Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Co-950-2015.pdf
PDF · 89.61 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/950/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa L., s. r. o. so sídlom L., Y. XX, IČO XX XXX XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou R.-Y., s.r.o. so sídlom v L., Y. XX, proti odporcovi E. F., bytom G. nad Y., L. XXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Y. S. J. R., so sídlom L., Y. nám. 7, A. XX XXX XXX, zastúpený E.. J. J., advokátom so sídlom v L., B. XX, o zaplatenie XXX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č. k. 20C/108/2014-79 zo dňa 23. októbra 2015, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku IV. o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi p o t v r d z u j e .
Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím súd prvého stupňa výrokom I. zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 418,90 eur a úroku z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 418,90 eur od 18.07.2011; výrokom II. zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 80,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 33,83 eur od 18.03.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9,25 eur ročne zo sumy 16,71 eur od 18.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 15,08 eur od 18.05.2011 do zaplatenia, zo sumy 15,08 eur od 18.06.2011 do zaplatenia; výrokom III. nepriznal odporcovi náhradu trov konania a výrokom IV. zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 58,09 eur, do rúk právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a ust. § 43 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 14.03.2014 domáhal zaplatenia sumy 499,60 eur s príslušenstvom a trov konania. Uviedol, že spoločnosť R.. ako právny predchodca navrhovateľa v zmysle § 43 zákona č. XXX/XXXX Z. z. o elektronických komunikáciách, uzavrel s odporcom zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronických komunikačných služieb, za čo sa odporca zaviazal uhradiť dohodnutú cenu riadne a včas. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi dohodnuté služby a za to vystavil odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX v sume 16,71 eur splatnú dňa 17.04.2011, faktúru č. XXXXXXXXXX v sume 15,08 eur splatnú dňa 17.06.2011, faktúru č. XXXXXXXXXX v sume 33,83 eur splatnú dňa 17.03.2011, faktúru č. XXXXXXXXXX v sume 15,08 eur splatnú dňa 17.05.2011 a faktúru č. XXXXXXXXXX v sume 418,90 eur splatnú dňa 17.07.2011. Nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti riadne a včas sa odporca v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostal do omeškania a navrhovateľ má nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžných súm za každý deň omeškania až do zaplatenia. Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že do konania dňa 19.09.2014 vstúpilo občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov ako vedľajší účastník na stranu odporcu. Vedľajší účastník na strane odporcu v písomnom podaní doručenom súdu dňa 03.11.2014 žiadal návrh v časti uplatnených zmluvných pokút vo výške 418,90 eur zamietnuť. Uviedol, že zmluvné
pokuty, naformulované právnym predchodcom navrhovateľa v spotrebiteľských zmluvách, sú v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Takéto zmluvné pokuty sú nevyvážené, spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom predmetné pokuty neboli ani individuálne dojednané. Poukázal na to, že ustanovenie v spotrebiteľských veciach ohľadom zmluvných pokút, už súdy v obdobných konaniach s právnym predchodcom navrhovateľa právoplatne určili za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ako absolútne neplatnú. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že podaním doručeným súdu dňa 14.10.2015 vzal navrhovateľ v časti návrh týkajúci sa zmluvnej pokuty vo výške 418,90 eur s príslušenstvom späť. Súd prvého stupňa rozhodol vo veci podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe zmluvy o poskytovaní služby H. R. zo dňa 26.01.2011 uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa R. V., a.s. ako poskytovateľom a odporcom ako užívateľom sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal poskytovať odporcovi službu H. R. a odporca sa zaviazal za poskytnutú službu uhradiť dohodnutú cenu za poskytnutú službu podľa platnej tarify. Odporca je v zmluve a dodatkoch označený ako nepodnikateľ svojim menom, priezviskom, rodným číslom a bydliskom. Právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporcovi cenu za poskytnuté služby faktúrou č. XXXXXXXXXX v sume 16,71 eur splatnou dňa 17.04.2011, faktúrou č. XXXXXXXXXX v sume 15,08 eur splatnou dňa 17.06.2011, faktúrou č. XXXXXXXXXX v sume 33,83 eur splatnou dňa 17.03.2011, faktúrou č. XXXXXXXXXX v sume 15,08 eur splatnou dňa 17.05.2011, faktúrou č. XXXXXXXXXX v sume 418,90 eur splatnou dňa 17.07.2011. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013 nadobudol navrhovateľ od jeho právneho predchodcu pohľadávku proti odporcovi vo výške 499,60 eur. Súd prvého stupňa mal za to, že zmluva o poskytovaní služby H. R., ktoré uzatvorili právny predchodca navrhovateľa a odporca podľa zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, je zároveň zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Súd prvého stupňa preto skúmal, či zmluvné podmienky, ktoré vopred pripravil právny predchodca navrhovateľa, a ktoré nemohol odporca pred podpisom zmluvy zmeniť, nespôsobili hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech odporcu ako spotrebiteľa. Keďže navrhovateľ vzal návrh späť v časti o zaplatenie sumy vo výške 418,90 eur s príslušenstvom pred prvým pojednávaním, súd prvého stupňa nezisťoval stanovisko odporcu k čiastočnému späťvzatiu návrhu a výrokom I. konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil v časti o zaplatenie sumy 418,90 eur s príslušenstvom. Predmetom konania teda zostala suma 80,70 eur s príslušenstvom a náhrada trov konania. Nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté služby považoval súd prvého stupňa za dôvodný, nakoľko bolo z listinných dôkazov preukázané, že odporca využíval služby H., ale neuhradil navrhovateľovi cenu za poskytované služby za posudzované obdobie od 01.02.2011 do 31.05.2011 podľa vystavených faktúr v úhrnnej sume 80,70 eur. Súd prvého stupňa preto zaviazal odporcu, aby navrhovateľovi zaplatil nesplnený peňažný záväzok vyplývajúci zo zmluvného záväzkového vzťahu v sume 80,70 eur. Odporca bol preukázateľne v omeškaní so splnením peňažného dlhu, preto mal navrhovateľ právo požadovať od neho podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania. Navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania vo výške 9 % a 9,25 % ročne, v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z .z. Úrok žiadal zo sumy neuhradených cien za poskytnuté služby odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr, kedy bol odporca v omeškaní so splatením ceny za služby, až do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 z § 142 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ sa proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 499,60 eur, následne vzal návrh späť v časti o zaplatenie sumy 418,90 eur s príslušenstvom, a to bez uvedenia dôvodu, čím procesne zavinil čiastočné zastavenie konania. Keďže konanie bolo na základe procesného zavinenia navrhovateľa zastavené v rozsahu 83,85 % z návrhom uplatnenej sumy, a navrhovateľ bol úspešný v rozsahu 16,15 % z návrhom uplatnenej sumy, má odporca podľa § 142 ods. 2 O.s.p. právo proti navrhovateľovi na náhradu trov konania v pomere 67,70 % /83,85 % - 16,15 %/. Odporca si v konaní náhradu trov konania neuplatnil, z obsahu spisu mu trovy konania ani nevyplývajú, preto mu súd prvého stupňa náhradu trov konania nepriznal. Vedľajší účastník na strane odporcu uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 75,84 eur za 2 úkony právnej služby - prevzatie veci a príprava zastúpenia r. 2014 a vyjadrenie vo veci samej zo dňa 30.10.2014. Súd prvého stupňa poukázal na to, že v písomnom vyjadrení sa vedľajší účastník venoval konkrétnym skutkovým okolnostiam uplatneného nároku, uviedol náležitú právnu argumentáciu, dôvody, pre ktoré považuje zmluvnú pokutu - pokutu H., ktorú navrhovateľ proti odporcovi návrhom uplatnil, za neplatnú pre jej neprijateľnosť v zmysle predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a poukázal aj na skutočnosť, že súdy obdobné dojednania zmluvných pokút právneho predchodcu navrhovateľa vyhlásili za neprijateľné zmluvné podmienky, a taktiež pokuty - pokutu za H. box, pokutu za diaľkový ovládač, pokutu za kartu ako aj pokutu za ostatné príslušenstvo považoval za nedôvodné, nakoľko
neboli splnené predpoklady, za ktorých by navrhovateľovi vznikol na ne nárok. Nemožno opomenúť aj skutočnosť, že v časti uplatnených zmluvných pokút vo výške XXX,XX eur namietaných vedľajším účastníkom vzal navrhovateľ svoj návrh späť, v dôsledku čoho súd prvého stupňa konanie v tejto časti zastavil. Dospel k záveru, že uvedené úkony právnej služby boli potrebné pre účelné bránenie práv odporcu, ktorého v konaní podporoval vedľajší účastník. Právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal dva účelné úkony právnej služby, za ktoré mu vzhľadom na hodnotu sporu 499,60 eur patrí v zmysle § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb tarifná odmena 34,86 eur x 2 úkony, režijný paušál 8,04 eur x 2 úkony z roku 2014, v celkovej výške 85,80 eur. Súd prvého stupňa po zohľadnení pomeru úspechu odporcu v konaní /67,70 %/ zaviazal navrhovateľa, aby vedľajšiemu účastníkovi zaplatil časť trov právneho zastúpenia 58,09 eur / 67,70 % z 85,80 eur/, a to podľa § 149 ods. 1 O.s.p. do rúk právneho zástupcu
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ proti výroku IV. o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná a zaviaže vedľajšieho účastníka nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania. Namietal neúčelnosť uplatnených a priznaných trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Vedľajší účastník je v tomto prípade združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov. Takéto združenie má v zmysle ust. § 93 ods. 2 O.s.p. zvýhodnené postavenie voči ostatným občianskym združeniam už tým, že v konaní nemusí preukazovať právny záujem na výsledku sporu. Dané združenie by malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby a orientovať sa v oblasti spotrebiteľského práva. Navrhovateľ konštatoval, že nepopiera ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, ale spochybňuje účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia, ako subjektu odborne spôsobilého, a z toho dôvodu aj zákonom privilegovaného subjektu. Spochybnil však účelnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania tým, že sám neposkytol ochranu práv odporcovi ako spotrebiteľovi, ale ju poskytol prostredníctvom advokáta, za ktorého služby žiada priznať trovy právneho zastúpenia. Zastával názor, že trovy, ktoré vznikli sú len účelové. Združenia na ochranu spotrebiteľa ako vedľajší účastníci hromadne vstupujú do súdnych konaní automaticky zastúpené právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach sporu. Vedľajší účastník, ako odborne spôsobilý subjekt, poukázal iba na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať ex offo. Na túto skutočnosť poukázal aj Okresný súd Banská Bystrica vo svojom rozhodnutí 13C/54/2012. Podľa navrhovateľa vedľajší účastník do konania nevniesol žiaden prínos, keďže nepoukázal na inú skutočnosť, na ktorú súdy nemajú povinnosť prihliadnuť z úradnej povinnosti. Činnosť spotrebiteľského združenia je podporovaná Ministerstvom hospodárstva SR aj prostredníctvom dotácií na zastupovanie spotrebiteľov v konaniach pred súdmi, a tým hradí ich výdavky a podporuje ich odbornosť v oblasti ochrany práv spotrebiteľov. Navrhovateľ mal za to, že prijatím štátnej dotácie a priznaním náhrady trov konania by bola dvakrát hradená účasť vedľajšieho účastníka v konaní. Vzniká tak pochybnosť, či cieľom vedľajšieho účastníka je skutočne ochrana spotrebiteľa alebo profit z náhrady trov právneho zastúpenia. S poukazom na ustanovenie § 93 ods. 1, 2 O.s.p. mal za to, že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania je súhlas hlavného účastníka na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo 188/2012 zo dňa 05.02.2013. Účel procesnej pomoci vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi v sporovom konaní môže byť naplnený, len ak hlavný účastník konania s týmto vstupom súhlasí. K ustanoveniu § 101 ods. 3 O.s.p. uviedol, že výzva adresovaná účastníkom uvedená v tomto ustanovení sa použije vtedy ak, súd bude vyzývať účastníkov, aby sa vyjadrili o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania. Navrhovateľ ďalej poukázal, že Ministerstvo hospodárstva SR niektorým spotrebiteľským združeniam udeľuje dotáciu na zastupovanie spotrebiteľov v konaní pred súdmi.
Vedľajší účastník na strane odporcu sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi) podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Podľa § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci, pričom čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Čiastočný úspech súd musí skúmať so zreteľom na uplatnený nárok, najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, t.j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej. Nárok na čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta tak, že úspech účastníka konania, ktorému vzniká povinnosť na náhradu trov, sa odpočíta od úspechu účastníka, ktorému vzniká právo na náhradu trov, a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva.
V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny v sume 499,60 eur s príslušenstvom. V prvostupňovom konaní došlo k zastaveniu konania v časti 418,90 eur z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu, čo sa považuje za zavinenie zastavenia konania navrhovateľom v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. a je spojené s povinnosťou nahradiť trovy konania. Vo zvyšnej časti 80,70 eur bol navrhovateľ úspešný, teda jeho úspech dosahuje 16,15%, čomu zodpovedá väčší úspech odporcu v časti 83,85%. Z uvedeného dôvodu vznikol na strane odporcu nárok na pomernú náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 67,70 % (83,85 % - 16,15 %).
Keďže odporcovi preukázateľne žiadne trovy v prvostupňovom konaní nevznikli, súd prvého stupňa ich náhradu odporcovi v súlade s § 151 ods. 2 O.s.p. nepriznal.
Čo sa týka náhrady trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal pomernú náhradu trov konania vo výške 67,70 %. Vedľajší účastník si v prvostupňovom konaní uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby á 34,86 eur + 8,04 eur režijný paušál v celkovej výške 85,80 eur, z čoho pomerná náhrada vo výške 67,70% predstavuje sumu 58,09 eur, ktorú súd prvého stupňa vedľajšiemu účastníkovi správne priznal. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvého stupňa stotožňuje.
Podľa názoru odvolacieho súdu vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, článok 47, ods. 2. V danej veci vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany spotrebiteľa - odporcu. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že vedľajší účastník do konania riadne vstúpil, jeho právny zástupca zastúpenie riadne prevzal a dňa 03.11.2014 doručil súdu písomné vyjadrenie, v ktorom vzniesol námietky týkajúce sa neprijateľnosti dojednaní o zmluvnej pokute zapracovaných v zmluvných podmienkach spotrebiteľskej zmluvy o pripojení, a preto tu nemôže byť dôvod na nepriznanie náhrady trov právneho stúpenia vedľajšiemu účastníkovi.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 a ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p., kedy úspešnému vedľajšiemu účastníkovi v konaní náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola, nakoľko tento si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .