Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/109/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Moniky Géciovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, so sídlom Rastislavova 43, 041 90 Košice, IČO: 00 606 707, zastúpeného ALENA ZADÁKOVÁ - advokát, s.r.o., Kováčska 32, 040 01 Košice, proti žalovanému: Predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom: Žellova 2, 829 24 Bratislava 25, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ZS /R zo dňa 11.02.2020, takto

rozhodol:

I. Správny súd správnu žalobu z a m i e t a.

II. Právo na náhradu trov konania účastníkom konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

I. Priebeh administratívneho konania.

1. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Košice, ako prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím zo dňa 21.06.2019, č. ZS uložil podľa ust. , ust. a ust. a a ust. Správneho poriadku, poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti Univerzitnej nemocnici L. Pasteura Košice, Rastislavova 43, 041 90 Košice, IČO: 00 606 707 (ďalej len „účastník konania“), pokutu 1 000,- eur za porušenie , t.j. za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. Porušenie bolo zistené dňa 20.05.2019 a spočívalo v tom, že zdravotná starostlivosť nebola pacientovi A. B., narodenému v roku 1963, na Klinike plastickej, rekonštrukčnej a estetickej chirurgie UNLP, pracovisko Rastislavova 43, Košice poskytnutá v dostatočnom rozsahu a správne, pretože operácia dňa 21.03.2017 nebola vzhľadom na predoperačný negatívny EMG nález, správne indikovaná.

2. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že začal z vlastného podnetu správne konanie vo veci uloženia pokuty účastníkovi konania za porušenie ustanovenia , a prostredníctvom skupiny vykonávajúcej dohľad vykonal u účastníka konania dohľad na diaľku nad správnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti pacientovi na základe podnetu dotknutého pacienta. V záujme náležitého objasnenia skutkového stavu veci a dôkladného posúdenia správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientovi prvostupňový správny orgán prizval ako odborného konzultanta C. D. E. F., G. - odborníka v medicínskom odbore plastická chirurgia – chirurgia ruky. Po dôkladnom zhodnotení a preštudovaní spisovej dokumentácie skupina vykonávajúca dohľad

v spolupráci s prizvaným odborným konzultantom vypracovala Protokol č. 519/2018 o vykonanom dohľade na diaľku zo dňa 26.03.2019 (ďalej len „Protokol”), ktorý bol účastníkovi konania v postavení dohliadaného subjektu preukázateľne doručený dňa 29.03.2019, v ňom mu bola uložená povinnosť prijať nápravné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin v termíne do 30.04.2019 s písomným vyrozumením úradu o ich vykonaní. Prvostupňový správny orgán stanovil účastníkovi konania v postavení dohliadaného subjektu lehotu 10 pracovných dní odo dňa doručenia Protokolu na predloženie písomných námietok k zisteniam uvedeným v Protokole. Účastník konania po doručení Protokolu a oboznámení sa s jeho záverom predložil listom zo dňa 08.04.2019 v stanovenej lehote námietky k zisteniam uvedeným v Protokole. V predložených námietkach uviedol najmä, že: „pacient pri vyšetrení zo dňa 31.01.2017 udával bolesti s vyžarovaním v zóne pre n. medianus I. – IV. prsta pravej ruky, Tinnel signifikantne pozit. v karpálnom kanále vpravo. Jazva bola po predchádzajúcej operácii pravej ruky pre DK kľudná. Operácia syndrómu karpálneho tunela (Sy CC) bola správne indikovaná pre klinické prejavy aj napriek negatívnemu EMG vyšetreniu, ktoré môže byť často falošne pozitívne i negatívne (Zdroje z literatúry: Nelligan, Plastic Surgery, Volume six: Hand and Upper Extremity, Fourth Edition, 2018, Breza, Princípy chirurgie IV, 2015). Na základe vyššie uvedených skutočností nesúhlasíme so záverom dohliadajúcej skupiny a namietame, že zdravotná starostlivosť bola pacientovi poskytnutá nesprávne.“ Uvedené Námietky boli predložené na posúdenie odbornému konzultantovi úradu z medicínskeho odboru plastická chirurgia, ktorý k nim vyhotovil odborné stanovisko zo dňa 24.04.2019. Námietky boli následne za prítomnosti poverených zástupcov účastníka konania prerokované dňa 20.05.2019 o čom bola spísaná Zápisnica č. 519/2018 o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade (ďalej len „zápisnica”), v ktorej prvostupňový správny orgán uviedol dôvody, prečo konkrétne námietky účastníka konania neakceptoval. Účastníkovi konania bolo dňa 10.06.2019 preukázateľne doručené upovedomenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty za porušenie ustanovenia zo dňa 05.06.2019 a bolo mu umožnené vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom, k spôsobu ich zistenia, navrhovať dôkazy a ich doplnenia v poskytnutej lehote 7 pracovných dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí správneho konania, pričom účastník konania toto svoje právo nevyužil. Záverom prvostupňový správny orgán zhodnotil postup účastníka konania ako non lege artis - vzhľadom na skutočnosť, že chirurgický zákrok na pravej ruke pacienta s prihliadnutím na predoperačný negatívny EMG nebol indikovaný, následkom čoho nebola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne a v dostatočnom rozsahu. Výšku uloženej pokuty vyhodnotil ako primeranú, majúcu pre účastníka konania preventívny, výchovný a nie likvidačný charakter.

3. Rozhodnutie č. ZS o uložení pokuty bolo účastníkovi konania preukázateľne doručené dňa 27.06.2019. Proti tomuto rozhodnutiu podal účastník konania rozklad zo dňa 10.07.2019, ktorý bol prvostupňovému správnemu orgánu doručený do elektronickej schránky úradu dňa 10.07.2019. Rozklad bol podaný včas, v zákonom stanovenej lehote. Po dôkladnom preskúmaní rozhodnutia č. ZS v celom rozsahu a všetkých tvrdení uvádzaných účastníkom konania v rozklade zo dňa 10.07.2019 prvostupňový správny orgán dospel k názoru, že účastník konania v rozklade neuviedol nové skutočnosti, argumenty a dôkazy, ktoré by vyvrátili nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť, preto rozkladu v rámci autoremedúry v plnom rozsahu nevyhovel. V súlade s ustanovením § 57 ods. 2 správneho poriadku rozklad zaslal na druhostupňové správne konanie, o čom účastníka konania upovedomil listom zo dňa 31.07.2019.

4. Druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím zo dňa 11.02.2020, č. konania ZS 804/00005/2019/ R, číslo spisu 16551/374/2020/804 postupom na základe ustanovenia . písm. e) v spojení s ustanovením . o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa ustanovenia o správnom konaní v znení neskorších predpisov, rozklad účastníka správneho konania zamietol a rozhodnutie č. ZS o uložení pokuty, vydané dňa 21.06.2019 potvrdil.

5. V odôvodnení rozhodnutia o. i. uviedol, že vyzval účastníka konania listom zo dňa 06.08.2019 na oboznámenie sa so spisovou dokumentáciou, prípadne písomne vyjadrenie k doplnenému druhostupňovému správnemu konaniu, pričom tento toto svoje právo nevyužil. Ďalej uviedol, že Rozkladová komisia, ako poradný orgán predsedu úradu, zasadala dňa 17.12.2019 a po dôkladnom preskúmaní všetkých podkladov a skutočností dospela k záveru, že účastník konania porušil povinnosť poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. Na základe svojich zistení rozkladová komisia navrhla

rozklad účastníka konania zamietnuť a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdiť. Vyslovil, že sa s tvrdeniami účastníka konania, uvedenými v rozklade zo dňa 10.07.2019 nestotožňuje. Mal za to, že prvostupňový správny orgán pri výkone dohľadu na mieste vychádzal z dostupnej zdravotnej dokumentácie pacienta, ktorá mu bola v dohliadanom období poskytnutá zo strany účastníka konania, pričom účastník konania s doručeným rozkladom nepredložil žiadne konkrétne, hodnoverné dôkazy podporené zápismi v zdravotnej dokumentácii pacienta, ktoré by vyvrátili zistenia uvedené v rozkladom napadnutom rozhodnutí. Druhostupňový správny orgán skonštatoval, že prvostupňový správny orgán sa argumentačne vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými zo strany účastníka konania počas výkonu dohľadu na diaľku, ako aj následne počas prvostupňového správneho konania. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považoval za vystihujúce meritum veci, argumentačne obsiahle, jasné a vecné, pričom považoval za nevyhnutné uviesť, že predtým ako pacient podstúpi operačnú liečbu syndrómu karpálneho tunela je nevyhnutné, aby absolvoval vyšetrenie EMG a v prípade ak vyšetrenie potvrdí diagnózu karpálneho tunela, pacient je indikovaný na operačný zákrok, pričom jednoznačnou indikáciou je nález EMG svedčiaci o ťažkom štrukturálnom poškodení nervu II. a III. stupňa. Skonštatoval, že pacient mal realizované EMG vyšetrenie dňa 02.02.2017 so záverom: „motorické a senzitívne neurogramy n. medianus bilat v norme - nález nenasvedčuje pre prípadný karpálny sy.“, a teda výkon operačného zákroku zo dňa 21.03.2017 bol nesprávne indikovaný. Druhostupňový správny orgán v odôvodnení ďalej poukázal aj na realizované EMG vyšetrenie zo dňa 09.08.2017 so záverom: „normálne kondukčné parametre n. medianus a n. ulnaris I. dx“ a s poznámkou: „normálny emg nález bol i 2.2.2017, následne pac. 21.3.2017 operovaný na karpálny sy.?? Neuveriteľné.“ Mal za to, že zo zdravotnej dokumentácie pacienta nevyplývali žiadne skutočnosti, ani medicínska argumentácia zdôvodňujúca adekvátnu indikáciu operácie. Na základe uvedeného preto vyslovil, že chirurgický zákrok zo dňa 21.03.2017 bol zbytočný, nakoľko nález predoperačného EMG vyšetrenia nezodpovedal peroperačnej diagnóze syndrómu karpálneho tunela, a taktiež pred aj po operácii syndrómu karpálneho tunela nebola inervácia ruky poškodená. Ďalej konštatoval, že syndróm karpálneho tunela je najčastejším úžinovým syndrómom sprevádzaný bolesťou ruky v oblasti zápästia. Ide o súbor ťažkostí, ktoré sú vyvolané kompresiou stredného nervu v karpálnom tuneli, ku ktorému dochádza zmenou priestorových vzťahov v zápästnej úžine ruky. Dôležitá je preto samotná anamnéza, na základe ktorej lekár zistí subjektívne pocity pacienta a až na podklade následného vyšetrenie ruky pomocou prístrojovej elektromyografie potvrdí alebo vyvráti diagnózu karpálneho tunela.

6. K hodnoteniu výšky uloženej pokuty druhostupňový správny orgán uviedol, že prvostupňový správny orgán prihliadol na závažnosť zistených nedostatkov a pri ukladaní sankcie vychádzal zo zistení, ku ktorým dospel zákonným procesom výkonu dohľadu v zmysle ustanovenie a nasl. a z podkladov k rozhodnutiu, obstaraných vykonaným dohľadom. Záverom konštatoval, že napadnuté prvostupňové správne rozhodnutie obsahuje výrok, odôvodnenie, ako aj poučenie o rozklade, pričom v jeho odôvodnení sú obsiahnuté skutkové okolnosti, ktoré považoval prvostupňový správny orgán za nepochybne zistené a tento zistený skutkový stav subsumoval pod príslušné ustanovenia , t.j. prvostupňový správny orgán svoju správnu úvahu vyjadril v rozhodnutí s poukazom na konkrétne ustanovenie , konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, vymedzil predmet konania a špecifikáciu deliktu vo výroku rozhodnutia. Zdôraznil, že v procese výkonu dohľadu a ani v čase do vydania napadnutého prvostupňového rozhodnutia účastník konania neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali spôsob, akým si prvostupňový správny orgán zabezpečil podklady rozhodnutia, preto považoval napadnuté rozhodnutie za jasné, zrozumiteľné a náležite odôvodnené. Sankciu uloženú účastníkovi konania prvostupňovým správnym rozhodnutím vyhodnotil ako riadne a vyčerpávajúco odôvodnenú vo výške ktorej (pozn. súdu 1000 eur) bola zohľadnená závažnosť zistených nedostatkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi, pričom uzavrel, že ju možno považovať za primeranú zisteným nedostatkom, za preventívnu, výchovnú a v žiadnom prípade nie za likvidačnú.

II. Priebeh správneho súdneho konania

7. Dňa 30.04.2020 podal žalobca na Krajský súd v Košiciach správnu žalobu, ktorou tomuto súdu, ako súdu správnemu navrhol zrušiť rozhodnutie Predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 11.02.2020, č. spisu:16551/374/2020/804, č.k. ZS /R a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

8. Žalobca v správnej žalobe najprv ozrejmil skutkový stav zistený prvostupňovým a druhostupňovým správnym orgánom uvedený v rámci ich rozhodnutí a následné označil hlavné žalobné dôvody pre ktoré napáda rozhodnutia žalovaného. Namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore a administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

Žalobca v správnej žalobe zdôraznil nasledovné:

„(...) Zásada zákonnosti konania: „Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.“ – ust. § 3 ods. 1 Správneho poriadku Zásada materiálnej pravdy: „Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.“ – ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Zásada materiálnej pravdy prikazuje správnemu orgánu vykonať také dokazovanie vo veci, ktoré povedie k objektívnemu rozhodnutiu. Vo vzťahu k odôvodneniu tohto odvolacieho bodu v plnom rozsahu odkazujeme na rozklad, vyjadrenie k stanovisku prvostupňového správneho orgánu a na skutočnosti uvádzane v predchádzajúcej časti. Je zrejmé, že správny orgán nezistil spoľahlivo skutkový stav a k svojim záverom pristupuje nekriticky, napriek zjavným rozporom. (...) (...) Sme toho názoru, že správny orgán nesprávne aplikuje zásadu materiálnej pravdy, keďže prijíma záver, že ak o určitej skutočnosti sú rozpory, tak môže sám bez vykonania dôkazov sa prikloniť na určitú stranu. Takáto aplikácia je nesprávna, keďže je v rozpore z princípom správneho trestania, ktoré musí vychádzať jedine zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. V zmysle ust. § 34 Správneho poriadku a zásady materiálnej pravdy, je povinnosťou správneho orgánu presne a úplne zistiť skutočný stav prejednávanej veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Na dokazovanie je možné použiť všetky zákonné prostriedky, ktorými je možné zistiť a objasniť skutočný stav veci. (...)Žalobca (aj prvostupňový správny orgán) sa v zmysle svojej argumentácie nestáva do úlohy nezávislého arbitra, ale pristupuje k veci spôsobom, kedy UNLP „má povinnosť“ preukázať každé jedno svoje tvrdenie na úroveň objektivizácie. Táto skutočnosť nespochybniteľne vyplýva z jeho rozhodnutí. Takéto postavenie je však v priamom rozpore so zásadou materiálnej pravdy a zároveň v rozpore s jeho povinnosťou spoľahlivo zistiť skutkový stav. Prvostupňový správny orgán je správny orgán „ako každý iný“ a je povinný v plnom rozsahu rešpektovať Správny poriadok a zabezpečiť zákonný priebeh správneho konania. Tejto svojej povinnosti sa nemôže v žiadnom prípade zbaviť, keďže jedine to mu zaručuje jeho právomoc. UNLP nie je v postavení žalobcu v civilnom súdnom konaní kedy nesie dôkazné bremeno, ani v postavení obžalovaného v trestnom konaní, kedy je povinnosťou prokuratúry preukázať naplnenie skutkovej podstaty trestného činu. V správnom konaní nie je správny orgán „prokurátorom a ani sudcom“, ale má byť nezávislým arbitrom, ktorý si sám zisťuje skutkový stav. Správny orgán si však nemôže zľahčovať postavenie tým, že svoje zistenia vyhlási za objektivizované a UNLP zaťaží „dôkazným bremenom“.(...)

(...) žalovaný mal pri rozhodovaní k dispozícií: námietky poskytovateľa, ktoré zahrnul do napadnutého rozhodnutia a aj k nim zaujal svoje stanovisko, vyjadrenie k poskytovanej zdravotnej starostlivosti zo strany KPRECH, ktorá uvádza aktivitu pacienta na liečbe, žiadosť o prešetrenie od pacienta zo dňa 3.5.2018, ktorý uvádza, že aj po poslednej po operácií bolesť pravej ruky hlavne v zápästí a okolia ako aj sťahovanie prstov naďalej pretrvávajú až doteraz, námietky D. H. prednesenú na osobnom prerokovaní protokolu, že operácia bola indikovaná na základe klinického obrazu napriek negatívnemu EMG, pričom zápis o tom je v rámci dokumentácie k prvotnému vyšetreniu.

S uvedenými závermi sa žiadnym spôsobom nevysporiadava a obsahom rozhodnutia však nie sú žiadne medicínske závery, resp. iné zistenia o tom, že na základe vykonanej operácie malo dôjsť k poškodeniu zdravia pacienta, resp, žeby sa operácia akokoľvek prejavila na zdravotnom stave pacienta. Ak žalovaný chcel prijať záver založený na následkoch vykonaného operačného zákroku, tak takýto

záver by mohol prijať len na základe zistení, ktoré sám vykonal, čo znamená, žeby musel zohľadniť nedisciplinovanosť pacienta a jeho neochotu liečiť sa. Žalovaný však uvedené žiadnym spôsobom nezohľadňuje, len nekriticky preberá výsledný stav u pacienta, ktorý mu to prezentoval v rámci žiadosti o prešetrenie, kde ten uvádza, že bolesti mu doteraz neustúpili. Žalovaný sa žiadnym spôsobom nezaoberá tým, že operácia nebola indikovaná na základe EMG nálezu, ale výlučne na základe klinických prejavov zachytených v zdravotnej dokumentácií. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje ani zmienku o tom, ako popísané klinické prejavy vplývajú na zdravotný stav pacienta a či klinické prejavy boli postačujúce na prijatie záveru o indikácií operácie, čo vlastne opakovane tvrdí poskytovateľ. Spôsob akým sa prvostupňový správny orgán vysporiadal s námietkami poskytovateľa zároveň vypovedá aj to tom, že ten nereaguje na námietku a klinické prejavy tam uvádzané, ale účelovo posudzuje len na EMG nález, bez ohľadu na klinické prejavy. Zhrnutím teda možno uviesť, že žalovaný sa námietkou nezaoberal, čo stavia napadnuté rozhodnutie do svetla nepreskúmateľnosti a svojvoľnosti. Vo vzťahu k zdravotnému stavu pacienta sú zdokumentované klinické prejavy, ktoré podľa vyšetrujúceho lekára indikovali operáciu. Žalovaný sa s uvedenými klinickými prejavmi nevysporiadava, pričom je potrebné podotknúť, že sa nevysporiada ani s možnosťou, že klinické prejavy svedčia o falošnej negativite EMG nálezu. Žalovaný postupal v rozpore so zákonom a svojvoľne, keďže žiadnym spôsobom spoľahlivo nezistil skutkový stav. Jeho úvaha o ex post vytvorení konštatovania je čisto domnienka, ktorá nielenže neodstraňuje rozpory v zistenom skutkovom stave a nedáva odpoveď na námietku poskytovateľa, ale priamo spochybňuje ním zistený skutkový stav, keďže otvára nezodpovedanú otázku, prečo mala byť obsahom zdravotnej dokumentácie aj predikcia ošetrovacieho lekára o možnej falošnej negativite EMG nálezu. Rozhodovanie správneho orgánu sa mení z pozície materiálnej pravdy na pozíciu domnienok.(..)

9. K správnej žalobe sa podaním datovaným ku dňu 15.07.2020 vyjadril žalovaný a vo vyjadrení o. i. uviedol, že „(...) Skutočnosť, že žalobca s názorom prizvaného odborníka a s názorom žalovaného nesúhlasí, nemôže byť samo o sebe dôvodom na spochybnenie zisteného skutkového stavu veci. Vychádzajúc z platných právnych predpisov, ktoré žalovanému priznali status inštitúcie zriadenej na vykonávanie dohľadu nad poskytnutou zdravotnou starostlivosťou a vyslovovanie konečného záveru o tom, či táto bola alebo nebola poskytnutá správne, nie je úlohou žalovaného dospieť k zhode so žalobcom ako dohliadaným subjektom, ale objektívne, nestranne a nezávisle zistiť, či zdravotná starostlivosť bola alebo nebola poskytnutá správne. Ide o odborné právne otázky, pri ktorých je úrad ako orgán dohľadu kompetentný vysloviť svoj odborný právny názor v rámci správnej úvahy za pomoci konzultantov, resp. aj jediného prizvaného odborníka ako konzultanta (viď. rozsudky NS SR sp. zn. , sp. zn. ). Samotný tak počíta s odbornými vyjadreniami prizvaných osôb ako dôkaznými prostriedkami v správnom konaní (viď. rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. -50, rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 25. 09. 2013, rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 11. 09. 2013, rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 15. 04. 2015). K otázke dokazovania žalovaný konštatuje, že ako vyplýva z rozsiahlej judikatúry NSSR, ktorá priznáva stanoviskám prizvaných osôb postavenie dôkazného prostriedku boli ďalšími dôkazmi aj podklady, ktoré žalovaný vyšpecifikoval v časti III bod 2 tohto vyjadrenia. Uvedené dôkazy žalovaný vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Pokiaľ žalobca namieta, že žalovaný sa nevysporiadal s rozpornými tvrdeniami odborníkov, t.j. vyjadreniami lekárov žalobcu a stanoviskom prizvaného odborníka C. D. E. F., G. vychádzajúc z ustálenej judikatúry (napr. rozsudok NS SR zo dňa 31.05.2018) konštatujeme, že žalovaný v procese výkonu dohľadu a ani v správnom konaní nespochybňoval kompetentnosť a erudovanosť lekárov, na vyjadrenia ktorých sa žalobca odvolával, avšak je potrebné uviesť, že ide o vyjadrenia účastníka konania, ktoré už boli úradom v procese výkonu dohľadu v súčinnosti s prizvaným odborníkom preskúmané a vyhodnotené v Protokole a Zápisnici. Práve v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci a v záujme dôkladného posúdenia správnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientovi bol prizvaný k výkonu dohľadu odborník z medicínskej oblasti, ktorý nie je zamestnancom úradu hoci primárne dohľad vykonávajú zamestnanci úradu a prizvané osoby na základe písomného poverenia úradu. Účastník konania pritom nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorým by spochybnil správnosť odborných záverov vyslovených prizvaným odborníkom. Samotný nesúhlas žalobcu s odbornými závermi prizvanej osoby bez predloženia relevantných dôkazov spochybňujúcich ich správnosť, preto nemôže viesť k záveru o nedostatočnom zistení skutkového stavu. Iba rozpor medzi odborným záverom prizvanej osoby a znalcom by odôvodňoval verifikáciu ich odborných zistení kontrolným posúdením. Z citovanej judikatúry vyplýva, že určitý rozsah bremena dokazovania spočíva aj na samotnom žalobcovi. Zásada materiálnej pravdy podľa slovenskej právnej úpravy nemá charakter absolútny, t.j. správne orgány nemajú povinnosť zistiť všetku a absolútnu pravdu, ale stav veci majú zistiť spoľahlivo, teda

tak, aby bolo možné riadne, včas a spoľahlivo rozhodnúť (rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 17. júla 2017). Judikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď na tento argument. Žalovaný preto zastáva názor, že s všetkými podstatnými námietkami žalobcu sa riadne vysporiadal, čo potvrdzujú aj administratívne spisy dohľadu a správneho konania. Žalovaný v rámci správneho konania zistil všetky skutočnosti dôležité pre jeho rozhodnutie a za týmto účelom si sám obstaral všetky podklady a vykonal všetky zákonom povolené šetrenia, ktoré boli nevyhnutné na objasnenie veci a ktoré boli následne podkladom pre vydanie napadnutých rozhodnutí. Postup žalovaného je v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 Správneho poriadku, podľa ktorého vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Rozhodnutie prvostupňového, ako aj druhostupňového správneho orgánu žalovaného obsahuje všetky náležitosti, a to výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, uviedol akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol, v odôvodnení rozhodnutia dostatočným spôsobom objasnil, z akého dôvodu bola uložená finančná sankcia. Odôvodnenie žalovaného nadväzuje na výrokovú časť rozhodnutia a je s ňou v súlade. Pri svojom rozhodovaní v procese celého správneho konania žalovaný zvážil a vyhodnotil všetky námietky a pripomienky žalobcu, ktoré však zistený skutkový stav nijako nemenili. V súvislosti s podanou žalobou chce žalovaný poukázať na skutočnosť, že z administratívneho spisu správneho konania je preukázané, že žalobca sa k doručenému upovedomeniu o začatí správneho konania nevyjadril, nepredložil žiadne námietky, návrhy, dôkazy a ani nevyužil právo pred vydaním napadnutých rozhodnutí nahliadnuť do spisu a oboznámiť so všetkými podkladmi rozhodnutia, ktoré boli v predmetnom upovedomení výslovne popísané. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt", t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení. (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. 11. 2011, sp. zn. ). Opierajúc sa o uvedenú zásadu, je potrebné konštatovať, že žalobca svoje práva v procese správneho konania zanedbal, pričom súdnu ochranu v prípade preskúmania zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy možno priznať iba tým, ktorí využili všetky možné prostriedky procesnej obrany, čo ale v prípade žalobcu nemožno konštatovať.

V závere svojho vyjadrenia žalovaný navrhol správnu žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

10. Krajský súd v Košiciach ako správny súd vec prejednal postupom podľa ust. ods. a nasl. a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa zamietol.

11. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Košice č. ZS o uložení pokuty v sume 1000,- Eur, vydaného dňa 21.06.201 za porušenie , t. j. za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne.

12. Vzhľadom k skutočnosti, že žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe vyslovil nesúhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, predseda senátu prejednávajúceho túto vec, v zmysle znenia ust. , nariadil pojednávanie na deň 07.09.2022, so začiatkom o 10.00 hod., v pojednávacej miestnosti č. 201.

13. Na tomto pojednávaní sa nezúčastnil zvolený zástupca žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť na ňom ospravedlnil pracovnými povinnosťami mimo Košíc písomným podaním zo dňa 24.08.2022. Nariadeného pojednávania sa zúčastnil zástupca žalovaného, ktorý vo svojej reči zotrval na doterajšej argumentácii a požiadal správny súd o zamietnutie správnej žaloby. 14. Podľa ust. a , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho

práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

15. Podľa ust. § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

16. Podľa ust. 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

17. Podľa ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

18. Podľa ust. § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

19. Podľa ust. § 34 ods. 4 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

20. Podľa ust. § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

21. Podľa ust. § 36 Správneho poriadku, ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno odvolať.

22. Podľa ust. 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

23. Podľa , účinného v čase rozhodovania orgánov verejnej správy, poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta.

24. Podľa ust. , účinného v čase rozhodovania orgánov verejnej správy, dohľadom na diaľku sa rozumie získavanie a vyhodnocovanie informácií a dokumentov o dohliadanom subjekte inak ako dohľadom na mieste, napríklad získavaním a vyhodnocovaním informácií a dokumentov predložených úradu na základe písomnej žiadosti úradu a vyhodnocovaním informácií a dokumentov uvedených v hláseniach, výkazoch a iných podkladoch predkladaných úradu na základe tohto zákona alebo osobitných zákonov; dohľadom na diaľku nie je získavanie a vyhodnocovanie informácií a dokumentov na diaľku postupom úradu v konaní. Dohľad na diaľku vykonávajú zamestnanci úradu. Zamestnanci úradu môžu dohľad na diaľku vykonať aj v súčinnosti s prizvanými osobami na základe písomného poverenia úradu. Prizvanými osobami môžu byť zamestnanci iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby s ich súhlasom odborne spôsobilé pre daný špecializačný odbor.

25. Podľa ust. , účinného v čase rozhodovania orgánov verejnej správy, podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a na výkon kontroly správneho

poskytovania zdravotnej starostlivosti je zdravotná dokumentácia vedená podľa osobitného zákona. Podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a podkladom na výkon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti je aj vyhodnocovanie elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke osobou oprávnenou na výkon dohľadu v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom osoba oprávnená na výkon dohľadu pristupuje k elektronickým zdravotným záznamom prostredníctvom elektronického preukazu zdravotníckeho pracovníka.

26. Podľa ust. , účinného v čase rozhodovania orgánov verejnej správy, najmenej jedna osoba oprávnená na výkon dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti musí mať

a) odbornú spôsobilosť podľa osobitného predpisu v tých pracovných činnostiach, v ktorých majú vykonávať dohľad, b) najmenej päťročnú odbornú zdravotnícku prax v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti.

27. Podľa ust. , účinného v čase rozhodovania orgánov verejnej správy, ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, alebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu ()

28. Podľa ust. , účinného v čase rozhodovania orgánov verejnej správy, úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v pokutu až do výšky a) 3 319,- €, ak ide o fyzickú osobu, 9 958,- €, ak ide o právnickú osobu.

29. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia založenú na nedostatočnom zistenom skutkovom základe, ktoré sa mal podľa jeho názoru premietnuť do následného nesprávneho posúdenia veci.

30. Zistiť skutočný stav veci je jednou z elementárnych povinností správneho orgánu. Posúdenie, či zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne, patrí do správnej úvahy žalovaného. Ide o odborné otázky pri ktorých je žalovaný, ako orgán dohľadu, kompetentný vysloviť svoj odborný právny názor v rámci správnej úvahy za pomoci konzultantov (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ).

31. Z obsahu administratívneho spisu, ktorý vo veci predložil žalovaný, správny súd zistil, že podnetom (zo dňa 26.04.2018) adresovaným prvostupňovému správnemu orgánu a doručeným tomuto dňa 03.05.2018, pacient A. B., narodený v roku 1963 žiadal o prešetrenie jeho liečenia - operácie pravej ruky. Listom zo dňa 04.05.2018 prvostupňový orgán verejnej správy požiadal žalobcu o jeho vyjadrenie k poskytovanej zdravotnej starostlivosti A. B. a zároveň D. H. I. J. (pozn. súdu ošetrujúci všeobecný lekár pre dospelých pôsobiaci v Rožňave) požiadal o predloženie kópie kompletnej zdravotnej dokumentácie v dohliadanom období od 01.12.2016 do 03.05.2018. Výkonom dohľadu na diaľku bol okrem zamestnancov prvostupňového orgánu verejnej správy poverený v pozícii prizvanej osoby C. D. E. F., G., odborník v odbore plastickej chirurgie - chirurgia ruky, u ktorého si prvostupňový orgán verejnej správy objednal vypracovanie odborného stanoviska. Prizvanie uvedeného konzultanta k výkonu dohľadu na diaľku bolo žalobcovi oznámené listom zo dňa 11.01.2019. Priebeh vykonaného dohľadu na diaľku, vrátane zistených nedostatkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalobcom boli zachytené v protokole č. 519/2018 zo dňa 26.03.2019. Námietky, ktoré žalobca vzniesol proti tomuto protokolu (dňa 10.04.2019) boli odborne posúdené prizvaným konzultantom dňa 11.04.2019, pričom o ich prerokovaní bola dňa 20.05.2019 spísaná zápisnica č. 519/2018. Listom zo dňa 22.05.2019 bolo prizvanému konzultantovi oznámené ukončenie výkonu dohľadu na diaľku a pacientovi A. B. boli oznámené výsledky z prešetrenia jeho podnetu/žiadosti listom zo dňa 22.05.2019. Upovedomením zo dňa 05.06.2019 bolo žalobcovi prvostupňovým orgánom verejnej správy oznámené začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty podľa ust. , s možnosťou vyjadriť sa k veci v 7 dňovej lehote, čo žalobca nevyužil. Po podaní rozkladu zo dňa 10.07.2019 žalobcom, prvostupňový orgán verejnej správy predložil rozklad žalovanému na ďalšie konanie a

rozhodnutie listom zo dňa 31.07.2019. Dňa 08.08.2019 bol žalobca žalovaným poučený o jeho práve nahliadať do spisu.

32. Prvostupňový orgán verejnej správy vo výroku rozhodnutia zo dňa 21.06.2019, č. ZS , konštatoval, že porušenie ust. spočívalo v tom, že zdravotná starostlivosť nebola pacientovi poskytnutá v dostatočnom rozsahu a správne, pretože operácia dňa 21.03.2017 nebola, vzhľadom na predoperačný negatívny EMG nález, správne indikovaná.

33. Prvostupňový orgán verejnej správy požiadal konzultanta C. D. E. F., G., odborníka v odbore plastická chirurgia - chirurgia ruky o zodpovedanie otázky, či operácia pacienta dňa 21.03.2017, napriek nálezu EMG zo dňa 02.02.2017 (motorické a senzitívne neurogramy n. medianus bilat v norme) bola indikovaná a či nepriaznivý pooperačný priebeh ochorenia možno považovať za následok nepriaznivej indikácie operácie. V doplnení odborného stanoviska zo dňa 08.03.2019 doc. MUDr. Jozef Fedeleš, CSc., konštatoval, že vzhľadom na zhodné závery EMG zo dňa 02.02.2017 a z 09.08.2017, ktoré boli vykonané pred a po operácii s rovnakým záverom nebola inervácia ruky poškodená a teda chirurgický zákrok bol zbytočný.

34. O vykonanom dohľade na diaľku u žalobcu bol vypracovaný protokol, do ktorého boli zahrnuté závery prizvaného odborného konzultanta. Proti zisteniam uvedeným v protokole podal žalobca námietky, z ktorých vyplývalo, že operácia syndrómu karpálneho tunela bola správne indikovaná pre klinické prejavy aj napriek negatívnemu EMG vyšetreniu, ktoré môže byť falošne pozitívne aj negatívne .

35. K námietkam predložených žalobcom vypracoval vyjadrenie odborný konzultant, ktorý opätovne konštatoval pochybenie v diagnostickom procese a terapeutickom postupe s následnou nesprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou. .

36. Žalobca listom zo dňa 09.04.2019 oznámil prvostupňovému orgánu verenej správy, že z dôvodu svojho nesúhlasného stanoviska k záverom dohliadajúcej skupiny nemôže prijať nápravné opatrenia.

37. Následne po prerokovaní námietok žalobcu a zaslaní upovedomia žalobcovi začal prvostupňový správny orgán správne konanie vo veci uloženia pokuty, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie o uložení pokuty v sume 1000,- eur. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, ktorý odôvodnil rovnako ako podanú správnu žalobu nesprávne zisteným skutkovým stavom a s tou súvisiacou nezákonnosťou rozhodnutia prvého stupňa.

38. Správny súd nepovažuje námietku žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave za dôvodnú z nasledujúcich dôvodov.

39. Nedostatky, pre ktoré bola v správnom konaní žalobcovi uložená pokuta spočívali v tom, že dňa 21.03.2017 nebola operácia na pravej ruke pacienta vzhľadom na negatívny EMG nález správne indikovaná. Dôvodom operácie bol syndróm karpálneho tunela, pričom jednoznačnou indikáciou k operačnému riešeniu je EMG nález svedčiaci pre ťažké poškodenie nervu. Pacient mal realizované EMG vyšetrenie pred plánovanou operáciou dňa 02.02.2017 so záverom, že motorické a senzitívne neurogramy n. medianus bilat. v norme a nález nenasvedčuje pre prípadný karpálny tunel.

40. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že nedostatok, ktorý je žalobcovi vytýkaný spočíva v tom, že chirurgický zákrok zo dňa 21.03.2017 bol zbytočný, nakoľko nález predoperačného EMG vyšetrenia nezodpovedal predoperačnej diagnóze syndrómu karpálneho tunela, a taktiež pred aj po operácii syndrómu karpálneho tunela nebola inervácia ruky poškodená. V tejto súvislosti poukázal na realizované EMG vyšetrenie zo dňa 09.08.2017 (pozn. súdu po uskutočnenej spornej operácii) so záverom: „normálne kondukčné parametre n. medianus a n. ulnaris l. dx „a s poznámkou: normálny emg nález bol i 02.02.2017, následne pac. 21.03.2017 operovaný na karpálny sy.?? Neuveriteľné.“ Vyporiadal sa aj námietkou žalobcu o spolupodiele pacienta na chorobe ako s konštatovaním všeobecným, ktoré je vo vzťahu posudzovanej správnosti resp. nesprávnosti indikácie operácie irelevantné. Uviedol, že dôležitá je samotná anamnéza, na základe ktorej lekár zistí subjektívne pocity pacienta a až na podklade následného vyšetrenia ruky pomocou prístrojovej elektromyografie potvrdí alebo vyvráti diagnózu karpálneho tunela. Žalovaný uzavrel, že z predloženej zdravotnej dokumentácie nevyplývala adekvátna indikácia operácie, pričom ani nález EMG vyšetrenia nepotvrdil syndróm karpálneho tunela,

a teda bol operačný zákrok nesprávne indikovaný a nepotrebný. Zdôraznil, že ak v rámci výkonu dohľadu zistí nesprávnosť len jedného zdravotného výkonu v procese celej poskytnutej zdravotnej starostlivosti musí konštatovať, že zdravotná starostlivosť ako taká nebola poskytnutá správne v zmysle zákona.

41. V danej právnej veci žalovaný, v rámci správnej úvahy, v dostatočnom rozsahu argumentačne jasne, zrozumiteľne, vecne, odborne a logicky vysvetlil, z akých konkrétnych dôvodov dospel k prijatým záverom. Vysvetlil, ktoré konkrétne závery prvostupňového správneho orgánu si osvojil a z akých konkrétnych dôvodov. Záver žalovaného, opierajúci sa o odborné stanovisko prizvaného konzultanta, že žalobca neposkytol zdravotnú starostlivosť pacientovi dňa 21.03.2017 správne, keď uskutočnil operáciu napriek nálezu EMG, ktorý nepotvrdil syndróm karpálneho tunela, nebol žalobcom vyvrátený, žiadnym relevantným spôsobom (dôkazom). V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že v priebehu celého administratívneho konania, ako počas výkonu dohľadu, tak aj v konaní o uložení pokuty, správne orgány postupovali v úzkej súčinnosti so žalobcom, mal možnosť sa vyjadrovať k podkladom rozhodnutia, čo v niektorých prípadoch nevyužil, navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ale aj ich predložiť, napr. odborné vyjadrenia alebo posudky odborníkov v príslušnom odbore.

42. Rozdielny názor žalobcu, od záveru odborného konzultanta osloveného žalovaným, vo vzťahu k poskytnutiu zdravotnej starostlivosti pacientovi, sám o sebe automaticky (bez ďalšieho) nezakladá nedostatočne zistený skutkový stav a tým ani nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Posúdenie skutočnosti, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, je výsledkom správnej úvahy žalovaného, spočívajúcej v hodnotení jednotlivých dôkazov v súlade so zásadami logického myslenia. Povinnosťou úradu je však, vychádzajúc z predloženej zdravotnej dokumentácie, náležite, objektívne a nezávisle preskúmať, či došlo k správnemu poskytnutiu zdravotnej starostlivosti. Samotný proces takéhoto preskúmania odzrkadľuje práve správna úvaha správneho orgánu (úradu).

43. K zásade spoľahlivého zistenia skutočného stavu správnym orgánom na ktorú sa odvolávala žalobcu v podanej správnej žalobe správny súd považuje za potrebné uviesť, že riadne objasnenie faktov, resp. skutočností súvisiacich s predmetom konania prispieva veľkou mierou k správnosti rozhodnutia aj po právnej stránke. Zásada materiálnej pravdy, podľa slovenskej právnej úpravy, nemá charakter absolútny, t. j. správne orgány nemajú povinnosť zistiť všetku a absolútnu pravdu, ale stav veci majú zistiť „len“ spoľahlivo, teda tak, aby bolo možné riadne, včas a spravodlivo rozhodnúť. Zásada materiálnej pravdy podľa slovenskej právnej úpravy je kompromisom medzi striktným chápaním absolútnej pravdy a ďalšími zásadami, ktoré má správny orgán v rámci správneho konania dodržiavať (napr. primeranosť konania z hľadiska časového, primeranosť konania z hľadiska ekonomického a pod.) Žalobca, trvajúc na názore, že postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacienta bol správny a že lekárska starostlivosť bola poskytnutá lege artis, rozhodné závery odborného konzultanta z odboru plastická chirurgia - chirurgia ruky a správneho orgánu vo vzťahu k vytknutým pochybeniam, za ktoré bola žalobcovi uložená pokuta, nespochybnil a ani nepredložil žiadny relevantný dôkaz a neuviedol ani také odborné argumenty, ktoré by závery odborného konzultanta a správneho orgánu boli spôsobilé spochybniť.

44. K jednotlivým námietkam žalobcu v žalobe ohľadom postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, vzhľadom k tomu, že ide o správnu úvahu žalovaného, závery ktorej, žalobca relevantným spôsobom nespochybnil súd odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ktoré už ako uviedol považoval za vecne správne, logické, založené na odbornom posudku prizvaného konzultanta a nespochybnené žiadnym relevantným dôkazom žalobcu. Námietkami žalobcu sa správne orgány vo svojich rozhodnutiach dostatočne podrobne zaoberali a poňali ich aj do svojej správnej úvahy.

45. Pretože správna úvaha žalovaného nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom a námietka žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave a následnou nezákonnosťou napadnutého rozhodnutia nebola dôvodná, súd žalobu žalobcu v súlade s zamietol.

46. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa v spojení s ust. , v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

47. Správny súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne v pomere hlasov 3 : 0 (ust. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).