Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-5C/39/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a samosudkyňou Mgr. Andreou Kubjatkovou v právnej veci navrhovateľa: Friendly Finance Slovakia s.r.o., IČO: 47243368, Hlavná 104, 040 01 Košice, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Mgr. Henrich Schindler, advokát, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti odporcovi: H. M., X.. XX.XX.XXXX, V. L. G. Č.. XXX, v konaní o zaplatenie 157,78 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 80,-- € spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 80,-- € od 23.1.2013 až do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

odôvodnenie:

Podaným návrhom došlým súdu dňa 23. 2. 2016 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 157,78 € s úrokom z omeškania od 23.1.2013 do zaplatenia vo výške 8,75 % ročne zo sumy 102,78 €. Návrh odôvodnil tým, že dňa 28. 12. 2012 uzavrel s odporcom rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to tým, že odporca prijal návrh zmlúv, na základe ktorých navrhovateľ poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 80,-- €. Predpokladom uzatvorenia zmlúv bola registrácia odporcu na adrese internetového sídla navrhovateľa a podanie žiadosti odporcom s vytvoreným užívateľským účtom. Navrhovateľ vyjadril súhlas s textom zmluvy zaslaním jej textu odporcovi, odporca vyslovil tento súhlas kliknutím na odkaz doručený mu elektronickou poštou. Odporca sa zaviazal zaplatiť celkovo 102,78 €, ako súčet poskytnutého úveru a nákladov vo výške 22,78 €, ktoré predstavujú odplatu. Okrem toho žiadal úrok z omeškania 8,75 % zo sumy 102,78 € od dňa nasledujúceho po splatnosti až do zaplatenia a vynaložených nákladov vo výške 55,-- € v zmysle čl. IV bod 5 rámcovej zmluvy a náhrady trov konania.

Vo veci bol v zmysle § 200ea a 115a ods. 2 O.s.p. verejne vyhlásený rozsudok dňa 2. 5. 2016.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním súdneho spisu, najmä výpisu z obchodného registra navrhovateľa, rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky, zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, výpisu z bankového účtu navrhovateľa, upomienkami a podaním navrhovateľa a dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom:

Účastníci uzavreli na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb. V zmysle čl. IV bod 3 zmluvy je úver bezúročný. Účastníci zároveň dňa 28.12.2012 uzavreli aj zmluvu o poskytnutí

spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ poskytol odporcovi bezúročný úver 80 Eur prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet odporcu dňa 29.12.2012. Odporca sa zaviazal vrátiť úver s príslušenstvom vo výške spolu 157,78 Eur do 22. 1. 2013. V ďalšej časti sa uvádza, že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 22,78 Eur.

V danom prípade právny vzťah medzi účastníkmi súd posúdil podľa Občianskeho zákonníka, konkrétne § 657a násl. o pôžičke. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nie je daný prípad možné aplikovať vzhľadom na § 1 ods. 3 písm. e/. Podľa citovaného ustanovenia totiž spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. V danom prípade splatnosť pôžičky bola stanovená na dobu 1 mesiaca.

Podľa § 657 zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Ako vyplýva z ustanovenia § 657 a 658 ods. 1 pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 . V spornej zmluve sa však výslovne uvádza, že úver (správne pôžička) je bezúročný. Účastníci si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky je preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc). V zmysle § 41 sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu a to spomínaný poplatok a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy.

Navrhovateľ podľa názoru súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov odporcovi ako dlžníkovi, dočasnosť zmluvného vzťahu ako aj povinnosť odporcu vrátiť peniaze. Keďže navrhovateľ preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol odporcovi peňažné prostriedky vo výške 80,--Eur, ako to vyplýva aj z výpisu z jeho účtu (č.l. 10 spisu), pričom odporcovi vznikla povinnosť navrhovateľovi vrátiť požičanú sumu do 22. 1. 2013, a odporca túto svoju povinnosť ani čiastočne nesplnil, bolo právne dôvodné vyhovieť žalobe o zaplatenie istiny, t.j. o zaplatenie sumy 80,-- Eur vyhovieť.

Žalobca si uplatnil aj náhradu nákladov v súvislosti s výzvami žalovanej na úhradu jej dlhu, a to vo výške 55,-- Eur. Podľa rámcovej zmluvy má ísť o skutočne vynaložené náklady. Výzvy boli zasielané elektronicky, a teda žalobcovi žiadne finančné náklady spojené so zasielaním týchto výziev nevznikli. Navyše dodávateľ nemôže spotrebiteľovi účtovať poplatky za služby, za ktoré mu neposkytol proti plnenie, a tak navyšovať umelo výšku dlhu. Zároveň však súd poznamenáva, že zmluvu v časti týkajúcej sa vyčíslenia týchto tzv. skutočných nákladov podľa druhu upomienky je potrebné považovať za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a zároveň je možné vyhodnotiť ju ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ.

Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ.

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

V danom prípade sa odporca dostal do omeškania uplynutím dohodnutej doby splatnosti t.j. od 23.1.2013. V danom čase úroky z omeškania predstavovali 8,75 % p.a., a preto súd priznal úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 80,-- € od 23.1.2013 až do zaplatenia.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na to, že úspech oboch účastníkov konania je takmer rovnaký.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).

Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).