Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_28C-567-2015.pdf
PDF · 98.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-28C/567/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci navrhovateľa: O. O., I. A. XX, D.U., E.. XX.X.XXXX, zastúpený O. O., bytom A. XX, Košice, proti odporkyni: S. I., I. K. U. XXX, E.. XX.X.XXXX, v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, rozhodol
rozhodol:
M e n í rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 25P/9/2011 zo dňa 14.6.2011 v časti výroku o schválení rodičovskej dohody o vyživovacej povinnosti odporkyne k navrhovateľovi do budúcna tak, že z v y š u j e výživné zo strany odporkyne na navrhovateľa zo sumy 70,- Eur na sumu 120,- Eur mesačne od 7.9.2015 do budúcna, v ktorej výške je odporkyňa povinná platiť navrhovateľovi výživné vždy do 15- teho dňa v kalendárnom mesiaci.
Dĺžne výživné za obdobie od 7.9.2015 do 31.4.2016 v sume 390,25 Eur j e p o v i n n á odporkyňa zaplatiť navrhovateľovi v mesačných splátkach po 30,- Eur, splatných spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok, v prípade omeškania so zaplatením čo ilen jednej z určených splátok až do splatnosti najbližšie splatnej mesačnej splátky.
V prevyšujúcom rozsahu návrh na začatie konania navrhovateľa z a m i e t a.
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 7.9.2015, sa navrhovateľ domáhal zvýšenia výživného, upraveného naposledy rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 25P/9/2011 zo dňa 14.6.2011, zo sumy 70,- Eur na sumu 150,- Eur mesačne, počnúc dňom začatia konania do budúcna, tvrdiac, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti odporkyne k nemu došlo k zmene pomerov, na strane odporkyne zvýšením príjmu a na jeho strane zvýšením výdavkov na zabezpečenie výživy, ktoré naviac je schopný jeho otec oproti poslednej úprave uspokojovať len v obmedzenom rozsahu vzhľadom na svoju aktuálnu nezamestnanosť.
Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu so zvýšením vyživovacej povinnosti nesúhlasila. V ďalšom priebehu konania odporkyňa hoc najprv prejavila ochotu pristúpiť na zvýšenie vyživovacej povinnosti k odporcovi v „primeranej sume“, neskôr až do vyhlásenia tohto rozsudku so zvýšením výživného nesúhlasila, v podstatnom argumentujúc skutočnosťou, že na úhradu záväzkov sú z jej mzdy vykonávané zrážky, po odpočítaní ktorých jej ostáva len nepostihnuteľné minimum v sume 366,46 Eur, z ktorého okrem výživného na navrhovateľa (70,- Eur) a mimo bežných výdavkov, na ktoré jej prispievajú tiež rodičia a staršia dcéra, pravidelne mesačne platí tiež splátku hypotekárneho úveru v sume 130,- Eur, náklady spojené s bývaním (elektrina, vykurovacie drevo) v sume približne 150,- až 180,- Eur a náklady za elektronické komunikačné služby (mobilný telefón) v sume 24,- Eur.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením s podstatným obsahom listinných dôkazov predložených účastníkmi a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 23P/114/2006 zo dňa 11.10.2006 došlo k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k v tom čase maloletému navrhovateľovi, tiež schválením dohody, podľa ktorej bol navrhovateľ zverený do osobnej starostlivosti otca a odporkyni určená vyživovacia povinnosť k navrhovateľovi vo výške 49,79 Eur (1.500,- Sk) mesačne počnúc dňom 1.10.2006 do budúcna. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 25P/9/2011 zo dňa 14.6.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.6.2011, došlo k schváleniu rodičovskej dohody o zvýšení vyživovacej povinnosti odporkyne k navrhovateľovi zo sumy 49,79 Eur na sumu 70,- Eur mesačne od 1.1.2011 do budúcna. V čase tejto poslednej úpravy vyživovacej povinnosti odporkyne k navrhovateľovi, vychádzajúc z označeného rozsudku (čl. 46), bol v tom čase maloletý navrhovateľ v osobnej starostlivosti otca, navštevoval 8. ročník základnej školy a s jeho vyživovaním, mimo bežných výdavkov, boli spojené pravidelné výdavky v celkovej sume 85,- Eur (z toho 5,- Eur cestovné, 50,- Eur záujmová činnosť, 10,- Eur za používanie mobilného telefónu, 20 Eur na lieky užívané v súvislosti s astmatickým ochorením). Na strane otca navrhovateľa súd pri schvaľovaní rodičovskej dohody o úprave vyživovacej povinnosti odporkyne vyšiel z toho, že v tom čase za práce v pracovnom pomere pre spoločnosť Gastrorekrea s.r.o. dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 429,67 Eur (ako vyplýva z potvrdenia tejto spoločnosti čl. 10 pripojeného spisu 25P/9/2011) a bol zároveň i poberateľom invalidného dôchodku v sume vo výške 150,- Eur mesačne. Z takto dosahovaných príjmov otec v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti k navrhovateľovi mesačne platil mimo bežných výdavkov tiež splátku hypotekárneho úveru v sume 145,- Eur, náklady spojené so zabezpečovaním bytovej potreby v sume 119,- Eur a poistné na poistenie navrhovateľa a svojej osoby v celkovej sume 65,- Eur. Odporkyňa v čase poslednej úpravy pracovala v spoločnosti U.S.Steel Košice, s.r.o., kde dosahovala priemerný mesačný (čistý ako vyplýva z potvrdenia čl. 12 pripojeného spisu 25P/9/2011) zárobok 809,- Eur, z ktorého jej boli vykonávané zrážky na plnenie ručiteľského záväzku v sume 400,- Eur mesačne a z ktorého mimo bežných potrieb, odporkyňa pravidelne mesačne uhrádzala tiež splátku hypotekárneho úveru v sume 140,- Eur a náklady spojené so zabezpečovaním bytovej potreby v sume 110,- Eur. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti k navrhovateľovi mala odporkyňa ďalšie dve vyživovacie povinnosti k nezaopatreným dcéram
- Marcele Borovskej nar. 8.5.1993 a Slávke Borovskej, nar. 23.3.1992, ktoré v tomto období boli v starostlivosti odporkyne, otec prispieval na ich výživu mesačne sumou 110,- Eur a odporkyni boli vyplácané tiež i prídavky na ne v sume 44,- Eur mesačne.
Z potvrdenia o návšteve školy (čl. 16) súd zistil, že toho času (v čase vyhlásenia rozsudku) je navrhovateľ riadnym (denným) študentom štvrtého ročníka Strednej odbornej školy na Učňovskej 5 v Košiciach v odbore mechanik počítačových sietí. V súvislosti so štúdiom na tejto odbornej škole podľa tvrdenia navrhovateľa vynakladá výdavky (zakupovanie toneru, pomôcok, obnovovanie hardwaru v počítači) v sume 20,- Eur mesačne, v období mesiacov september 2015 až február 2016 sa stravoval v školskej jedálni, za čo uhrádzal mesačne sumu 20,- Eur a mesačne platí tiež cestovné za dopravu mestskou hromadnou dopravou v sume 10,- Eur. Navrhovateľ sa venuje záujmovej činnosti (posilňovanie) s čím sú mesačne spojené výdavky (členstvo, športové potreby a výživové doplnky) v sume 50,- Eur. Ostatné výdavky na zabezpečovanie výživy navrhovateľa sú bežného charakteru. Navrhovateľ toho času žije spoločne so svojim otcom v dvojizbovom byte na Mládežnickej 18 v Košiciach. Z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 18.2.2015 (čl. 17) mal súd za preukázané, že dňom 28.2.2015 došlo k skončeniu pracovného pomeru otca oprávneného z vyživovacej povinnosti v spoločnosti Gastrorekrea s.r.o. ako aj, že dôvodom pre ktorý k tomu došlo bola jeho nadbytočnosť v nadväznosti na organizačnú zmenu prijatú zamestnávateľom. Počnúc dňom 30.3.2015 (vychádzajúc z potvrdenia čl. 18) bol otec zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, pričom až do 29.9.2015 mu bola vyplácaná dávka v nezamestnanosti, za september 2015 v sume 279,30 Eur, ako je zrejmé z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 12.10.2015 (čl. 19). Z pracovnej zmluvy zo dňa 20.12.2015 (čl. 78) súd zistil, že od 21.12.2015 je otec zamestnaný ako strážnik v spoločnosti EL PACT s.r.o., pričom za práce v rozsahu 15 hodín týždenne má otec podľa pracovnej zmluvy nárok na mzdu mesačne vo výške 152,- Eur brutto. Z potvrdenia o výplate dôchodku (čl. 16) mal súd za preukázané, že otec je naďalej (rovnako ako v čase poslednej úpravy) poberateľom invalidného dôchodku, aktuálne vo výške 175,60 Eur mesačne. Navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti U.S.Steel Košice, s.r.o., pričom podľa potvrdenia zamestnávateľa (čl. 53) za práce pre túto spoločnosť dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok (vypočítaný za obdobie mesiacov 03/2015 až 12/2015, mimo mesiacov 09 a 12/2015 kedy bola odporkyňa práceneschopná) v sume približne 930,-
Eur. Na úhradu záväzku voči obci Veľká Ida v sume 129,70 Eur a na úhradu pohľadávky v sume 5.208,10 Eur exekučne vymáhanej v konaní vedenom JUDr. Ľubošom Sidorjakom, súdnym exekútorom sú odporkyni podľa potvrdenia zamestnávateľa zo mzdy vykonávané zrážky, podľa výšky vyúčtovanej mzdy v rozmedzí od 370,- do 750,- Eur mesačne, pričom po zrážkach odporkyni ostáva disponibilný čistý príjem vo výške (v mesiacoch kedy nebola práce neschopná) od 446,- Eur ( v mesiaci október 2015) do 768,- Eur ( v mesiaci máj 2015) mesačne. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 12Er/1628/2010 zo dňa 16.3.2016 (ako vyplýva z pripojeného exekučného spisu) došlo k povoleniu odkladu exekúcie vedenej JUDr. Ľubošom Sidorjakom, súdnym exekútorom. Z takto dosahovaného príjmu odporkyňa podľa jej nespochybneného tvrdenia mimo bežných potrieb mesačne platí tiež splátku hypotekárneho úveru v sume 130,- Eur, znáša náklady spojené s bývaním (elektrina, vykurovacie drevo) v sume približne 150,- až 180,- Eur a náklady za elektronické komunikačné služby (mobilný telefón) v sume 24,- Eur. Mimo navrhovateľa už (na rozdiel od poslednej úpravy ) odporkyňa ďalšie vyživovacie povinnosti už nemá. Z upovedomení o začatí exekúcie a z exekučných príkazov predložených odporkyňou (čl. 59 až 76) súd zistil, že odporkyňa má i iné záväzky, ktoré sú exekučne vymáhané, konkrétne záväzok voči poisťovni Wustenrot poisťovňa a.s. na zaplatenie sumy 1.877,35 Eur s príslušenstvom a trovami a na zaplatenie sumy 73,66 Eur s príslušenstvom a trovami, záväzok voči spoločnosti Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. , v sume 400,06 Eur s príslušenstvom a trovami, voči spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. v sume 969,91 Eur s príslušenstvom a trovami, voči zdravotnej poisťovni Dôvera v sume 186,60 Eur s príslušenstvom a trovami a voči spoločnosti BL Telekom Debt v sume 379,82 Eur s príslušenstvom a trovami.
Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 163 ods. 1 O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy súd posúdil návrh na začatie konania navrhovateľa za sčasti dôvodný. Vo svojom závere o dôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľa súd vyšiel vo všeobecnosti z toho, že nevyhnutným predpokladom zmeny výživného, určeného právoplatným rozhodnutím súdu, je podstatná zmena pomerov, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti. Zmenou pomerov sa pritom rozumie taký stav, ktorý je odlišný od stavu ktorý bol rozhodujúci pri úprave vyživovacej povinnosti, pričom za podstatnú je možné považovať len zmenu trvalú a závažnejšieho charakteru. Súdna prax pritom za právne významné považuje nie len zmeny v možnostiach a schopnostiach povinného rodiča ale bez ďalšieho i zmeny v pomeroch oprávneného dieťaťa, ktoré vyplývajú z jeho veku a nárastu životných nákladov na základné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ale aj nárastu nákladov na vzdelávanie a ďalšie kultúrne potreby dieťaťa, jeho rôzne aktivity pričom relevanciu v tejto súvislosti má i okolnosť nárastu nákladov, resp. životných potrieb detí z dôvodu ich vyššieho veku, predovšetkým však tiež v spojení s uplynutím pomerne dlhého obdobia od predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti a tiež s prechodom na vyšší výchovnovzdelávací stupeň štúdia. Vychádzajúc z toho, súd vykonal porovnanie okolností rozhodujúcich pre určenie vyživovacej povinnosti odporkyne k navrhovateľovi rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 25P/9/2011 zo dňa 14.6.2011 so stavom v čase odo dňa 7.9.2015, od ktorého sa navrhovateľ proti odporkyni domáhal zvýšenia výživného zo sumy 70,- Eur na sumu 150,- Eur mesačne. Posúdením rozsahu odôvodnených potrieb navrhovateľa, schopnosti, možnosti a majetkových pomerov odporkyne a otca navrhovateľa, v čase poslednej úpravy a v rozhodnom čase, prihliadajúc na vývoj životných nákladov za obdobie od úpravy vyživovacej povinnosti, dospel súd k záveru, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti odporkyne k navrhovateľovi došlo predovšetkým k závažnej zmene stavu odôvodnených potrieb navrhovateľa, ktorú je možné považovať za podstatnú zmenu pomerov, odôvodňujúcu zvýšenie určeného výživného. K poslednej úprave vyživovacej povinnosti odporkyne k navrhovateľovi totiž došlo dňa 14.6.2011, kedy mal navrhovateľ 14 rokov, navštevoval základnú školu a bol v starostlivosti otca, ktorý mimo invalidného dôchodku dosahoval príjem i zo závislej činnosti v sume 429,67 Eur. V súčasnosti (a v celom posudzovanom období), s odstupom bez mála takmer 5 rokov od tejto úpravy, je navrhovateľ dospelý, študuje v poslednom ročníku odbornej školy stredného stupňa vzdelávania, pričom ako so štúdiom tak i s jeho záujmovou činnosťou sú spojené vyššie výdavky, naďalej býva v spoločnej domácnosti s otcom, ktorý výhradne (bez prispenia matky) zabezpečuje uspokojovanie potrieb navrhovateľa, pričom však oproti poslednej úprave s obmedzenými možnosťami, keďže ním nezavinenou zmenou zamestnania došlo k zníženiu jeho disponibilného príjmu o viac ako 300,- Eur mesačne. Už len z tohto porovnania je evidentné, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti odporkyne k navrhovateľovi došlo k všeobecnému nárastu životných nákladov a ako je konštatované už vyššie k nárastu i reálnych výdavkov navrhovateľa, z ktorých len časť je schopný zabezpečovať otec.K zmenám, významným pre novú úpravu vyživovacej povinnosti k navrhovateľovi došlo podľa posúdenia súdu aj na strane odporkyne. Oproti poslednej úprave vyživovacej povinnosti odporkyňa podľa zistenia súdu dosahuje vyšší príjem z pracovnej činnosti (približne o 120,- Eur) a zároveň u nej došlo k poklesu odôvodnených výdavkov zánikom dvoch vyživovacích povinností. I keď sa tento vyšší disponibilný príjem vo faktickej rovine u odporkyne nepremieta, vzhľadom na to, že v rámci výkonu exekúcií sú z neho vykonávané nútené zrážky, možnosti a schopnosti odporkyne sa zvýšili v rovine potenciálnej, ktorá je pre určenie vyživovacej povinnosti rozhodujúca. Z tohto pohľadu podľa úvahy súdu nemožno pre účely určenia vyživovacej povinnosti nezohľadniť (§ 75 ods. 1 posledná veta za bodkočiarkou Zákona o rodine) , že dnes vykonávané, a napriek tomu, že exekúcia čo do najväčšieho záväzku je toho času odložená, i v budúcnosti ešte dlho realizované zrážky zo mzdy odporkyne sú v podstatnom výsledkom ľahkovážneho prístupu odporkyne, či sa už jedná o prevzatie úveru za tretiu osobu, nezabezpečenie poistenia motorového vozidla, za prevádzku ktorého odporkyňa zodpovedala, prevzatie ručiteľského záväzku za tretiu osobu, prevzatie záväzku voči mobilnému operátorovi, ktoré zrejme nebola schopná plniť a podobne. Bezpochyby sa tým dostala odporkyňa do ťažkej životnej situácie, kedy nie je schopná dobrovoľne plniť svoje záväzky a tak dlhodobo budú jej príjmy postihované v početných exekučných konaniach. Nemožno však len z toho dôvodu neupraviť výživné vo výške zabezpečujúcej navrhovateľovi možnosť uspokojovania jeho zvýšených základných i ďalších odôvodnených potrieb, zvlášť za situácie, keď jeho otec poskytujúci mu i po dovŕšení plnoletosti starostlivosť, z dôvodov na strane zamestnávateľa stratil pôvodné zamestnanie, jeho možnosti zamestnať sa vzhľadom na zdravotný hendikep sú obmedzené, a toho času vykonávaná činnosť je menej výnosná ako pôvodná. Akcentovať je potrebné v tejto súvislosti jednak to, že odporkyni boli zrážky zo mzdy vykonávané už v
čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti a tiež i nesporný fakt, že odporkyňa dosahuje pomerne vysoký príjem, pričom skutočnosť, že má z neho len malý disponibilný zostatok, je výsledkom len početných ňou zavinených exekúcií, vedených na jej majetok. Javí sa byť, podľa názoru súdu, rozumné a z pohľadu vyživovacej povinnosti k navrhovateľovi i spravodlivé, aby odporkyňa skutočne a so všetkou zodpovednosťou pristúpila revitalizácii svojej nepriaznivej finančnej situácie či už postupom podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii alebo napríklad i cestou úveru, z ktorého by splnila svoje existujúce záväzky, pričom v ďalšom by platila len splátku úveru, ktorá môže byť rozhodne nižšia ako v súčasnosti vykonávané zrážky z jej mzdy (v niektorých mesiacoch až 750,- Eur).
Riadiac sa týmito úvahami dospel súd k záveru, že aktuálnym (v celom rozhodnom období) odôvodneným potrebám navrhovateľa a možnostiam a schopnostiam odporkyne zodpovedá vyživovacia povinnosť odporkyne k navrhovateľovi v rozsahu výživného vo výške 120,- Eur mesačne. Na túto sumu výživného preto súd počnúc dňom 7.9.2015, od ktorého sa úpravy domáhal navrhovateľ, do budúcna vyživovaciu povinnosť odporkyne k navrhovateľovi zvýšil a v prevyšujúcom rozsahu, návrh na začatie konania navrhovateľa zamietol. Nakoľko súd zvýšil vyživovaciu povinnosť odporkyne k navrhovateľovi s účinnosťou odo dňa 7.9.2015, za obdobie do vyhlásenia rozsudku, včítane mesiaca apríl 2016, keďže výživné za mesiac máj v čase vyhlásenia tohto rozhodnutia ešte nebolo splatné, vznikol odporkyni nedoplatok na výživnom v celkovej sume 390,25 Eur. Zameškané výživné v tejto sume súd uložil odporkyni zaplatiť v mesačných splátkach po 30,- Eur postupom podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., zohľadňujúc na jednej strane obmedzené možnosti odporkyne zaplatiť dlžné výživné v jednej sume naraz, determinované rozsahom jej aktuálnych príjmov i výdavkov, na druhej strane však prihliadajúc tiež na to, že dlžné výživné sa kumulovalo dlhší čas, kedy odporkyňa dobrovoľným pristúpením na platenie vyššieho výživného hoc v malom rozsahu alebo plnením navrhovateľovi nad rámec určeného výživného, mohla výšku dlžného výživného znížiť. Za tohto stavu, napriek nesporne nepriaznivej finančnej situácii odporkyne, určenie vykonania peňažného plnenia v nižších mesačných splátkach by podľa posúdenia súdu, neviedlo k zabezpečeniu spravodlivej ochrany oprávnených záujmov navrhovateľa a rozhodne by nemohlo pôsobiť ani výchovne v smere zachovávania zákonov a čestného plnenia si povinností (§1 Občianskeho zákonníka).
O trovách konania súd rozhodol s použitím ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. I keď podľa citovaného ustanovenia zákona plne procesne úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov konania, nakoľko sa tohto práva výslovne zriekol, súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
V Košiciach 2. mája 2016