Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18Cb-180-2015.pdf
PDF · 94.67 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/180/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Vincent Svoboda, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s.., so sídlom Mlynské nivy 44/b , Bratislava 825 11, IČO: 35910739, zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: MATUTINUS s.r.o., so sídlom Bernolákova 6, Michalovce 071 01, IČO: 46639811, o zaplatenie 995,09 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 995,09 EUR s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 12.2.2014 do zaplatenia a trovy konania vo výške 203,12 EUR na účet právneho zástupcu žalobcu, z toho 59,50 EUR titulom súdneho poplatku a 143,62 EUR titulom trov právneho zastúpenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Z r u š u j e platobný rozkaz č. k. 18Cb/180/2015 zo dňa 8.10 2015 (č. l. 22,23).
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.9.2015 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 995,09 EUR s príslušenstvom na tom základe, že zo strany žalovaného dochádzalo na odbernom mieste Bernolákova 6, Michalovce v období od 24.5.2013 do 22.1.2014 k neoprávnenému odberu.
Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Podľa ods. 2 pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov (žaloba č. l. 1 - 3, faktúra čl. 4, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu čl. 5 , zápis o neoprávnenom odbere zemného plynu u odberateľa čl. 8, cenník externých služieb SPP - distribúcia, a.s. čl. 14 - 15, vyjadrenie žalobcu k výzve súdu čl. 30 -31, uznesenie o zastavení trestného stíhania čl. 42- 44, zápis o vykonanej kontrole odberného miesta čl.40, zápis o demontáži meradla zo dňa 24.5.2013 ( nesúhlas s demontážou zo
strany žalovaného) čl. 41, zápis o demontáži meradla zo dňa 22.1.2014 čl. 8) súd zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca vykonal dňa 24.5.2013 kontrolu odberného miesta Bernolákova 6, Michalovce na základe príkazu, kde zistil, že na tomto odbernom mieste dochádza k neoprávnenému odberu zemného plynu bez zmluvy o dodávke plynu. Demontáž meradla nebola vykonaná z dôvodu, že s tým nesúhlasil žalovaný, ktorý uviedol, že dlžobu vyrovná.
Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov Neoprávneným odberom elektriny je odber b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky, h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ potvrdil.
Podľa § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
Podľa § 82 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).
Podľa § 1 vyhlášky č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa: (1) Škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla, vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odsekov 3 až 11 a a) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý je určený na trvalé bývanie,1)
b) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete; v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo u odberateľa, ktorý je 1. prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia, 2. zariadením sociálnych služieb, 3. zariadením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, 4. školou,
c) dvojnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie okrem odberateľa plynu podľa písmena b) prvého bodu až štvrtého bodu.
Ods. (2) Cena podľa odseku 1 sa použije pre celé obdobie neoprávneného odberu plynu.
Ods. (3) Množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta podľa vzorca NOP = D. P. HPs, kde NOP je množstvo neoprávnene odobratého plynu v m3, D je počet dní neoprávneného odberu plynu, P je najväčší hodinový príkon plynového spotrebiča v m3/h, HPs je denný počet hodín používania plynového spotrebiča v h/d.
Ods. (4) Za denný počet hodín používania plynového spotrebiča podľa odseku 3 sa v prípade objektov určených na trvalé bývanie považujú nasledujúce doby, a to, ak ide o 1. spotrebič na varenie: dve hodiny,
2. prietokový ohrievač vody, plynový bojler alebo zásobníkový ohrievač vody: tri hodiny,
3. plynové vykurovanie
a) v období máj až september: jedna hodina, b) v období október až apríl: 10 hodín,
4. plynové vykurovanie kombinovanými kotlami a) v období máj až september: tri hodiny, b) v období október až apríl: 13 hodín,
5. ostatné plynové spotrebiče: 10 hodín denne.
Ods. (5) V prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie a plyn je tu používaný na výrobné účely, technologické účely, v súvislosti s poskytovaním služieb či predajom tovarov alebo na iné účely (napríklad výrobné podniky, reštauračné zariadenia, hotely, obchodné prevádzky), za denný počet hodín používania plynového spotrebiča sa považuje a) v prípade výrobných prevádzok a technologických objektov (napríklad kotolne) pri jednozmennej prevádzke 8 hodín denne, pri dvojzmennej prevádzke 16 hodín denne a pri trojzmennej prevádzke 24 hodín denne,
b) v prípade objektov, v ktorých sa plyn používa v súvislosti s poskytovaním služieb alebo v súvislosti s predajom tovarov (napríklad reštauračné zariadenia, obchodné prevádzky), doba určená prevádzkovými hodinami daného subjektu,
c) v prípade objektov využívaných na skladovanie - 13 hodín,
d) v prípade objektov školských zariadení - 12 hodín denne,
e) v prípade objektov, v ktorých sa poskytuje dočasné ubytovanie (napríklad hotely, penzióny, ubytovne), objektov využívaných ako administratívne priestory, objektov, v ktorých sa poskytuje zdravotnícka starostlivosť, zariadení sociálnych služieb a podobne - 16 hodín denne.
Ods. (6) Pri určení množstva neoprávnene odobratého plynu je rozhodujúci počet a typ plynových spotrebičov zistených v mieste neoprávneného odberu.
Ods. (7) Ak nemožno zistiť menovitý hodinový príkon plynového spotrebiča, použije sa na výpočet množstva neoprávnene odobratého plynu hodinový príkon porovnateľných plynových spotrebičov.
Ods. (8) Ak v mieste neoprávneného odberu plynu nie je možné zistiť počet a typ plynových spotrebičov, určí sa množstvo neoprávnene odobratého plynu a) v prípade objektu určeného na trvalé bývanie použitím týchto plynových spotrebičov: spotrebič na varenie s príkonom 1 m3/h, spotrebič na vykurovanie s príkonom 3 m3/h a spotrebič na ohrev vody s príkonom 1,5 m3/h,
b) v prípade objektu využívaného na iné účely ako súčin množstva plynu, ktoré pretečie počas 24 hodín potrubím, ktorým je objekt pripojený na distribučnú sieť pri tlaku, s akým je prevádzkovaná distribučná sieť v mieste pripojenia tohto potrubia, a doby trvania neoprávneného odberu plynu.
Ods. (9) Ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom, ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber plynu alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu.
Ods. (10) Ak nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, najmä ak sa odber plynu uskutočňoval bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu alebo bez meradla, alebo ak meradlo na odbernom mieste nebolo namontované prevádzkovateľom siete, účtuje sa odber plynu od preukázanej doby prevádzky plynových spotrebičov s prihliadnutím na dobu využívania miesta, z ktorého neoprávnený odber uskutočnila konkrétna fyzická osoba alebo právnická osoba, alebo s prihliadnutím na dobu pripojenia odberného zariadenia k prepravnej sieti alebo distribučnej sieti.
Ods. (11) Výpočet podľa odsekov 3 až 10 sa vykoná pre každý plynový spotrebič osobitne. Celkové množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta ako súčet množstva neoprávnene odobratého plynu jednotlivými spotrebičmi.
Ods. (12) V prípade neoprávneného odberu plynu, pri ktorom má prevádzkovateľ distribučnej siete k dispozícii údaje o množstve neoprávnene odobratého plynu z určeného meradla (meradla, ktoré má platné overenie a bolo namontované prevádzkovateľom distribučnej siete), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného meradlom a ceny podľa odseku 1.
Ods. (13) Ak sa má podľa osobitného predpisu2) určiť neoprávnene odobraté množstvo plynu pomocou typového diagramu dodávky, výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného typovým diagramom dodávky a cenníkovej ceny príslušného dodávateľa plynu v príslušnej tarife, ktorá zahŕňa sadzbu za odobratý plyn platnú v čase zistenia neoprávneného odberu. Do výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítava fixná mesačná sadzba pre odberateľov plynu v domácnosti, ktorá bola platná v čase zistenia neoprávneného odberu; fixná mesačná sadzba sa pripočítava za každý začatý mesiac neoprávneného odberu. Prepočet objemových jednotiek množstva na energiu na účely výpočtu výšky škody sa uskutočňuje podľa osobitného predpisu.3)
Ods. (14) K škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu a vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je a) v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife, b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky, ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu a regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.
Žalobca vyfakturoval vzniknutú škodu faktúrou č. 9000172705 zo dňa 28.1.2014 na sumu 995,09 EUR splatnú dňa 11.2.2014 , ktorú zaslal žalovanému spolu s vyúčtovaním škody .Žalovaný predmetnú faktúru neuhradil a nevykonal ani čiastočnú úhradu.
Zákon č. 251/2012 Z. z. obsahuje osobitnú úpravu náhrady škody pri neoprávnenom odbere. Uvedená norma predstavuje lex specialis k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Spôsob určenia výšky škody je upravený preferovaním vyčíslenia skutočnej škody, zistenej na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. V prípade nemožnosti vyčíslenia škody uvedeným spôsobom
bol výslovne upravený vykonávacím predpisom spôsob výpočtu škody (vyhláška č. 449/2012 Z. z. Zákonodarca v ustanovení § 82 ods. 2 a 3 zákona č. 251/2012 pojmovo odlíšil vyčíslenie škody a výpočet škody. Vyčíslenie škody podľa uvedeného ustanovenia má prednosť a realizuje sa na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Za takéto podklady možno považovať údaje o reálnej spotrebe neoprávnene odobratého zemného plynu za rozhodné obdobie, merané meracím zariadením namontovaným prevádzkovateľom (plynomerom).
V danom prípade sa pri výpočte škody vychádzalo zo spotreby uvedenej na plynomere na odbernom mieste za obdobie od 24. 5. 2013 do 22. 1. 2014. Výška spotrebovaného zemného plynu predstavovala 921,56 EUR, ktorá suma predstavuje skutočne vzniknutú škodu vypočítanú na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov.
Podľa § 1 ods. 14 vyhlášky č. 449/2012 Z. z. sa vypočítaná škoda zvýšila o náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu a to o 73,53 EUR v súlade s cenníkom paušálnou sumou.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe vyhovel, keď vykonaným dokazovaním mal preukázanú jej dôvodnosť. Medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že zo strany žalovaného došlo k neoprávnenému odberu za obdobie od 24. 5. 2013 do 22.1. 2014, kedy bolo demontované meradlo na danom odbernom mieste. Žalobca vyfakturoval žalovanému skutočnú škodu za neoprávnený odber žalovanému, ktorý faktúru neuhradil.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Pokiaľ sa týka úroku z omeškania súd priznal žalobcovi úrok odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry v súlade s ust. § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka s poukazom na ust. § 3 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z.., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, podľa ktorého namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods.1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 203,12 EUR, ktoré pozostávajú jednak zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 59,50- EUR a z trov právneho zastúpenia vo výške 143,62 EUR. Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu tarifnú odmenu za 2 úkony podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. s tým, že tarifná odmena za 1 úkon činí 51,45 EUR. Jedná sa o úkony: príprava a prevzatie veci, spracovanie a podanie žaloby. Režijný paušál za 2 úkony právnej pomoci činí spolu 16,78 EUR + 20% DPH. Celkove náhrada trov právneho zastúpenia činí 143,62 EUR. Celkove trovy konania vo výške 203,12 EUR je povinný zaplatiť neúspešný žalovaný na účet právneho zástupcu úspešného žalobcu.
Vo veci bol verejne vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania dňa 29.4.2016 v budove Okresného súdu Michalovce o čom bolo vyvesené oznámenie na úradnej tabuli súdu dňa 13.4.2016.
Podľa ust. § 173 ods. 2 O.s.p., ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba ( § 91 ods. 1). Súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.
V súlade s citovaným ustanovením súd zrušil platobný rozkaz č. k. 18Cb/180/2015-22 zo dňa 8.10.2015, keďže sa ho nepodarilo doručiť žalovanému.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde vo dvoch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.