Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Cb-141-2015.pdf
PDF · 75.8 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/141/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcu: KOVOPROJEKT Bratislava a.s., Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava, IČO: 31 322 131, zastúpený: Ondrejka & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, J. Kozačeka 5, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 985, proti žalovanému: Mgr. Michal Herényi, Karloveská 726/24, 841 04 Bratislava, IČO: 44 010 753, o zaplatenie 1.113,71 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.113,71 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 479,51 eura od 08.01.2015 do zaplatenia, zo sumy 479,51 eura od 08.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 154,69 eura od 08.03.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 66,50 eura ako aj trov právneho zastúpenia vo výške 167,52 eura, k rukám právneho zástupcu žalobcu. Všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu faxom dňa 10.03.2015 a doplnenou dňa 12.03.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.113,71 eura s príslušenstvom, z titulu neuhradeného nájomného za nájom nebytových priestorov a ceny za poskytnuté služby súvisiace s nájmom, ktoré mal žalovaný platiť v zmysle zmluvy o nájme nebytových priestorov č. N24/2014.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
Podľa § 114 ods. 3 O.s.p., ak to povaha veci alebo okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd s výnimkou veci podľa § 120 ods. 2 a § 153 b ods. 5 uložiť odporcovi uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na podanie vyjadrenia určí súd lehotu. Ak má odporca bydlisko v cudzine, môže mu súd aj vo veciach uvedených v §120 ods. 2 uložiť uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril.
Podľa § 114 ods. 5 O.s.p., ak odporca bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením vydaním podľa odseku 3, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153 b; o tomto následku musí byť odporca poučený. Ustanovenia § 153 b ods. 1 a ods. 2 písm. a) a c) sa nepoužijú.
Podľa § 153 b ods. 2 písm. b, rozsudkom pre zmeškanie možno spor rozhodnúť, ak žalovaný sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa keď mu boli doručené, hoci ho súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti (§ 114 ods. 2).
Nakoľko sa žalovaný k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa keď mu boli doručené, a to v zmysle § 48 ods. 3 O.s.p. dňa 01.01.2016, hoci ho súd na to vyzval a poučil o následkoch nesplnenia tejto povinnosti, súd v zmysle citovaného ustanovenia zákona rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie.
Podľa § 114 ods. 6 O.s.p., ak odporca z ospravedlniteľných dôvodov zmešká lehotu na podanie vyjadrenia podľa odseku 3, môže do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku vyjadrením a návrhom na odpustenie zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.
Podľa § 156 ods. 1 veta prvá O.s.p, rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Nakoľko boli splnené vyššie uvedené zákonné podmienky, súd verejne vyhlásil rozsudok dňa 29.04.2016 bez nariadenia ústneho pojednávania, miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu odo dňa 20.04.2016.
Súd rozhodol vo veci podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa § 3 ods. 1, 3 prvá veta zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému /ďalej len “nájomca”/ zmluvou o nájme /ďalej len “zmluva”/.
Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.
Podľa § 7 cit. zákona, ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
Podľa § 365 ods. 1 Obch. zák., dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 a ods. 2 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi k rukám právneho zástupcu sumu 66,50 eura ako náhradu trov konania, ktoré predstavujú súdny poplatku za žalobu a sumu 167,52 eura ako náhradu trov právneho zastúpenia pozostávajúcu z:
I. 2 úkonov právnej služby po 61,41 eura za: a) prevzatie a prípravu zastúpenia b) písomné podanie vo veci samej - podanie žaloby
II. 2x režijný paušál po 8,39 eura
III. DPH vo výške 20 %
(odmena vyčíslená v zmysle v zmysle § 9, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré je možné podať v lehote do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3 OSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods.1 OSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť výkon exekúcie.