Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-532-2010.pdf
PDF · 71.45 KB
Case nature
Area
Subarea
16Er/532/2010
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29 augusta 8 a 10, Bratislava proti povinnému Z. družstvo Z., Z. XXX, T.: XX XXX XXX o vymoženie 4.592,91 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi priznáva trovy exekúcie vo výške 42,43 eur na ktorých úhradu zaväzuje oprávneného v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky, ktorú povinný nezaplatil napriek tomu že mu tak ukladajú platobné výmery vydané Sociálnou poisťovňou, pobočka Michalovce. Okresný súd Michalovce následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) obdržal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 1.7.2015 požiadal súdny exekútor súd o rozhodnutie v exekučnom konaní podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko po vykonanom šetrení majetkových pomerov povinného dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Lustráciou majetku bolo zistené, že povinný nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, nie je vlastníkom motorového vozidla, nie je evidovaný v reg. Soc. poisťovne a nevykonáva už žiadnu podnikateľskú činnosť. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd s poukazom na súdnym exekútorom vykonané šetrenie majetkových pomerov zistil, že povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom a nie je ani reálny predpoklad jeho nadobudnutia do budúcnosti. V priebehu 8 rokov vedenia exekúcie sa pohľadávka nepodarila vymôcť ani čiastočne, nakoľko povinný nedisponoval exekučne postihnuteľným a vzhľadom na jeho majetkové pomery ako aj to, že už nevykonáva ani podnikateľskú činnosť nie je ani predpoklad, že ho nadobudne do budúcnosti. Súd má za preukázané, že v danom prípade je naplnený predpoklad ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, preto súd pri aplikácií tohto citovaného právneho ustanovenia zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa ust. § 14 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhlášky“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zhŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa ust. § 23 ods. 1, 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Súdny exekútor žiadal, aby súd súčasne s rozhodnutím o zastavení exekúcie mu priznal trovy v sume 110,17 eur. Uplatnené trovy exekúcie súdny exekútor vyčíslil v zmysle vyhlášky a pozostávajú z paušálnej odmeny za jednotlivé úkony podľa ust. § 14 vyhlášky vo výške 89,64 eur, náhrady hotových výdavkov podľa ust. § 22 vyhlášky vo výške 2,60 eur a DPH z odmeny a náhrad.
Paušálnu odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa ust. § 14 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 3,32 eur/úkon si uplatňoval súdny exekútor vo výške 33,19 eur. Nakoľko súdnemu exekútorovi patrí pri vykonaní exekúcie paušálna odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa ust. § 14 ods. 1, ods. 2 a § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške najmenej 33,19 eur v prípade, ak počet účelných úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných sumou 3,32 eur nedosial minimálnu výšku odmeny, súd mu priznal v rozsahu zákonného minima 33,19 eur. Uvedený nárok na odmenu vznikol súdnemu exekútorovi udeleným poverením na vykonanie tejto exekúcie súdom. Súdny exekútor vykonal vrámci exekúcie 9 úkonov exekučnej činnosti za ktoré mu patrí paušálnu odmenu podľa ust. § 14 ods. 1,2 a § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 3,32 eur za každý uskutočnený úkon. Súdny exekútor uskutočnil tieto úkony : získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, 3úkony zisťovania účtu povinného a 1 úkon zisťovania majetku povinného. V tejto súvislosti však treba uviesť, že gramatickým výkladom ust. § 15 vyhlášky súd dospel k záveru, že paušálnou sumou a to vo výške 3,32 eur sa odmeňujú úkony v zmysle ust. § 15 ods. 1 písm. a - j, avšak nie je možné túto paušálnu odmenu násobiť počtom adresátov, ktorým sa úkon doručuje. Na rozdiel od položiek g - j tohto ustanovenia, kde odmena patrí za každé zisťovanie tam uvedených skutočností, treba doručenie príkazu na začatie exekúcie a doručenie exekučného príkazu považovať za jeden úkon exekútora bez ohľadu na to, koľkým subjektom sa toto rozhodnutie doručuje a v tomto smere aj priznať odmenu. Za daného stavu preto nie je zákonné priznať paušálnu odmenu za 10 úkonov doručenia príkazu na začatie exekúcie a 10 úkonov doručenia exekučného príkazu, ale len za jeden úkon.
Náhradu hotových výdavkov uplatnenú podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súd priznal vo výške 2,60 eur, pozostávajúce z nákladov poštovného.
Náhradu za stratu času podľa § 23 vyhlášky si súdny exekútor neuplatnil.
S poukazom na ust. § 196 druha veta Exekučného poriadku, pretože súdny exekútor je platiteľom dane podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena a priznané náhrady o 20 % DPH. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi aj túto daň vo výške 6,64 eur z priznanej odmeny.
Celkovú výšku účelných trov exekúcie súdneho exekútora, na základe exekútorov vykonaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a hotových výdavkov s nimi súvisiacimi, zohľadňujúc výšku v akej žiadal súdny exekútor trovy, vyčíslil súd sumou 42,43 eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a zároveň aj rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a to z dôvodu, že v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.