Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_14Er-429-2008.pdf
PDF · 87.21 KB
Case nature
Area
Subarea
14Er/429/2008
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, adresa na doručovanie: Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave, Kollárova 31, 917 02 Trnava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: E. Y., L.. XX.XX.XXXX, Q. XX, G., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ing. Roman Liščák, Nám. Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Povinný je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 45,89 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 067463 zo dňa 16.04.2008 bol súdny exekútor JUDr. Ing. Roman Liščák, v zmysle § 44 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení neskorších predpisov, poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - Blok na pokutu, ktorý vydal Obvodné oddelenie PZ Piešťany zo dňa 29.06.2005. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 07.03.2008, čo možno považovať za moment začatia exekučného konania.
Dňa 19.08.2014 bol tunajšiemu súdu doručený podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že rozhodnutie o uložená pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do 3 rokov od uplynutia lehoty na zaplatenie v zmysle zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 (ďalej len „Zákon o priestupkoch“).
Podľa ust. § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch, v znení účinnom do 31.08.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Zákonom č. 298/2008 Z. z. bolo s účinnosťou od 1.9.2008 zrušené ust. § 88 ods. 1 cit. zákona bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené posudzovanie prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť pred uvedeným dňom. Pokiaľ však bolo rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, vydané podľa právneho predpisu v znení účinnom v čase jeho vydania, je potrebné aj lehotu, do ktorej je toto rozhodnutie možno vykonať - ako vlastnosť exekučného titulu posudzovať podľa právnej úpravy upravujúcej jej plynutie v dobe vydania exekučného titulu. Exekúciu v zmysle citovaného ustanovenia možno uskutočniť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty, ktorá je určená na splnenie povinnosti, pričom výkon exekúcie sa musí v tejto lehote skončiť. Preto, ak podľa § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch možno rozhodnutie - blok na pokutu nezaplatenú na mieste vykonať do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na jeho zaplatenie, je uvedená trojročná lehota určená pre výkon rozhodnutia prekluzívna, jej uplynutím právo na výkon rozhodnutia zaniká a rozhodnutie sa stáva neúčinným. Na zánik tohto práva musí prihliadať súd ex offo.
Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o prekluzívnu lehotu, pretože vykonať rozhodnutie je možné len do troch rokov od jeho vykonateľnosti. Súd zastáva názor, že z gramatického výkladu predmetného ustanovenia je zrejmé, že táto lehota plynie aj po podaní návrhu na vykonanie exekúcie a uplynie, ak rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok nebude vykonané, teda celý dlh nebude vymožený do troch rokov odkedy sa podľa rozhodnutia malo plniť. V predmetnom exekučnom konaní by bolo rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom vykonané, ak by došlo k splneniu povinnosti uloženej exekučným titulom. Pritom nestačí rozhodnutie v uvedenej lehote iba začať vykonávať.
Rozhodnutie - blok na pokutu zo dňa 29.06.2005, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, nadobudlo právoplatnosť dňa 29.06.2005 a stalo sa vykonateľným dňa 15.07.2005. V zákonnej trojročnej lehote musel oprávnený podať nielen návrh na vykonanie súdneho výkonu rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie, ale svoju pohľadávku musel skutočne vymôcť. Oprávnenému teda uplynula 3
- ročná prekluzívna lehota na vymoženie svojej pohľadávky dňom 15.07.2008. Predmetné rozhodnutie prestalo byť vykonateľným, stratil sa základný atribút exekučného titulu, ktorým je vykonateľnosť a tým sa dostal do rozporu so zákonom, konkrétne s ust. § 41 Exekučného poriadku.
V predmetnej exekúcii došlo po začatí exekučného konania k prekludovaniu nároku na plnenie, pre ktoré bola začatá predmetná exekúcia, došlo teda k zániku práva domáhať sa exekučným titulom priznaného plnenia, a preto v exekúcii nemožno pokračovať.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Na základe vyššie citovanej právnej úpravy súd exekúciu zastavil na základe podnetu exekútora a z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je podkladom exekúcie sa stalo neúčinným (§ 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku).
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
V predmetnej exekúcii je nesporné, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie. Ustanovenia § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Exekučný poriadok v ust. § 203 pripúšťa výnimky z
tejto zásady. Aby však bolo možné túto povinnosť uložiť oprávnenému, musí byť splnený jeden z dôvodov predpokladaných predmetným ustanovením Exekučného poriadku, a to, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie alebo exekúcia bola zastavená pre nedostatok majetku povinného alebo sa exekúcia zastavila z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. V tomto prípade, keď dôvodom zastavenia exekúcie je preklúzia a v jej dôsledku neúčinnosť exekučného titulu, nemožno vyvodiť, že k preklúzii došlo zavinením oprávneného, nakoľko na plynutie zákonných lehôt nemá oprávnený vplyv. Oprávnený postup exekútora, exekučného súdu a dĺžku exekučného konania nemohol ovplyvniť. Oprávnený svoju pohľadávku začal vymáhať v čase, keď exekučný titul bol účinný a vykonateľný, pričom plynutie času nemohol nijako ovplyvniť. K zastaveniu exekúcie teda nedošlo z dôvodu zavinenia oprávneného, ale z dôvodu objektívnej skutočnosti, ktorou je v tomto prípade plynutie času. Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. Súd preto na úhradu trov exekúcie zaviazal povinného, a to v zmysle ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Vychádzal pritom z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z 21.7.2010, sp. zn. 3M Cdo 11/2009, z 11.4.2012 sp. zn. 3M Cdo 22/2011 ako aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 23.10.2014, sp. zn. 1EMCdo 1/2013, v zmysle ktorých pokiaľ oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie.
Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 27a Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. Návrh na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 1864/08 bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 07.03.2008. Na základe uvedeného patrí exekútorovi odmena podľa vyhlášky v znení účinnom do 30.4.2008.
Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v podaní zo dňa 23.10.2014 v celkovej výške 82,96 EUR.
Podľa § 14 vyhlášky ods. 1 až 3, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 EUR za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 EUR.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, ktoré spočívajú v odmene súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky v celej požadovanej výške. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 6,64 EUR za účelne vynaložené hodiny na exekúciu (1 začatá hodina po 6,64 EUR). Súdnemu exekútorovi bola priznaná odmena za čas účelne vynaložený na tieto úkony: 15 min. prijatie návrhu - kontrola, zápis do PC, 30 min. vyčíslenie trov exekučného konania. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za úkony, za ktoré si
uplatňoval odmenu aj podľa § 14 ods. 1 písm. b) a § 15 ods. 1 vyhlášky. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu 6 M Cdo 6/2011 z 21.03.2012 pri zastavení exekúcie sa nemôžu priznať odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a aj za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, ktoré majú totožnú náplň.
Na základe vyššie uvedeného súd nepriznal súdnemu exekútorovi požadovanú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky v plnej výške, nakoľko si súdny exekútor uplatnil duplicitne odmenu za úkony podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky aj § 14 ods. 1 písm. b). Podľa názoru súdu sa jedná o úkony, ktoré majú totožnú náplň s úkonmi, za ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b) spolu s § 15 ods.1 vyhlášky, a preto by odmena bola priznaná duplicitne.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za lustráciu majetku - súčinnosť GKÚ, nakoľko súd nemal za preukázané vykonanie tohto úkonu (v spise sa nenachádzal ani list vlastníctva, ani oznámenie o pozitívnom alebo negatívnom výsledku vykonanej lustrácie).
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za vrátenie poverenia, pretože ide o úkon, ktorý bude uskutočnený v budúcnosti a súd nemá za preukázané, že reálne vznikne.
Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 26,56 EUR vypočítanej ako paušálna suma za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (8 úkonov po 3,32 EUR - konkrétne: 1 x doručenie žiadosti o udelenie poverenia, 1x doručenie upovedomenia, 1x súčinnosť zdravotná poisťovňa, 5x príkaz na začatie exekúcie).
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 15 ods. 1 vyhlášky za ďalšie zisťovanie majetku povinného (GKÚ), nakoľko súd nemal za preukázané vykonanie tohto úkonu (v spise sa nenachádzal ani list vlastníctva, ani oznámenie o pozitívnom alebo negatívnom výsledku vykonanej lustrácie).
Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise, resp. vrátenou obálkou k zaslanej listine. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné).
Výška účelne vynaložených nákladov na poštovné bola preukázaná 4 doručenkami nachádzajúcimi sa v exekučnom spise: 1x súčinnosť zdravotná poisťovňa, 3x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. Súd priznal súdnemu exekútorovi za poštovné náhradu za 4 doručenky, resp. závady doručenia v celkovej výške 5,04 EUR.
Podľa § 23 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Súdny exekútor požadoval náhradu za stratu času. Z takéhoto postupu súdneho exekútora môže vyplývať, že súdny exekútor si náhradu za stratu času uplatňuje aj v súvislosti s inými exekučnými konaniami, v prípade, že v rámci jedného úkonu vykonaného v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekučného úradu alebo kancelárie, doručí písomnosti súvisiace s inými exekučnými konaniami. Súd nemá z exekučného spisu preukázané, že súdny exekútor doručil v rámci jedného úkonu len písomnosť súvisiacu s jedným exekučným konaním, resp. ak doručoval písomnosti súvisiace s rôznymi exekučnými konaniami, uplatnil si náhradu za stratu času len v jednom exekučnom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené súd súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času v zmysle § 23 vyhlášky nepriznal.
Podľa § 196 veta druhá Exekučného poriadku (v aktuálnom znení), ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny podľa § 14 a § 15 vyhlášky, ako aj náhrad o 20 % DPH zo sumy 38,24 EUR v celkovej sume 7,65 EUR. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 45,89 EUR ako celkovú sumarizáciu skutočných trov exekúcie, na úhradu ktorých súd zaviazal povinného.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. uznesenia je prípustné odvolanie. Proti výroku II. uznesenia nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, podané písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).