Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25C-161-2014.pdf
PDF · 98.52 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/161/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I dňa 29.4.2016 sudkyňou JUDr. Martou Melicherčíkovou, v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom v Bratislave, Košická č. 56, IČO: 35 838 825, zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Michalská č. 14, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: X. G., J.. X.X.XXXX, G. H., Č.. M. Č.. X, zastúpený JUDr. Petrom Dudičom, zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie, v konaní o zaplatenie 1.701,76 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 21,91 € s 9% ročným úrokom z omeškania od 21.3.2011 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
Konanie v časti istiny 1.416,93 €, v časti úroku vo výške 19,40% z istiny 1.491,42 € od 22.12.2010 do zaplatenia, v časti úroku z omeškania vo výške 9% z istiny 1.491,42 € od 22.12.2010 do zaplatenia z a s t a v u j e .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
V r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške 78,30 € cestou Slovenskej pošty, a.s. Košice do 15 dní odo dňa doručenia právoplatného rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 3.3.2014 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy vo výške 1.701,76 € s príslušenstvom titulom dlžných splátok úveru. Súčasne požadoval náhradu trov konania.
Uviedol, že dňa 17.4.2007 žalovaný s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrel Zmluvu o splátkovom úvere č. 0447721453, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 663,87 € s ročnou úrokovou sadzbou 19,40 %. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v 47 mesačných splátkach vo výške 21,91 € mesačne so splatnosťou prvej splátky 20.5.2007 a konečnou splatnosťou úveru 20.3.2011. RPMN predstavovala 27,30 %. Žalovaný záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, z ktorého dôvodu mu vznikol nedoplatok vo výške 1.701,76 € - neuhradená istina 1.491,42 a úroky z omeškania 210,34 €.
V rámci prípravy pojednávania súd vykonal šetrenie za účelom zistenia pobytu žalovaného. Keďže pobyt tohto účastníka sa nepodarilo zistiť, bol mu v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovený opatrovník na zastupovanie v konaní.
Písomným podaním z 15.10.2015, pred začatím konania o veci samej žalobca oznámil, že žalobu v časti istiny vo výške 1.416,93 €, v časti riadneho úroku vo výške 19,40 % ročne z istiny 1.491,42 € od 22.12.2010 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny 1.491,42 € od 22.12.2010 do zaplatenia berie späť, konanie v tejto časti žiadal zastaviť, z dôvodu uplynutia 4-ročnej premlčacej doby. Uviedol, že zmluva o úvere patrí podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka a to bez ohľadu na povahu účastníkov. Ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka zakotvuje v prospech spotrebiteľa kogentnosť inak dispozitívnych noriem uvedených v Občianskom zákonníku, ak by spotrebiteľská zmluva obsahovala od nich odklon v neprospech spotrebiteľa. Predmetné ustanovenie nestanovuje aplikáciu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské zmluvy vo forme absolútnych obchodov inak ako v rozsahu § 52- § 54, resp. § 60. To, že ide o dispozitívne ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj záver vyplývajúci z predchádzajúcej vety vyplýva aj z toho, že pre danú vec podstatné ustanovenia o premlčaní nie sú ustanoveniami dispozitívnymi ale kogentnými ako aj zo záveru s tým spojeného, že dĺžka premlčacej doby v občianskoprávnych spotrebiteľských vzťahoch nemajúcich formu absolútneho obchodu nemôže byť predmetom zmluvnej podmienky (ktorá by bola bez ďalšieho, teda aj bez potreby skúmania prijateľnosti neplatná), pretože je predmetom kogentnej právnej normy. Naďalej zotrval na zaplatení sumy vo výške 284,83 € s príslušenstvom, ktoré príslušenstvo upresnil, keď ročné úroky z omeškania požadoval od nasledujúceho dňa po splatnosti každej splátky. Žalovaná suma teda predstavuje 13 splátok úveru po 21,91 € za obdobie od 20.3.2010 do 20.3.2011. Podaním z 18.4.2016 ospravedlnil neprítomnosť na pojednávaní dňa 27.4.2016 z dôvodu hospodárnosti konania a žiadal, aby súd vec prejednal a rozhodol na základe predložených listinných dokladov.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
V súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením súd vec prejednal a rozhodol na základe predložených listinných dokladov v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.
Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav: Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 17.4.2007 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere č. 0447721453, na základe ktorej žalovanému poskytla úver vo výške 663,87 €. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť vo forme 47 mesačných splátok v sume 21,91 € so splatnosťou prvej splátky 20.5.2007 a konečnou splatnosťou úveru 20.3.2011. Splatnosť splátok bola dohodnutá k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Medzi účastníkmi bola dohodnutá úroková sadzba 19,40 % ročne a RPMN predstavovala 27,30 %. Súčasťou úverovej zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky, Úverové podmienky a sadzobník. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010 medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova č. 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola pohľadávka aj voči žalovanému postúpená žalobcovi. O postúpení pohľadávky bol žalovaný upovedomený listom zo dňa 28.12.2010. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila súdu, že z jej strany do dňa postúpenia pohľadávky k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru nedošlo.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa § 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 cit. zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 3 ods. 5 uvedeného zákona pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa § 5 cit. zákona, ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, 9) ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 13.6.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o úvere patrí do kategórie spotrebiteľských zmlúv, súd v zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa preskúmal ex offo tento právny vzťah a dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je čiastočne dôvodný.
V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva absolútnym obchodným vzťahom, ktorá sa v zmysle § 261 ods.3 písm. d) Obchodného zákonníka spravuje úpravou podľa Obchodného zákonníka (§ 479 a nasl.), pričom túto úpravu možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Spotrebiteľská zmluva je druhom zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. V danom zmluvnom vzťahu bola pôvodným veriteľom spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ. Žalovaný bol v postavení spotrebiteľa. Medzi účastníkmi konania ide teda nepochybne o spotrebiteľský vzťah, na ktorý aplikoval spotrebiteľské právne normy. Bez ohľadu na to či sa jedná o tzv. absolútny obchod v súlade s § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka sa v tomto prípade použijú ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. Normy spotrebiteľského práva sú špeciálnymi ustanoveniami vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, a teda sa tu uplatní zásada, že špeciálna úprava sa použije pred všeobecnou, t.j. lex specialis derogat lex generalis.
Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že dňa 17.4.2007 právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavrel platnú Zmluvu o splátkovom úvere č. 0447721453, na základe ktorej žalovanému poskytol úver vo výške 663,87 € s ročnou úrokovou sadzbou 19,40 %. Žalovaný sa zaviazal tento splatiť v 47 mesačných splátkach vo výške 21,91 € so splatnosťou prvej splátky 20.5.2007 a konečnou
splatnosťou úveru 20.3.2011. K odstúpeniu od zmluvy, ani k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru zo strany právneho predchodcu ani žalobcu nedošlo. Žalovaný preukázateľne porušil podmienky splácania úveru, z ktorého dôvodu nepremlčaný dlh predstavuje sumu 21,91 €, t.j. nepremlčaná posledná splátka úveru pred podaním žaloby na súd za mesiac marec 2011, splatná 20.3.2011, žaloba podaná na súd 3.3.2014 ( premlčacia doba 3 roky). Keďže nárok uplatnený žalobcom je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo aj bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je nutné aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 13.6.2014, pričom vo vzťahu k nemu neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie nároku aj bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia a absentujúce prechodné ustanovenia bol konajúci súd povinný aplikovať toto ustanovenie a prihliadať na premlčanie ex offo. V dôsledku premlčania práva žalobcu na zaplatenie dlžných splátok úveru za obdobie od 20.3.2010 do 20.2.2011 vo výške 262,92 € s príslušenstvom, ktoré splátky sa premlčali v trojročnej premlčacej lehote plynúcej odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti a žaloba bola na súd podaná dňa 3.3.2014, nebolo možné tomuto účastníkovi priznať uplatnený nárok, z ktorého dôvodu súd žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 96 ods.1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu a citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a konanie v časti istiny 1.416,93 €, v časti riadneho úroku vo výške 19,40 % z istiny 1.491,42 € od 22.12.2010 do zaplatenia ako aj v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny 1.491,42 € od 22.12.2010 do zaplatenia zastavil. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala v období od 13.5.2009 do 12.4.2011 1 %. Nakoľko žalovaný nezaplatil poslednú dohodnutú mesačné splátky riadne a včas, je v omeškaní s peňažným plnením, žalobca má okrem nároku na zaplatenie istiny aj nárok na úrok z omeškania z mesačnej splátky v zákonnej výške 9 % ročne, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaného so zaplatením peňažnej sumy bola 1 % (zvýšená o 8 percentuálnych bodov), odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti poslednej splátky do omeškania. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. veta prvá, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. O trovách konania súd rozhodol v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. V časti istiny 1.416,93 € s príslušenstvom, v ktorej konanie bolo zastavené žalobca späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania, v prevyšujúcej časti t.j. 262,92 € bola žaloba zamietnutá. Žalobca mal teda v konaní úspech v 1,28 % (21,91 € x 100 % : 1.701,76 €) a jeho neúspech predstavuje 98,72 %. Keďže v danom prípade bol vo väčšej časti úspešný žalovaný, ktorý si náhradu trov konania neuplatnil, resp. mu žiadne trovy nevznikli, súd tomuto účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo
dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci. Podľa § 11 ods. 4 cit. zákona č. 71/1992 Zb., okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje. Podľa § 11 ods. 6 cit. zákona č. 71/1992 Zb., orgány uvedené v § 3, ktoré a) nie sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu alebo sídla poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona7) a daňový úrad vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia, b) sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
Z obsahu spisu bolo zistené, že žalobca s podaním návrhu na začatie konania zaplatil súdny poplatok vo výške 102,- €. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobu v časti istiny 1.416,93 € vzal späť pred prvým pojednávaním a súdny poplatok z požadovanej čiastky predstavuje 17,- € súd rozhodol o vrátení rozdielu zaplateného súdneho poplatku vo výške 78,30 € (t.j. 102 € - 17 € - 6,70 €) prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).