Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Er/709/2009

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, Mamateyova 17, P.O.BOX 41, 850 05 Bratislava, pobočka Trnava, proti povinnému: DRENOVA, s.r.o. (ex offo výmaz z obchodného registra dňa 29.06.2011), IČO: 36251020, Skladová 3, 917 01 Trnava, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Anetta Demešová, so sídlom 1. mája 1053, 952 01 Vráble, o vymoženie 304,07 Eur a trov exekúcie, takto

rozhodol:

Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 103603 zo dňa 16.11.2009 bol súdny exekútor JUDr. Milan Strieška v zmysle § 44 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Spoločnej zdravotnej poisťovne, a.s. v Bratislave, č.k. zo dňa 06.05.2009.

Súdny exekútor JUDr. Milan Strieška so sídlom 1. mája 1053, 952 01 Vráble bol odvolaný z funkcie dňa 13.03.2012 a za jeho náhradníka bol ustanovený súdny exekútor JUDr. Anetta Demešová so sídlom 1. mája 1053, 952 01 Vráble. Dňa 15.02.2012 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, z dôvodu, že povinný bol vymazaný z Obchodného registra.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len “Občiansky súdny poriadok“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa vždy uznesením.

Súd podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku prihliada kedykoľvek za konania, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať. Ak súd zistí, že nedostatok, ktorý bráni konaniu vo veci, je neodstrániteľný, v zmysle § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku konanie zastaví. Podľa § 107 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava oddiel Sro, vložka č. 13701/T súd zistil, že počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce jej ďalšie pokračovanie, a to zánik povinného - obchodnej spoločnosti DRENOVA spoločnosť s ručením obmedzeným. Spoločnosť bola vymazaná z Obchodného registra dňa 29.06.2011. Zánik povinného ako právnickej osoby bez právneho nástupcu považuje súd za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorý bráni výkonu exekúcie. Na základe uvedeného súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods.1 a § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že oprávnený môže uhradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi len v prípade, ak by oprávnený zastavenie exekúcie zavinil, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku v spojitosti s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku). Ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku však nie je možné aplikovať z dôvodu, že predmetná exekúcia bola zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku pre neprípustnosť, a nie z dôvodu nemajetnosti povinného.

V zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku môže súd uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie len ak dôjde jeho zavinením k zastaveniu exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného je však potrebné zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou sa rozumie opatrnosť spočívajúca okrem iného aj v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie venuje patričnú pozornosť zisťovaniu, či povinný ako obchodná spoločnosť právne existuje a nebol vymazaný z obchodného registra. Oprávnený (VŠZP, a.s.) dňa 16.10.2009 doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, čím sa v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo exekučné konanie, pričom v tom čase bol povinný riadne zapísaný v obchodnom registri. V predmetnej veci došlo počas exekučného konania k výmazu povinného z Obchodného registra SR až dňa 29.06.2011, v dôsledku čoho bolo potrebné exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a exekučné konanie zastaviť. Oprávnený ani pri náležitej pozornosti nemohol pri podaní návrhu predvídať skutočnosť, že povinný bude z Obchodného registra SR vymazaný a tým zanikne jeho právna subjektivita, jeho spôsobilosť mať práva a povinnosti a teda aj spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania.

Na základe uvedeného teda možno konštatovať, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, a preto mu súd neuložil povinnosť náhrady trov exekúcie súdneho exekútora, nakoľko by zdôvodnenie takéhoto postupu nebolo právne podložené. Hoci má súdny exekútor nárok na úhradu trov, neznamená to, že tieto trovy v každom prípade reálne vymôže. Súdny exekútor musí znášať riziko výkonu svojho slobodného povolania. Na základe vyššie uvedeného súd oprávnenému povinnosť na náhradu trov exekúcie neuložil.

Dňa 04.01.2013 Okresný súd uznesením č.k. -16 zastavil exekúciu a nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Súdny exekútor podal dňa 06.02.2013 na pošte odvolanie voči vyššie uvedenému uzneseniu, odvolanie bolo podané v zákonnej lehote. Keďže predmetné rozhodnutie vydané vyšším súdny úradníkom, bolo v časti náhrady trov exekúcie napadnuté odvolaním, v zmysle ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, v spojení s § 374 ods. 4 veta tretia OSP, s účinnosťou od 01.11.2013 bol výrok o náhrade trov exekúcie v napadnutom rozhodnutí zrušený, a preto nemôže byť predmetom prieskumu odvolacieho súdu. O náhrade trov exekúcie tak v ďalšom konaní musí opätovne rozhodnúť súd prvého stupňa.

V odvolaní súdny exekútor uvádza, že činnosť súdneho exekútora má individuálnu povahu. Súdny exekútor exekúciu neiniciuje, návrh podáva oprávnený, ktorý by mal znášať náklady spojené s exekúciou. Podľa nálezu ústavného súdu SR č. -30 zo dňa 17.12.2004 sa náhrada trov konania, ktorá patrí súdnemu exekútorovi, sa považuje za majetok, ktorý sa nadobúda právoplatným výrokom všeobecného súdu o jeho priznaní. Nepriznanie trov exekúcie v prípade výmazu povinnej spoločnosti z Obchodné registra nemá žiadnu oporu v zákone, ale opiera sa len o medzeru v právnej

úprave. Súdny exekútor taktiež sa odvoláva na uznesenie Najvyššieho súdu SR 3M zo dňa 24.11.2011, podľa ktorého ak bol povinný zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva. Podľa § 196 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekúcie za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku rieši otázku náhrady trov exekúcie v prípade zastavenia exekúcie zavinením oprávneného. Pod zavinením oprávneného v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného je potrebné zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou sa rozumie opatrnosť spočívajúca v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie venoval patričnú pozornosť zisťovaniu, či povinný dobrovoľne nesplnil uloženú povinnosť. Oprávnený dňa 10.03.2009 doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, čím sa v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo exekučné konanie, pričom nemohol predpokladať smrť povinného. Oprávnený ani pri náležitej pozornosti nemohol pri podaní návrhu predvídať smrť povinného, čím zanikne jeho právna subjektivita, jeho spôsobilosť mať práva a povinnosti a teda aj spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Na základe uvedeného teda možno konštatovať, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie.

Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. Nakoľko na majetok povinného nebol vyhlásený konkurz, nie je možné pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie aplikovať ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku.

Súd sa zaoberal dôvodom, na základe ktorého zastaví exekúciu, nakoľko táto skutočnosť má vplyv na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v tomto prípade musí trovy exekúcie hradiť oprávnený. (Uznesenie NSSR sp. zn. ). V prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, t.j. exekúcia je neprípustná, nakoľko povinný bol vymazaný z OR pre nemajetnosť, súd žiadnemu z účastníkov neuloží povinnosť na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

Ustanovenie § 203 Exekučného priadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť náhradu trov zastavenej exekúcie nepriznať. Vyplýva to z toho, že toto ustanovenie vyplýva z voľnej úvahy opierajúcej sa o vyhodnotenie postupu oprávneného a využíva rozsah na voľnú úvahu, a nie je

nelogické alebo prekračujúce hypotézu § 203 Exekučného poriadku, aj keď všeobecné súdy (aj najvyšší súd) nemajú k veci jednotný výklad. (Uznesenie Ústavného súdu SR, sp.zn. -11 zo dňa 23. januára 2008).

Ustanovenie § 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku ustanovuje taxatívne prípady, kedy je možné uložiť povinnosť náhrady trov exekúcie oprávnenému. Toto ustanovenie nemožno vykladať tak extenzívne, že oprávnený bude povinný platiť trovy každej zastavenej exekúcie len preto, že súdny exekútor nemôže zniesť trovy exekúcie sám. Nebolo by spravodlivé oprávnenému, ktorý sa dožaduje vymoženia svojho priznaného práva núteným výkonom, uložiť povinnosť zaplatiť ešte aj trovy bezúspešnej exekúcie len preto, lebo niet iného subjektu, ktorý by súdnemu exekútorovi trovy nahradil. (Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica, sp.zn. -26).

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.