiž je rozdiel medzi povinnosťou zaplatiť súdny poplatok a povinnosťou nahradiť trovy štátu, čo však súdu prvého stupňa pri rozhodovaní zrejme ušlo.
Preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil uznesenie v jeho napadnutej časti.
Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.. Aj keď bol žalovaný v odvolacom konaní úspešný, žiadne trovy odvolacieho konania si neuplatnil, keďže mu s predmetným konaním nevznikli a žalobcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd vyslovil, že účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.