Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-5Cb/7/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca pred samosudkyňou JUDr. Luciou Prčovou v právnej veci navrhovateľa Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova č. 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Havel, Holásek & Partners, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584, proti odporcom v rade 1/ HOLZ-PRODUCT spol. s r.o. so sídlom Cintorínska č. 2 - 6, Tornaľa, IČO: 31 626 718, v rade 2/ Š. A., U.. XX.XX.XXXX, R. F.Á. Č.. XXXX/XX, F., právne zast. JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou so sídlom Rožňava, Čučmianska dlhá č. 26, v rade 3/ C. L., U.. XX.XX.XXXX, R. A. XX, Š.F., o zaplatenie 44 701,94 € s prísl., takto

rozhodol:

Odporca v rade 2/ je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 44 701,94 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 35 376,24 € od 23.11.2012 do zaplatenia, spoločne a nerozdielne s odporcom v rade 3/, ktorému bola táto povinnosť uložená platobným rozkazom zo dňa 04.07.2013, č.k. -64 a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.

Odporca v rade 2/ je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania a to súdny poplatok 2 682,- € a trovy právneho zastúpenia 1 249,58 € spoločne a nerozdielne s odporcom v rade 3/, ktorému bola táto povinnosť uložená platobným rozkazom zo dňa 04.07.2013, č.k. -64 a samostatne vo výške 2 742,71 € na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 28.02.2013 domáhal od odporcov v rade 1/ HOLZ - PRODUCT, spol. s r.o., v rade 2/ Š. A. a v rade 3/ C. L., aby mu zaplatili sumu 44 701,94 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 39 723,07 € od 23.11.2012 do zaplatenia, titulom nesplateného úveru zo zmluvy o povolenom prečerpaní č. 0512645048/2009 a dohody o pristúpení k záväzku, v zmysle ktorej bol odporcovi v rade 1/ poskytnutý úver formou povoleného prečerpania vo výške 33 000,- €. Uviedol, že nárok pozostáva z istiny 35 364,45 €, úrokov z omeškania vo výške 4 978,87 € a poplatkov vo výške 4 358,62 €. Podaním doručeným súdu dňa 23.04.2013 navrhovateľ špecifikoval uplatnený nárok v sume poplatkov 4 358,62 € tak, že táto suma nepredstavuje poplatky (takto bola označená len omylom), ale sa jedná o úroky z omeškania od 02.11.2009 do 17.03.2011. Zároveň špecifikoval výpočet úroku z omeškania za uvedené obdobie vypočítaný vždy ku koncu príslušného kalendárneho mesiaca. Suma ďalej zahŕňa poplatok za vedenie účtu vo výške 5,15 € a poplatok za zrušenie účtu 6,64 €. Suma 4 978,87 € predstavuje úroky z prečerpania od 01.06.2009 do 02.11.2009 a úroky z omeškania od 03.11.2009 do 22.11.2012. Uviedol, že úrok z prečerpania sa platí vtedy, ak sa na debetnom účte vyčerpalo viac ako bol poskytnutý úverový rámec a to z rozdielu výšky čerpanej sumy nad poskytnutý úverový rámec v percentuálnej sadzbe určenej bankou zverejnením - 8 % ročne, v prípade ukončenia aktivácie povoleného prečerpania z celej splatenej istiny a úroku a to v percentuálnej sadzbe určenej

bankou zverejnením - 8 % ročne. Tento úrok tiež vyčíslil za jednotlivé mesiace, vždy k poslednému dňu toho ktorého mesiaca. Zároveň upravil petit návrhu tak, že úrok z omeškania vo výške 8 % ročne žiadal zaplatiť len zo sumy 35 376,24 €, ktorá je tvorená istinou vo výške 35 346,45 € a poplatkami vo výške 11,79 €. Toto podanie súd podľa obsahu posúdil aj ako čiastočné späťvzatie návrhu.

Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 04.07.2013, č.k. - 64 a to v rozsahu nároku uplatneného po čiastočnom späťvzatí návrhu (§ 172 ods. 6 O.s.p.).

Proti platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote odpor odporca v rade 2/, v ktorom uviedol, že má za to, že právny úkon, ktorým odporca v rade 2/ pristúpil k záväzku spoločnosti HOLZ - PRODUCT, spol. s r.o. odporuje dobrým mravom a je z tohto dôvodu absolútne neplatný. Uviedol tiež, že tento úkon obchádza zákon a to právnu úpravu spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá výslovne určuje, že spoločník ručí za záväzky spoločnosti len do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Právny úkon nemohol predstavovať jeho slobodnú a vážnu vôľu, pretože ho ešte dňa 11.02.2009 vtedajší štatutár spoločnosti NTC, s.r.o. pán D. G. presviedčal, aby pristúpil k záväzku s tým, že v tento deň podpísal zmluvu o prevzatí dlhu, na základe ktorej sa p. G. zaviazal uhradiť predmetný záväzok v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. v prípade nesplácania zo strany odporcu v rade 1/. Uviedol, že úver bol vyplatený v prospech odporcu v rade 1/ a on s ním nijako nedisponoval. Dňa 13.12.2009 bezodplatne previedol svoj obchodný podiel na odporcu v rade 4/ (pozn. súdu - má na mysli spoločnosť NTC, s.r.o.). Tento prevod bol uskutočnený niekoľko rokov predtým ako došlo k zrušeniu bankového účtu. Preto má za to, že akákoľvek jeho zodpovednosť z uvedeného zmluvného vzťahu je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na to, že v čase pristúpenia k záväzku bol a aj v súčasnosti je v manželskom zväzku, preto bol na uvedený právny úkon potrebný aj súhlas jeho manželky, keďže sa zaviazal majetkom patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nešlo o bežný úkon v zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktorý by stačil súhlas len jedného z manželov. Tu poukázal na Nález Ústavného súdu SR z 08.12.2010, č.k. - 26, podľa ktorého sa javí ako odporujúce dobrým mravom keď spoločník (fyzická osoba) bez súhlasu svojho manžela (manželky) dohodou s veriteľom pristúpi k záväzku spoločnosti a teda sa stane spoločným a nerozdielnym dlžníkom popri spoločnosti, pričom predpokladaným cieľom tohto konania je vytvoriť možnosť exekučného uspokojenia predmetnej pohľadávky z vecí patriacich do BSM.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odporu uviedol, že odporcovia v rade 2/ a 3/ pristúpili k záväzku odporcu v rade 1/ splatiť pohľadávku navrhovateľa zo zmluvy o povolenom prečerpaní. V čl. II bod 4. Zmluvy vyhlásili, že sa podrobne oboznámili s obsahom všetkých práv a povinností, ktoré vyplývajú zo zmluvy ako i s ekonomickou a finančnou situáciou dlžníka a dôsledkami, ktoré pre pristupujúcich dlžníkov vyplynú z pristúpenia k záväzkom dlžníka splatiť pohľadávku banky ako i ku všetkým záväzkom dlžníka vyplývajúcim zo zmluvy. V zmysle § 533 Občianskeho zákonníka sú preto povinní spoločne a nerozdielne splniť záväzok spolu s odporcom v rade 1/. K zmluve o prevzatí dlhu uzavretej medzi odporcom v rade 2/ a D. G. uviedol, že na účinné prevzatie dlhu je vždy potrebný súhlas veriteľa. V danom prípade však neexistuje žiadny dôkaz o poskytnutí súhlasu navrhovateľa s takýmto prevzatím dlhu. Preto je dohoda o prevzatí dlhu neúčinná. K námietke, že pristúpenie k záväzku podpisoval ako spoločník spoločnosti, ktorá bola dlžníkom zo zmluvy uviedol, že na základe dohody o pristúpení k záväzku sa odporca stal dlžníkom popri spoločnosti a že teda za záväzky ručil okrem toho, ako ručenie spoločníka vyplýva z platnej právnej úpravy aj ako nový dlžník, ktorý sa na svoje plnenie zaviazal ako samostatný subjekt. Skutočnosť, že odporca v rade 2/ následne previedol svoj obchodný podiel na tretiu osobu považuje za irelevantnú, nakoľko sa tým síce zbavil ručenia za záväzky spoločnosti, avšak nie za záväzok, ktorý mu vyplýva z dohody o pristúpení k záväzku. Vo vzťahu k námietke, že dohodu podpisoval bez súhlasu jeho manželky uviedol, že toto by mohlo spôsobovať relatívnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa neplatnosti nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Preto sa odporca v rade 2/ nemôže dovolávať neplatnosti tohto právneho úkonu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.6Cdo/88/2011.

Dňa 05.05.2015 navrhovateľ podrobnejšie špecifikoval uplatnený nárok a v tomto podaní okrem iného uviedol, že okrem žalovanej sumy 44 701,94 € žiada priznať úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 39 723,07 € od 23.11.2012 do zaplatenia. Na pojednávaní súd dotazom na právneho zástupcu navrhovateľa zistil, že sa jedná o zmenu návrhu a navrhovateľ si teda úrok z omeškania uplatňuje z pôvodne žiadanej sumy 39 723,07 € od 23.11.2012 do zaplatenia. Uznesením zo dňa 29.04.2016 súd

zmenu návrhu ako bola navrhovateľom urobená v časti úroku z omeškania, ktorý si uplatnil vo výške 8 % zo sumy 39 723,07 €, pripustil.

Dokazovanie súd vykonal listinnými dôkazmi a to zmluvou o povolenom prečerpaní, zmluvou o poskytnutí balíka a služieb pre podnikateľov, výzvami na úhradu dlhu pred podaním žaloby adresovanými spoločnosti HOLZ - PRODUCT, spol. s r.o., všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a. s., úverovými podmienkami - obchodnými podmienkami banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikropodnikateľom účinnými od 01.07.2007, sadzobníkom poplatkov a náhrad SLSP, a.s. platným od 01.01.2009, platobnou históriou účtu od 11.02.2009 do 26.07.2011, výzvami na úhradu dlhu adresovanými odporcom v rade 2/ a 3/, výpisom z úverového účtu 051300169 zo dňa 11.04.2013, zmluvou o prevzatí dlhu uzavretou medzi odporcom v rade 2/ a D. G., zmluvou o prevode obchodného podielu uzavretou medzi odporcom v rade 2/ a spoločnosťou NTC, s.r.o., zmluvami o prevode obchodného podielu uzavretými medzi odporcom v rade 3/ a G. N., odporcom v rade 3/ a D. G., zápisnicami z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti NTC, s.r.o., a zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Zo zmluvy o povolenom prečerpaní mal súd preukázané, že dňa 11.02.2009 uzavrel navrhovateľ ako veriteľ so spoločnosťou HOLZ - PRODUCT, spol. s r.o. ako dlžníkom a odporcami v rade 2/ a 3/ ako pristupujúcimi dlžníkmi zmluvu o povolenom prečerpaní č. 0512645048/2009, predmetom ktorej bolo poskytnutie povoleného prečerpania dlžníkovi vo výške 33 000,- €. Zo zmluvy mal súd tiež preukázané, že odporcovia v rade 2/ a 3/ ako pristupujúci dlžníci pristúpili k záväzku dlžníka splatiť pohľadávku banky a k iným záväzkom vyplývajúcim zo zmluvy a zaviazali sa plniť ďalšie záväzky zo zmluvy spolu s dlžníkom spoločne a nerozdielne (čl. II. bod 2 zmluvy o povolenom prečerpaní). Vyhlásili, že v prospech banky splnia popri dlžníkovi pohľadávku banky, pričom banka je oprávnená požadovať splnenie pohľadávky od ktoréhokoľvek z dlžníkov (čl. II. bod 3 zmluvy). Vyhlásili, že sa podrobne oboznámili s obsahom všetkých práv a všetkých povinností, ktoré vyplývajú zo zmluvy ako aj s ekonomickou a finančnou situáciou dlžníka a dôsledkami, ktoré pre pristupujúcich dlžníkov vyplynú z pristúpenia k záväzkom dlžníka splatiť pohľadávku banky. Podľa čl. III. bod 2 zmluvy boli súčasťou zmluvy aj všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.08.2002, úverové podmienky - obchodné podmienky banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikropodnikateľom účinné od 01.07.2007, sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt poskytol. Dlžník a pristupujúci dlžníci v zmluve vyhlásili, že sa s týmito oboznámili, súhlasia s nimi a zaviazali sa ich dodržiavať. Podľa čl. 6.6.1 úverových podmienok sa úver úročil úrokovou sadzbou, ktorej aktuálna výška pri uzatvorení úverovej zmluvy bola dohodnutá v zmluva alebo bola určená zverejnením. Podľa čl. 5.6.1 úverových podmienok mal dlžník pohľadávku banky splácať formou započítania pohľadávky banky proti pohľadávke dlžníka z účtu dlžníka a to vždy v momente vzniku pohľadávky dlžníka z účtu dlžníka a v rozsahu, v ktorom sa tieto pohľadávky kryjú. Podľa čl. 6.6.3 úverových podmienok ak bol dlžník v omeškaní so splácaním pohľadávky banky, platením úrokov, zmluvných pokút alebo poplatkov, bol povinný zaplatiť banke okrem úrokov aj úroky z omeškania z dlžnej čiastky až do dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu splatenia dlžnej čiastky. Výška úrokov z omeškania bola v zmysle čl. 6.6.5 určená zverejnením resp. dohodnutá v úverovej zmluve. Z úverovej zmluvy mal súd preukázané, že výška úroku z omeškania bola medzi navrhovateľom, dlžníkom a pristupujúcimi dlžníkmi dohodnutá vo výške 10 % ročne + výška úrokovej sadzby aktuálnej počas omeškania.

Z nepochybného tvrdenia navrhovateľa, ktoré odporcami nebolo spochybnené ako aj z platobnej histórie vyplynulo, že spoločnosť HOLZ - PRODUCT, spol. s r.o. ako dlžník úver čerpal, avšak nedodržal podmienky pre jeho riadne splácanie. Dňa 29.07.2009 navrhovateľ spoločnosť HOLZ - PRODUCT, spol. s r.o. upozornil na dodržiavanie dohodnutého debetného rámca na bežnom účte, pretože tento bol k danému dňu prekročený. Zároveň ho upozornil na to, že v prípade opakovaného prekročenia úverového rámca navrhovateľ pristúpi k okamžitej splatnosti poskytnutého úveru. Ku dňu 22.11.2012 navrhovateľ voči spoločnosti HOLZ - PRODUCT, spol. s r.o. a odporcom v rade 2/ a 3/ evidoval pohľadávku vo výške 44 701,94 € pozostávajúcu z istiny 35 364,45 € (istina predstavuje rozdiel medzi súčtom skutočne čerpaných finančných prostriedkov vo výške 62 762,62 €, úrokov z úveru za obdobie od poskytnutia úveru do 02.11.2009 vo výške 3 872,60 € a poplatkov v celkovej výške 161,30 € a dlžníkom splatenou sumou, ktorá bola započítaná na istinu vo výške 31 432,25 €), úroku zo sumy nepovoleného prečerpania nad rámec poskytnutého povoleného prečerpania vo výške 137,92 €, poplatkov vo výške 11,79 € za účtovaných dlžníkovi dňa 12.11.2009 za vedenie účtu vo výške 5,15 € a za zrušenie účtu vo

výške 6,64 €, a úroku z omeškania vo výške 9 187,78 € za obdobie od 12.11.2009 do 16.03.2011 a od 17.03.2011 do 22.11.2012 (4 840,95 € + 4 358,62 €). Z nepochybného tvrdenia navrhovateľa, ktoré nebolo žiadnym z odporcov v konaní spochybnené a výziev na úhradu dlhu vyplynulo, že navrhovateľ odporcov na úhradu dlhu opakovane vyzýval a to dňa 11.02.2011 a 21.07.2011.

Z výpisu z obchodného registra spoločnosti HOLZ - PRODUCT, spol. s r.o. mal súd preukázané, že v čase uzavretia zmluvy o povolenom prečerpaní bol konateľom spoločnosti G. N., spoločníkmi boli odporca v rade 2/ a spoločnosť NTC, s.r.o.. Z výpovede odporcu a svedkov D. G., Š. L. a G. N. vyplynulo, že za spoločnosť NTC, s.r.o. bol v čase podpisu zmluvy oprávnený konať D. G., na základe generálnej plnej moci. Štatutárnym zástupcom spoločnosti NTC, s.r.o. bol v čase podpisu zmluvy C. L..

Z výpovede odporcu v rade 2/ a svedkov G. N. a L. R. O. mal súd preukázané, že odporca v rade 2/ ako jeden zo spoločníkov spoločnosti HOLZ - PRODUCT, spol. s r.o. pôvodne nesúhlasil s tým, aby spoločnosť zobrala úver. K podpisu zmluvy ho prehovorili okrem iného pán N. - vtedajší konateľ spoločnosti HOLZ - PRODUCT, spol. s r.o. a pán G. - splnomocnený zástupca spoločnosti NTC, s.r.o.. Z výpovede odporcu v rade 2/ a výpovedí svedkov G. N. a D. G. tiež vyplynulo, že odporca v rade 2/ súhlasil so zobratím úveru za podmienky, že sa na jeho splácaní bude podieľať aj D. G.. Z tohto dôvodu dňa 11.02.2009 uzavrel s D. G. zmluvu o prevzatí dlhu podľa § 531 Občianskeho zákonníka, kde D. G. vystupuje ako dlžník a odporca v rade 2) ako veriteľ a kde sa dlžník zaviazal, že v prípade ak spoločnosť HOLZ - PRODUCT, spol. s r.o. prevezme dňa 11.02.2009 kontokorentný úver od SLSP, pobočka Rožňava vo výške 33 193,91 €, a tento kontokorent by spoločnosť nesplácala, tak dlžník by prípadnú pohľadávku voči veriteľovi uhradil v celej požadovanej výške, ktorú by mala banka voči veriteľovi. Takto vzniknutý dlh sa dlžník (D. G.) zaviazal uhradiť do 30 dní od obdržania písomnej výzvy od veriteľa (odporcu v rade 2) na zaplatenie. Odporca v rade 2/ tvrdil že dohodu o pristúpení k zmluve o povolenom prečerpaní podpísal s vedomím, že prípadné záväzky vzniknuté z tejto dohody za neho zaplatí D. G.. Aj svedok D. G. pripustil, že dohoda o prevzatí dlhu bola uzavretá s úmyslom, aby sa podieľal na splácaní záväzku voči SLSP, a.s.. Uviedol, že teoreticky si je vedomý, že sa v tejto zmluve zaviazal, že dlh uhradí namiesto odporcu v rade 2/, ale prakticky sa zmluvou viazaný byť necíti, pretože odporca v rade 2/ so svojim synom aj s p. N. spoločnosť HOLZ - PRODUCT, spol. s r.o. rozkradli a priviedli ju do mínusu. Svedok G. N. vo svojej výpovedi uviedol, že pracovníkovi Slovenskej sporiteľne, a. s., ktorý za navrhovateľa uzatváral zmluvu o povolenom prečerpaní a dohodu o pristúpení k záväzku N. oznámil, že v rámci spoločnosti dlžníka došlo k situácii, že jeden zo spoločníkov sa chce pri podpise zmluvy chrániť tým, že došlo k podpisu dokumentu, ktorým v prípade, ak zo zmluvy vzniknú nejaké povinnosti, preberie za neho tieto povinnosti druhý spoločník. Nevedel potvrdiť, či pracovníkom Slovenskej sporiteľne, a. s. bola predložená aj zmluva o prevzatí dlhu uzavretá medzi D. G. a odporcom v rade 2/, uviedol však, že o uzavretí zmluvy zamestnancom Slovenskej sporiteľne, a. s. pred podpisom zmluvy o povolenom prečerpaní hovoril. Uviedol, že o skutočnosti, že odporca v rade 2/ nesúhlasil s tým, aby spoločnosť úver vôbec zobrala pracovníkom Slovenskej sporiteľne nepovedal, nakoľko by to, bolo pre spoločnosť vtedy kontraproduktívne, keďže to boli oni, čo o úver žiadali.

Ohľadne okolností podpisovania zmluvy mal súd z výpovede odporcu a výpovedí svedkov G. N., D. G., preukázané, že pri podpise zmluvy boli prítomní G. N., Š. L., odporca v rade 2/ a za navrhovateľa B.. B. V.. K podpisu zmluvy došlo rýchlo, podpisujúce osoby pri podpise zmluvy pred jej podpísaním zmluvu nečítali. Okrem podpísania zmluvy o poskytnutí povoleného prečerpania a zmluvy o pristúpení k záväzku sa v ten deň podpisovala aj zmluva o prevzatí záväzku medzi D. G. a odporcom v rade 2. Zmluvu najprv zobral pán N. k notárovi, kde dal overiť podpisy na zmluve. Zmluvu omylom najprv podpísal C. L.. Odporca následne podpis C. L. na zmluve preškrtol a nahradil ho svojim podpisom.

Zo zmluvy o prevode obchodného podielu uzavretej medzi odporcom v rade 2/ a spoločnosťou NTC, s. r. o. mal súd preukázané, že odporca v rade 2/ svoj obchodný podiel v spoločnosti HOLZ-PRODUCT, spol. s. r. o. dňa 13.10.2009 previedol na spoločnosť NTC, s. r. o..

Ďalšie dôkazy, ktoré vo veci navrhla vykonať právna zástupkyňa odporcu v rade 2/ o tom, či v čase podpisu zmluvy existovali nejaké interné predpisy navrhovateľa, ktoré by stanovovali spôsob určovania okruhu účastníkov pri zmluvách o povolenom prečerpaní úveru a výsluchom svedka B.. B. V. za účelom zistenia, či ako osoba konajúca za navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy o povolenom prečerpaní bol informovaný o tom, že sa odporca v rade 2/ chcel pred záväzkami vyplývajúcimi zo zmluvy o poskytnutí povoleného prečerpania chrániť dohodou o prevzatí dlhu, uzatvorenou medzi ním a D. G. súd

s ohľadom na zásadu hospodárnosti konania nevykonal, nakoľko tieto skutočnosti nebolo ďalej potrebné preukazovať vzhľadom na právne posúdenie veci.

Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa ust. § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 106 Obchodného zákonníka spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom. Spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Plnenie za spoločnosť poskytnuté z dôvodu ručenia sa započítava na splatenie vkladu, inak môže spoločník požadovať náhradu od spoločnosti. Ak nemôže dosiahnuť túto náhradu, môže požadovať náhradu od každého z ostatných spoločníkov v rozsahu, v akom sa svojím vkladom podieľa na základnom imaní spoločnosti.

Podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal.

Podľa § 533 Občianskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

Podľa § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 38 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny

úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Navrhovateľ sa od odporcu v rade 2/ v konaní domáhal zaplatenia sumy 44 701,94 € s príslušenstvom titulom zmluvy o povolenom prečerpaní uzavretej medzi ním ako veriteľom a spoločnosťou HOLZ - PRODUCT, spol. s. r. o. ako dlžníkom a titulom zmluvy o pristúpení k záväzku zo zmluvy o povolenom prečerpaní.

Obrana odporcu spočívala v tvrdení, že dohoda o pristúpení k záväzku zo zmluvy o povolenom prečerpaní uzavretá medzi ním a Slovenskou sporiteľňou, a. s. je absolútne neplatná z dôvodu, že 1) obchádza zákon a to ustanovenia o ručení spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným za záväzky spoločnosti, 2) z dôvodu, že jeho vôľa pri podpise zmluvy nebola slobodná a vážna a z dôvodu, že 3) je v rozpore s dobrými mravmi, pretože s pristúpením nevyslovila súhlas jeho manželka. Odporca v rade 2/ tiež namietal, že akákoľvek zodpovednosť z dohody je voči nemu v rozpore z dobrými mravmi z dôvodu, že úver bol vyplatený v prospech spoločnosti HOLZ - PRODUCT, spol. s r.o. a odporca s úverom nijako nedisponoval ako aj z dôvodu, že dňa 13.10.2009, niekoľko rokov pred zrušením bankového účtu, odporca v rade 2/ previedol svoj obchodný podiel na spoločnosť NTC, s.r.o..

Súd zastáva názor, že zmluva o pristúpení k záväzku napriek tomu že bola uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom v rade 2/ ako spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným na zabezpečenie záväzku spoločnosti, v ktorej bol spoločníkom neobchádza ustanovenia o ručení spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným za záväzky spoločnosti. v § 106 upravuje rozsah ručenia spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným za záväzky spoločnosti všeobecne pre všetky záväzky spoločnosti. Táto zákonná úprava nevylučuje, aby v jednotlivých prípadoch spoločník na seba zmluvne prevzal ručenie za určitý konkrétny záväzok spoločnosti, alebo aby ako pristupujúci dlžník pristúpil k záväzku spoločnosti, napríklad z dôvodu, že chce zvýšiť bonitu spoločnosti pre účely poskytnutia úveru, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Právny úkon, ktorým spoločník v individuálnych prípadoch ako fyzická osoba, na základe zmluvy alebo jednostranného vyhlásenia ručí celým svojim majetkom za určitý konkrétny záväzok spoločnosti alebo sa zaviaže ako pristupujúci dlžník splniť záväzok popri spoločnosti ako hlavnom dlžníkovi, nie je v rozpore ani obchádzaním § 106 Obchodného zákonníka. Preto z tohto dôvodu nemožno zmluvu považovať za absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Súd má za to, že zmluva o pristúpení k záväzku nie je neplatná ani dôvodu nedostatku slobodnej a vážnej vôle odporcu v rade 2/ zmluvu uzavrieť. Skutkové okolnosti od, ktorých odporca odvíjal neplatnosť zmluvy je potrebné subsumovať pod § 49a Občianskeho zákonníka, teda omyl odporcu, ktorý mal spôsobiť neplatnosť zmluvy. Omyl je kvalifikovaný ako osobitná vada vôle vo vzťahu k § 37 Občianskeho zákonníka, preto ho treba posúdiť podľa špeciálneho ustanovenia o omyle a nie podľa všeobecného ustanovenia o nedostatku vôle (§ 37 . Omyl spočíva v tom, že konajúca osoba mala nesprávnu resp. nedostatočnú predstavu o právnych účinkoch právneho úkonu (tzv. vnútorný omyl).

Omyl môže spôsobovať neplatnosť právneho úkonu len za kumulatívneho splnenia nasledujúcich podmienok: že sa týkal skutočnosti, ktorá bola pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, o tomto omyle musela vedieť, alebo tento omyl vyvolala. Naviac osoba môže byť pri dovolaní sa neplatnosti zmluvy z dôvodu omylu úspešná len ak sa jedná o omyl ospravedlniteľný. Omyl je ospravedlniteľný, len ak predtým ako osoba, ktorá právny úkon uskutočnila,

sama využila možnosť overiť si skutočnosti rozhodujúce pre uskutočnenie právneho úkonu. Omyl môže byť skutkový a právny. O skutkový omyl ide v prípade, ak sa týkal skutkových okolností právneho úkonu (napríklad omyl vo výmere nehnuteľnosti, ktorá je predmetom kúpnej zmluvy alebo omyl v tom, že tovar má určité kupujúcim požadované vlastnosti) alebo právny, ktorý spočíva v neznalosti alebo mylnom výklade právnych noriem. Zatiaľ čo skutkový omyl, môže byť za vyššie uvedených okolností ospravedlniteľný, právny omyl spočívajúci v neznalosti alebo nesprávnom výklade jasného a zrozumiteľného právneho predpisu v zásade ospravedlniteľný nie je a takýto omyl nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu.

V prvom rade, keďže omyl spôsobuje relatívnu neplatnosť právneho úkonu, súd skúmal, či sú splnené formálne podmienky na jej uplatnenie. Na relatívnu neplatnosť súd neprihliada ex offo, treba sa jej dovolať či už v súdnom konaní alebo mimo neho a to voči všetkým účastníkom dotknutého právneho úkonu. V úkone, ktorým sa osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovoláva, nemusí túto skutočnosť právne vymedziť, stačí ak dostatočne skutkovo vymedzí dôvody, pre ktoré právny úkon považuje za neplatný tak, že tieto dôvody je možné subsumovať pod ten ktorý dôvod relatívnej neplatnosti uvedený v § 40a OZ. Odporca v rade 2/ sa neplatnosti zmluvy o pristúpení k záväzku z dôvodu jeho omylu dovolal v odpore proti platobnému rozkazu, v ktorom dôvod neplatnosti dostatočne skutkovo vymedzil. Odporca v rade 2/ bol povinný dovolať sa neplatnosti voči všetkým účastníkom zmluvy o pristúpení k záväzku. Zmluvu o pristúpení k záväzku uzatvára v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka veriteľ s osobou, ktorá k záväzku pristupuje. Účastníkmi zmluvy o pristúpení, keďže sa jedná o obsahovo oddeliteľný právny úkon od ostatného obsahu zmluvy, boli len navrhovateľ a odporca v rade 2/, nie aj ostatní pristupujúci dlžníci, preto stačilo, keď sa odporca v rade 2/ relatívnej neplatnosti dovolal voči navrhovateľovi. Za účinné dovolanie sa neplatnosti zmluvy možno považovať doručenie odporu právnemu zástupcovi navrhovateľa v konaní. Relatívnej neplatnosti sa možno účinne dovolať len vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Keďže však námietka premlčanie zo strany navrhovateľa vznesená nebola, súd dovolanie sa relatívnej neplatnosti zmluvy odporcom v rade 2/ považoval za účinné.

Odporca v rade 2/ v konaní tvrdil, že zmluvu o pristúpení k záväzku uzatváral v omyle, že nebude povinný z nej popri hlavnom dlžníkovi plniť, pretože jeho dlh, ktorý by zo zmluvy o úvere vznikol za neho prevzal D. G. zmluvou o prevzatí dlhu uzavretou ten istý deň. Omyl odporcu v rade 2/ bol právny omyl, a spočíval v jeho mylnej predstave o právnych účinkoch zmluvy o prevzatí dlhu. Právny omyl odporcu v rade 2/ bol dôsledkom neznalosti právnej úpravy prevzatia dlhu v § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluva o prevzatí dlhu medzi odporcom v rade 2 a D. G. bola uzatvorená bez súhlasu veriteľa - Slovenskej sporiteľne, a. s., preto nemohla vyvolať účinky predpokladané v § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda, že na miesto odporcu v rade 2/ ako spoludlžníka v zmluve o povolenom prečerpaní vstúpil D. G.. Právny omyl odporcu v rade 2/ spôsobený neznalosťou jasnej a zrozumiteľnej právnej úpravy § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá nepripúšťa rôzny výklad a z toho vyplývajúcej neznalosti právnych účinkov, ktoré vyvolala alebo mohla vyvolať zmluva o prevzatí dlhu uzavretá bez súhlasu veriteľa, nie je ospravedlniteľným omylom, spôsobilým vyvolať neplatnosť zmluvy o pristúpení k záväzku. Okrem toho v konaní nebolo preukázané ani naplnenie ďalšieho zákonného predpokladu pre neplatnosť zmluvy o pristúpení k záväzku z dôvodu omylu odporcu v rade 2/ a to, že by navrhovateľ omyl odporcu v rade 2/ vyvolal alebo mal o omyle odporcu v rade 2/ vedomosť. Odporca v rade 2/ v konaní preukazoval, že navrhovateľ vedel o skutočnosti, že sa odporca v rade 2/ pri podpise zmluvy o prevzatí dlhu chcel poistiť tým, že s D. G. uzavrel dohodu o prevzatí dlhu. Za týmto účelom navrhol v konaní vykonať ďalšie dokazovanie výsluchom svedka. Aj keby táto skutočnosť bola v konaní preukázaná, samotná vedomosť navrhovateľa o uzavretí zmluvy o prevzatí dlhu neznamená aj že navrhovateľ mal vedomosť aj o vnútornom omyle odporcu o právnych účinkoch tejto dohody.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že nie sú splnené predpoklady neplatnosti dohody o pristúpení k záväzku pre omyl odporcu podľa § 49a Občianskeho zákonníka - a to existencia ospravedlniteľného omylu odporcu v rade 2/ a vedomosť navrhovateľa o jeho omyle.

Odporca v rade 2/ tvrdil, že zmluva je absolútne neplatná aj pre jej rozpor s dobrými mravmi, nakoľko manželka odporcu, nedala na uzavretie dohody súhlas. Poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 08.12.2010, č.k. - 26. Podľa právneho názoru vysloveného v náleze je „súd povinný posúdiť právny úkon vždy aj cez prizmu dobrých mravov“, pričom uviedol, že „...sa javí ako odporujúce dobrým mravom, keď spoločník (fyzická osoba) bez súhlasu svojho manžela (manželky) dohodou s

veriteľom pristúpi k záväzku spoločnosti a teda sa stane spoločným a nerozdielnym dlžníkom popri spoločnosti, pričom predpokladaným cieľom tohto konania je vytvoriť možnosť exekučného uspokojenia predmetnej pohľadávky z vecí patriacich do BSM“. Predmetnú právnu vetu však treba vidieť a vykladať v celom kontexte nálezu ústavného súdu. V náleze ústavný súd riešil skutkovo podobný prípad pristúpenia spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným k záväzku spoločnosti a to na základe ústavnej sťažnosti manželky spoločníka. Ústavný súd v náleze konštatoval porušenie páva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy SR a čl. 6 Dohovoru Rady Európy o z základných ľudských právach a slobodách zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pretože postupoval príliš formalisticky a okrem dobrých mravov vo veci nezohľadnil východiská, na ktoré ústavný súd poukázal v odsekoch 17 až 20 nálezu:

„17. Občiansky zákonník v § 145 ods. 1 ustanovuje, že bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. Čo sú to bežné veci, je v rozhodovacej praxi všeobecných súdov relatívne stabilizovaná otázka, pričom aj tu platí, že sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne (najmä majetkové) pomery manželov. V ostatných veciach (teda nie bežných), ktoré sa týkajú spoločných vecí, je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. V súdenej právnej veci sťažovateľky však nešlo o spor, či ide o bežnú alebo ostatnú vec, ale o to, či dohoda o pristúpení k dlhu sa vôbec týka spoločných vecí, pričom najvyšší súd dospel k záveru, že nie a preto je aplikácia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka vylúčená.

18. Na jednej strane stojí skutočnosť, že v zmysle staršej judikatúry (od ktorej sa najvyšší súd neodklonil) ide len o záväzok manžela sťažovateľky, čo viedlo najvyšší súd k záveru, že nešlo o vybavovanie vecí týkajúcich sa spoločných vecí. Na druhej strane je však právnym dôsledkom tohto úkonu právny stav, že v prípade nesplnenia tohto záväzku manželom sťažovateľky sa veriteľ môže domáhať v exekučnom konaní uspokojenia svojej pohľadávky aj z majetku patriaceho do BSM, teda napr. predajom spoločných vecí - hnuteľných či nehnuteľných tvoriacich masu BSM (§ 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z tohto pohľadu sa nesporne javí, že účinky tohto právneho úkonu (pristúpenie k záväzku) sa môžu prejaviť aj vo sfére spoločných vecí tak, ako to má na mysli práve § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na tomto nič nemení ani skutočnosť, že samotný právny úkon (dohoda o pristúpení k záväzku) zaväzuje len manžela sťažovateľky.

19. Pri interpretácii obsahu normatívneho textu - "vybavovanie vecí týkajúcich sa spoločných vecí" - pritom podľa ústavného súdu všeobecné súdy nemôžu vychádzať len z bezprostredného (priameho) vzťahu k spoločným veciam (tak ako to zohľadnil v záveroch rozsudku najvyšší súd), ale musia zohľadniť aj možné právne účinky konkrétneho právneho úkonu vo sfére spoločných vecí. Z okolností prípadu nevyplýva, že by manžel sťažovateľky vlastnil majetok relevantnej hodnoty mimo BSM, ktorý by mohol byť predmetom exekučného uspokojenia jeho veriteľa. BSM vzniklo uzavretím manželstva v roku 1971 a jeho rozsah nebol následne dohodou v zmysle § 143a Občianskeho zákonníka modifikovaný. Totiž, ak by manžel sťažovateľky mimo masy BSM vlastnil majetok relevantnej hodnoty, ktorý by mohol byť predmetom exekučného uspokojenia jeho veriteľa, dalo by sa súhlasiť so záverom najvyššieho súdu, že dohoda o pristúpení k záväzku sa netýka spoločných vecí, a preto je vyňatá z aplikácie § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V opačnom prípade (ktorému nasvedčuje obsah vyžiadaného súdneho spisu) je však nesporné, že účinky dohody o pristúpení k záväzku uzavretej len jedným z manželov sa v prípade jej exekučného vymáhania prejavia aj vo sfére spoločných vecí, resp. vo sfére majetku patriaceho do BSM. Za týchto okolností - a to je v prerokúvanej veci rozhodujúce - sa tento právny úkon týka vybavovania spoločných vecí, pretože sťažovateľka v dôsledku jeho účinkov môže byť v rámci exekúcie pozbavená spoluvlastníctva svojho majetku.

20. Vychádzajúc z uvedeného možno uzavrieť, že najvyšší súd mal v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov účastníkov konania ústavnú povinnosť skúmať, či ide, alebo nejde o bežnú vec, a teda či na realizáciu tohto právneho úkonu je, alebo nie potrebný súhlas druhého manžela a či z tohto pohľadu ide o platný, alebo relatívne neplatný právny úkon. Najvyšší súd však vychádzal zo svojej staršej judikatúry a nezohľadnil extrémne nespravodlivé dôsledky svojho rozsudku vo vzťahu k sťažovateľke. Uspokojil sa so záverom, že neexistuje priamy vzťah skúmaného právneho úkonu k spoločným veciam, pričom na účinky tohto právneho úkonu vo vzťahu k spoločným veciam už neprihliadol. Podľa názoru ústavného súdu však pre aplikáciu § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je nevyhnutné, aby išlo o priamy či bezprostredný vzťah právneho úkonu k spoločným veciam postačí, ak ide o vzťah sekundárny (nepriamy) či vzťah účinkov alebo možných dôsledkov tohto právneho úkonu vo sfére spoločných vecí.“

V súlade so závermi ústavného súdu súd posúdil, či právny úkon, ktorým odporca v rade 2/ pristúpil k záväzku zo zmluvy o povolenom prečerpaní nie je v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že s ním nevylovila súhlas manželka odporcu. Súd mal za to, že nedostatok súhlasu manželky odporcu v rade 2/ s dohodu o pristúpení k záväzku nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi. O rozpore právneho úkonu s dobrými mravmi môžeme hovoriť len v prípade, ak právny úkon a práva a povinnosti z neho vyplývajúce nie je možné posúdiť podľa existujúcej právnej normy. Ak existuje právna norma, podľa ktorej je možné právny úkon posúdiť, treba ho posúdiť podľa tejto právnej normy, pričom nesúlad s ňou by zakladal dôvod neplatnosti právneho úkonu pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nie pre rozpor s dobrými mravmi. Situáciu keď nie je daný súhlas manželky odporcu v rade 2/ s jeho právnym úkonom, ktorý sa týka spoločného majetku a ktorý nie je bežnou vecou je možné a potrebné posúdiť podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zohľadniac rozširujúci výklad urobený ústavným súdom aj uzavretie zmluvy o pristúpení k dlhu je právny úkon týkajúci sa spoločnej veci, pretože sa jeho dôsledky môžu v prípade exekučného vymáhania nároku zo zmluvy prejaviť vo sfére majetku patriaceho do BSM. Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka nedostatok súhlasu manžela s právnym úkonom urobeným jedným z manželov nespôsobuje absolútnu, ale relatívnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu (ak sa nejedná o bežnú vec). Relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka nemôže dovolávať osoba, ktorá ju vyvolala. V danom prípade neplatnosť právneho úkonu vyvolal odporca v rade 2/, ktorý dohodu o pristúpení uzavrel bez toho, aby na to mal súhlas manželky. Preto súd dovolanie sa neplatnosti dohody o pristúpení k záväzku odporcom v rade 2/ nepovažoval za účinné. Keďže ide o dôvod relatívnej neplatnosti a účinnému dovolaniu sa neplatnosti osobou, ktorá bola takým úkonom dotknutá nedošlo, považuje sa právny úkon naďalej za platný.

Odporca v rade 2/ namietal, že zodpovednosť z dohody je voči nemu v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že úver bol vyplatený v prospech spoločnosti HOLZ - PRODUCT, spol. s r.o. a odporca s úverom nijako nedisponoval, ako aj z dôvodu, že dňa 13.10.2009, niekoľko rokov pred zrušením bankového účtu, odporca v rade 2/ previedol svoj obchodný podiel na spoločnosť NTC, s. r. o.. Na imperatív dobrých mravov súd prihliada buď v súvislosti s neplatnosťou právneho úkonu (§ 39 Občianskeho zákonníka) alebo v prípade, ak výkonu práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov neprizná právnu ochranu z dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka). Námietky odporcu v rade 2/ možno subsumovať pod § 3 Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že dôvody uvádzané odporcom v rade 2/ nespôsobujú, že by výkon práva navrhovateľa vyplývajúceho zo zmluvy o povolenom prečerpaní a zo zmluvy o pristúpení k záväzku bol v rozpore s dobrými mravmi a preto nepožíval právnu ochranu. Uplatnený nárok navrhovateľa je legitímnym nárokom vyplývajúcim z riadne uzavretej a platnej zmluvy (resp. zmlúv) a nemá šikanózny charakter. Subjektívne skutočnosti, ktoré po uzavretí zmlúv z ktorých nárok vznikol nastali na strane odporcu v rade 2/ nemôžu mať za následok nepriznanie právnej ochrany práva navrhovateľa. Naviac sa jedná o skutočnosti, ktoré ani z hľadiska ich charakteru nemôžu spôsobiť, že by výkon práva navrhovateľa bol v rozpore s dobrými mravmi. To že odporca v rade 2/ úverom nedisponoval neznamená, že plnenie ktoré navrhovateľ od odporcu v rade 2/ požaduje je v rozpore s dobrými mravmi. Pri takomto ponímaní by bolo nutné konštatovať, že celé zabezpečovacie inštitúty ako ručenie, pristúpenie k dlhu alebo prevzatie dlhu, upravené Občianskym zákonníkom (resp. Obchodným zákonníkom) sú v rozpore s dobrými mravmi, keďže všetky predpokladajú, že dlh bude za skutočného dlžníka platiť osoba, ktorá s plnením zo zmluvy nedisponovala a teda zo zmluvy nemala prospech.

V konaní bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel so spoločnosťou HOLZ - PRODUCT, spol. s r. o. ako dlžníkom zmluvu o povolenom prečerpaní, na základe ktorej mu poskytol úverový rámec vo výške 33 000,- €, ktorý sa dlžník zaviazal v zmluve splácať, spôsobom špecifikovaným v úverových podmienkach a zaplatiť úroky. Aj keď účastníci v zmluve uviedli, že ide o nepovenovanú zmluvu podľa § 269 Obchodného zákonníka podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Podľa súdu však ide o zmluvu o úvere podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka, pretože jej obsah tak ako je vymedzený v čl. I. ods. 1 zahŕňa podstatné náležitosti zmluvy o úvere ustanovené v základnom ustanovení § 497 Obchodného zákonníka. V konaní bolo tiež preukázané, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom v rade 2/ písomnú dohodu o pristúpení k záväzku - zmluve o povolenom prečerpaní, v ktorej sa navrhovateľ ako veriteľ s odporcom v rade 2/ ako pristupujúcim dlžníkom dohodli, že odporca v rade 2/ v prospech navrhovateľa splní popri dlžníkovi pohľadávku navrhovateľa vyplývajúcu zo zmluvy o povolenom prečerpaní (§ 533 občianskeho zákonníka). Súd posúdil zmluvu o povolenom prečerpaní a zmluvu o pristúpení k záväzku z hľadiska ich platnosti podľa § 37 až 39 Občianskeho zákonníka

a nezistil dôvody, pre ktoré by zmluvy mali byť neplatné, či už z dôvodu nedostatku vôle zmluvných strán, neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti právnych úkonov, nemožnosti alebo nedovolenosti plnenia predmetu zmlúv, nedostatku spôsobilosti zmluvných strán na právne úkony alebo rozporu právnych úkonov so zákonom alebo z dôvodu obchádzania zákona alebo rozporu s dobrými mravmi. Čo sa týka dôvodov absolútnej neplatnosti osobitne namietaných odporcom v rade 2/ v konaní, súd vyššie v rozsudku uviedol, prečo má za to, že tieto dôvody neplatnosť zmluvy nespôsobujú. Súd tiež preskúmal platnosť zmluvy o pristúpení odporcu v rade 2/ k záväzku z hľadiska dôvodov namietaných odporcom v rade 2/, ktoré môžu spôsobovať relatívnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka ako aj § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tiež nezistil existenciu dôvodov neplatnosti zmluvy podľa § 49a OZ, resp. mal. za to, že sa neplatnosti právneho úkonu nedovolala na to oprávnená osoba, preto na dovolanie sa neplatnosti neprihliadol (dôvod podľa § 145 ods. 1 .

Na základe platne a uzavretej zmluvy o povolenom prečerpaní úvere vznikla spoločnosti HOLZ - PRODUTCT spol. s r. o. povinnosť vrátiť navrhovateľovi čerpané prostriedky spolu s úrokom, poplatkami účtovanými podľa platného Sadzobníka poplatkov za poskytnutý úver spolu s dohodnutým úrokom a zaplatiť dohodnuté poplatky spojené s úverom, teda poplatok za poskytnutie úveru a poplatok za vedenie úverového účtu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že spoločnosti HOLZ - PRODUCT, spol. s r. o. vznikla povinnosť zo zmluvy zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 35.364,45 €, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi uskutočnenými výbermi v celkovej výške 62.762,62 €, účtovanými úrokmi zo zmluvy o úvere od poskytnutia úveru do 02.11.2009 vo výške 3.872,60 € a poplatkami v celkovej výške 161,30 € a úhradami vykonanými dlžníkom, ktoré boli na súhrnnú sumu istiny započítané vo výške 31.432,25 €. Tým, že dlžník čerpal z účtu finančné prostriedky vo väčšom rozsahu ako mu bolo poskytnuté povolené prečerpanie, vzniklo na jeho účte nepovolené prečerpanie a vznikla mu povinnosť zaplatiť podľa čl. 6.6.4. úverových podmienok úrok z nepovoleného prečerpania vo výške 137,92 €. Navrhovateľ si osobitne uplatnil a patrí mu nárok aj na zaplatenie poplatkov vo výške 11,79 €, ktoré predstavujú poplatok vo výške 5,15 za vedenie účtu, účtovaný dňa 12.11.2009 a poplatok za zrušenie účtu vo výške 6,64 € účtovaný toho istého dňa. Keďže bol dlžník v omeškaní so splácaním povoleného prečerpania, vznikla dlžníkovi - spoločnosti HOLZ-PRODUCT, spol. s r. o. v zmysle § 369 ods. 1 obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 a čl. 6.6.3. úverových podmienok povinnosť platiť za obdobie omeškania až do úplného zaplatenia dlžnej istiny úrok z omeškania v dohodnutej výške. Úrok z omeškania bol v zmluve dohodnutý vo výške 10% + výška úrokovej sadzby aktuálna počas omeškania (čl. I bod. 1 Zmluvy o povolenom prečerpaní). Navrhovateľ si úrok z omeškania uplatnil v nižšej výške, než na aký mal nárok a to vo výške 8 % ročne. Úrok z omeškania si navrhovateľ vyčíslil za obdobie od 12.11.2009 do 16.03.2011 vo výške 4.346,83 € a za obdobie od 17.03.2011 do 22.11.2012 vo výške 4.840,95 € a ďalej mu patrí v tejto výške za obdobie od 23.11.2012 až do zaplatenia.

V zmysle platnej zmluvy o pristúpení vznikla v súlade s ust. § 533 Občianskeho zákonníka odporcovi v rade 2/ povinnosť zaplatiť celý dlh zo zmluvy o povolenom prečerpaní - teda dlžnú istinu, úrok, úrok z nepovoleného prečerpania a poplatky ako aj úrok z omeškania popri dlžníkovi, spoločnosti HOLZ- PRODUCT, spol. s r. o., teda spoločne a nerozdielne s ním a taktiež spoločne a nerozdielne s ostatnými pristupujúcimi dlžníkmi. Preto súd odporcu v rade 2/ zaviazal na splnenie tejto povinnosti v rozsahu ako je uvedené v rozsudku a to spoločne a nerozdielne s odporcom v rade 3/, ktorému táto povinnosť bola už uložená právoplatným platobným rozkazom súdu. Súd neuložil odporcovi v rade 2/ povinnosť zaplatiť priznaný nárok navrhovateľa spoločne a nerozdielne aj z pôvodným odporcom v rade 1/, spoločnosťou HOLZ-PRODUCT, spol. s r. o., nakoľko tento právny subjekt už ku dňu vyhlásenia rozsudku zanikol. Za obdobie od 23.11.2012 do zaplatenia si navrhovateľ v návrhu ako bol pôvodne doručený súdu a následne ako bol zmenený v špecifikácii zo dňa 05.05.2015 uplatnil úrok z omeškania za obdobie od 23.11.2012 do zaplatenia zo sumy 39.723,07 €, ktorú tvorila istina 35 364, 45 €, poplatky vo výške 11,79 €, ale aj úrok z omeškania vyčíslený za obdobie od 12.11.2009 do 16.03.2011 vo výške 4.346,83 €. Z úroku z omeškania ako príslušenstva pohľadávky navrhovateľovi ďalší úrok z omeškania nepatrí, v preto v tejto časti súd návrh zamietol a úrok mu priznal len z istiny a poplatkov.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý bol v konaní v prevažnej časti uplatneného nároku úspešný (neúspešný bol len v pomere k uplatnenému nároku nepatrnej časti úroku z omeškania), priznal plné právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie jeho práva voči odporcovi v rade 2/ ktorý v konaní v prevažnej časti úspešný nebol. Trovy konania predstavujú zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 2.684,- € a trovy právneho zastúpenia vo výške 3.992,29 €. Tie mu patria v súlade s ust. § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/,

c/ a d/, § 16 ods. 3, § 15 písm. a/ a § 17 ods. 1 Vyhl. č. 655/ 2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 6 úkonov právnej služby (v roku 2013 prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, v roku 2014 vyjadrenie k odporu odporcu v rade 2/, v roku 2015 účasť na pojednávaní na Okresnom súde Revúca dňa 15.04.2015 a 03.07.2015 a v roku 2016 účasť na pojednávaní na Okresnom súde Revúca dňa 29.04.2016) vo tarifnej výške á 512,85 € ako aj 2x režijný paušál 7,81 € za úkony právnej služby v roku 2013, 1x režijný paušál 8,04 € za úkony v roku 2014 a 2x režijný paušál vo výške 8,39 € za úkony právnej služby v roku 2015 a 1x režijný paušál vo výške 8,58 € za úkon v roku 2016. Náhrada hotových výdavkov právneho zástupcu predstavuje preukázané cestovné náklady na cestu na pojednávanie z Rožňavy do Revúcej v správne uplatnenej výške 126,78 € ako aj náhrada za stratu času za čas strávený cestou zo sídla advokátskej kancelárie do sídla súdu na pojednávania konané dňa 15.04.2015, 03.07.2015 a 29.04.2016 v rozsahu 3 x 3 začaté polhodiny v správne uplatnenej celkovej výške 74,01 €. V zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky sa odmena a náhrady právneho zástupcu navrhovateľa zvyšujú o 20 % DPH, čiže o sumu 665,38 €.

Súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania na právne zastúpenie vo výške odmeny a režijného paušálu jeho právneho zástupcu za 2 ním uplatnené úkony právnej služby a to vyjadrenie na výzvu súdu zo dňa 17.04.2013 a vyjadrenie k odporu odporcu v rade 3/ zo dňa 19. 09. 2014. Za odpoveď na výzvu súdu, ktorá obsahovala aj čiastočné späťvzatie návrhu v časti úrokov z omeškania súd navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal, pretože tieto trovy nepovažoval za účelne vynaložené. Vo vyjadrení navrhovateľ špecifikoval nárok, ktorý si uplatnil, čo však mal dostatočným spôsobom urobiť už v návrhu samotnom bez toho, aby bol na to súdom vyzývaný. Pokiaľ v tomto podaní navrhovateľ zobral návrh čiastočne späť, jeho späťvzatie nebolo v dôsledku správania niektorého z odporcov po začatí konania. Tento úkon nemusel byť z jeho strany uskutočnený, ak by bol návrh na začatie konania perfektný. Súd nepriznal navrhovateľovi ani trovy spočívajúce vo vyjadrení sa k oneskorene podanému odporu odporcu v rade 3/. Trovy ktoré navrhovateľovi takto vznikli sa netýkali konania vedeného proti odporcovi v rade 2/ (odporcovia v konaní tvorili samostatné spoločenstvo) a mali byť zo strany navrhovateľa uplatnené a malo byť o nich rozhodnuté najneskôr v rozhodnutí, ktorým sa konanie končilo vo vzťahu k odporcovi v rade 3/, čiže v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18.10.2014, č. k. - 116, ktorým potvrdil uznesenie prvostupňového súdu o odmietnutí odporu odporcu v rade 3/. Keďže si však navrhovateľ tieto trovy konania vo vyjadrení k odvolaniu neuplatnil, odvolací súd o nich nerozhodoval. Odporca v rade 2/ náhradu súdneho poplatku vo výške 2 684,- € a trovy právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške 1 249,58 € zaplatí spoločne a nerozdielne s odporcom v rade 3/, ktorému bola táto povinnosť uložená platobným rozkazom súdu zo dňa 04.07.2013, č. k. - 64 a vo zvyšnej časti 2 742,71 € samostatne na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).